Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_1C-108-2013.pdf
PDF · 113.58 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/108/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcov 1./ G. J., Q.. X.X.XXXX, U. Y. XXX a 2./ H. J., Q.. XX.X.XXXX, U. Y. XX, zast. JUDr. Danielou Švarnou, bytom Wolkerova 15, Prešov, proti žalovanej G. M.Ť., Q.. X.X.XXXX, U. Y. XXX, zast. CHOCHOĽAK & ČESLA s.r.o., Rumanova 2, Košice, o zaplatenie 18.428,37 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobcovia sa svojím návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 3.5.2013 domáhali, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť im sumu 18.428,37 z dôvodu bezdôvodného obohatenia. Svoju žalobu odôvodnili tým, že v roku 1997 spoločne uzatvorili manželstvo, pričom v prvých mesiacoch manželstva spoločne bývali u rodičov žalobcu na adrese Smilno 70. Vzhľadom na to, že zdravotný a sociálny stav žalovanej, matky žalobkyne, sa zhoršil, bolo potrebné na ňu dohliadať, rozhodli sa približne po jedenástich mesiacoch presťahovať k žalovanej s tým, že jej budú pomáhať a opatrovať ju. Žalovaná za poskytovanú pomoc prisľúbila previesť vlastníctvo k nehnuteľnosti, konkrétne bytu na adrese Smilno 202, o výmere 93,80 m2, na žalobcov ako vďaku za poskytovanú pomoc a podporu. Vo svojej dôverčivosti uverili prísľubu žalovanej, aj z titulu blízkych rodinných vzťahov, aj z dôvodu odkázanosti žalovanej na pomoc žalobcov, nakoľko bola táto pravidelným konzumentom alkoholu. Byt, v ktorom bývali v spoločnej domácnosti so žalovanou, však bol v zlom stave
a s prihliadnutím na maloleté deti, ktoré sa z manželstva narodili, sa rozhodli investovať našetrené finančné prostriedky do opravy a rekonštrukcie bytu. Postupnými rekonštrukciami v byte zaviedli samostatné kúrenie, prerobili byt z trojizbového na štvorizbový, keď z tzv. špajze urobili kuchyňu a z bývalej kuchyne detskú izbu pre maloleté deti, položili na chodbu a do kuchyne dlažbu, v ostatných izbách plávajúce podlahy, s výnimkou izby, ktorú užívala žalovaná, nakoľko im neumožnila do svojej izby vstup. V celom byte vymenili okná so všetkým príslušenstvom, ako sú vonkajšie a vnútorné žalúzie a sieťky proti hmyzu, vymenili v byte dvere aj zárubne, vymenili radiátory. Priloženými účtovnými dokladmi preukazovali výšku výdavkov: kúrenie 1.850,49 € (55.748,- Sk), okná s príslušenstvom 3.047,- € (91.794,-Sk), dlažba 158,93 € (4.788,-Sk), obklad 1.021,86 € (30.784,50 Sk), dvere 576,45 € (17.366,- Sk), podlaha 73,26 € (2.207,-Sk), ďalší stavebný materiál 1.742,20 € (52.485,50 Sk). Celkové finančné prostriedky dokladované účtovnými dokladmi teda predstavujú čiastku 8.470,19 € (255.173,- Sk). Rekonštrukcie boli vykonávané za výpomoci rodinných príslušníkov a kamarátov, konkrétne: kúpeľňa - švagor žalobcu František Gmitter, kúrenie - žalobca a brat žalobkyne, Andrej Zakuťanský, vodovodné rozvody- brat žalobkyne, Andrej Zakuťanský a Ján Paľa, stierky v byte susedia. Na financovanie rekonštrukčných prác boli zároveň použité finančné prostriedky od starých rodičov žalobcu - neb.
Jána Barana a neb. Márie Baranovej z ich stavebného sporenia vedeného v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. a ich finančné prostriedky zo stavebného sporenia vedeného v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s.. Prostriedky, ktoré boli viazané na stavebné sporenie, nie sú zarátané medzi nákladmi, nakoľko originály dokladov odovzadli sporiteľni. Výdavky kryté prostriedkami zo stavebných sporení predstavujú čiastku 9.958,18 € ( 300.000,-Sk). Celková výška investícií z ich strany tak predstavuje sumu 18.428,37 € ( 555.173,- Sk). Nakoľko žalovaná bola v čase, keď žili v spoločnej domácnosti nezamestnaná a neskôr poberala invalidný dôchodok, je zrejmé, že všetky investície do uvedenej nehnuteľnosti vynaložili oni. Postupom času sa správanie žalovanej výrazne zhoršilo, bola každodenne pod vplyvom alkoholu, čo negatívne vplývalo na maloleté deti, robila žalobcom a ich maloletým deťom každodenné prieky, šírila nepravdivé klebety v obci i v škole, ktorú maloleté deti navštevovali, podávala oznámenia na polícii, na základe ktorých boli predvolávaní na priestupkové konanie na Obvodný úrad Bardejov, odmietala podstúpiť protialkoholické liečenie, preto sa rozhodli v roku 2011 odísť zo spoločnej domácnosti so žalovanou a odsťahovali sa k rodičom žalobcu. Žalovaná do poslednej chvíle napriek investovaným nákladom a starostlivosti o ňu nesplnila svoj sľub a nepreviedla na nich uvedenú nehnuteľnosť. Títo v domnení, že ich starostlivosť, ochota a investície budú vysporiadané aspoň závetom, resp. rozhodnutím v dedičskom konaní, a s prihliadnutím na zdravotný stav žalovanej a na to, že žalovaná naďalej požívala dennodenne alkohol, a preto realizácia akéhokoľvek právneho úkonu nebola možná, nedotiahli prevod nehnuteľnosti do konca ani po svojom odchode zo spoločnej domácnosti. V tomto roku, teda r. 2013 sa dozvedeli o tom, že v roku 2011 žalovaná previedla svoju nehnuteľnosť na vnuka žalovanej J. M.Ť., Q.. XX.XX.XXXX, bytom Nižná Polianka 72 a to, ako to vyplýva zo zápisu v katastri nehnuteľností, kúpnou zmluvou. Nakoľko však táto nehnuteľnosť bola rekonštrukciou a investíciami podstatne zhodnotená, a na jej zhodnotení sa žalovaná žiadnym spôsobom nepodieľala, došlo na jej strane nesplnením sľubu a prevzatím kúpnej ceny za nehnuteľnosť k bezdôvodnému obohateniu, ktoré je povinná vydať v preukázanej výške.
Žalovaná sa k veci vyjadrila písomne dňa 30.09.2013. Uviedla, že navrhuje žalobu zamietnuť. Nárok neuznáva, tento považuje za nedôvodný. Tvrdenia žalobcov v l. a 2. rade ohľadom vynaložených investícií do bytu v rozhodnom čase v jej výlučnom vlastníctve žalovanej, ich rozsahu a výšky, popiera. Zo žaloby nevyplýva, kedy malo dôjsť k investíciam a rekonštrukcii bytu žalobcami. Rozporuje tvrdenia žalobcov, že na jednej strane malo dôjsť
k bezdôvodnému obohateniu a na druhej strane malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu prevzatím kúpnej ceny za byt. Poukázala tiež na to, že nemožno zamienať vynaložené investície so zhodnotením. Nie je pravdou, aby bola odkázaná na opatrovanie zo strany žalobcov, naopak, ona sama im poskytla pomoc pri výchove ich maloletých detí, keďže žalobcovia v 1. a 2. rade boli zamestnaní. Rovnako im nesľúbila, že na nich prevedie valstnícke právo k bytu. Z bytu sa odsťahovali v januári 2010, nie v roku 2011. Tiež poukazuje na tvrdenia žalobcov, že nedisponujú dôkazmi preukazujúcimi použitie finančných prostriedkov zo stavebného sporenia, že nie sú zarátané medzi nákladmi, ale tieto prostriedky zaratávajú medzi investície v rámci vyčíslenia ich celkovej sumy. Tiež nie je jasné, na čo konkrétne mali byť použité.
Na pojednávanie dňa 18.02.2014 sa dostavili účastníci konania a ich zástupcovia.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením s listinnými dôkazmi, tak ako boli oboznámené na pojednávaní ( návrhom s prílohami, potvrdením na čl. 5, čl. 6, predvolaním na čl. 7, faktúrami a pokladničnými dokladmi na čl. 8, 9, 10, potvrdeniami Stavebnej sporiteľne na čl.11-12, čl. 13, 14, 15, 16, 17, čl. 18, príjmovým dokladom na čl.19, faktúrou na čl. 20, príjmovým dokladom na čl. 21, faktúrou na čl. 22, príjmovými dokladmi na čl. 23, záznamom o prehliadke plynového spotrebiča, pokladničnými dokladmi a listinami na čl. 25, čl. 26, 27, listinami označenými ako Kúpeľňa na čl. 28, bločkami na čl. 29, 30, 31, 32, čl. 33, 34, príjmovým dokladom na čl. 35, faktúrou na čl. 36, príjmovým dokladom na čl. 37, 38, príjmovým dokladom na čl. 39, faktúrou na čl. 40, príjmovým dokladom na čl. 41, faktúrou na čl. 42, príjmovým dokladom na čl. 43, faktúrou na čl. 44, faktúrou na čl. 45, potvrdeniami Slov. sporiteľne na čl. 46, vyjadrením žalovanej zo dňa 30.9.2013, podaním žalobcov zo dňa 18.11.2013, podaním žalobcov zo dňa 16.12.2013, rozhodnutím OÚ Bardejov zo dňa 25.9.2009, predloženými výpismi z účtu na meno žalobkyne v 1. rade za obdobie od 30.4.2007 do 31.12.2009 ) a zistil tento skutkový stav veci:
Výsluchom žalobkyne v 1. rade súd zistil, že s manželom sa vzali v roku 1997. Najprv bývali u svokrovcov. V novembri 1997 zomrel otec, mama ostala bez finančných prostriedkov, Vianoce strávila u nich, nechcela byť sama, bola to zložitá situácia. Tak sa v januári 1998 rozhodli, že sa vrátia a že budú bývať s ňou. Sľúbila im byt, keď sa budú o ňu starať a pomáhať jej. Vtedy sa z bytov vytvárali samostatné bytové jednotky, robilo sa aj samostatné kúrenie. S manželom mali nejaké peniaze, aj stavebné sporenie, tieto peniaze dali do opravy bytu. Najprv opravovali okná, farbili ich, nakoniec ich vymenili za plastové, urobila sa nová kúpeľňa, WC. Z kumbálu sa vytvorila kuchyňu a z kuchyne detská izba. Dali sa plávajúce podlahy, nové stierky, maľby, nové dvere, zárubne, nové dlažby, sieťky proti hmyzu, žalúzie na balkóne, drevené konštrukcie, byt sa zateplil. Urobila sa kúpeľňa - nová vaňa, WC, WC sa oddelilo, nové dvere, skrine, nové batérie, obklady, dlažby, aj nové kúrenie - nový kotol, rozvody, radiátory, termostatické hlavice. Mama bola v zlej situácii, bez finančných prostriedkov. Kým žil otec, poberala opatrovateľské. Spočiatku sa o otca starala aj ona, aj odišla z práce, potom mala mama invalidný dôchodok. Rekonštrukcie sa robili postupne. Kúrenie a prípojka sa robila v roku 1998, doklad je z 19.11.1998. Pomáhali im rodina, kamaráti. Rekonštrukcie sa ukončili v roku 2008, keď sa dali nové okná. Faktúry má ona, dali sa aj žalúzie. Tak z bytu odišli kvôli alkoholu zo strany matky, vyháňala ich, kričala, napádala deti. Zo spoločnej domácnosti odišli v januári 2010. Vlastníctvo na mamu prešlo po otcovi. Boli to družstevné byty, byty sa v tom čase odkupovali. Mama nemala peniaze, oni bytovku zaplatili. Bolo to 8.7.2002, vtedy jej ešte povedala, že si dala pekný
darček na narodeniny. Vtedy sa to muselo odkúpiť, tak to vyplatila, ale vlastníctvo prešlo na matku. Pomohli im aj svokrovci. Matka nemala peniaze. Ona vyháňala z bytu manžela, chcela im rozbiť rodinu, aj deti vyháňala. Len bratove deti vychvaľovala. Nedohodli sa o peniazoch vložených do rekonštrukcie bytu. Bolo povedané, že je to pre nich, že to robia pre seba. Vlastníctvo k bytu bolo prevedené kúpnou zmluvou na vnuka, bez ťarchy. Matka im robila napriek, robila zle jej manželovi, napr. hodila po ňom vajíčko. Chcela ho vyštvať. Aj ju hospitalizovali, popiera, že je alkoholičkou. Sú o tom správy z psychiatrie, aj rozhodnutie OÚ. Viedli spolu domácnosť. Plyn platili oni, elektrinu matka. Nedala im občas šeky, chodili upomienky. Vedela o tom, že investuje do maminho majetku. Tento jej sľúbila. Matka nemala námietky proti rekonštrukcii. S nimi tam žila. Ona bola spokojná, že sa to robí. Za roky 1998-2008 žalovaná na byt neprispela žiadnou čiastkou. Rekonštrukciu museli robiť, všetko tam bolo zničené, aj kúrenie sa muselo urobiť. Dôchodok žalovanej brala ona, aj ukrajinský. Platila z neho to, čo jej nezaplatila. Nakladala s ním. Nepýtala sa žalovanej ako s ním nakladať, bola to smiešna suma, v prepočte po 29 Eur mesačne. Len za elektrinu sa malo platiť 50 Eur mesačne. Odišli v januári 2010, susedia im pomáhali vynášať veci, zobrali si svoj nábytok. Ona ich nechcela vpustiť dnu. Byt ostal v takom stave, aký je teraz. Zobrali len svoj nábytok. Nechali jej tam svoju práčku aj plyňák.
Výsluchom žalobcu v 2. rade súd zistil, že súhlasí s tým, čo uviedla, žalobkyňa v 1. rade. Situácia bola neúnosná. Rekonštrukciu robil on, pomohli mu rodina, kamaráti. Súhlasil s obdobím vykonania rekonštrukcie aj rozsahom prác. Dali tam viacej peňazí ako sa teraz udáva. Byt bol dezolátnom stave, havarijnom. Dovtedy sa tam nič neinvestovalo. Chceli tam žiť, pomôcť žalovanej s alkoholom. Keď niekde išli, deti odvážali k jeho rodičom.
Výsluchom žalovanej súd zistil, že nesúhlasí s tým, čo uviedla jej dcéra - žalobkyňa. Byt im nesľúbila, ani ho previesť. Od roku 1980, odkedy tam prišli, až do roku 1997 všetky náklady za byt hradila sama. V roku 1997 jej zomrel manžel, robila na družstve, poberala vdovský dôchodok. V januári 1998 sa dcéra s manželom vrátila k nej do bytu, predtým rok bývali u svokrovcov. Odišli preto, lebo nesúhlasili s rekonštrukciou domu, dom patril jej manželovi. Byt bol zariadený, mala tam všetky spotrebiče. Dcére sa narodili deti Patrícia, Natália a Terezka, o všetky tri deti sa starala. Ona brala materskú a chodila do práce. S prerábaním bytu nesúhlasila. Z kuchyne urobili detskú izbu, zo špajze urobili kuchyňu. Dcéra jej zobrala peniaze, lebo vedela, kde ich má. Zbúrali jej kachľovce. Robili ústredné kúrenie, potrebovali izby pre deti. V roku 2005 dala urobiť vonkajšie žalúzie, ale v roku 2008 ich demontovali kvôli plastovým oknám. Za okno vo svojej izbe si zaplatila sama. Platila za elektrinu, TV, rozhlas. Dcéra platila plyn. Ona bola sama a oni piati. Tiež dôchodok z Ukrajiny chodil na účet dcéry. Nemala k nemu prístup. Od roku 2010 má vlastný účet a doteraz má na ňom nasporených 3.000 Eur. Pracovala, na družstve, o všetko sa starala sama. Mala aj záhradku, zvieratá. Vo vlastnom byte nemala slovo, aj ju napadli, odviezli na psychiatriu. Zobrali jej aj kľúče od izby. V roku 2010 zostal byt prázdny, keď odišli, aj volala políciu. Všetko sa za tie roky v byte zničilo. Byt previedla v roku 2011 na vnuka Mária Zakuťanského. Uviedla, že to čo mala jej stačilo. Ona im nedovolila rekonštrukciu. Aj tak to urobili. Vždy sa hovorilo o stavbe
domu. Poberala aj podporu a vdovský dôchodok od roku 1998. Mala aj invalidný dôchodok v sume 1.300,- Sk a teraz starobný dôchodok od roku 2007.
Z vyjadrení zástupkyne žalobcov bolo zistené, že žalobcovia sa z bytu odťahovali v roku 2010. Investovali do rekonštrukcie a úpravy bytu, kde bývali so žalovanou. Na rekonštrukciu použili svoje finančné prostriedky a to prostriedky zo stavebného sporenia, darované finančné prostriedky a ďalšie ich finančné prostriedky. Žalobcovia vykonali rekonštrukciu bytu. Potom sa z bytu odsťahovali a došlo k jeho predaju. Žalobcovia sa domáhajú sumy 18.428,37 Eur titulom bezdôvodného obohatenia a investovania. Jedná sa o nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX kat. úz. Smilno. So vznesenou námietkou premlčania nesúhlasila, nakoľko sa žalobcovia dozvedeli o predaji bytu až v roku 2012, pričom predaj bytu sa uskutočnil v roku 2011. Subjektívna lehota začala plynúť v roku 2012, odkedy sa žalobcovia dozvedeli o predaji bytu, a to ústne. Navrhla doplniť dokazovanie predložením potvrdenia o výške príjmu žalovanej, pracovnej zmluvy, jej ukončenia a to za účelom preukázania, že nemohla mať finančné prostriedky na rekonštrukciu, keďže poberala len invalidný a vdovský dôchodok. Taktiež navrhla výsluch svedkov, za účelom preukázania prísľubu žalovanej s prevodom aj rekonštrukciou bytu, aj vykonania rekonštrukcie žalobcami. Žalovaná o rekonštrukcii vedela, súhlasila s ňou, nenamietala ju.
Z vyjadrení zástupcu žalovanej bolo zistené, že navrhuje žalobu zamietnuť. Nárok žalobcov považuje za nedôvodný. V konaní nebolo preukázané, žeby žalovaná súhlasila s rekonštrukciou a že mala prisľúbiť prevod vlastníctva k bytu. Nie je zrejmé, aké rekonštrukcie sa konkrétne vykonali, kto ich vykonal. Následne vzniesol námietku premlčania nároku, keďže právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčalo. Poukázal na skutočnosť, že s rekonštrukciou bytu sa skončilo v roku 2008. Žalobcovia boli uzrozumení s tým, že vynakladajú finančné prostriedky na cudzí majetok. Dvojročná subjektívna lehota začala plynúť v roku 2008, najneskôr koncom roka a žaloba bola podaná až 3.5.2013, teda právo je premlčané. O tom, že malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu vedeli už len tým, že vkladali finančné prostriedky do cudzieho majetku, rovnako vedeli, kto sa na ich úkor obohatil.
Rovnako boli súdu predložené doklady, ktorými žalobcovia preukazovali rekonštrukciu bytu a výšku nákladov na rekonštrukciu ( viď oboznámenie s predloženými dôkazmi - obdobie od roka 1998 do 2008 ).
Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 107 ods. 1,2 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 122 ods. 1,2,3 OZ lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty určenej podľa
týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Pri uplatňovaní práv na vydanie bezdôvodného obohatenia a ich premlčaní plynú doby tzv. subjektívne a objektívne. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky / subjektívna doba / odo dňa, kedy sa oprávnený dozvie, že bol prospech získaný a kto ho získal, pričom sa vyžaduje vedomosť o uvedených skutočnostiach. Najneskoršie sa práva na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí v tzv. objektívnej dobe, teda za tri roky a ak ide o bezdôvodné obohatenie získané úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. To znamená, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné uplatniť na súde v subjektívnej lehote, avšak v rámci plynutia lehoty objektívnej. Ak je žaloba podaná po uplynutí subjektívnej premlčacej doby, aj v prípade, že objektívna lehota ešte neuplynula a ak sa žalovaný premlčania nároku dovolá, nemôže byť žalobcovi právo priznané. Uvedené rovnako platí, ak je nárok uplatnený po uplynutí objektívnej lehoty.
Vzhľadom k tomu, že žalovaná vzniesla v priebehu konania námietku premlčania, súd sa zaoberal dôvodnosťou tejto námietky.
Z vykonaného dokazovania a zhodného vyjadrenia účastníkov konania súd zistil, že žalovaná bola vlastníčkou bytu v Smilne a že účastníci konania žili v spoločnej domácnosti v predmetnom byte od januára 1998 do januára 2010, kedy sa žalobcovia z bytu odsťahovali. Počas tohto obdobia žalobcovia vykonávali v byte vlastnícky patriacom žalovanej úpravy a rekonštrukcie. Tieto začali v roku 1998 a boli ukončené v roku 2008, výmenou okien. Obaja žalobcovia potvrdili vedomosť o tom, že vkladajú finančné prostriedky do rekonštrukcie bytu patriaceho žalovanej, teda nie do ich vlastného majetku. Že k rekonštrukcii bytu ( zhodnoteniu ) došlo potvrdili zhodne účastníci. Problém nastal pri určení jeho rozsahu, hodnote a kto ich mal zaplatiť. V konaní nebolo preukázané, aby došlo k uzavretiu napr. zmluvy o budúcej kúpnej zmluve bytu ( v písomnej forme predpísanej OZ ), či k inému právnemu úkonu, ktorý by v budúcnosti zabezpečil prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo žalovanej na žalobcov, resp. na žalobkyňu v 1. rade ( ako jej dcéru ), resp. akým spôsobom vysporiadajú vykonané rekonštrukčné práce. Následne bolo vlastnícke právo k bytu v roku 2011 prevedené na vnuka žalovanej ( zhodne potvrdené účastníkmi konania ).
Súd je názoru, že žalobcovia sa o bezdôvodnom obohatení žalovanej spočívajúcom vo vykonaných rekonštrukčných prácach v jej byte a jeho výške dozvedeli ( resp. mohli objektívne dozvedieť ) najneskôr v roku 2008, kedy došlo k ukončeniu rekonštrukcie. Keďže presný dátum ukončenia rekonštrukcie uvedený nebol, súd vychádzal pri posúdení plynutia premlčacej lehoty posledným dňom roka, t.j. dňom 31.12.2008 ( streda ). Obaja žalobcovia museli mať a mali vedomosť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu ( vložením finančných prostriedkov na úpravu a zhodnotenie cudzieho majetku ) a že sa na ich úkor obohatila žalovaná. Už dňom 2.1.2009 ( piatok ) mohli žalobcovia uplatniť svoj nárok na súde, avšak tento uplatnili až žalobou doručenou súdu dňa 3.5.2013.
V konaní bola zo strany žalovanej vznesená námietka premlčania nároku žalobcu, na ktorú súd v zmysle citovanej právnej úpravy musel prihliadať, keďže v zmysle § 107 ods. 1 OZ sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčalo uplynutím 2 - ročnej subjektívnej premlčacej lehoty odo dňa kedy sa žalobca dozvedel o tom, kto sa bezdôvodne na jeho úkor obohatil / teda počítanej najneskôr odo dňa 31.12.2008 ako je vyššie konštatované /. Márnym uplynutím dvoch rokov od tohto dňa, došlo k premlčaniu nároku žalobcu. K premlčaniu nároku žalobcu došlo teda najneskôr dňom 31.12.2010 ( piatok ). Žaloba, ktorá bola podaná dňa 3.5.2013, bola podaná po uplynutí premlčacej lehoty. V tomto prípade došlo aj k uplynutiu 3 - ročnej objektívnej lehoty na uplatnenia práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Úmyselné bezdôvodné obohatenie nebolo v konaní preukázané, už aj s poukazom, na skutočnosť, že žalobcovia v byte žalovanej bývali viac ako 10 rokov a navzájom si pomáhali, rovnako rekonštrukcie vykonávali aj za účelom toho, aby mohli v byte bývať spolu so svojimi deťmi. Aj v prípade počítania premlčacej lehoty od odchodu žalobcov zo spoločnej domácnosti v januári 2010, by právo na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo rovnako premlčané v subjektívnej 2 - ročnej premlčacej lehote.
Plynutie premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenie nebolo možné viazať na vedomosť žalobcov o prevode vlastníckeho práva k bytu ( na vnuka žalovanej ), ako to namietala ich zástupkyňa, nakoľko pre uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je dôležitá vedomosť ( objektívne daná ) o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, kto sa na jeho úkor obohatil, resp. kedy k nemu došlo objektívne. O tom, že žalobcovia vkladali do zhodnotenia bytu svoje vlastné finančné prostriedky, museli mať a mali vedomosť po celý čas vykonávania rekonštrukcie, čo aj sami potvrdili vo svojich výpovediach. Ako je vyššie konštatované, nebolo v konaní zistené vykonanie takého právneho úkonu, ktorý by v nich mohol vôbec vyvolať pocit, že im byt vlastnícky patrí, resp. že im bude vlastníctvo k bytu prevedené. V tomto je nutné pripomenúť zásadu ,, vigilantibus iura scripta sun ,, t. j. „ práva patria len bdelým", teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o svoje práva a ich ochranu.
Keďže v konaní bola dôvodne vznesená námietka premlčania, súd na ňu musel prihliadať a žalobu zamietnuť. Z uvedených dôvodov súd zamietol aj ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania zo strany účastníkov, nakoľko nebolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie za účelom zisťovania presnej výšky bezdôvodného obohatenia, keďže na posúdenie nároku stačilo zistenie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej. Preto súd ďalej vykonal dokazovanie len za účelom zistenia, kedy sa žalobcovia presne dozvedeli o bezdôvodnom obohatení a či došlo k premlčaniu ich nároku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku tak, že o nich bude rozhodnuté do30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a )
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
( § 205 ods.2 OSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.