Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11P-129-2012.pdf
PDF · 97.62 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/129/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. Ľ. R., X.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov: matka B. R., X.. XX.X.XXXX, L. F., S. X a otec Ľ. R., X.. XX.X.XXXX, L. F., Č. XX v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. Ľ. R., X.. XX.X.XXXX zo sumy 66 € na 125 € mesačne od 1.11.2012 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Dlžné výživné vzniklé za obdobie od 1.11.2012 do 28.2.2014 vo výške 944 € povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 € spolu s bežným výživným pod hrozbou následku straty výhody splátok počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.
Týmto rozsudkom mení rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 10C/25/2009 zo dňa 9.12.2009.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka návrhom doručeným súdu dňa 14.11.2012, aby zvýšil výživné zo strany otca pre mal. Ľ. R., X.. XX.X.XXXX od 1.11.2012 do budúcna zo sumy 66 € na 200 € mesačne z dôvodu zmeny pomerov na strane mal. dieťaťa.
Otec sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 31.1.2013. S návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. dieťaťa písomným podaním doručeným súdu dňa 20.5.2013 navrhol zvýšiť výživné na mal. dieťa zo strany otca podľa jeho finančných možností a schopností. Poukázal na danú skutočnosť, že zvýšenie výživného je v záujme mal. dieťaťa.
Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 10C/25/2009, ktorým bolo manželstvo rodičov mal. dieťaťa rozvedené. Mal. Ľ. bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na jej výživu 66 € mesačne.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.1.2010.
V čase poslednej úpravy bola matka zamestnaná v MC Donald´s v Košiciach. Následne bola samostatne zárobkovo činná osoba s priemerným mesačným príjmom 10.000,- Sk mesačne. Bývala v 1 izbovom byte spolu s dcérou, ktorý bol vo vlastníctve jej matky. Zabezpečovala starostlivosť o mal. dcéru.
Mal. Ľ. v čase poslednej úpravy bola žiačkou 4. ročníka ZŠ. Maloletá bola zdravá, prekonávala bežné ochorenia, matka mimoriadne výdavky nemala.
Otec v čase poslednej úpravy bol zamestnaný v Ústave na výkon trestu odňatia slobody F. - Š. s priemerným mesačným zárobkom 806 €.
Od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov hlavne na strane mal. Ľ..
V septembri 2010 začala navštevovať 1. ročník 8-ročného gymnázia na Triede SNP 104 v Košiciach. Výdavky na mal. Ľ. sú nasledovné: osobná hygiena 50 €, strava, ošatenie, obuv, školské potreby, školská jedáleň 25 €, telefón mobil 10 €, mesačník 10 €, aquabelly tréning 33 €, jazdenie tréning 90 € za 3 mesiace, mesačne 30 €, sporenie, Prvá stavebná sporiteľňa 664 € ročne, mesačne 55,34 €, životná poistka 33 €. Spolu výdavky 236,34 € priemerne. Okrem toho sa zúčastňuje rekondičného pobytu väčšinou v lete na týždeň v zahraničí, Taliansko 280 € a súťaže, cesta do Bratislavy, súťaž trvá 3 dni, strava, cestovanie, 2-krát - 3-krát do roka, jedna súťaž 100 €.
Otec okrem výživného sa snaží prispievať aj inou formou. Raz za rok pošle balík s hygienickými potrebami, v ktorom je sprej, voňavka, sprchový gél, zubná kefka, zubná pasta a pravidelne k výživnému 66 € posiela 10 € na MHD. S maloletou dcérou sa otec nestretáva.
Matka je zamestnaná na Športovom gymnáziu s príjmom vo výške 350 € mesačne. Na bývanie platí 130 €, MHD 20 €, mobil 70 € mesačne. Inak výdavky bežného charakteru, strava, hygienické potreby, nákupy.
Z výpovede otca súd zistil, že mesačné náklady na domácnosť od mesiaca november 2012 sú vo výške 400 € vrátane médií, okrem toho uhrádza náklady za komunálny odpad vo výške 125,70 € ročne. Býva v podnájme. Ďalšími nevyhnutnými nákladmi sú kontaktné šošovky, ktoré si zakupuje 1-krát za 3 mesiace v sume 30 €, kvapky, dezinfekčný roztok 20 € mesačne. Je pravidelným pacientom na neurológii, z toho dôvodu na odporúčanie si zakúpil ortopedický vankúš za sumu 42 €. Okrem toho spláca úvery, dva úvery v Slovenskej sporiteľni vo výške 176 € a 97,97 €, VÚB úver vo výške 111,47 €. Tieto pôžičky bol nútený zobrať z dôvodu splatenia predchádzajúcich úverov. Časť finančných prostriedkov použil ako kauciu na podnájom a na zariadenie bytu. Z dôvodu ušetrenia finančných prostriedkov bol nútený zrušiť životné poistenie AXA, za ktoré uhrádzal 60 €, poistenie Generali Slovensko 20 € a zrušil aj služby Antik internet za ktoré platil 26,05 €.
Otec uzavrel manželstvo dňa 15.2.2013. Jeho manželka je toho času nezamestnaná, nemá žiadny príjem, býva v podnájme. Manželka má dve deti z predchádzajúceho manželstva.
Otec je zamestnaný ako príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže s príjmom vo výške 956 € mesačne. V uvedenej sume je zahrnuté aj odevné, ktoré ročne predstavuje 341,65 €.
Otec predložil súdu zmluvu o prenájme bytu, z ktorého vyplýva, že platba za prenájom je vo výške 400 €.
Otec predložil sobášny list, z ktorého vyplýva, že dňa 15.2.2013 uzavrel manželstvo.
Súčasne predložil ďalšie listinné doklady preukazujúce jeho výdavky.
Matka predložila súdu listinné doklady preukazujúce výdavky na mal. dieťa v súvislosti so zaplatením poplatkov v škole, potvrdenia, z ktorých vyplýva, že sa maloletá zúčastnila rekondičného poznávacieho pobytu, potvrdenie o návšteve jazdeckej školy a výdavky ohľadne potrieb mal. dieťaťa.
Z pripojeného potvrdenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho priemerný mesačný príjem za obdobie 1/12 do 12/12 bol vo výške 959,56 € netto, za obdobie 1/13 do 3/13 vo výške 1.040 € netto, za obdobie 4/13 do 6/13 vo výške 946,48 € netto, za obdobie 10/13 do 12/13 vo výške 1.075 € netto.
Z pripojeného potvrdenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za rok 2012 bol vo výške 323,51 € mesačne netto vrátane daňového bonusu vo výške 302,74 € netto bez daňového bonusu, za obdobie 1/13 do 3/13 vo výške 425 € netto, za obdobie 4/13 do 7/13 vo výške 396 € netto, za obdobie 10/13 do 1/14 vo výške 410 € netto.
Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Pri rozhodovaní o zmene výživného, teda aj o zvýšení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 163 ods. 1 O.s.p. ), platia ust. § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov tak ako je to v tomto prípade. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné, odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.
Súd pri svojom rozhodovaní mal za preukázané, že sa podstatným spôsobom zmenili pomery od posledného rozhodnutia súdu o úprave rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.1.2010, pričom zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej či druhej strane, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.
Zmenu pomerov na strane mal. dieťaťa súd videl najmä v skutočnosti, že sa zvýšili potreby maloletej v súvislosti s jej prípravou na budúce povolanie a tiež s jej pribúdajúcim vekom. Matka mal. dieťaťa súdu preukázala svoje tvrdenia o svojich výdavkoch s nástupom na strednú školu, výdavky súvisiace s jej športovou činnosťou, mimoškolskou záujmovou činnosťou.
Matka je zamestnaná na Športovom gymnáziu v Košiciach s čistým priemerným mesačným zárobkom v roku 2012 vo výške 323,51 € netto, v roku 2013 vo výške 439 € netto a v roku 2014 vo výške 410 € netto. Matka žije sama v spoločnej domácnosti so svojou dcérou, pričom zabezpečuje jej potreby medzi ktoré patrí výživa, hmotné potreby, šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace so štúdiom a športovou činnosťou, kultúrne a športové potreby. Vychádzajúc z posledného rozhodnutia súdu o výživnom sa jej príjem mierne zvýšil oproti roku 2009.
Otec naďalej je zamestnaný v Ústave na výkon trestu odňatia slobody F. - Š.. Od poslednej úpravy došlo k zmene v tom, že dňa 15.2.2013 uzavrel manželstvo. V spoločnej domácnosti žijú s manželkou a jej mal. deťmi. Jeho čistý priemerný zárobok v roku 2012 bol vo výške 959,56 € netto, v roku 2013 bol vo výške 987 € netto a v roku 2014 vo výške 1.075 € netto. Okrem výdavkov, ktoré uviedol v súvislosti so zabezpečením jeho domácnosti posielal dcére balíky s hygienickými potrebami ako aj prispieval na MHD.
Ďalšími okolnosťami pre zmenu povinnosti otca platiť výživné súd videl aj v zmene jeho pomerov, keď v roku 2009 dosahoval príjem vo výške 806 €. Je nepochybné, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k manželke, avšak na druhej strane vyživovaciu povinnosť k jej deťom otec nemá. Otec žije v spoločnej domácnosti teda so svojou manželkou a jej dvoma deťmi. Jeho manželka je nezamestnaná, o čom predložil súdu potvrdenie, z ktorého vyplýva, že je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberá dávky v hmotnej núdzi. Je však nepochybné a logické, že aj manželka otca by sa mala podieľať na spoločných výdavkoch spojených so zabezpečením bývania celej rodiny, stravy.
Účastníci konania zhodne potvrdili, že k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode nedošlo. Každý z bývalých manželov spláca niektoré spoločné úvery. Tieto úvery splácala tak matka ako aj otec mal. dieťaťa.
Súd podrobným a dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom a zvýšil výživné zo strany otca na mal. Ľ. zo sumy 66 € mesačne na 125 € mesačne od 1.11.2012 do budúcna. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, pričom prihliadol na nezmenený počet vyživovacích povinností na strane matky ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť matky o mal. dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. K zmene pomerov došlo na strane mal. dieťaťa dňom, kedy začalo navštevovať strednú školu, aj keď matka podala návrh na zvýšenie výživného a žiadala toto zvýšiť od 1.11.2012 do budúcna. Od poslednej úpravy sa zvýšili výdavky na mal. dieťa a to hlavne tým, že navštevuje strednú školu. Vzhľadom na túto skutočnosť vzrástli náklady na jej výchovu, výživu, ošatenie, záujmovú činnosť oproti výdavkom, ktoré mala matka v čase poslednej úpravy. V zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený vrámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm.a/ Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a tak isto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných, objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom
regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča je potrebné vychádzať nie len z jeho vykazovaného príjmu, ale aj z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, pohľadávky, cenné papiere, úspory, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pre určenie výživného súd prihliadol i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo aj v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu.
Ak otec poukazuje na neprimerané výdavky matky dieťaťa na jej kultúrne, športové vyžitie, súd pri posúdení nutnosti konkrétnych výdavkov prihliadol na to, že v zásade by mala byť životná úroveň rodičov a ich detí rovnaká a v danom prípade v takom rozsahu, ako ich uvádzala matka sú primerané životu kultúrneho človeka modernej spoločnosti a je v schopnostiach otca ako povinného rodiča sa podieľať aj na týchto výdavkoch. Okrem iného súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že otec okrem výživného sa snažil mal. dieťaťu prispievať aj inou formou a to nákupom hygienických potrieb, ktoré jej posielal balíkom.
Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 125 € mesačne je primerané.
Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vzhľadom na zmenu pôvodného rozhodnutia za obdobie od 1.11.2012 do 28.2.2014 došlo na strane otca k vzniku dlžného výživného vo výške 944 €, ktoré mu súd povolil splácať v mesačných splátkach po 50 € spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne: rozdiel medzi zvýšeným výživným a doterajším výživným 125 € - 66 € = 59 € x 16 mesiacov, spolu 944 €.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1, písm.a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho kópie na jeho trovy. Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.