Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28P-10-2012.pdf
PDF · 90.86 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/10/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa: Y. W., nar. X.X.XXXX, trvale bytom W. XX, O., prechodne bytom F. V. XXXX/XA, Q. R., R., Č. Y., proti odporkyni: A. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/X, O., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému Y. O., nar. X.X.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, takto
rozhodol:
Súd manželstvo Y. W., nar. X.X.XXXX a A. W., rod. O., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa X.X.XXXX v O., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu O. - V., vo zv. XX, ročník XXXX, na str. XXX, pod por. č. XXX r o z v á d z a.
Maloletého Y. O., nar. X.X.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Matka je povinná prispievať na výživu maloletého Y. O. mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené a neplnoleté dieťa, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám otca od právoplatnosti výroku rozsudku súdu o rozvode manželstva.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom, podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 20.1.2012 domáhal, aby súd rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou. Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou nežije už 7 rokov. Maloletý syna Y. bol na čas do rozvodu súdom zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľa, ktorý sa o neho riadne stará.Navrhovateľ nemá vedomosť o aktuálnom pobyte odporkyne a nemá o nej ani žiadne správy. Navrhovateľ podal návrh na rozvod aj z dôvodu, že si chce založiť rodinu so svojou priateľkou, s ktorou žije v spoločnej domácnosti na Morave.
Odporkyňa s rozvodom manželstva súhlasila. Vo svojom vyjadrení k návrhu, ktoré bolo doručené súdu dňa 8.3.2013, odporkyňa žiadala súd, aby pri úprave rodičovských práv a povinností a určení výživného na maloletého prihliadol na skutočnosť, že je vo výkone trestu odňatia slobody bez pracovného zaradenia. Odporkyňa prejavila ľútosť, že nemôže vychovávať svojho maloletého syna a po prepustení z väzenia má záujem ho navštevovať, nájsť si prácu a žiť riadnym životom bez závislosti na drogách.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, kolízneho opatrovníka a oboznámením sa s obsahom spisu: sobášny list, rodný list maloletého, potvrdením Úradu práce Českej republiky o vyplatených dávkach štátnej sociálnej podpory, oznámenie Úradu práce Českej republiky o výške príspevku na živobytie, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil tento skutkový stav veci:
Posledné spoločné bydlisko manželom bolo na adrese: Q.. Q. X, O., patriacej do územného obvodu Bratislava V. Nakoľko v obvode tohto súdu v súčasnosti nebýva ani jeden z manželov a odporkyňa sa t.č. nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, miestna príslušnosť tunajšieho súdu na konanie vo veci bola určená podľa všeobecného súdu navrhovateľa.
Navrhovateľ a odporkyňa uzavreli manželstvo dňa X.X.XXXX pred matričným úradom O. - V., pričom u oboch ide o prvé manželstvo.
Pred uzavretím manželstva sa dňa X.X.XXXX narodil maloletý Y. O.. Ako otec je v rodnom liste maloletého zapísaný navrhovateľ a ako matka je zapísaná odporkyňa.
Z prehľadu vyplatených dávkach štátnej sociálnej podpory, vydaného Úradom práce Českej republiky - krajská pobočka v Ostrave vyplýva, že maloletému bol vyplácaný prídavok na dieťa vo výške 610,-Kč mesačne. Vyplatené dávky štátnej sociálnej podpory za obdobie roku 2013 predstavujú sumu v celkovej výške 9.150,- Kč.
Odporkyňa je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody.
Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že s odporkyňou nežije už 10 rokov. Navrhovateľ má priateľku, s ktorou žije v Českej republike a plánuje sa s ňou zosobášiť. Čo sa týka úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému synovi po rozvode, navrhovateľ navrhol zveriť syna do svojej osobnej starostlivosti a matku zaviazať prispievať na maloletého minimálnym výživným. Rozvrat manželstva je hlboký a nemožno očakávať obnovu manželského spolužitia, nakoľko odporkyňa je narkomanka. Navrhovateľ býva so svojou priateľkou a maloletým synom v družstevnom byte, členkou družstva je priateľka, ktorá je momentálne nezamestnaná.
Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu navrhol zveriť maloletého do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazať prispievať na jeho výživu minimálnym výživným. Vzhľadom k tomu, že matka maloletého je vo väzbe a tiež vzhľadom na jej spôsob života kolízny opatrovník navrhoval, aby zastupovanie maloletého a správu jeho majetku vykonával otec.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Vyhodnotiac vykonané dokazovanie a poukazujúc na citované zákonné ustanovenia mal súd v konaní preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo je len formálnym zväzkom, ktorý si neplní svoje ekonomické, biologické a ani výchovné poslanie. Manželské
spolužitie je jednou z povinností manželov. Manželia už niekoľko rokov spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, sú citovo odcudzení. Odporkyňa o maloletého dlhodobo neprejavovala opravdivý záujem, je drogovo závislá a v dôsledku spáchanej trestnej činnosti sa momentálne nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Navrhovateľ nemá záujem na obnovení vzťahu s odporkyňou, a preto trvá na tom, aby súd manželstvo rozviedol. Navrhovateľ má novú priateľku, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a s ktorou plánuje spoločnú budúcnosť. Zároveň sa už nejakú dobu stará aj o maloletého syna, ktorý sa narodil zo vzťahu s odporkyňou. S rozvodom manželstva vyjadrila písomne súhlas aj samotná odporkyňa. Vzhľadom na priebeh manželstva a intenzitu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi, ako aj vzhľadom na vyjadrenia oboch účastníkov, je preto súd toho názoru, že ani v budúcnosti nemožno očakávať, že vzťahy medzi účastníkmi sa upravia k vzájomnej spokojnosti oboch manželov a dôjde k obnoveniu ich manželského spolužitia. Súd preto návrhu navrhovateľa vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol. Rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa a jeho ďalšej výchovy.
V časti úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode rozhodol súd tak, že ho zveril do osobnej starostlivosti otca, vychádzal z tej skutočnosti, že starostlivosť o maloletého dlhodobo zabezpečuje otec a matka je aktuálne vo výkone trestu, teda nemôže zabezpečovať starostlivosť o maloletého. Matku zaviazal prispievať na maloletého minimálnym výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktorú si musí plniť každý rodič, bez ohľadu na to aké sú jeho schopnosti a možnosti. Výška minimálneho výživného v súčasnosti predstavuje sumu 27,13 Eur. V prípade, že dôjde k zvýšeniu sumy životného minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa, zvyšuje sa aj suma minimálneho výživného, ktoré je matka povinná platiť. Pri určení výšky výživného na maloleté dieťa súd prihliadol na skutočnosť, že matka maloletého sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody ako aj na zhodné vyjadrenia otca a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 144 veta prvá O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v troch vyhotoveniach.
Podľa ustanovenia § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 O.s.p.)