Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoP-8-2014.pdf
PDF · 87.87 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/8/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Oľgy Maľovej a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci starostlivosti o maloletého K. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. A., X. X, toho času bytom A. A., K. XXZ., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny A. A., dieťa rodičov: Z. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. A., V. X, toho času bytom A. A., K. XXZ., zastúpeného JUDr. Karinou Uhrínovou, Advokátska kancelária, N.. M. V. X, A. A., a V. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. A., X. X, zastúpenej JUDr. Ivicou Firstovou, T. XXXX, F. K., o zmenu výchovného prostredia, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 27. 11. 2013 č. k. 31P/293/2013-62, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloletého K. V. do osobnej starostlivosti otca s tým, že otec bude oprávnený maloletého opatrovať, zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Matke uložil povinnosť prispievať na jeho výživu mesačne sumou 80,- Eur počnúc právoplatnosťou rozsudku, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk otca maloletého. Upravil styk matky s maloletým tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým každý týždeň v utorok od 16.30 h do 19.00 h, keď dieťa prevezme pred bytom otca a povinná je dieťa otcovi pred jej bytom odovzdať. Otec je povinný maloletého na styk s matkou pripraviť a styk matke s maloletým umožniť. V ostatnom ponechal styk matky s maloletým ako neobmedzený. Týmto rozsudkom došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 13. 05. 2003 č. k. 32P/7/2003-40 vo výroku o výchove maloletého dieťaťa a k zmene rozsudku zo dňa 07. 04. 2010 č. k. 31P/31/2010-77 vo výroku o výživnom. Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že maloleté dieťa je už značne vyspelé a uzrozumené s celkovou situáciou v rodine. V súčasnej dobe prejavil vôľu žiť v spoločnej domácnosti s otcom. Maloletý vo veku takmer XX rokov spontánne odpovedal pred súdom na všetky kladené otázky a neprejavoval obavu z vyjadrenia vlastného názoru. Podľa názoru súdu je maloletý značne psychicky vyspelý, prejavuje názory aj svoju vôľu minimálne ako o dva roky staršie dieťa. Má jasnú predstavu o spôsobe svojho ďalšieho života, k obom rodičom prejavil hlboký citový vzťah, avšak prejavil jasnú vôľu ostať žiť v spoločnej domácnosti s otcom, s ktorým má v súčasnej dobe viac spoločných záujmov, imponuje mu spôsob jeho výchovy a opatery. Matke vyčítal, že sa k nemu správa ako k malému dieťaťu, a to aj na verejnosti. Súd považoval za potrebné prikladať tvrdeniu maloletého značnú váhu. Zistil, že obidvaja rodičia majú k maloletému vypestovaný hlboký citový vzťah, obaja majú vytvorené dobré materiálne podmienky pre jeho výchovu a opateru a tiež záujem na osobnej starostlivosti o maloletého. Súd vyhodnotil túto situáciu ako rovnocennosť rodičov, pokiaľ ide o ich vzťah k maloletému a z pohľadu maloletého dostatok lásky k obom rodičom. Považoval vzhľadom na to potrebné prikloniť sa a prihliadnuť najmä na vôľu maloletého dieťaťa. Zveril preto maloletého K. do ďalšej starostlivosti otca aj vzhľadom na vek dieťaťa, kedy maloletý hľadá mužský vzor správania, ktorý našiel vo svojom otcovi. Návrh otca dieťaťa na zmenu výchovného prostredia preto
považoval za dôvodne podaný a vyhovel mu. Súd považoval za potrebné aspoň čiastočne upraviť styk matky s maloletým dieťaťom, aby sa nepretrhli ich vzájomné zväzky a putá, keďže sa doposiaľ XX rokov denne o maloletého starala, pričom v mnohých súdnych sporoch, kde bola zisťovaná starostlivosť matky o dieťa, neboli v jej starostlivosti zistené žiadne závažné nedostatky. Za nemysliteľné považoval súd, aby sa kontakt dieťaťa s matkou obmedzil len na vôľu dieťaťa, a preto upravil styk na každotýždenný kontakt maloletého s matkou, v ostatnom ponechal styk neobmedzený v tom slova zmysle, aby sa uskutočňoval po vzájomnej dohode účastníkov konania a podľa aktuálnych možností a schopností s prihliadnutím na záujmové krúžky dieťaťa a jeho prípravu na vyučovanie.
Pri určení výšky výživného vychádzal z dôkazov, ktoré boli skúmané v rovnakom časovom slede vo veci 32P/34/2013, keď matka dosahuje mesačne podnikateľskú odmenu 1.000,- Eur. Otec deklaruje svoje príjmy 320,- Eur mesačne, avšak pri vyčíslovaní svojich výdavkov je zrejmé, že jeho mesačný príjem je iný ako deklarovaný. Súd vychádzal zo skutočnosti, že jeho príjem sa môže pohybovať od 800,- do 1.000,- Eur mesačne. Preto stanovil matke povinnosť plniť vyživovaciu povinnosť vo výške 80,- Eur mesačne, ako to požadoval otec maloletého vo svojom návrhu. Matka je schopná takéto výživné maloletému poskytovať bez ohrozenia vlastnej výživy a pre dieťa bude spolu s príspevkom zo strany otca dostatočné a zodpovedajúce jeho odôvodneným potrebám a záujmom.
Rozsudok napadla odvolaním matka maloletého dieťaťa. Uvádza, že odvolanie podáva proti výrokom o úprave styku s maloletým, hoci z odôvodnenia odvolania aj navrhovaného rozhodnutia, pričom navrhuje zrušiť rozsudok okresného súdu, vyplýva, že napáda rozsudok v celom rozsahu.
V odôvodnení odvolania matka poukazuje na to, že z pripojeného spisu okresného súdu sp. zn. 31P/27/2011 mal súd preukázané, že návrh otca na zriadenie striedavej starostlivosti o maloletého bol zamietnutý (právoplatné dňa 12. 09. 2011). V tom čase matka žila s dieťaťom v trojizbovom byte, rodičia dieťaťa ako aj maloletý, ktorý v tom čase navštevoval W. ročník základnej školy, sa zúčastnili psychologicko-poradenského procesu. Zo záverov bolo zistené, že komunikácia rodičov bola problematická. Otec trval na striedavej starostlivosti a deklaroval svoj záujem starať sa o dieťa, matka nesúhlasila a nevnímala to ako prvoradý záujem o maloletého. V tom čase sa preukázalo, že maloletý je mentálne a osobnostne vyspelé dieťa s vlastným objektívnym a racionálnym zvažovaním. Nebola preukázaná manipulácia jedného alebo druhého rodiča, maloletý väčšiu istotou a bezpečie vnímal u matky a prežíval pozitívne pocity k obom rodičom. Prítomnosť otca v tom čase požadoval na krátku dobu. Nedokázal v tom čase spontánne fungovať pred otcom dlhší čas, cítil napätie a úzkosť, mal pocit, že musí robiť to, čo si otec želá. Maloletý chcel byť v prítomnosti matky, prítomnosť otca nevyhľadával. V čase, keď maloletý býval trvalo s matkou, viedla ho k rôznym činnostiam, ktorými mu vypĺňala voľný čas, mnoho času trávili spoločne. Všetko sa zmenilo, keď otec dieťaťa kúpil nový luxusný byt na „Q. M.“, kde sa maloletému zapáčilo, k čomu prispelo aj to, že medzičasom vyrástol a zapáčila sa mu voľnosť, ktorá mu v novom byte bola poskytnutá. V konaní pred okresným súdom sp. zn. 31P/293/2013 bolo preukázané, že otec maloletého má nahlásený trvalý pobyt v byte, v ktorom býva aj jeho súčasná priateľka, čím je daný priestor pre maloletého na bývanie bez dozoru v byte patriacom obchodnej spoločnosti na Q. M.. To má následne podstatný vplyv na rozhodnutie maloletého, pričom voľnosť, ktorú mu toto zázemie na Q. M. poskytuje, je pre neho vyhovujúca, ale je nevyhovujúca na jeho výchovu. Matka tvrdí, že maloletému sa zhoršil celkový prospech a tiež vymeškal viac hodín. Prestal navštevovať krúžky, ku ktorým ho viedla matka. Matka sa mala dopočuť, že maloletý začal mávať v byte rôzne zábavy, keďže otec s ním netrávi toľko času ako matka. Matka sa nazdáva, že jediným cieľom otca maloletého je zákonným spôsobom zbaviť sa povinnosti platiť výživné na maloletého K., čo je 570,- Eur mesačne. Poukazuje na skutočnosť, keď otec maloletého v roku 2009 previedol svoj obchodný podiel v obchodnej spoločnosti Z. - E., s.r.o. na svoju matku a následne sa v tejto spoločnosti zamestnal za minimálnu mzdu, čím chcel docieliť to, aby nemusel platiť výživné. O výchovu sa nestaral dostatočným spôsobom a maloletému necháva voľnosť, ktorá mu neprospieva. Na základe toho maloletý odmieta chodiť k matke, kde má tiež vyhovujúce podmienky, nemá však takú voľnosť ako u otca. Matka poukázala aj na to, že otec na syna už niekoľko rokov neplatí výživné a jeho dlh predstavuje sumu okolo 10.000,- Eur. Domáha sa zrušenia rozsudku okresného súdu a vrátenia veci na doplnenie a nové prejednanie.
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu odporučil rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p., bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. Napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po oboznámení s obsahom spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 31P/293/2013 konštatuje, že otec maloletého navrhol zveriť maloletého do jeho osobnej starostlivosti s odôvodnením, že maloletý sa so súhlasom matky z dôvodu jej ochorenia od 11. 06. 2013 presťahoval k nemu a od tohto času sa o neho stará výlučne on, zabezpečuje všetky jeho potreby. Aj napriek tomu, že zdravotný stav matky sa zlepšil a maloletý má k nej pozitívny vzťah, stretáva sa s ňou bez obmedzenia, rozhodol sa, že trvale chce bývať s otcom.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, to znamená, zistil stanovisko oboch rodičov, stanovisko maloletého, stanovisko kolízneho opatrovníka maloletého. Vykonal tiež dokazovanie na matkou tvrdené skutočnosti o zhoršení školskej dochádzky, prospechu maloletého, ako aj tvrdenie matky, že maloletý počas starostlivosti u otca nie je pod dozorom a stretáva sa s kamarátmi, kde spolu fajčia marihuanu.
Z vykonaného dokazovania okresným súdom vyplynulo, že obaja rodičia majú vytvorené podmienky pre osobnú starostlivosť o maloletého, maloletý má k obom vytvorený pozitívny citový vzťah. Aj zo šetrenia zo správy kolízneho opatrovníka, z pohovoru kolízneho opatrovníka s maloletým, z výpovede maloletého pred prvostupňovým súdom vyplynulo, že maloletý v súčasnosti preferuje starostlivosť zo strany otca pred starostlivosťou matky. Ako je zrejmé z obsahu spisu, rodičia sa v podstate na takejto forme aj dohodli.
Pokiaľ ide o tvrdenia matky o nedostatočnej výchove zo strany otca a v súvislosti s tým k zhoršenému prospechu a k zhoršenej dochádzke, odvolací súd uvádza, že z vyjadrenia triednej učiteľky maloletého je síce badateľné, že v mesiacoch september a október 2013 sa v niektorých predmetoch zhoršil prospech maloletého, celkove však prospieva na úrovni veľmi dobre a má záujem pracovať na zlepšení prospechu; pokiaľ ide o dochádzku, mal v mesiacoch september a október 2013 vymeškaných 56 hodín, tieto však boli ospravedlnené. K správaniu v škole triedna učiteľka uviedla, že nemá od začiatku roka žiadny negatívny záznam o správaní a nebola mu nikdy navrhnutá znížená známka zo správania. Pokiaľ ide o obavu matky, že maloletý sa má stretávať s partiou a fajčiť marihuanu, odvolací súd zistil z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny A. A., že vzhľadom na toto tvrdenie matky sa maloletý podrobil testom na prítomnosť drog, ktoré boli negatívne. Výsledok testov sa nachádza v spise na č. l. 57.
Odvolací súd nezistil, že by otec maloletého nezaručoval dostatočné zabezpečenie výkonu rodičovských práv a povinností, a preto pokiaľ dospel okresný súd po vykonanom dokazovaní k názoru, že návrh otca na zmenu výchovného prostredia maloletého je dôvodný akcentujúc vek maloletého a jeho názor v tomto smere, nezistil ani odvolací súd dôvod na zmenu napadnutého rozhodnutia, ktorým súd rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca. Obdobne ako prvostupňový súd, aj odvolací súd opakuje, že maloletý je vo veku, kedy dokáže situáciu sám vyhodnotiť a kedy dokáže jasne formulovať svoje postoje a vyjadriť svoje názory. Pokiaľ teda maloletý bez akýchkoľvek pochybností vyjadril svoju
vôľu ostať žiť u otca, u ktorého má vytvorené všetky predpoklady pre dostatočnú starostlivosť a správnu výchovu, nebol dôvod rozhodnutie prvostupňového súdu meniť.
Pokiaľ matka akcentuje v odvolaní úpravu styku s maloletým, odvolací súd uvádza, že vzhľadom na zistenie, že medzi dieťaťom a matkou, ako aj medzi dieťaťom a otcom, sú vytvorené hlboké citové väzby a vzťahy sú medzi nimi dobré, aj odvolací súd považuje za správne rozhodnutie, ktorým stretávanie sa maloletého s matkou ponecháva na vzájomný dohovor, ktorý najlepšie reaguje na aktuálnu situáciu, ktorá sa v prípade súdom nariadeného styku nedá dopredu predvídať tak, ako to vyjadril v poslednom výroku napadnutého rozsudku prvostupňový súd a vysvetlil v odôvodnení napadnutého rozsudku. Pokiaľ aj určil jeden deň v týždni na stretávanie sa maloletého syna s matkou, aby tak zdôraznil, že aj zo strany maloletého je potrebné zachovávať kontinuálny styk s matkou s možnosťou zasahovania do jeho výchovy, odvolací súd poznamenáva, že vo veku, v akom sa maloletý aktuálne nachádza, striktné určovanie dní a času, kedy má maloletý „povinnosť“ stretnúť sa s matkou, môže vyvolať skôr negatívny výsledok. Preto ani v tomto smere nezistil odvolací súd dôvod na zmenu napadnutého rozsudku.
Rozhodnutie o určenom výživnom odvolaním napadnuté nebolo a preto nie je dôvod, aby sa ním odvolací súd zaoberal.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie prvostupňového súdu je vecne správne, vychádza z náležitého zistenia skutkového stavu podloženého vykonaným dokazovaním. Na zistený skutkový stav prvostupňový súd správne aplikoval príslušnú právnu úpravu, ktorú v odôvodnení rozsudku citoval a aplikoval (konkrétne ustanovenie § 26, § 43 ods. 1 a § 78 ods. 1 veta prvá zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine).
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.