Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Co-142-2013.pdf
PDF · 103.39 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/142/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr. Dušana Čima a JUDr. Jána Mihala v právnej veci žalobkyne: Telefónica Slovakia, s. r. o., Einsteinova 24, Bratislava, IČO: 35 848 863, zastúpenej euroadvokátom: Mgr. Ľudovít Pavelka, AK Mlynská 2, Košice, proti žalovanému: J. R., nar. XX. A. XXXX, t. č. C. M., R. XX, S., občan SR, o zaplatenie 1.275,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo 7. februára 2012 č. k. 10C/17/2011 - 144 v spojení s doplňujúcim rozsudkom zo dňa 2. apríla 2013 č. k. 10C/17/2011
- 176, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 408,65 eur s 8,5%-ným úrokom z omeškania od 25.4.2008 do zaplatenia a zmluvnej pokuty 408,65 eur s 8,5%-ným úrokom z omeškania od 29.4.2008 do zaplatenia p o t v r d z u j e a vo zvyšnej zamietajúcej časti ako i v časti trov konania rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému (nesprávne označenému za odporcu - viď 79 ods. 1 a § 90 O.s.p. - z. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení
- správne označenie účastníkov, tzv. sporového konania) povinnosť zaplatiť žalobkyni 111,96 eur s 8,5%-ným ročným úrokom ročne z dlžnej sumy od 1.6.2010 a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni k rukám jej advokáta trovy konania v sume 6,70 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 14,32 eur a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Dopĺňacím rozsudkom súd prvého stupňa určil, že zmluvná podmienka obsiahnutá v dodatku k zmluve o pripojení z 10.10.2007, ktorej obsahom je záväzok žalovaného ako spotrebiteľa v prípade jeho porušenia niektorej z povinností uhradiť navrhovateľovi ako dodávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 12.310,92 Sk, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti odôvodnil právne ustanoveniami § 77 bod 1, § 43 ods. 1, 2, 3, § 76 ods. 12 z. č. 610/2003 Z. z. o elektronických telekomunikáciách, § 23a ods. 1, 2 z. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1, 2, 4, § 53 ods. 1, § 53 ods. 3 a § 53 ods. 4 O. z. (z. č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o pripojení a dodatkov k nim) a vecne tým, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania boli uzatvorené zmluvy o pripojení, na základe ktorých žalobkyňa vypožičala žalovanému 2krát SIM kartu a poskytla mu 2 kusy telekomunikačného zariadenia za kúpnu cenu 2 x 0,03 eur a žalovaný sa zaviazal uhradiť v prípade porušenia zmluvných povinností a následného vypojenia SIM karty 2 x zmluvnú pokutu v sume 12.311 niekdajších Sk, t.j. 408,65 eur. Nakoľko žalovaný neplatil riadne a včas za poskytnuté služby a dňa 31.10.2007 bol zadržaný políciou, čím stratil možnosť disponovať s telefónmi a využívať služby žalobkyne, vznikol mu nedoplatok za obdobie od 22.10.2007, kedy sa začína zúčtovacie obdobie faktúry č. 1105770 len do 31.10.2007, kedy bol zadržaný a nie až 21.11.2007, kedy sa končí
zúčtovacie obdobie faktúry. Súd prvého stupňa mal za objektívne preukázané, že faktúra č. 104998 účtovaná za obdobie od 22.9.2007 do 21.10.2007 na sumu 11,20 eur bola uhradená dňa 29.11.2007 a to matkou odporcu, z obsahu podrobného rozpisu denných hovorov v období od 22.10.2007 do 31.10.2007 vyhotovenej k faktúre č. 1105770 zo dňa 3.12.2007, že z telefónu žalovaného bola od 22.10.2007 do 31.10.2007 prevolaná suma 3.373,03 niekdajších Sk, t.j. 111,96 eur, ktorú sumu žalobkyni priznal. Nepriznal (tjs. zamietol žalobu) žalobkyni ďalšie uplatnené sumy a to 23,58 eur v zmysle faktúry č. 1195701 a časť sumy z faktúry č. 1105770 za obdobie od 1.11.2007 do 21.11.2007, lebo mal preukázané, že v týchto obdobiach bol žalovaný zadržaný vo väzbe, výkone trestu a preto ani služby žalobkyne s určitosťou nevyužíval. Rovnako zamietol i uplatnenú zmluvnú pokutu 2 x po 408,65 eur, v tejto časti svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že žalobkyňa vystupuje ako podnikateľka, žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy ani obsah všeobecných podmienok k týmto zmluvám o pripojení, keď zmluva o pripojení a dodatok k nej uzavretá medzi účastníkmi konania majú charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a a nasl. z. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a § 52 O. z. a vzhľadom na uvedený charakter postavenia účastníkov záväzkového vzťahu bola žalobkyňa povinná rešpektovať a riadiť sa ustanoveniami, keď na daný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia O. z., lebo dohoda o uplatnení ostatných právnych predpisov na ich vzájomné právne vzťahy je len všeobecná, keď žalobkyňa nepreukázala, že so žalovaným individuálne prerokovala a dohodla obsah jednotlivých zmluvných podmienok zmlúv a najmä všeobecných zmluvných podmienok ani samotnú výšku zmluvnej pokuty za porušenie povinností. Výšku zmluvnej pokuty vyhodnotil súd prvého stupňa ako neprimeranú, keďže z obsahu zmluvy ani dodatku nevyplýva, že by mala predstavovať výšku poskytnutej zľavy na kúpnu cenu telefónu a pokiaľ by žalobkyňa ako zmluvnú pokutu uviedla výšku kúpnej ceny predstavujúcu zľavu poskytnutú žalovanému pri kúpe, takto určenú výšku zmluvnej pokuty by vyhodnotil ako prijateľnú. Dodal, že pri uplatnenom nároku na zmluvnú pokutu nevyužil ani len moderačné právo, lebo ho vyhodnotil pre tento predmet sporu a charakter účastníkov za neefektívne, poukázal na rozsudok Súdneho dvora Oceáno Grupo Editorial C 240/98 - 244/98. Dopĺňacím rozsudkom určil zmluvnú podmienku obsiahnutú v dodatku k zmluve o pripojení z 10.10.2007, ktorej obsahom je záväzok žalovaného ako spotrebiteľa v prípade jeho porušenia niektorej z povinností uhradiť žalobkyne ako dodávateľke zmluvnú pokutu vo výške 12.310,92 Sk za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Toto svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 153 ods. 3, 4 O.s.p., § 53a ods. 1 O. z. a vecne tým, že zmluvná povinnosť zaplatiť riadne a včas je esenciálnou povinnosťou dlžníka a výška zabezpečenia v prejednávanej veci je zjavne neprimeraná, rozporná s dobrými mravmi, absolútne neplatná.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Právne svoje rozhodnutie odôvodnila ustanovením § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. (súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) a vecne tým, že považuje za nesprávny postup súdu v časti nepriznania súm fakturovaných ako cien poskytnutých služieb len z dôvodu, že žalovaný bol zadržaný vo väzbe, či vo výkone trestu, keď žalovaný mal k dispozícii rôzne spôsoby vyporiadania svojich vzťahov voči žalobkyni a to oznámením o odcudzení, či strate telefónu, oznámením o vzatí do väzby, či do zariadenia na výkon trestu odňatia slobody, oznámením o skutočnosti, že sa nezdržiava na svojej adrese, alebo že nemôže využívať služby žalobkyne a to tak vlastným prejavom vôle, ako aj splnomocnením inej osoby, avšak k takémuto konaniu nedošlo. V tejto súvislosti poukázala na čl. 4.2 písm. g/ v spojení s čl. 2.3 Všeobecných podmienok žalobkyne, v zmysle ktorých je účastník povinný písomne oznámiť poskytovateľovi do 15 pracovných dní každú zmenu svojich údajov v rozsahu meno, priezvisko, titul a adresa. Dodala, že ak jej žalovaný neoznámil vyššie uvedené skutočnosti, ostal aj naďalej subjektom povinným plniť podľa zmluvy fakturované sumy za žalobkyňou poskytované služby, keď v opačnom prípade by sa každý zmluvne zaviazaný subjekt mohol zbavovať zodpovednosti za plnenie zmluvných povinností s odkazom, že on služby žalobkyne nevyužíval. V časti nepriznanej zmluvnej pokuty mala za to, že súd nedostatočne zistil a posúdil skutkový stav na to, aby mohol zhodnotiť primeranosť či neprimeranosť výšky zmluvných pokút a následne skonštatovať ich charakter ako neprijateľných podmienok. Namietal, že súd prvého stupňa sa pri dojednaných zmluvných pokutách nezaoberal tým, že tieto súhrnne zabezpečovali plnenie všetkých zmluvných záväzkov žalovaným, nevynímajúc záväzok počas celej doby viazanosti platiť odplatu za dojednané telekomunikačné služby, čo predstavovalo pri viazanosti 24 mesiacov sumu 900 eur, teda sumu, o ktorej zaplatenie bola žalobkyňa porušením povinnosti žalovaným ukrátená. Dodala, že zmluvná pokuta odráža aj hodnotu ďalších poskytnutých benefitov, ktoré spočívali vo zvýhodnenej cene mobilného telefónu (hodnota vo výške
225,59 eur), ale aj vo zvýhodnenej fakturácii minút sumou 1 Sk/min s DPH po prevolaní voľných minút v rámci zvoleného mesačného programu oproti štandardnej cene 5,50 Sk/min s DPH a to po dobu 18 zúčtovacích období pri oboch zmluvách, čím bola žalovanému poskytnutá 81,8% zľava na každej minúte po prevolaní voľných minút. Namietala, že úvahy súdu o primeranosti zmluvnej pokuty neodrážajú ani celkovú priamu škodu žalovaným spôsobenú a už vôbec nezohľadňujú majetkovú ujmu, ktorá by žalobkyni z dôvodu porušenia povinnosti žalovaným vznikla v budúcnosti. Uviedla, že súd prvého stupňa spôsobil nepomerne výhodnejšie postavenie žalovaného a nezohľadnil, že žalobkyňou poskytnuté benefity mali byť kompenzované predpokladaným ekonomickým výnosom, ktorý by žalobkyňa dosiahla pri riadnom plnení povinností zo strany žalovaného počas celej dohodnutej doby viazanosti a v takom prípade by sa dosiahol hospodársky účel uzavretia zmluvy. V prípade, že by žalobkyňa mala vedomosť o tom, že súd bude považovať dohodnutú zmluvnú podmienku za neprijateľnú a teda za ustanovenie zmluvy neplatné by nemal záujem uzatvoriť zmluvu, v ktorej poskytuje druhej zmluvnej strane množstvo výhod bez garancie pre prípad takého porušenia aj zmluvných povinnosti, že nebude dosiahnutý hospodársky účel zmluvy. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti zmenil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 85,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne za dobu od 18.12.2007 do zaplatenia, 23,58 eur s 8,5% úrokom ročne od 18.1.2008 do zaplatenia, 408,65 eur s 8,5%-ným úrokom z omeškania od 25.4.2008 do zaplatenia, 237,93 eur s úrokom z omeškania 8,5% ročne od 18.1.2008 do zaplatenia a 408,65 eur s 8,5%-ným úrokom ročne od 25.4.2008 do zaplatenia ako i nahradiť trovy konania.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba, účastníčka konania ( § 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( § 201 a § 202 O.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konaniu mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné v časti zmluvných pokút, pretože rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti je vecne správny a je dôvodné ho potvrdiť (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.), ale vo zvyšnej zamietajúcej časti je potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a 2 O.s.p.).
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 10C/17/2011 je zaplatenie sumy 1.275,80 eur spolu s príslušenstvom.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, tjs. v časti zaplatenia 1.163,84 eur s príslušenstvom. Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu 119,96 eur s príslušenstvom, napadnutý nebol a preto zostal v tomto výroku právoplatný a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.
Odvolací súd preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď žalobu žalobkyne v časti o zaplatenie dvoch zmluvných pokút po 408,65 eur s príslušenstvom zamietol. V prejednávanej veci odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa považoval zmluvné dojednanie, obsiahnuté v zmluve o pripojení v spojení s dodatkom, týkajúce sa zmluvnej pokuty, za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalovaného.
Zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa vyplýva, že medzi žalobkyňou a žalovaným boli uzavreté dve zmluvy o pripojení dňa 10.10.2007 a to celulárne číslo XXXXXXXXX a XXXXXXXXX obe s programom Pre mňa 250. K predmetným zmluvám boli uzavreté dodatky, na základe ktorých boli za kúpnu cenu 1 niekdajších Sk s DPH predané mobilné telefóny Samsung L 760 s uvedením zmluvnej pokuty vo výške 12.310,92 niekdajších Sk. Z čl. II bod 2.3 vyplýva, že v prípade porušenia niektorej z povinností v dodatku je účastník, záujemca tjs. žalovaný povinný uhradiť zmluvnú pokutu.
Odvolací súd sporné dojednanie o zmluvnej pokute v dodatku k zmluve o pripojení považuje zhodne ako súd prvého stupňa za je neplatné z dôvodu neprijateľnosti (ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve). Je zrejmé, že sporné zmluvy o pripojení v znení dodatku k nim možno charakterizovať ako spotrebiteľské zmluvy a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. O. z.). Spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia O. z. je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Žalobkyňa právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľských zmlúv, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 O. z.). Žalobkyňa ako dodávateľka zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednávala. V tomto smere podľa odvolacieho súdu neobstojí stanovisko žalobkyne v odvolaní, že výšku zmluvnej pokuty mohol v konečnom dôsledku ovplyvniť žalovaný výberom mobilného telefónu (alebo iného koncového zariadenia), pretože ceny mobilných telefónov, od ktorých sa mala odvíjať aj konkrétna výška zmluvnej pokuty stanovovala práve žalobkyňa a neboli predmetom dohody so žalovaným.
Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého, ak sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia zmluvnej voľnosti. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Zmluvné dojednania obsiahnuté v sporných zmluvách o pripojení z 10.10.2007 týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje i odvolací súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd nespochybňuje význam zmluvnej pokuty, pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. V spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ.
Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, keďže obsah zmluvy spotrebiteľ neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vytvára vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.
Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietala, že súd prvého stupňa sa dostatočne nevysporiadal so zvýhodnenou kúpnou cenou mobilného telefónu a hodnotou „benefitu", ktorý bol zabezpečený zmluvnou pokutou, k tomu odvolací súd udáva, že zo žiadneho ustanovenia zmluvy o pripojení v znení dodatku k nej nevyplýva povinnosť žalovaného splatiť žalobkyni zvýhodnenú kúpnu cenu mobilného telefónu. Bolo len obchodnou politikou žalobkyne, že predával mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú (trhovú) cenu, zvýhodnená kúpna cena mobilného telefónu alebo (bližšie nešpecifikovaná) hodnota „benefitu" nemá vplyv na posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti dojednania o zmluvnej pokute v prejednávanej veci.
Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti o zaplatenie zmluvných pokút s príslušenstvom ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.
V zamietajúcej časti o zaplatenie 346,54 eur s príslušenstvom tjs. 23,58 eur v zmysle faktúry č. 100019501 pôvodne suma 710,50 niekdajších Sk a časť faktúry č. 1000105770 (celá za obdobie od 22.10.2007 do 21.11.2007 v sume 5.934,50 niekdajších Sk - tjs. 196,99 eur) za obdobie od 1.11.2007 do 21.11.2007 suma 84,98 eur a zrejme i v zmysle faktúry č. 1000195966 v sume 7.168 niekdajších Sk, tjs. 237,93 eur. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa považoval za potrebné z dôvodu nepreskúmateľnosti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Zamietnutie návrhu v časti 346,54 eur, tjs. neuloženie povinnosti žalovanému na zaplatenie dlhu žalobkyni titulom neuhradenia faktúr za poskytnuté elektronické komunikačné služby je len nezrozumiteľne odôvodnené u faktúr č. 1000195701 a čiastočne faktúry č. 1000105770 a to zadržaním žalovaného políciou bez bližšieho zdôvodnenia prečo žalovanému povinnosť nevznikla, prípadne zanikla a nepriznanie nárokov za faktúru č. 10001959666 nie je odôvodnená vôbec. Súd prvého stupňa sa totiž v odôvodnení rozsudku v zamietajúcej časti zaplatenia faktúr obmedzil výlučne na konštatovanie skutočností o zadržaní žalovaného, absentuje akékoľvek právne posúdenie.
Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu v podmienkach slovenského civilného procesu vymedzuje ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Pritom treba dospieť k záveru, že s už uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dostatočne konkrétnych dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť relevantné zistenia vyvodené ako i bez právneho posúdenia. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka); porušením uvedeného práva účastníka konania na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma aj možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov (riadnych a ak to povaha úpravy pripúšťa aj mimoriadnych). Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá sama osebe nielen dôvod odvolania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., ale zároveň i nevyhnutnosť rozhodnutia spôsobom predpokladaným takýmto ustanovením.
Podľa názoru odvolacieho súdu potom nemohlo byť žiadnej pochybnosti o tom, že opísanou vadou bol postihnutý v prejednávanej veci i napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti zaplatenia 346,54 eur s príslušenstvom.
Povinnosťou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní posúdiť nárok žalobkyne na zaplatenie 346,54 eur titulom neuhradených fraktúr za poskytované elektronické telekomunikačné služby, svoje rozhodnutie riadne, presvedčivo, logicky a to skutkovo a právne odôvodniť. Súčasťou rozhodnutia bude i rozhodnutie o trovách prvostupňového i odvolacieho konania.
Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.