Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_20S-1-2014.pdf
PDF · 78.26 KB
Case nature
Subarea
20S/1/2014
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v právnej veci navrhovateľa: R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. I. XX/XX, C. - F. T., práv. zast. Mgr. Jurajom Fričom, advokátom so sídlom T. XX, C., proti odporcovi: Mesto Ružomberok, so sídlom Nám. A. Hlinku 1, Ružomberok, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd v Žiline u k l a d á Mestu Ružomberok, aby v lehote do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia rozhodlo v konaní o dodatočnom povolení stavby, ktoré je vedené u odporcu pod sp. zn. 4274/2005/TX1.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 275,94 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa Mgr. Juraja Friča, advokáta so sídlom v C., do 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 23.12.2013, ktorý došiel súdu 02.01.2014, domáhal sa navrhovateľ, aby súd uložil Mestu Ružomberok, aby v konaní o dodatočnom povolení stavby vedenom pod č. 4274/2005/TX1-Ka rozhodlo do jedného mesiaca od právoplatnosti uznesenia. Uplatnil si trovy konania. V odôvodnení uviedol procesný postup prvostupňových a druhostupňových správnych orgánov, ktoré rozhodovali v konaní o dodatočnom povolení stavby - rodinný dom s príslušenstvom navrhovateľa a jeho manželky. Dňa 03.10.2005 z vlastného podnetu Mesto Ružomberok začalo konanie o dodatočnom povolení stavby. Prvostupňové rozhodnutie Mesta Ružomberok bolo vydané pod č.k. 4274/2005/TX1-Ka zo dňa 02.03.2006, ktoré druhostupňový správny orgán - Krajský stavebný úrad v Žiline - rozhodnutím č.k. 2006/00635/Rep zo dňa 19.05.2006 potvrdil. Na základe správnej žaloby navrhovateľa a jeho manželky Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 10S/118/2006-49 zo dňa 12.12.2006 zrušil druhostupňové správne rozhodnutie. Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. 2Sžo/31/2007 zo dňa 19.02.2008 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Žiline. Následne druhostupňový správny orgán rozhodnutím č.k. 2008/01510/Rep zo dňa 18.11.2008 zrušil prvostupňové rozhodnutie zo dňa 02.03.2006. Na základe protestu prokurátora druhostupňový správny orgán rozhodnutím č.k. 2011/01128/Rep zo dňa 22.07.2011 zrušil svoje vlastné rozhodnutie z 18.11.2008. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR rozhodnutím č.k. 22569/2011/SVBP-53880/Pa zo dňa 08.11.2011 potvrdilo rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu z 22.07.2011. Následne druhostupňový správny orgán rozhodnutím č.k. 2012/00536/Rep zo dňa 10.02.2012 zrušil prvostupňové rozhodnutie zo dňa 02.03.2006. uviedol, že odporca je nečinný bez toho, aby táto nečinnosť bola odôvodnená nejakou objektívnou skutočnosťou. Tvrdenie odporcu o tom, že nemá k dispozícii pracovníka s odbornou spôsobilosťou, je účelové a nemôže byť relevantným dôvodom na ospravedlnenie jeho nečinnosti.
K podanému návrhu sa vyjadril odporca podaním zo dňa 06.02.2014. Uviedol, že z predchádzajúceho procesného postupu sa javí, že v ďalšom konaní bude potrebné, aby prvostupňový správny orgán aplikoval na hmotnoprávne podmienky posúdenia neoprávnenej stavby navrhovateľa zákon č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku, pretože doposiaľ sa stavebnému úradu nepodarilo preukázať, že navrhovateľ spolu s manželkou stavbu realizovali už za účinnosti zákona č. 50/1976 Zb. Podľa § 117 ods. 3 Stavebného zákona, zamestnanec obce, ktorý zabezpečuje činnosť stavebného úradu musí spĺňať osobitný kvalifikačný predpoklad. Získanie osobitného kvalifikačného predpokladu sa overuje skúškou. Skúška sa vykonáva podľa Vyhlášky č. 547/2003 Z.z. a jej vykonaniu predchádza odborná príprava pri overovaní a osvedčovaní osobitného kvalifikačného predpokladu. Jej obsah a rozsah je uvedený v prílohe k tejto vyhláške. V obsahu a rozsahu odbornej prípravy zamestnancov vo verejnej službe na zabezpečenie činnosti stavebného úradu, ktorý je uvedený v cit. prílohe, nie je uvedený zákon č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku, podľa ktorého má stavebný úrad v predmetnej veci posúdiť hmotnoprávne podmienky dodatočného povolenia stavby. Nečinnosť stavebného úradu je teda odôvodniteľná vyššie uvedenou objektívnou skutočnosťou. Bol to práve navrhovateľ, ktorý ako sám tvrdí, už v r. 1973 neoprávnene uskutočnil zmeny dokončenej stavby a túto stavbu odvtedy aj užíva až doposiaľ, takže v stave právnej neistoty sa navrhovateľ nachádza už od r. 1973 len a len svojím vlastným pričinením, nie pričinením stavebného úradu.
Pred tým, ako súd posúdil procesný postup odporcu namietaný v návrhu, súd skúmal, či sú splnené formálne podmienky na prejednanie veci, a to vyčerpanie prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis v zmysle § 250t ods. 1 posledná veta O.s.p. Súd má splnenie tejto podmienky za preukázané vzhľadom na to, že navrhovateľ podal na orgán, ktorý má rozhodovať vo veci samej sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z.z., ktorá bola vyhodnotená ako nedôvodná.
Krajský súd v Žiline preskúmal predložený správny spis v zmysle § 250t O.s.p., pričom zistil, že návrh navrhovateľa je dôvodný.
Či už sa správne konanie začne na návrh účastníka alebo na podnet správneho orgánu (§ 18 ods. 1 Správneho poriadku), uvedené nemá vplyv na to, že v konaní je potrebné riadne pokračovať. Je tiež potrebné poukázať na to, že v zmysle § 3 ods. 4 Správneho poriadku, rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. To znamená, že aj v danom prípade je potrebné, aby prvostupňový správny orgán vykonal dostatočné dokazovanie vo veci na to, aby ju mohol kvalifikovane hmotnoprávne posúdiť. Lehota na vydanie rozhodnutia je stanovená v osobitných procesných predpisoch, ktoré upravujú jednotlivé úseky štátnej správy. V prípade, ak táto právna úprava v týchto špeciálnych predpisoch absentuje, použije sa úprava Správneho poriadku.
Správny spis obsahuje jednotlivé rozhodnutia orgánov štátnej správy príslušných konať v stavebnom konaní tak, ako je to uvedené v návrhu. Z vyššie uvedenej chronológie vyplýva, že prvostupňové správne rozhodnutie Mesta Ružomberok zo dňa 02.03.2006 bolo zrušené posledným rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Žiline zo dňa 10.02.2012. Dovtedy správne konanie prebiehalo, a to vydávaním jednotlivých rozhodnutí tak, ako je to uvedené vyššie. Odo dňa 10.02.2012, kedy Krajský stavebný úrad v Žiline rozhodnutie Mesta Ružomberok z 02.03.2006 zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a konanie, prvostupňový správny orgán nekonal.
Navrhovateľ podal 22.10.2013 odporcovi sťažnosť proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Mesto Ružomberok vybavilo sťažnosť navrhovateľa podaním zo dňa 26.11.2013 ako nedôvodnú, pretože na daný prípad je potrebné aplikovať zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku, účinný do 30.09.1976 a nedisponuje takým pracovníkom stavebného úradu, ktorý by mal odbornú spôsobilosť na to, aby mohol aplikovať v praxi tento zákon. Uvedené vyplýva z obsahu a rozsahu odbornej prípravy zamestnancov vo verejnej službe na zabezpečenie činnosti stavebného úradu, ktorá je uvedená v prílohe Vyhlášky č. 547/2003 Z.z., v ktorej nie je uvedený zákon č. 87/1958 Zb. Tiež poukázal na to, že samotný sťažovateľ neoprávnene uskutočnil zmenu dokončenej stavby, ktorá bola predmetom dodatočného povolenia stavby ako sám tvrdí už v r. 1973, túto aj neoprávnene doposiaľ užíva, takže v stave právnej neistoty, ktorý napáda pre nevydanie dodatočného stavebného povolenia stavebným úradom, sa nachádza už v r. 1973 svojím vlastným pričinením, nie pričinením stavebného úradu. Tiež poukázal na to, že stavebný úrad po zistení týchto nezákonností začal konanie z vlastného podnetu a teda sťažovateľ neprejavil sám iniciatívu na odstránenie stavu právnej neistoty, ktorý si spôsobil sám.
V danej veci je nepochybné, že sa jedná o vec na úseku územného konania a stavebného poriadku. Čo sa týka procesného postupu stavebného úradu, je potrebné postupovať podľa procesného právneho predpisu, ktorý je účinný v čase prebiehania tohto správneho konania, t.j. v súčasnosti. Ak niektorá otázka nie je upravená v zákone č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý je účinný v súčasnosti alebo vo vykonávacích predpisoch, je potrebné postupovať podľa Správneho poriadku. Čo sa týka hmotnoprávnych podmienok, táto otázka nie je predmetom tohto konania, pretože súd rieši len otázku prípadnej nečinnosti orgánu štátnej správy z pohľadu procesného.
Ako bolo už uvedené, od vydania rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Žiline z 10.02.2012, v ktorom konaní mal ďalej pokračovať prvostupňový správny orgán, ktorým je odporca, tento vykonal. Jeho obrana tkvie v tom, že v prílohe k Vyhláške č. 547/2003 Z.z. je uvedený obsah a rozsah odbornej prípravy zamestnancov vo verejnej službe na zabezpečenie činnosti stavebného úradu. Odborná príprava nie je požadovaná pre zákon č. 87/1958 Zb. účinný do 30.09.1976, ktorý sa v tejto prílohe nenachádza. Žiadny pracovník odporcu nemá odbornú spôsobilosť na aplikáciu zákona č. 87/1958 Zb.
Krajský súd v Žiline túto námietku považuje za nedôvodnú. Prihliadnutie na ňu by totiž znamenalo, že žiaden pracovník stavebného úradu v Slovenskej republike, ktorý prešiel odbornou prípravou podľa Vyhlášky č. 547/2003 Z.z. (iná odborná príprava v súčasnosti ani nie je zavedená), by nemal spôsobilosť rozhodovať o tých stavebných veciach, kde by sa hmotnoprávne aplikoval zákon č. 87/1958 Zb., čo je nelogický záver. Podľa názoru súdu, príloha len vymenúva právne predpisy, z ktorých musí zamestnanec mať vedomosti, lebo sa najčastejšie aplikujú v stavebnom konaní. Ak na základe týchto vedomostí (bod 1 prílohy) a schopností (bod 2 prílohy) vykonal skúšku, čím získal osobitný kvalifikačný predpoklad na zabezpečenie činnosti stavebného úradu, môže rozhodovať o všetkých veciach vyplývajúcich z kompetencie stavebného úradu. Aj keď by bolo potrebné aplikovať predpis, ktorý nie je uvedený medzi predpismi, z ktorých zamestnanec vykonal odbornú prípravu, túto kompetenciu takýto zamestnanec má. Nie je možné vzhľadom na rozličné právne situácie pojať do zoznamu vedomostí všetky možné hmotnoprávne i procesnoprávne predpisy, ktoré by sa mohli aplikovať v praxi, resp. precizovať uvedenú prílohu tak, aby tam boli uvedené všetky právne predpisy, s ktorými sa môže v rámci aplikačnej praxe zamestnanec stretnúť. Ak teda zamestnanec obce, ktorý zabezpečuje činnosť stavebného úradu spĺňa osobitný kvalifikačný predpoklad v zmysle § 117 ods. 3 Stavebného zákona, má právomoc rozhodovať vo všetkých veciach na úseku štátnej správy územného konania a stavebného poriadku. Z uvedených dôvodov túto obranu odporcu súd nepovažoval za relevantnú a uložil mu povinnosť rozhodnúť v konaní o dodatočnom povolení stavby do 3 mesiacov od právoplatnosti uznesenia Krajského súdu v Žiline.
Čo sa týka lehoty na rozhodnutie vo veci, túto súd stanovil v dĺžke 3 mesiace vzhľadom na to, že sa jedná o aplikáciu náročnej právnej problematiky spojenej s možnosťou aplikácie zákona č. 87/1958 Zb., ktorý sa na stavebné veci v súčasnosti bežne neaplikuje.
O náhrade trov bolo rozhodnuté podľa § 250t ods. 5 O.s.p. Navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, pretože súd jeho návrhu vyhovel. Trovy si vyčíslil z titulu trov právneho zastúpenia v podanom návrhu, a to vo výške 275,94 Eur: za prevzatie a prípravu zastúpenia - 130,16 Eur, za podanie návrhu na začatie konania - 130,16 Eur, 2 x režijný paušál po 7,81 Eur. Po posúdení týchto trov v zmysle § 11 ods. 4, § 16 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. súd konštatuje, že trovy konania boli uplatnené v súlade s cit. vyhláškou a preto súd náhradu trov navrhovateľovi v tejto výške priznal. Odporca je povinný zaplatiť náhradu trov konania podľa § 149 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 30 dní od právoplatnosti uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 250t ods. 7 O. s. p.).