Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-231-2011.pdf
PDF · 99.44 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/231/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: F. Š., J.. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. Č.. XXX, zastúpeného JUDr. Miroslavom Krausom, advokátom so sídlom Jasovská 23, Bratislava, proti odporcovi: JUDr. Rudolf Grujbár - KARPATY, IČO: 35307391, so sídlom Dubovského 89, Malacky, zastúpeného Advokátskou kanceláriou LYSO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Námestie Svätého Michala 30/27, Hlohovec, o zaplatenie 8.962,36 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 01. decembra 2010, č. k. 6C/230/2008-227 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 8.962,36 Eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od 03.07.2007 do zaplatenia a povinnosť nahradiť trovy konania navrhovateľa v sume 2.865,39 Eur a trovy štátu v sume 35,60 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Návrhom uplatnený nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 03.08.2005 poskytol odporcovi pôžičku v sume 170.000,- Sk a dňa 10.01.2006 pôžičku vo výške 100.000,- Sk. Pôžičky boli poskytnuté za účelom nákupu dreva a guľatiny. Navrhovateľ u odporcu pracoval sedem rokov vo funkcii vedúceho prevádzky do 31. 07. 2006. Dňa 03. 08. 2005 priviezol F.. I. G. guľatinu pre odporcu, ktorý si už ráno chcel požičať od navrhovateľa sumu 170.000,- Sk, nakoľko nemal peniaze na jej úhradu. Navrhovateľ mal vo svojej posteli trezor, s vlastnými peniazmi a 170.000,- Sk odovzdal pred svedkami S. V. M. K. L.. Ako svedok bol pri odovzdávaní prítomný aj majiteľ dreva pán G., ktorý na peniaze čakal a s odporcom si vzájomne podpísali príjmový doklad. Druhýkrát došlo k pôžičke dňa 10. 01. 2006, kedy sa v prevádzke odporcu oslavoval Nový rok. V tento deň mu opäť majiteľ dreva, pán G., doviezol guľatinu a odporca si prišiel opäť za navrhovateľom požičať peniaze. Navrhovateľ mal len 100.000,- Sk, ktoré mu požičal. Peniaze mu rovnako odovzdal v garáži, ktorá slúžila aj ako kancelária a aj ako sklad s tým, že prítomný pri ich odovzdávaní bol brat navrhovateľa, O. Š., Z. S. M. F.. G.. Navrhovateľ mal vedomosť o tom, že odporca mal vtedy zaplatiť za drevo 146.000,- Sk. Odporca išiel k sebe do prevádzky, kde mával svoje peniaze a odtiaľ priniesol zvyšok peňazí na zaplatenie guľatiny. Odporca stále tvrdil, že požičané peniaze mu vráti a kvôli tomu sa obaja aj pohádali. Navrhovateľ odporcovi zadržal vysokozdvižný vozík na čas, kým mu požičané peniaze nevráti. Odporca však prišiel aj s políciou a vozík si zobral. Účastníci na seba podali viacero trestných oznámení, pričom všetky boli skončené odložením veci. Následne s ním odporca okamžite skončil pracovný pomer ku dňu 31. 07. 2006.
Odporca v konaní namietal, že nikdy nebol na žiadnu výpomoc zo strany navrhovateľa odkázaný. Navrhovateľ bol jeho zamestnancom od 01. 11. 2001 do 31. 07. 2006, kedy s ním okamžite zrušil pracovný pomer pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny, z dôvodu jeho verbálnych a fyzických útokov na osobu odporcu. Konanie navrhovateľa označil ako pomstu za okamžité skončenie pracovného pomeru, a odsťahovanie si prevádzky z Lozorna do Malaciek. Odporca od roku 1998 podniká ako živnostník pod obchodným menom JUDr. Rudolf Grujbár- KARPATY, s predmetom podnikania výroba dreveného uhlia, výroba obkladov z dreva, kúpa tovaru v rozsahu voľnej živnosti za účelom jeho predaja (maloobchod, veľkoobchod) a v oblasti sprostredkovateľskej činnosti. Nájomnou zmluvou zo dňa 08. 06. 1999 si prenajal od Q. Š. a jej manžela F. Š. S.. nehnuteľnosti v katastrálnom území X. na účel zhodujúci sa s predmetom jeho podnikania. Navrhovateľ, ktorý mal v týchto priestoroch právo doživotného bývania a užívania, s nájmom súhlasil. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu 10 rokov, do 31. 12. 2010. Navrhovateľ pracoval u odporcu na dobu neurčitú od 01. 11. 2001 vo funkcii vedúceho prevádzky. Jeho pracovnou náplňou bolo prijímanie a vybavovanie objednávok na rezivo a drevené uhlie a zabezpečovanie výroby reziva s dohodnutou mzdou 10.000,- Sk a od 01. 02. 2004 s dohodnutou mzdou 27.000- Sk brutto. Odporca uviedol, že navrhovateľ ako vedúci výroby mal široké oprávnenia. Mal na starosti zamestnancov, zákazky, vyberal peniaze za výrobky a tieto zaúčtovával. Situácia v priestoroch prevádzky bola nevyhovujúca. Práca navrhovateľa strácala na kvalite a došlo aj k tomu, že navrhovateľ počas pracovnej doby požil alkohol. Z toho dôvodu odporca hľadal nové priestory, čím medzi nimi vznikali nedorozumenia. Navrhovateľ mu znemožňoval výrobu, vulgárne mu nadával a dokonca ho fyzicky napadol. Za nepravdivé označil tvrdenie navrhovateľa, že by do jeho prevádzky bola dňa 03. 08. 2005 privezená guľatina, a že by si odporca od neho pýtal 170.000,- Sk. Za možné označil, že guľatina mu bola privezená v januári 2006, ale odporca mal vždy na dohodnutom mieste na chodbe, v lavici v sáčku nejakú hotovosť, o čom navrhovateľ vedel. Odporca tam mával 50, 100 a aj 200 tisíc korún. Nikdy sa však nestalo, že by odtiaľto niekto peniaze zobral. Peniaze mu dával navrhovateľ z tržby, aby boli po ruke, keby doviezli drevo alebo iný materiál. Je preto možné, že guľatinu doviezli 10. 01. 2006 a vtedy odporca požiadal navrhovateľa, aby z tejto lavice doniesol jeho peniaze. Takže drevo bolo vtedy vyplatené z peňazí odporcu a žiadnu pôžičku mu navrhovateľ neposkytol. V tej dobe mal dostatok finančných prostriedkov na účte. Podľa skladovej karty mal v daný deň na sklade cca 337 m3 dreva a drevo vtedy nepotreboval. Možné však je, že pán G. mal drevo naviac a chcel ho predať. Odporca vyhlásil, že keby nemal peniaze, tak drevo určite nekúpi.
Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo ku konkludentnému uzatvoreniu zmluvy o pôžičke peňazí. Z výpovedí navrhovateľa a predovšetkým svedkov G. M. L., mal súd za preukázané, že v mesiaci august 2005 navrhovateľ požičal odporcovi v jeho prevádzke sumu 170.000,- Sk. Svedkovia v plnom rozsahu a zhodne s výpoveďou navrhovateľa popísali okolnosti, za ktorých k pôžičke došlo. Podľa výpovede svedka G., doložených faktúr, príjmových a výdavkových dokladov mal súd za preukázané, že odporca dňa 01. 08. 2005 vyplácal svedkovi G. sumu 186.554,- Sk, dňa 11. 08. 2005 sumu 148.112,- Sk, dňa 23. 08. 2005 sumu 126.728,50 Sk a dňa 30. 08. 2005 sumu 161.764,- Sk. Za nespornú považoval skutočnosť, že dňa 03. 08. 2005 nedošlo k dodávke guľatiny zo strany F.. G. odporcovi, tak ako tvrdil navrhovateľ, a preto v tento deň odporca za žiaden tovar neplatil. K poskytnutiu pôžičky tak toho dňa dôjsť nemohlo.
Medzi účastníkmi konania nebol vystavený písomný doklad o pôžičke, avšak súd mal z výpovedí navrhovateľa a svedkov za preukázané, že k pôžičke došlo začiatkom augusta 2005, preto zohľadnil tvrdenie navrhovateľa, že k poskytnutiu pôžičky došlo dňa 03. 08. 2005 tak, že mohlo dôjsť k pochybeniu navrhovateľa v uvedení presného dátumu. Aj svedok K. L. vo výpovedi uviedol, že dátum 03. 08. 2005 mu v rámci konania uviedol navrhovateľ, a preto si ho svedok osvojil. Pôžičku však navrhovateľ mohol poskytnúť odporcovi dňa 01. 08. 2005, resp. 30. 08. 2005, kedy odporca uhrádzal svedkovi G.X.Á. sumu cca okolo 170.000,- Sk. Výpoveďou navrhovateľa a svedkov O. Š., Z.na S. M. F.. I. G. mal súd za preukázané, že navrhovateľ dňa 10. 01. 2006 poskytol odporcovi pôžičku vo výške 100.000,- Sk. Všetci svedkovia sa zhodli v tvrdení, že odporca od navrhovateľa prevzal uvedenú sumu, prepočítal ju a odovzdal ju spolu so svojimi peniazmi F.. G.. Tvrdenie odporcu, že v dobe, kedy vyplácal F.. G. za dovezený tovar, mal na účte dostatok finančných prostriedkov považoval súd za irelevantné, nakoľko stav na účte nedokumentuje skutočnosť, že tieto peniaze mal práve u seba, vo svojej prevádzke. Svedkovia vo svojich výpovediach potvrdili, že navrhovateľ viackrát požičiaval odporcovi rôzne sumy, ktoré potom navrhovateľovi vrátil.
Na základe vyššie uvedeného a s odkazom na ust. § 657 O.z. súd prvého stupňa odporcu zaviazal na úhradu dlhu vo výške 270.000,- Sk, a to spolu s úrokom z omeškania vo výške dvojnásobku základnej sadzby NBS, t. j. vo výške 6 % z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania, t. j. od 03. 07. 2007, kedy bol návrh doručený odporcovi a tento mohol plniť po prvýkrát. Navrhovateľovi nepriznal úrok z omeškania už od 27. 06. 2006, nakoľko navrhovateľ v konaní nepreukázal, či a kedy výzvu na vrátenie pôžičky zo dňa 26. 06. 2005 odporcovi doručil.
Plne úspešnému navrhovateľovi priznal súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 537,74 Eur a trovy právneho zastúpenia spolu v sume 2.327,65 Eur za šesť úkonov právnej služby. Trovy štátu predstavujúce svedočné uhradené zo štátnych finančných prostriedkov vo výške 35,60 Eur priznal podľa § 148 ods. 1 O.s.p.
Proti uvedenému rozsudku podal odporca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu z dôvodu nevykonania navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností. Zotrval na tvrdení, že medzi navrhovateľom a odporcom nikdy nedošlo k uzatvoreniu žiadnej zmluvy o pôžičke, či už v písomnej alebo ústnej forme. Navrhovateľa k uplatneniu neexistujúceho nároku podľa neho viedla ziskuchtivosť a pomsta za okamžité skončenie pracovného pomeru. Súdu prvého stupňa vyčítal, že v konaní neskúmal pôvod peňazí, ktoré mal navrhovateľ požičať odporcovi a celú vec posúdil ako zmluvu o pôžičke, aj napriek tomu, že svedeckými výpoveďami, ani listinnými dôkazmi sa vôbec nepreukázalo, že by medzi účastníkmi konania boli uzatvorené platné zmluvy o pôžičke. Ak nebol nepochybne preukázaný pôvod navrhovateľom údajne poskytnutých peňazí, pričom mohlo ísť aj o peniaze odporcu, ktorý mal celú nehnuteľnosť prenajatú, nemožno hovoriť o riadnom požičaní peňazí, pričom sa v konaní nepreukázala ani vôľa účastníkov konania smerujúca k založeniu záväzku zo zmluvy o pôžičke. Zdôraznil, že navrhovateľ bol vždy len zamestnancom odporcu a dňa 31. 07. 2006 bol odporca nútený s ním okamžite skončiť pracovný pomer, nakoľko navrhovateľ opakovane verbálne zaútočil na odporcu, poškodzoval jeho veci v prevádzke s tým, že dňa 14. 07. 2006 odporcu aj fyzicky napadol. Zo mzdových listov navrhovateľa vyplýva, že poberal čistú mzdu od 8.060,- Sk do 24.086,- Sk. Pri zohľadnení mesačných výdavkov navrhovateľa na živobytie, je podľa odporcu málo pravdepodobné, že by navrhovateľ disponoval čiastkami, ktoré poskytoval odporcovi ako svojmu zamestnávateľovi. Poukázal aj na skutočnosť, že pred zamestnaním navrhovateľa u odporcu, bol tento dlho vedený na úrade práce. Odporca si pred agresívnym konaním navrhovateľa, ktorý súčasne písal rôzne nepravdivé podania a podnety na odporcu, musel najať súkromnú bezpečnostnú službu. Nakoľko už navrhovateľ nevedel ako inak uškodiť odporcovi, vykonštruoval si podľa neho fiktívne pôžičky. Za dôležitú označil skutočnosť, že navrhovateľ bol počas trvania pracovného pomeru oprávnený aj v neprítomnosti odporcu v prevádzke prevziať dovezené drevo a vyplatiť dodávateľom peniaze, ktoré mu odporca nechával vždy v hotovosti z predchádzajúcich tržieb. Dátumy poskytnutia pôžičky, navrhovateľ podľa odporcu len typoval v závislosti od toho, kedy bol dodávateľ v prevádzke odporcu. Nakoľko odporca si po opustení prevádzky v Lozorne zobral všetky záznamy, sťažila sa mu situácia prispôsobenia termínov dodania dreva s dňami poskytnutia pôžičiek. Odporca poukázal aj na záznam z vyťaženia syna navrhovateľa, F. Š., zo dňa 06. 01. 2007, ktorý uviedol, že odporca mu dlhuje sumu 270.000,- Sk za zakúpenú guľatinu, o kúpe ktorej nemal doklad. Zo strany oboch Š., ktorí si naviac odporujú v tvrdeniach, ide podľa odporcu o revanš za skončenie pracovného pomeru. Zopakoval, že súd prvého stupňa sa nezaoberal skutočnosťou, či navrhovateľ mal sumu požičaných finančných prostriedkov a svedkovia nepotvrdili, že skutočným vlastníkom peňazí bol navrhovateľ. Súd sa nezaoberal ani zisťovaním dôvodu, pre ktorý by si odporca požičiaval od navrhovateľa peniaze, keď napr. odporca sám 01. 08. 2005 dobrovoľne dotoval svoju pokladňu sumou 200.000,- Sk a dna 09. 01. 2006 sumou 147.000,- Sk. Nezodpovedaná zostala aj otázka, prečo by si odporca na začiatku januára 2006, t. j. v mimosezónnom období kupoval drevo, pričom na sklade mal k 01. 01. 2006 336,94 m3 dreva v hodnote 662.709 Sk a ďalšie drevo preto vôbec nepotreboval. Súd sa nevysporiadal ani so skutočnosťou, že odporca mal na svojom účte pre prípad núdze sumu vo výške 424.702,- Sk. Výpovede v konaní vypočutých svedkov označil za nepravdivé a naučené po kontaktovaní navrhovateľom.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že prvostupňový súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, ktorým preukázateľne zistil skutkový stav veci a obranu odporcu označil za účelovú. Napadnutý rozsudok žiadal ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 os. 1 Os.p.) preskúmal napadnutý prvostupňový rozsudok, prejednal odvolanie odporcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie (zastupiteľné) veci určené podľa druhu a na druhej strane dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi po uplynutí dohodnutej doby veci toho istého druhu. Právny vzťah založený zmluvou o pôžičke môže byť tak odplatný, ako aj bezodplatný. Pre platnosť zmluvy o pôžičke zákon nevyžaduje osobitnú formu a táto môže byť uzatvorená písomne, ústne alebo aj konkludentným prejavom. K pojmovým znakom zmluvy o pôžičke sa radí prenechanie vecí na voľné nakladanie (príp. aj spotrebovanie) dlžníkovi, druhovo (genericky) určené veci, dočasnosť právneho vzťahu a povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu. Doba splatnosti obvykle býva, no nemusí byť výslovne dohodnutá, resp. možno ju dohodnúť aj neskôr. Zmluva o pôžičke je svojou povahou reálnou zmluvou, preto k dohode strán musí pristúpiť aj skutočné (reálne) odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Uzatvorením zmluvy preto vzniká medzi stranami záväzný právny vzťah, obsahom ktorého sú práva a povinnosti, avšak až odovzdaním vecí dlžníkovi sa tento vzťah stáva právnym vzťahom z pôžičky. Z hľadiska platnosti zmluvy o pôžičke nie je právne významné ďalšie použitie prostriedkov získaných na základe zmluvy o pôžičke.
V prejednávanej veci mal prvostupňový súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzatvoreniu dvoch zmlúv o pôžičke, z ktorých odporcovi vznikol peňažný záväzok v žalovanej výške, ktorý si ku dňu rozhodovania nesplnil. K uzatvoreniu zmlúv o pôžičke došlo konkludentne, vždy za prítomnosti svedkov. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu zhodne dospel k záveru o platnom uzatvorení zmlúv o pôžičke medzi účastníkmi konania. Nakoľko navrhovateľom nebolo tvrdené a preukázané uzatvorenie zmluvy v písomnej forme, súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie, zamerané na vypočutie viacerých svedkov, ktorí zhodne potvrdili navrhovateľom tvrdené skutkové okolnosti, za ktorých malo dôjsť k uzatvoreniu zmlúv o pôžičke. Všetci vypočutí svedkovia potvrdili, že požičiavanie peňazí navrhovateľom odporcovi bolo bežným, čo svedčí o nepravdivosti tvrdenia odporcu, že nikdy si od navrhovateľa nepožičal peniaze.
Svedkovia V. M. L. potvrdili, že boli svedkami, ako navrhovateľ požičal v auguste 2005 odporcovi sumu 170.000,- Sk. Pôžička v januári 2006 v sume 100.000,- Sk je preukázaná výpoveďou svedkov Š., S. M. G.. Svedkovia boli prítomní aj pri odovzdaní uvedených peňazí navrhovateľom odporcovi, čo je predpokladom vzniku zmluvného vzťahu z pôžičky ako reálneho kontraktu. V konaní sa preukázalo, že uvedené peniaze boli požičané za účelom nákupu smrekovej drevnej guľatiny od svedka F.. G., čo potvrdzovali aj predložené faktúry a príjmové a výdavkové pokladničné doklady. Skutočnosť, že navrhovateľ peniaze, ktoré boli predmetom pôžičky vybral zo svojho súkromného trezoru uloženého v kuchyni, potvrdil svedok L.E. k pôžičke z augusta 2005 v sume 170.000,- Sk a svedkovia S. M. Š.F. k pôžičke z januára 2006 k sume 100.000,- Sk. Zo zhodných výpovedí svedkov, ktoré potvrdzovali tvrdenia navrhovateľa, nemohol súd vyvodiť iný záver ako ten, že k uzatvoreniu a realizácii zmlúv o pôžičke medzi účastníkmi konania došlo a aj podľa odvolacieho súdu by pre nepochybne ustálené skutkové okolnosti prípadu bolo nadbytočným preukazovanie pôvodu finančných prostriedkov, ktoré boli predmetom pôžičky. Na závere o existencii záväzkového vzťahu založeného zmluvou o pôžičke nemá vplyv ani navrhovateľom nesprávne uvedený dátum uzatvorenia prvej pôžičky, nakoľko z výpovede svedka G. a z vystavených faktúr a pokladničných dokladov vyplynulo, že k pôžičke nemohlo dôjsť dňa 03. 08. 2005, kedy nedošlo k dovozu a odberu guľatiny odporcom, ale niekedy v mesiaci august 2005, pričom pre značný časový odstup nebolo možné vykonaným dokazovaním zistiť presný dátum prvej pôžičky.
Na vyhodnotenie vykonaného dokazovania nemajú vplyv ani námietky odporcu o nedôveryhodnosti v konaní vypočutých svedkov a nepravdivosti ich výpovedí, nakoľko okrem F. Š., žiaden z vypočutých svedkov nebol osobou blízkou navrhovateľovi, čo by mohlo v značnej miere ovplyvniť objektívnosť ich
výpovede, a všetci svedkovia boli prvostupňovým súdom riadne poučení o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede.
Rovnako irelevantnou je aj tvrdená a odporcom preukázaná jeho solventnosť v rozhodnom čase, nakoľko táto sama o sebe nevylučuje uskutočnenie pôžičky, pričom tvrdenia odporcu, že si nikdy nepožičiaval a nebol odkázaný na požičiavanie peňazí od svojho zamestnanca, boli výpoveďami všetkých v konaní vypočutých svedkov vyvrátené.
Odporca predložil len rad nepriamych dôkazov, ktorými však nevyvrátil existenciu zmlúv o pôžičke. Jeho obranu možno označiť len za ničím nepodložené hypotézy a špekulácie. K neexistencii vôle uzavrieť zmluvu o pôžičke odvolací súd dodáva, že vôľu ako psychickú kategóriu nie je možné dokazovať, avšak jej výrazom je právny úkon, v ktorom sa vôľa prejavila. V danom prípade sa vykonaným dokazovaním preukázalo uzatvorenie zmlúv o pôžičke medzi účastníkmi konania, čo deklaruje aj vôľu zmluvných strán k uzatvoreniu tohto dvojstranného právneho úkonu.
Vzhľadom na nepreukázanosť doručenia výzvy na vrátenie pôžičky zo dňa 26. 06. 2005, prvostupňový súd pri určení začiatku plynutia úroku z omeškania, ktorého výška bola určená v súlade s § 517 ods. 1, 2 O.z. v spojení s § 3 nar. vl. 87/1995 Z.z., správne vychádzal z dátumu doručenia žaloby odporcovi.
Rovnako správne je aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým v konaní plne úspešnému navrhovateľovi podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov konania.
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.