Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_20P-4-2023.pdf
PDF · 84.33 KB
Case nature
Area
Subarea
20P/4/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou Mgr. Desanou Janíčkovou Rusnákovou vo veci starostlivosti súdu o mal. V.F.R. Y., O.. XX.XX.XXXX, R. U.. M. Y., O.. XX.X.XXXX, bytom u navrhovateľov, zastúpených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti matky R. M., O.. XX.XX.XXXX, V. X. U., t. č. na neznámom mieste, a otca E. Y., O.. XX.X.XXXX, V. Y. F., t. č. u navrhovateľov, o zverenie maloletých do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov 1/ E. Y., O.. X.X.XXXX, 2/ U. Y., O.. XX.X.XXXX, bytom X. U., E. XX, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda, takto
rozhodol:
I. Maloletého V. Y., O.. XX.XX.XXXX a maloletého M. Y., O.. XX.X.XXXX zveruje do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov E. Y., O.. X.X.XXXX a U. Y., O.. XX.X.XXXX, D. V. X. U., E. XX, ktorí ich budú zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
II. Styk rodičov s maloletými neupravuje; ich prípadný styk bude prebiehať len za prítomnosti aspoň jedného zo starých rodičov uvedených vo výroku I.
III. Každý z rodičov je povinný platiť na každého z maloletých výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne a poukazovať ho miestne príslušnému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
IV. Týmto sa mení rozsudok tunajšieho súdu z 30.9.2019 č. k. XXP/XX/XXXX-XX vo výroku I.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu 19.1.2023 starí rodičia označených maloletých detí E. Y. R. U. Y. (ďalej aj „navrhovatelia“) žiadali zveriť maloletých do svojej osobnej starostlivosti. Návrh odôvodnili tým, že maloletí pochádzajú z mimomanželského vzťahu ich syna (ďalej len „otec maloletých“ alebo „otec“) a jeho bývalej družky (ďalej len „matka maloletých“ alebo „matka“), ktorá opustila spoločnú domácnosť ešte v júni 2019 a našla si nového partnera, pričom o maloletých nejaví žiadny záujem. Neplní si ani svoju vyživovaciu povinnosť, z ktorého dôvodu sa voči nej vedie trestné konanie. Aktuálne sa zdržiava na neznámom mieste.
2. Maloletí žijú v domácnosti navrhovateľov, ktorí sa o nich všestranne starajú, a na túto starostlivosť majú vytvorené aj vhodné podmienky. Otec spoločnú domácnosť na žiadosť navrhovateľov opustil; požiadali ho o to z dôvodu, že je drogovo závislý a správal sa agresívne aj voči maloletým. Navrhovatelia však majú obavu, že za súčasného stavu, kedy otec môže vykonávať svoje rodičovské práva voči maloletým v neobmedzenom rozsahu, by mohol maloletých z faktickej starostlivosti navrhovateľov odňať, čo by nebolo v súlade s ich záujmami.
3. Rodičia maloletých ani kolízny opatrovník sa v rámci prípravy pojednávania k návrhu nevyjadrili.
4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľov, rodnými listami maloletých, správami Obvodného oddelenia PZ SR Veľký Meder z 21.1.2023, rozsudkom tunajšieho súdu z 30.9.2019 č. k. XXP/XX/XXXX-XX, správou kolízneho opatrovníka z 23.1.2023, výpisom z evidencie Sociálnej poisťovne k osobe otca a matky maloletého, a zistil tento skutkový stav:
5. Rozsudkom z 30.9.2019 č. k. XXP/XX/XXXX-XX, právoplatným 30.9.2019, tunajší súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej boli maloletí zverení do osobnej starostlivosti otca, právo zastupovať ich a spravovať ich majetok mali obaja rodičia, a matka bola povinná platiť na každého z maloletých výživné vo výške 50 € mesačne (vlastné zistenie súdu).
6. Navrhovatelia sú starými rodičmi maloletého zo strany otca. Na pojednávaní zhodne uviedli, že o maloletých sa starajú od nich narodenia, nakoľko rodičia žili s deťmi v ich domácnosti. Stará matka po nástupe mal. V. do ZŠ (september 2022) opustila zamestnanie, aby sa mohla plne venovať starostlivosti o maloletých, starý otec pracuje.
7. Matka sa z domácnosti odsťahovala pred 4 rokmi, maloletých naposledy videla začiatkom r. 2020 a výživné na nich poslala raz, inak sa o nich nezaujíma. Starostlivosť je výhradne na navrhovateľoch, a to napriek tomu, že deti sú súdnym rozhodnutím zverené otcovi. Otec aktuálne žije v domácnosti navrhovateľov, ktorí ho chcú vykázať pre jeho správanie a neusporiadaný spôsob života, ale majú obavu, že so sebou vezme aj maloletých. Dôvodom podania návrhu bola najmä táto skutočnosť. Styk rodičov s maloletými navrhovatelia nechcú obmedzovať, ale kvôli bezpečnosti detí by mal podľa nich prebiehať výhradne v prítomnosti aspoň jedného z nich.
8. Z predložených dokladov (policajné správy) vyplýva, že voči otcovi maloletých t. č. nie je vedené žiadne trestné ani priestupkové konanie, a že ani v minulosti trestný čin či priestupok nespáchal. Podľa údajov dostupných z evidencie Sociálnej poisťovne otec ani matka maloletých nie sú aktuálne v Slovenskej republike zamestnaní; ich predchádzajúce pracovné pomery trvali maximálne 6 mesiacov. Podľa navrhovateľov si otec prácu hľadá, zatiaľ však neúspešne, o matke v tomto smere nemajú žiadnu vedomosť.
9. Podľa správy kolízneho opatrovníka navrhovatelia žijú v trojizbovom nájomnom byte, kde sú vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletých. Starý otec pracuje, do domácnosti finančne prispieva aj ďalší dospelý syn navrhovateľov, ktorý tu tiež býva. Mal. V. navštevuje 1. ročník ZŠ a mal. M. navštevuje MŠ, oboje vo Veľkom Mederi. Ich zdravotný stav je dobrý, osobitné potreby nemajú. Kolízny opatrovník s rodinou pracuje už od r. 2019, kedy matka opustila domácnosť a nechala maloletých u navrhovateľov, ktorí sa odvtedy o nich riadne starajú. Matka má ďalšie dve deti, o maloletých sa nezaujíma. Otec dlhodobo nepracuje, na chod domácnosti neprispieva, svoje povinnosti voči maloletým si neplní a v domácnosti podľa navrhovateľov spôsobuje konflikty.
10. Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady (§ 45 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov; ďalej len „zákon o rodine“).
11. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd (§ 45 ods. 3, 4 zákona o rodine).
12. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd (§ 45 ods. 6 zákona o rodine).
13. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu o náhradnej osobnej starostlivosti nezaniká. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu (§ 45 ods. 7, 8 zákona o rodine).
14. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Týmto zákonom je zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o životnom minime“; pozri § 2 písm. c/ zákona v znení aktuálneho Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o úprave súm životného minima; suma sa mení každoročne k 1.7.).
15. Konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti je jedným z druhov konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 písm. o/ Civilného mimosporového poriadku; ďalej len „C.m.p.“). V týchto konaniach je súd povinný (ak sa to neprieči účelu konania) informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci (§ 116 C.m.p.). Ak maloletý ako účastník konania je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb (§ 38 C.m.p.).
16. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že sú splnené podmienky pre zverenie maloletých do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov, ktorí sú ich blízkymi príbuznými a spĺňajú predpoklady v zmysle § 45 ods. 1, 2 zákona o rodine. Navrhovatelia sa o maloletých osobne starajú už od ich narodenia, pričom riadne zabezpečujú všetky ich potreby. Súdnym rozhodnutím o náhradnej starostlivosti tak dôjde k zosúladeniu právneho stavu s dlhodobým faktickým stavom, ktorý nepochybne je v záujme maloletých.
17. Styk rodičov s maloletými súd vzhľadom na vyjadrenie navrhovateľov neupravil. Vo vzťahu k matke nie je zatiaľ úprava potrebná vôbec, keďže matka sa o realizáciu styku dlhodobo ani nepokúša. Vo vzťahu k otcovi je zatiaľ takáto úprava nadbytočná s ohľadom na to, že žije s maloletými v domácnosti a jeho nevhodné správanie sa nepreukázalo. Ak by však v blízkej budúcnosti došlo k zmene, ktorú navrhovatelia už avizovali (vykázanie otca z domácnosti), a otec by o styk prejavil záujem, súd považoval za potrebné realizovať ho pod dohľadom jedného z navrhovateľov kvôli zachovaniu pocitu bezpečia, ktorý pre maloletých v súčasnosti predstavujú navrhovatelia.
18. Keďže vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým zostáva aj naďalej zachovaná, súd vychádzajúc z neusporiadaného spôsobu života oboch rodičov a ich schopností a možností im určil len minimálne výživné.
19. Keďže vo veci starostlivosti o maloletých bolo už súdom rozhodované (rozsudok označený vo výroku IV.), bolo potrebné toto rozhodnutie zmeniť tak, aby popri sebe neexistovali dve vykonateľné rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.