Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-1C/117/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocnenkyňou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným v 1.rade: Z. F., nar. X.X.XXXX, X. X, XXX XX Q., štátny občan SR, v 2.rade: P. F. ml., nar. X.X.XXXX., X. XXXX/X, XXX XX Q., štátny občan SR, v 3.rade: K. A., nar. XX.X.XXXX, X. X, XXX XX. Q., štátny občan SR, t.č.: Q.. XXX, XXX XX. K. o zaplatenie sumy 15.090,18 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaní v 1., 2. a 3.rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 8.623,50 eur, úrok z omeškania v sume 238,76 eur, 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 8.623,50 eur od 23.10.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania splnomocnencovi žalobcu a to trovy právneho zastúpenia v sume 206,37 eur a iné trovy v sume 135,79 eur s tým, že plnením povinnosti jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Skalica dňa 26.3.2013 domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť sumu 15.090,18 eur, úrok z omeškania v sume 373,24 eur, 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 13.536,86 eur od 23.10.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania ako postúpenú pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 4.11.2009 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava a žalobcom. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanými v 1.rade a 2.rade (ďalej žalovaní 1/ , 2/) dňa 9.9.2005 Zmluvu č. 252626456, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky a spĺňa podstatné náležitosti zmluvy o úvere. Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa náležitosti zmluvy o úvere podľa až 507 . Žalovaní neplnili splátky úveru riadne a včas, čím porušili svoju povinnosť podľa zmluvy, postupca odstúpil od zmluvy a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Ku dňu postúpenia pohľadávka predstavovala sumu 15.190,18 eur, pozostávajúca z istiny 13.636,86 eur, úroku z omeškania 1.553,32 eur. Žalobca uplatnil úrok z omeškania v zmysle . Tento vyčíslil vo výške 9% zo sumy 13.636,86 eur od 4.7.2012 do 22.10.2013 v sume 373,24 eur a zo sumy 13.536,86 eur od 23.10.2012 do zaplatenia. Žalovaní po postúpení pohľadávky zaplatili sumu 100 eur a to dňa 22.10.2012.

Žalovaná 1/ sa k žalobe nevyjadrila.

Žalovaný 2/ ponechal rozhodnutie na úvahu súdu.

Žalovaný 3/ sa k žalobe nevyjadril.

Žalobca a žalovaní 1/, 3/ sa na pojednávanie nedostavili, splnomocnenec žalobcu neúčasť žalobcu ospravedlnil, žalovaní 1/, 3/ svoju neúčasť neospravedlnili. Súd preto prejednal vec bez ich prítomnosti a prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy s použitím ustanovenia

Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o splátkovom úvere a dodatku č.1, dohodou o ručení, všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvou o postúpení pohľadávok, výpisom z účtu, dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, pokusom o zmier a zistil tento skutkový stav veci:

Zmluvou o postúpení pohľadávok žalobca preukázal svoje právne nástupníctvo.

Účastníci uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere dňa 9.9.2005, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver 9.958,17 eur /predtým 300.000,- Sk/, s úrokovou sadzbou 9,10% ročne premenlivá, poplatkom za poskytnutie úveru 4.000,- Sk, t.j. 1.327,76 eur, poplatkom za správu úveru 50,- Sk, t.j. 1,66 eur mesačne, výškou splátok 2.806,- Sk, t.j. 93,14 eur, splatnosťou úrokov mesačne v sume 42,99 eur, t.j. 1.295,- Sk, splatnosťou prvej splátky dňa 20.10.2005 a konečnou splatnosťou 20.8.2025. Podľa čl. III. bod 7 zmluvy v prípade omeškania dlžníka so splácaním pohľadávky z úveru je dlžník povinný platiť úrok z omeškania vo výške určenej veriteľom zverejnením.

Dohodou o ručení uzavretou podľa § - 3012 zo dňa 9.9.2005 žalovaný 3/ ako ručiteľ prehlásil, že má vedomosť o uzavretej zmluve dňa 9.9.2005 so žalovanými 1/ a 2/ ako dlžníkmi o poskytnutí úveru vo výške 300.000,- Sk. Urobil vyhlásenia v zmysle ustanovenia . Podľa čl. III. bod 6. dohody záväzok ručiteľa vyplývajúceho z tejto dohody o ručení zaniká až úplným zaplatením pohľadávky.

Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 4.9.2013 poukázal na uzatvorenú zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 9.9.2005 so žalovanými 1/, 2/ a dohodnutú úrokovú sadzbu, podmienky splácania úveru s tým, že dňa 25.11.2005 sa účastníci zmluvy dohodli na zmene výšky splátky na 131,05 eur. V zmysle čl. II. bodu 4 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že splatné úroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou. V zmysle čl. III. bodu 7 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania so splácaním pohľadávky z úveru, je dlžník povinný platiť úrok z omeškania vo výške určenej veriteľom zverejnením, keď podľa výňatku z úrokových sadzieb je výška úrokovej sadzby pre úrok z omeškania 26,40% p.a. Žalovaná istina pozostáva z neuhradeného úveru, poplatkov a zmluvných úrokov spolu v sume 13.536,86 eur z čoho predstavujú poplatky za správu účtu a poplatky za upomienky sumu 167,95 eur, zmluvné úroky sumu 4.719,95 eur. Žalovaní uhradili z poskytnutého úveru celkom sumu 1.234,68 eur, z ktorej bola suma 1.209,22 eur započítaná na istinu, suma 25,46 eur na úrok z omeškania. Uplatnený úrok z omeškania v sume 1.553,32 eur bol v zmysle výňatku z úrokových sadzieb vypočítaný v úrokovej sadzbe 26,40% p.a.

Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní poukázala na zmluvu o splátkovom úvere a uzavretého dodatku s tým, že táto obsahuje podstatné náležitosti predmetnej zmluvy. Čo sa týka náležitostí, a to uvedenia RPMN táto nie je v zmluve uvedená a ani vo všeobecných obchodných podmienkach. Vzhľadom na charakter zmluvy má za to, že pri jej právnom posúdení treba subsidiárne použiť ustanovenia .

Podľa prehľadu histórie úverového účtu žalovaní čerpali hotovostný úver dňa 9.9.2005.

Výsluchom žalovaného 2/ mal súd preukázané, že uzavrel zmluvu o splátkovom úvere a boli peňažné prostriedky poskytnuté. Spolu so žalovanou 1/ chceli pomôcť jej bratovi žalovanému 3/, ale uvedomuje si, že je za vzniknutý záväzok zodpovedný. So žalovanou 1/ sa len ústne dohodli, že bude splácať predmetný úver. Podľa jeho názoru by malo byť nezaplatené plnenie rozdelené medzi všetkých troch žalovaných rovnodielne. Nemá vedomosť o uznaní záväzku ani o premlčaní.

Súd posúdil nárok žalobcu v zmysle ustanovení , , o ochrane spotrebiteľov a Zák.č. 258/52001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.

Podľa o ochranu spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa , za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa , kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa , , ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel.

Ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.

Podľa , veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojej zabezpečenej pohľadávky.

Podľa , , veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

Ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ak na započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Ručiteľ môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi.

Podľa , spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa ods. l, 2, 4 , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do 200 EUR a nad 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver.

Podľa a o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru.

Podľa a o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie

d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č.1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru,

e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.

Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Takéto uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny, nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Aj uznanie premlčaného dlhu zakladá len vyvrátiteľnú domnienku. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh nevznikol alebo že v čase uznania neexistoval. Nemôže sa však brániť námietkou premlčania.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (výška úrokov z omeškania je ustanovená vykonávacím predpisom, a to nariadenia vlády č. a je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu).

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobný návrh bol podaný dôvodne v časti istiny a sčasti v úroku z omeškania. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že právny predchodca ako veriteľ uzavrel so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o splátkovom úvere. Súd má za to, že uvedená zmluva nazvaná ako Zmluva o splátkovom úvere zo dňa 9.9.2005 má charakter spotrebiteľskej zmluvy a to konkrétne spotrebiteľského úveru, a preto pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení o spotrebiteľských úveroch. Pod pojmom spotrebiteľské úvery možno rozumieť všeobecné označenie skupiny zmluvných typov, na úpravu ktorých sa majú popri zákonnej úprave samotných zmluvných typov ako sú napr. zmluva o pôžičke, zmluva o úvere, nepomenovaná zmluva použiť ďalšie právne normy, ktoré dopĺňajú všeobecnú úpravu jednotlivých zmluvných typov o ďalšie náležitosti vymedzené v v znení neskorších predpisov. Za spotrebiteľský úver sa považuje každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy spotrebiteľovi, a to za odplatu veriteľom bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených v , cit. zákona. Musí ísť o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po uplynutí dohodnutej doby vrátiť. Záväzkový vzťah vznikne výlučne na základe dvojstranného právneho úkonu v písomnej forme. Spotrebiteľom je výlučne fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je vždy odplatná a odplatou sú spravidla poplatky a úroky. Veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Predmetná zákonná úprava pokrýva všetky zmluvné typy, pri ktorých dochádza k poskytnutiu peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, dočasne, za odplatu. Pojem spotrebiteľský úver je všeobecným pojmom a pokrýva široký rozsah zmluvných typov ako sú zmluva o úvere, zmluva o pôžičke, nepomenované zmluvy atď. Vzhľadom k obsahu uzavretej zmluvy medzi účastníkmi súd posúdil podmienky zmluvy v zmysle citovaných ustanovení

, napriek tomu, že zmluva bola uzavretá v zmysle ustanovení v znení neskorších prepisov. Dohodnuté použitie určitého právneho predpisu v neprospech spotrebiteľa je neprijateľnou podmienku v zmysle . Jedná sa o ustanovenia zmluvy, s ktorým sa mohol žalovaný ako spotrebiteľ oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť obsah podmienky. Z hľadiska zákonodarcom sledovaného cieľa ochrany spotrebiteľa podľa cit. zákona neexistuje žiadna skutočnosť opodstatňujúca dojednanie alebo vylúčenie právnej úpravy, podľa ktorej sa má alebo nemá právny úkon posudzovať.

Súd mal predloženou zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 9.9.2005 za preukázané, že medzi účastníkmi zmluvy prišlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere a to v zmysle o spotrebiteľských úveroch. Žalobca, resp. jeho právny predchodca sa zaviazal poskytnúť spotrebiteľom spotrebiteľský úver v sume 9.958,18 eur a spotrebitelia - žalovaní 1/, 2/ sa zaviazali poskytnuté peňažné prostriedky postupne čerpať, tieto vrátiť. Históriou úveru mal súd preukázané, že žalovaní vyčerpali peňažné prostriedky hotovostným výberom. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá dňom 20.8.2025. Žalovaní riadne a včas nesplácali úver v dohodnutých mesačných splátkach. Namiesto žalovaných neplnil ani žalovaný 3/ ako ručiteľ. Podľa obsahu uzavretej zmluvy mal súd preukázané, že táto neobsahuje podstatnú náležitosť v zmysle zákona účinného v čase uzavretia zmluvy a to ročnú percentuálnu mieru nákladov, s absenciou ktorého údaju zákonodarca spája následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za daného stavu potom sú žalovaní povinní vrátiť žalobcovi istinu poskytnutého úveru po odpočítaní platieb na zaplatenie úveru a to sumu 8.623,50 eur (úver 9.958,18 - zaplatené splátky 1.234,68 - 100 zaplatené dňa 22.10.2012), na zaplatenie ktorej súd zaviazal žalovaných a vo zvyšku žalobný petit zamietol. Súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť priznanú sumu žalovaným 1/, 2/ ako dlžníkov veriteľa a žalovaného 3/ ako ručiteľa, ktorý na seba dohodou o ručení prevzal ručiteľský záväzok a to na základe tzv. pasívnej solidarity vyjadrenej v ustanovení . Súd nerozdelil plnenie rovným dielom medzi žalovaných v zmysle návrhu žalovaného 2/ z toho dôvodu, že vo vzťahu veriteľa k dlžníkom je rozhodujúca zásada, že veriteľ má voči dlžníkom samostatné pohľadávky, ktoré možno samostatne uplatniť, avšak s tým obmedzením, že v prípade uspokojenia všetky zanikajú, a to práve preto, že veriteľovi na základe všetkých týchto pohľadávok patrí to určité a teda jediné plnenie. Preto právnymi následkami pasívnej solidarity vo vzťahu veriteľa k dlžníkom sú: veriteľ je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek dlžníka, t.j. od jedného, niekoľkých alebo od všetkých a dlžník je povinný poskytnúť celé plnenie jednému veriteľovi a ak splní dlh jeden dlžník, povinnosť ostatných vo vzťahu k veriteľovi zanikne. U žalovaného 3/ ako ručiteľa sa jedná o subsidiárnu povahu ručiteľovej povinnosti plniť veriteľovi, ak neplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.

Predložená dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu zo dňa 1.4.2010 podpísaná žalovanou 1/ so zrejmým zámerom žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky aj po prípadnom uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby súd považoval za právne neúčinné. Pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo zo strany žalobcu k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie sa priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe, ktorému je adresovaná, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Správaním sa žalobcu boli naplnené obidva znaky nekalej obchodnej praktiky a preto je takáto dohoda o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku neplatná. Okrem toho v čase uznania dlh žalovaného v uvedenej výške neexistoval, pretože zo zákona ak zmluva o úvere neobsahuje zákonom predpísanú náležitosť a to ročnú percentuálnu mieru nákladov, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd má za to, že aj keď žalobca nie je v súčasnom právnom vzťahu dodávateľom služby, ktorú by poskytoval spotrebiteľovi svoju pohľadávku nadobudol titulom uzavretej spotrebiteľskej zmluvy a preto sa na neho vzťahujú ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Žalobca svoj nárok uplatňuje titulom pôvodne uzavretej spotrebiteľskej zmluvy, na základe ktorej mal vzniknúť ním žalovaný nedoplatok a od tejto zmluvy svoj nárok odvíja. Okrem uvedeného žalobca nepreukázal, že by žalovaný 3/ ako ručiteľ vyslovil súhlas s uznaním dlhu dlžníkom a preto bez jeho súhlasu nemôžu voči nemu nastať účinky uznania dlhu dlžníkom - žalovanou 1/. Ustanovenia síce takúto podmienku neobsahujú, ale v zmysle ustanovenia , ktoré súd pri právnom posúdení použil v súvislosti s ustanovením , uvedené uznanie by spôsobilo zhoršenie postavenia ručiteľa v porovnaní so stavom, ktorý existoval v čase, kedy prevzal svoj záväzok. Súd má za to, že vzťahy

ohľadne zabezpečenia splnenia dlhu majú k hlavnému záväzku subsidiárnu povahu a sú od hlavného záväzku závislé. So zánikom dlhu zaniká aj jeho zabezpečenie. Vzťah subsidiarity (podpory) zároveň determinuje aj povahu zabezpečovacích inštitútov ako inštitútov, ktoré len dopĺňajú hlavný záväzok a nijako nemenia jeho podstatu. Bolo by aj nelogické vzhľadom na podpornú povahu zabezpečenia, aby zabezpečovacie prostriedky mali iný režim regulácie ako hlavný záväzok a platí to aj vo vzťahu k normám spotrebiteľského práva (porov. uznesenie NS SR vo veci , cit. ,,pre určenie povahy ručiteľského záväzku je podstatné to, akej povahy je hlavný záväzkový vzťah“; nemožno plošne uzavrieť, že by sa na zabezpečovacie prostriedky mali paušálne uprednostniť normy obchodného práva bez detailného skúmania výhodnosti práva dopadajúceho na konkrétnu zmluvnú klauzulu.

V časti uplatneného nároku na zaplatenie vypočítaného úroku z omeškania v sume 1.553,32 eur súd nepriznal s poukazom na to, že žalobca poukázal na to, že v prípade omeškania dlžníka so splácaním spotrebiteľského úveru bol úrok z omeškania vypočítaný s použitím úrokovej sadzby 26,4% ročne v zmysle ustanovení určené zverejnením banky. Takáto výška úroku z omeškania je v rozpore s ustanovenia občianskeho práva, teda v rozpore so zákonom, absolútne neplatná a preto súd takto uplatnený úrok z omeškania žalobcovi nepriznal.

Žalovaní sa dostali naďalej do omeškania so zaplatením peňažného dlhu ako zvyšku nesplateného úveru. Žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 13.636,86 eur od 4.7.2012 bez odôvodnenia právnej skutočnosti, ktorú spája s uplatneným termínom na priznanie úrokov z omeškania. Z prehľadu platobnej histórie vyplýva, že posledná splátka bola zaplatená dňa 17.8.2006 a teda do omeškania sa dostali žalovaný skôr. Ďalší nárok na priznanie úroku z omeškania uplatnil dňom 23.10.2012, dňom nasledujúcim po zaslaní poslednej platby zo strany žalovaných. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od uplatneného termínu vo výške 9% p.a. vypočítaný z priznanej nesplatenej istiny v sume 8.723,50 eur do 22.10.2012 v sume 238,76 eur a od 23.10.2012 po zaplatení sumy 100 eur do zaplatenia podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka a to v zákonom stanovenej výške vykonávacím predpisom.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. , keď mali účastníci vo veci pomerný úspech a preto pomerne rozdelil náhradu trov konania. Žalobca mal vo veci čistý úspech 14,62% pri úspechu 57,32% - neúspechu 42,68%. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania, ktoré navrhol a vyčíslil a to trovy právneho zastúpenia v zmysle Vyhl.č. :

- § 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 1 písm. d), § 16 od. 3 cit. vyhl. za štyri úkony právnej služby po 253,94 eur (prevzatie a príprava, podanie žaloby, písomné podanie vyjadrenia vo veci samej, účasť na pojednávaní v uplatnenej výšky žalobcom) v sume 1.015,76 eur, 3x paušál po 7,81 eur v sume 23,43 eur za úkony v roku 2013 (prevzatie a príprava zastupovania, písomné podanie na súd žaloby, vyjadrenia), 1 krát paušál 8,04 eur za úkon v roku 2014 (účasť na pojednávaní)

- § 15 písm. a), § 16 ods. 4 cit. vyhl. náhrada cestovných nákladov v sume 52,64 eur za účasť na pojednávaní dňa 18.2.2014 na ceste Bratislava - Skalica a späť 180 km, mot. vozidlom zn. BMW X3 s priem. spotrebou 7,5l/100 km, pri základnej náhrade v sume 32,94 eur (180 km x 0,183 eur), náhrade za PH 19,70 eur (13,50 l x 1,459 eur/1l)

- § 15 písm. b), § 17 ods. 1 cit. vyhl. náhrada za stratu času na ceste Bratislava - Skalica a späť za 4 začaté polhodiny v sume 53,60 eur (4 x 13,40)

spolu v sume 1.174,72 eur + 20% DPH v sume 234,94 eur, celkom 1.409,66 eur. Z tejto sumy predstavuje náhrada trov konania vo výške čistého úspechu v konaní 14,64 % sumu 206,37 eur a iné trovy zo zaplateného súdneho poplatku v sume 927,50 eur v sume 135,79 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, štvormo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, - f/ ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).