Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-3C/174/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Martou Kamenskou v právnej veci navrhovateľov P. T. C., N.. XX. XX. XXXX, A. M., W. XX/XX, P.-XXXX, A. D. C., N.. XX. XX. XXXX, A. M., W. XX/XX, P.-XXXX, P. E. S. C., N.. XX. XX. XXXX, A. M., W. XX/XX, P.-XXXX, proti odporcovi Q. A.Q., N.. XX. XX. XXXX, A. M., N. S. XXX/XX, zastúpenému JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, so sídlom Veľký Krtíš, Mierová 1, o určenie otcovstva, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľov z a m i e t a.

Odporcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania účelne vynaložených na bránenie jeho práv vo výške 100 %.

odôvodnenie:

Podaným návrhom sa navrhovatelia domáhali, aby súd určil, odporca je otcom, nebohého C. C. ml. a náhrady trov konania. V návrhu navrhovatelia uviedli, že nebohý C. C. ml. bol otcom navrhovateľov A/ a B/ a manželom navrhovateľky C/. Jeho matka P. C. sa im po smrti svojho manžela priznala, že jej nebohý manžel C. C. st. nie je biologickým otcom C. C. ml., že jeho otcom je odporca. Pretože majú nárok vedieť kto sú ich príbuzní, žiadajú nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z DNA na určenie otcovstva svojho nebohého otca a manžela. Na pojednávaní sa navrhovatelia pridržiavali podaného písomného návrhu a ďalej uviedli, že navrhujú, aby súd určil, že odporca je otcom nebohého C. C., N.. XX. XX. XXXX D. V. P. C., T.. F.. Navrhli tiež vypočuť ako svedkov P. C., matku nebohého C. C. ml., jeho brata Q. C. P. F. J. A. T.. V.. Poukázali na to, že C. C. ml. zomrel v roku 2009, tento sa narodil z manželstva P. C. P. C. C. st., preto v jeho rodnom liste je zapísaný ako otec C. C. B... Správanie C. C. B.. K. C. C. ml. však nebolo adekvátne rodičovskému správaniu, nikdy to nebol vzťah otec a syn, ale bol to vzťah zo strany otca k synovi chladný, bezcitný, ponižujúci a nikdy sa k nemu nesprával tak, ako k svojmu druhému synovi a bratovi C. C. V.. Q. C.. Potvrdili, že otcovstvo k ich nebohému otcovi a manželovi nebolo zapreté.

Odporca na pojednávaní uviedol, že navrhuje návrh ako nedôvodný zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Ďalej uviedol, že všetko čo tvrdia navrhovatelia nie je pravda a on nie je otcom C. C. ml., podaný návrh zo strany navrhovateľov a ich tvrdenia ho urážajú ako dobrého manžela, jeho manželku ako aj jeho rodinu. Poukázal na to, že podľa nášho právneho poriadku nie sú splnené podmienky konania, pretože navrhovatelia nemajú aktívnu legitimáciu na podanie takéhoto návrhu, pretože takýto návrh môže podať len matka, otec alebo dieťa, čo navrhovatelia nie sú. Tvrdil tiež, že na určenie otcovstva je daná prekážka v tom, že otcovstvo k C. C. ml. je určené a nikto podľa slovenského právneho poriadku nemôže mať dvoch otcov, nakoľko sa tento narodil počas trvania manželstva, bol zapísaný do rodného listu ako jeho otec manžel jeho matky. Navrhol konanie vo veci zastaviť podľa

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s rodnými listami navrhovateľov A/ a B/, rodným listom otca navrhovateľov A/ a B/, úmrtným listom otca navrhovateľov A/ a B/, výpismi z R. Č.. XXXX P. Č.. XX K.. Ú.. K., znaleckým posudkom z 08. 08. 1977, rozsudkom Okresného súdu v Nových Zámkoch z 16. 09. 1977 sp. zn. P106/81, uznesením Okresného súdu v Leviciach z 13. 12. 1982 sp. zn. , dohodou z 05. 06. 1978.

Z vykonaného dokazovania, a to z rodných listov Matričného úrade Mesta Levice mal súd nesporne preukázané, že ako rodičia navrhovateľov A/ a B/ sú zapísaní otec C. C., N.. XX. XX. XXXX P. V. S. C. T.. S., N.. XX. XX. XXXX. Z rodného listu bývalého Miestneho národného výboru vo Vinici vyplýva, že ako rodičia C. C., N.. XX. XX. XXXX B. D. Y. C. C., N.. XX. XX. XXXX P. V. P. C. T.. F. N.. XX. XX. XXXX. Z úmrtného listu Osobitnej matriky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky súd zistil, že C. C., N.. XX. XX. XXXX zomrel dňa 07. 03. 2009 v Winden am See v Rakúskej republike.

Podľa ustanovenia § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa ustanovenia § 85 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

Podľa ustanovenia § 90 Zákona o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov. Podľa ustanovenia § 94 ods. 1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Ustanovenie Zákona o rodine zakotvuje, že otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v , ktorými sú tri domnienky: 1. otcovstvo manžela matky, 2. súhlasné vyhlásenie rodičov a 3. preukázaná súlož muža s matkou dieťaťa v rozhodujúcom období, bez existencie vylučujúcich okolností a rozhodnutie súdu o určení otcovstva tohto muža. Prvú zákonnú domnienku otcovstva vymedzuje ustanovenie Zákona o rodine, ktorá svedčí manželovi matky dieťaťa. Je to najčastejšie sa uplatňujúca domnienka a otcovstvo sa väčšinou určuje na jej základe. Predpokladom tejto domnienky je to, že pokiaľ sa dieťa narodí v manželstve, otcom dieťaťa je manžel matky, čo súvisí s chápaním poslania manželstva ako životného spoločenstva muža a ženy, ktoré tvorí základ rodiny s ohľadom na to, že významnou funkciou rodiny je reprodukčná funkcia, ktorá vyplýva zo vzájomného citového, intímneho vzťahu manželov, čo zodpovedá spoločenskej skúsenosti, ako aj spoločenskej morálke a predstavám o účele manželstva. Existencia právneho vzťahu manželstva má teda z tohto hľadiska pre určenie otcovstva manžela matky dieťaťa zásadný význam. Táto domnienka nastupuje automaticky, na základe dvoch právnych skutočností a to narodenia dieťaťa a trvania manželstva a nastupuje bez ohľadu na prípadnú vôľu manželov a to aj vtedy, keby si boli manželia nepochybne vedomí, že otcom dieťaťa je niekto iný a tiež bez ohľadu na prípadnú vôľu tretích osôb a bez možnosti akokoľvek ovplyvniť možnosť jej nastúpenia. Pokiaľ teda existujú tieto právne skutočnosti a to narodenia dieťaťa a trvanie manželstva, pre potreby určenia otcovstva sa už nezisťujú ďalšie skutočnosti, napr. či manželia spolu žijú, či naozaj ide o biologického otca, ani prípadné okolnosti vylučujúce otcovstvo, pretože by to narúšalo charakter domnienky. Manželský zväzok totiž zákon považuje za spoľahlivú záruku otcovstva dieťaťa. Nápravu prípadného rozporu so stavom biologickým a zrušenie účinkov domnienky otcovstva možno dosiahnuť len prostredníctvom inštitútu zapretia otcovstva a za splnenia zákonných podmienok ustanovených znovu v Zákone o rodine. Druhú domnienku otcovstva vymedzuje ustanovenie Zákona o rodine, ktorá nastupuje vtedy, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky dieťaťa. Podľa tejto domnienky otcovstvo možno určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov. V tomto prípade ide o situáciu, keď sa dieťa narodilo rodičom, ktorí neuzavreli manželstvo a preto z neho nemožno vyvodzovať záver o otcovstve manžela matky. Zákon o rodine preto za najspoľahlivejší prostriedok určenia otcovstva určuje súhlasné vyhlásenie rodičov. Tu sa vychádza z očakávania, že matka dieťaťa a muž, ktorý ho splodil, sú si vedomí závažnosti takto založeného vzťahu a prejavom ich zodpovednosti bude snaha upraviť právny status dieťaťa takýmto spôsobom. Tretiu domnienku otcovstva vymedzuje ustanovenie Zákona o rodine, ktorá nastupuje v prípade, ak otcovstvo nebolo ustálené na základe žiadnej z predchádzajúcich domnienok, teda keď rodičia neuzavreli manželstvo, nedošlo ani k súhlasnému vyhláseniu rodičov o otcovstve, prípadne keď

otcovstvo určené na základe ktorejkoľvek z týchto dvoch predchádzajúcich domnienok bolo úspešne zapreté a žiadnemu mužovi opätovne nesvedčí ani domnienka skoršieho manžela. Preto platí, ak otcovstvo bolo relevantným spôsobom ustálené a nebolo úspešne zapreté, je to prekážkou pre niekoho iného, aby sa domáhal určovania otcovstva k tomuto dieťaťu. Z tohto ustanovenia nesporne tiež vyplýva, že dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, majú časovo neobmedzenú možnosť domáhať sa, aby otcovstvo určil súd. Aktívna legitimácia je teda priznaná matke dieťaťa zapísanej v matrike, dieťaťu a mužovi, ktorý tvrdí, že je otcom dieťaťa.

Predmetom konania je určenie otcovstva k nebohému C. C., N.. XX. XX. XXXX, ktorého rodičmi, zapísanými v rodnom liste, sú otec C. C., N.. XX. XX. XXXX P. V. P. C. T.. F. N.. XX. XX. XXXX. Otcovstvo k dieťaťu C. C., N.. XX. XX. XXXX bolo určené na základe prvej zákonnej domnienky otcovstva, manželom matky dieťaťa, pretože sa narodil počas manželstva svojich rodičov. Z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu účastníkov konania ako aj z rodného listu C. C., nar. XX. XX. XXXX, mal súd nesporne preukázané, že otcovstvo k dieťaťu C. C., N.. XX. XX. XXXX, bolo zákonne určené a nebolo úspešne zapreté, preto je tu daná prekážka pre aktívne legitimovaného účastníka konania, uvedeného v ustanovení § 94 Zákona o rodine, aby sa domáhal určovania otcovstva k tomuto dieťaťu. V danej veci návrh na určenie otcovstva k dieťaťu C. C., N.. XX. XX. XXXX W. N. P. T. C., A. D. C., P. E. S. C., pričom navrhovatelia A/ a B/ sú synovia a navrhovateľka C/ manželka tohto dieťaťa. Podľa ustanovenia § 94 Zákona o rodine, by však návrh na určenie otcovstva k dieťaťu C. C., N.. XX. XX. XXXX mohli podať len jeho matka P. C. T.. F., dieťa nebohý C. C., N.. XX. XX. XXXX alebo muž, ktorý by tvrdil, že je otcom tohto dieťaťa, ktorým zákon priznáva aktívnu legitimácia na podanie takéhoto návrhu. Vzhľadom na to, že návrh na určenie otcovstva podali navrhovatelia, ktorí nie sú osobami, ktorým by zákon priznal aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na určenie otcovstva súdom, mal súd za to, že navrhovatelia nie sú aktívne legitimovaní na podanie návrhu na určenie otcovstva k svojmu otcovi a manželovi C. C., N.. XX. XX. XXXX. Preto potom súd, s prihliadnutím na to, že pre konaniu o určenie otcovstva je daná prekážka konania z dôvodu, že otcovstvo k dieťaťu C. C., N.. XX. XX. XXXX nebolo úspešne zapreté, ako aj z dôvodu, že navrhovatelia nemajú aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na určenie otcovstva k svojmu otcovi a manželovi, súd návrh navrhovateľov ako nedôvodný zamietol. Z uvedených dôvodov súd zamietol aj návrhy navrhovateľov na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov P. C., Q. C., J. A. T.. V., ako aj na nariadenie znaleckého dokazovanie znalcom z odboru genetika, odvetvie analýza DNA na preukázanie toho, či je odporca otcom nebohého C. C..

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa , na základe zásady úspechu. Odporca mal vo veci plný úspech, v spojení s konaním mu vznikli trovy konania právnym zastúpením advokátom, preto potom súd vyslovil, že sa odporcovi priznáva náhrada trov konania účelne vynaložených na bránenie jeho práv vo výške 100 % so zreteľom na ustanovenie , podľa ktorého súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na Okresný súd vo Veľkom Krtíši písomne v 4 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).