Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15S-41-2021.pdf
PDF · 107.93 KB
Case nature
Area
Subarea
15S/41/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: P. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom s. č. XXX, XXX XX K., vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby C., so sídlom U. O.. X, XXX XX C., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Nitra, Štefánikova trieda 26, 949 03 Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaNR 14322/2019 zo dňa 15. 08. 2019, takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu z a m i e t a.
II. Správny súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Stručný priebeh administratívneho konania
1. Správne konanie začalo dňa 25. 03. 2019, kedy bola Centru právnej pomoci, Kancelária Nitra doručená žiadosť o poskytnutie právnej pomoci vo veci správnej žaloby voči rozhodnutiu Centra právnej pomoci „určenie advokáta na zastupovanie v ústavnej sťažnosti žalobcu z 19. 03. 2019 a ústavnej sťažnosti z 08. 01. 2019“.
1.1 Opatrením vedúcej kancelárie centra právnej pomoci bol spis 13657/2019 dňa 01. 04. 2019 rozdelený na dva spisy KaNR 13657/2019 a KaNR 14322/2019 s tým, že vo veci ústavnej sťažnosti zo dňa 08. 01. 2019 voči rozhodnutiu Okresného súdu Trenčín č. k. 15C/113/2013 sa ďalej pokračuje v konaní KaNR 14322/2019.
1.2 Žalobca zároveň požiadal o predbežné poskytnutie právnej pomoci. Centrum právnej pomoci, Kancelária Nitra rozhodnutím č. sp. KaNR 14322/2019, R. z. 48206/2019 zo dňa 04. 04. 2019 predbežne nepriznalo žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci.
1.3 Rozhodnutím č. sp. KaNR 14322/2019, ČRZ: 73169/2019 zo dňa 22. 05. 2019 Centrum právnej pomoci, Kancelária Nitra zastavilo správne konanie žiadateľa s odôvodnením, že žalobca opätovne požiadal o právnu pomoc v rovnakej veci, ako v rámci konania vedeného centrom pod č. sp. KaNR 3978/2019, v ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté. Z dôvodu podaného odvolania žalobcom, rozhodoval inštančne nadriadený orgán v zmysle § 57 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), riaditeľka Centra právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava 15, ktorá rozhodnutím č. sp. PO/22981/2019
zo dňa 16. 07. 2019 rozhodnutie Centra č. sp. KaNR 14322/2019, ČRZ: 73169/2019 zo dňa 22. 05. 2019 o zastavení konania zrušila a vec vrátila Centru na nové prejednanie a rozhodnutie.
1.4 Následne rozhodnutím č. sp. KaNR 14322/2019, ČRZ: 120763/2019 zo dňa 15. 08. 2019 Centrum právnej pomoci, Kancelária Nitra postupom podľa § 1 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, § 10 ods. 5, § 6, § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“) nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci vo veci ústavnej sťažnosti vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 78/2019, ktorou namieta rozhodnutie Okresného súdu Trenčín č. k. 15C/113/2013 - 306 zo dňa 02. 11. 2018.
1.5 Žalovaný poukázal na to, že žalobca žiada o poskytnutie právnej pomoci vo veci ústavnej sťažnosti vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 78/2019, ktorou namieta rozhodnutie Okresného súdu Trenčín č. k. 15C/113/2013 - 306 zo dňa 02. 11. 2018. Uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 15C/113/2013 - 306 zo dňa 02. 11. 2018 bolo žalobcovi hodnoverne doručené dňa 09. 11. 2018, ktorým dňom uznesenie nadobudlo právoplatnosť. Lehota na podanie ústavnej sťažnosti uplynula dňa 09. 01. 2019, ktorý bol pracovným dňom (utorok). Podľa pravidiel na počítanie lehôt, sa lehota určená podľa mesiacov končí uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. V danom prípade lehota na podanie ústavnej sťažnosti pripadla na pracovný deň 09. 01. 2019, v tento deň musela byť ústavná sťažnosť najneskôr odovzdaná orgánu povinnému doručiť podanie súdu. Z poštovej obálky, ktorou bola doručená ústavná sťažnosť Ústavnému súdu, je preukázateľné zmeškanie zákonnej dvojmesačnej prekluzívnej lehoty na jej podanie. Zmeškanie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti neumožňuje zákon o ústavnom súde odpustiť. S poukazom na uvedené žalovaný nie je oprávnený priznať žiadateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytnutie právnej pomoci. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc sa žalovaný splnením ďalších podmienok podrobnejšie nezaoberal. Keďže žalovaný nemal za preukázané, že žalobca splnil podmienky pre poskytnutie právnej pomoci, rozhodol o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci.
II. Podstatné zhrnutie skutkových a právnych argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného
2. Žalobca podanou žalobou, doručenou súdu dňa 26. 08. 2019, napádal okrem touto žalobou preskúmavaného rozhodnutia, aj ďalšie rozhodnutia žalovaného.
2.1 Vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného č. 14322/2019 zo dňa 15. 08. 2019 žalobca uviedol, že rozhodnutie okresného súdu, proti ktorému ústavná sťažnosť smeruje, mu bolo doručené 19. 11. 2018, o čom sú dôkazy - návratka a pod. Teda minimálne existuje oprávnená pochybnosť o tom, kedy naozaj bolo rozhodnutie doručené, čím mu je možné uprieť právo na prístup k súdu, ak žalovaný vychádzal z dátumu na doručenke. Uvedené spadá do právomoci posúdenia Ústavným súdom Slovenskej republiky, a nie žalovaného. Žalovaný tak nemôže nahrádzať svoje závery, resp. závery, ktoré je oprávnený vysloviť iba súd. Rovnako tak nemôže tieto závery vyslovovať pred posúdením veci ústavným súdom, a kvôli tomu mu nepriznať právo na právnu pomoc. Z týchto dôvodov považoval rozhodnutie za nesprávne, nezákonné. Navrhol rozhodnutie žalovaného č. 14322/2019 zo dňa 15. 08. 2019 zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žaloba nespĺňa základnú zákonnú náležitosť, a to dôvody žaloby podľa § 182 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné. Žalobca neuvádza žiadne relevantné žalobné dôvody, ku ktorým by mal žalovaný možnosť vyjadriť sa a ktoré by odôvodňovali súdne preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Okrem toho poukázal na
nemožnosť doplnenia správnej žaloby, vzhľadom na uplynutie zákonnej lehoty na jej doplnenie. V danom prípade nie sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť, preto by konanie malo byť zastavené podľa § 99 písm. b) SSP. V danom prípade žalobca už pri podaní žiadosti nepredložil žiaden doklad, z ktorého by bolo zrejmé, že v danom prípade skutočne existuje hrozba zmeškania akejkoľvek lehoty tak, aby mohlo centrum rozhodnúť o predbežnom poskytovaní právnej pomoci v zmysle § 11 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Konanie žalobcu je nepochopiteľné, nakoľko, ako sám v žalobnom návrhu uvádza, listinami na preukázanie svojich tvrdení disponuje a napriek tomu ich počas celého konania o nároku centru nepredložil. Dňa 15. 08. 2019 vydalo centrum konečné rozhodnutie v merite veci č. sp. KaNR/14322/2019, ČRZ: 120763/2019, ktorým nepriznalo žiadateľovi nárok na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu nemožnosti vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu. V odôvodení centrum okrem iného uvádza podmienku, ktorú ústavný súd posudzuje pri každej podanej ústavnej sťažnosti, a to či sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť včas, teda v zákonnej prekluzívnej lehote, ktorej zmeškanie nie je možné odpustiť. Žalovaný zistil, že lehota na podanie ústavnej sťažnosti žiadateľa pripadla na pracovný deň 09. 01. 2019. V tento deň musela byť ústavná sťažnosť najneskôr podaná orgánu povinnému doručiť podanie súdu. Z poštovej obálky, ktorou bola doručená ústavná sťažnosť Ústavnému súdu, je preukázateľné zmeškanie zákonnej dvojmesačnej prekluzívnej lehoty na jej podanie. Zmeškanie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti neumožňuje zákon o ústavnom súde odpustiť, pričom ide o zákonom ustanovený dôvod na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene. Bol toho názoru, že žiadateľ nepreukázal iné plynutie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti, na základe ktorej by bolo možné žiadateľovi priznať nárok a takéto listiny napriek svojim tvrdeniam nepredložil ani správnemu súdu. Tvrdenia žalobcu preto považoval za nekonkrétne cit.: „návratka a pod.“ a nepreukázané.
3.1 Žalovaný je zo zákona povinný skúmať splnenie podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Jednou z podmienok priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci je aj posúdenie, resp. vylúčenie zrejmej bezúspešnosti posudzovanej právnej veci, v ktorej žiadateľ žiada o poskytnutie právnej pomoci. Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu vo vzťahu k čl. 36 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodol, že toto ustanovenie zaručuje každému právo, aby o každom spore o občianskych právach a záväzkoch rozhodoval súd. Právo na prístup k súdu však nie je absolútne. Podlieha implicitne prípustným obmedzeniam a štát ho upravuje predpismi, ktoré sa menia v čase a priestore v závislosti od potrieb a možností spoločnosti. Ustanovenie § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. v platnom znení demonštratívne, teda iba príkladmo stanoví, čo centrum ako správny orgán má („najmä“) skúmať. Pozitívny záväzok štátu umožniť prístup k spravodlivosti i osobám materiálne znevýhodneným sa realizuje aj prostredníctvom zákona č. 327/2005 Z. z., ktorého účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využiť právne služby na riadne uplatnenie ochrany svojich práv. Štát potom v prevažnej miere znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci. Preto je celkom namieste, aby v právnej norme stanovil podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť. Za opodstatnené treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva (šikanu) alebo napr. zo skutkových tvrdení žiadateľa, alebo z vykonaného dokazovania správneho orgánu nie je nepochybné, že jeho návrhu nie je možné vyhovieť, napríklad z dôvodu zániku práva uplynutím času. Pokiaľ ide o negatívnu podmienku „zrejmá bezúspešnosť sporu“ v zmysle § 8 zákona 327/205 Z. z. je nevyhnutné zdôrazniť, že ide o technický pojem výlučne pre účely tohto konania, ktorý nemôže prejudikovať právne následky pre konanie o ústavnej sťažnosti. Tento pojem demonštratívne vymedzený pojmom „najmä“ naznačuje taký skutkový stav veci, u ktorého žalovaný pri dodržaní odbornej starostlivosti pri prvotnej analýze veci postupom due dilligence neodporúča vstúpiť do sporu a hradiť náklady právnej pomoci. Na túto oblasť sa vzťahuje správna úvaha žalovaného. Ustanovenie nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na ktoré musí žalovaný pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadať, avšak na konkrétne skutočnosti, ktoré sú v citovanom ustanovení výslovne uvedené má prihliadnuť vždy. A tou je rozhodne aj podmienka uplynutia prekluzívnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti. Mal za to, že žalovaný sa dôsledne a dostatočne vysporiadal so splnením podmienky či ide o zrejmú bezúspešnosť sporu. Žalovaný postupoval v súlade so zákonom, v zákonných lehotách, dňa 15. 08. 2019 vydalo rozhodnutie o nároku žiadateľa po riadnom preskúmaní splnenia podmienok v súlade s § 6 a § 8 zákona 327/2005 Z. z., ktoré je jasne a zrozumiteľne odôvodnené. Napadnuté rozhodnutie je v súlade s platnými právnymi predpismi, okrem iného aj v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku.
3.2 Záverom poznamenal, že v nasledujúcom období v rámci iných žalobcových konaní vedených centrom, bolo preukázané, že žalobca v čase podania žiadostí sa ani nenachádzal v stave materiálnej núdze, to z dôvodu, že vedel disponovať majetkom v nie malej výške.
III. Ďalší priebeh konania
4. Správny súd uznesením č. k. 15S/89/2019 - 40 zo dňa 27. 05. 2021 vylúčil správnu žalobu v časti týkajúcej sa žalovaného v 2. rade (Centrum právnej pomoci, Kancelária Nitra), v ktorej smeruje proti žalobcom označenému rozhodnutiu žalovaného č. KaNR 14322/2019 zo dňa 15. 08. 2019 a č. KaNR 22885/2019 zo dňa 13. 08. 2019, na samostatné konanie. Konanie vo veci rozhodnutia žalovaného č. KaNR 14322/2019 zo dňa 15. 08. 2019 je vedené pod sp. zn. 15S/41/2021.
IV. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania a ich vyhodnotenie, právne posúdenie veci
5. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (§ 134 ods. 1, 2 SSP) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného č. KaNR 14322/2019, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP rozsudkom zamietol.
6. Správny súd vec právne posudzoval a o nej rozhodoval primárne podľa nasledovných ustanovení:
Podľa § 49 ods. 2 písm. d) SSP žalobca nemusí byť zastúpený podľa ods. 1 ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Podľa § 134 ods. 2 SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
Podľa § 181 ods. 1 SSP fyzická alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 182 ods. 1 SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, ďalších účastníkov podľa § 32 ods. 3 a osôb zúčastnených na konaní podľa § 41 ods. 1, c) označenie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia a deň jeho vydania, prípadne označenie výrokov, ktoré žalobca napáda, ak sú tieto samostatné a oddeliteľné a žaloba nesmeruje voči celému rozhodnutiu alebo opatreniu,
d) deň oznámenia napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia žalobcovi podľa § 181 ods. 1 alebo deň právoplatnosti rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora podľa § 181 ods. 2 alebo deň právoplatnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia podľa § 181 ods. 3 alebo uvedenie, že žalobca sa považuje za opomenutého účastníka, e) dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“), f) označenie dôkazov, ak ich žalobca navrhuje vykonať, g) vyjadrenie, či žalobca žiada nariadenie pojednávania; na neskoršiu žiadosť žalobcu o nariadenie pojednávania správny súd neprihliada, h) návrh výroku rozhodnutia (ďalej len „žalobný návrh“).
Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.
Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení účinnom v čase podania návrhu o poskytovaní právnej pomoci, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného mimina ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona podmienky na poskytovanie právnej pomoci bez finančnej účasti podľa ods. 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci.
Podľa § 8 citovaného zákona pri posudzovaní bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.
Podľa § 10 ods. 5 citovaného zákona, proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 25 ods. 1 cit. zák. na konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci a súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 49 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení sudcov sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len „sťažovateľ“), ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 53 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení sudcov sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Podľa § 121 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca.
Podľa § 121 ods. 4 CSP ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Podľa § 121 ods. 5 CSP lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.
7. Správny súd vo vzťahu k podanej žalobe považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné skutočnosti:
- žalobu žalobcu zo dňa 18. 08. 2019 považoval za podanie, ktoré obsahuje všetky náležitosti podania vyplývajúce z § 57 SSP.
- súd nevzhliadol dôvod na postup podľa § 59 SSP (odstraňovanie vád podania), nakoľko z podania bolo zrejmé komu je určené, kto ho robí, ktorých vecí sa týka, čo sa ním sleduje a podanie musí byť taktiež podpísané.
- napriek strohosti predmetného podania je z neho zrejmé, že žalobca napáda rozhodnutie žalovaného č. KaNR 14322/2019 zo dňa 15. 08. 2019, ktorému vyčíta nezákonnosť a nesprávnosť.
8. Správny súd dodáva, že rozsah žaloby tvorí okruh administratívnych rozhodnutí alebo opatrení, ktoré žalobca napadol a označil v petite žaloby. Dôvody žaloby sú z hľadiska náležitostí identifikované ako žalobné dôvody. Sú to dôvody, pre ktoré žalobca žiada zrušiť napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. Žalobca týmito bodmi plní svoju povinnosť tvrdenia. Správny súd v zásade preskúmava iba žalobné body a nevyhľadáva ani sa nezaoberá inými dôvodmi, ktoré by mohli byť relevantné pre vyhovenie nároku žalobcu. Výnimky z tohto pravidla sú vady značnej intenzity, na ktoré musí správny súd prihliadať ex offo a ktoré vedú k tomu, že na vydané napadnuté administratívne rozhodnutie alebo opatrenie možno nahliadať ako na paakt (§ 134 ods. 2 SSP).
9. V prejednávanej veci správny súd pri preskúmaní žiadosti žalobcu o poskytnutie právnej pomoci vo veci ústavnej sťažnosti vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 78/2019, ktorou namieta rozhodnutie Okresného súdu Trenčín č. k. 15C/113/2013-306 zo dňa 02. 11. 2018 a po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia žalovaného nezistil v postupe žalovaného žiadny rozpor so zákonom. Žalovaný postupoval správne a v zmysle zákona pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu, čo potvrdzuje aj obsah administratívneho spisu. V danom prípade dôvodom nepriznania nároku na poskytovanie právnej pomoci bola skutočnosť, že v prípade žalobcu nebolo možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 8 zákona č. 327/2005 Z. z.).
10. Vo vzťahu k ustanoveniu § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. je potrebné si uvedomiť, že toto ustanovenie nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na ktoré musí žalovaný pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadať, avšak na konkrétne skutočnosti, ktoré sú v ňom výslovne uvedené, sa má podľa názoru správneho súdu prihliadať vždy. Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii žalovaného a závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom je potrebné zvýrazniť, že pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu nejde o rozhodovanie o veci samej. Toto prináleží výlučne až konajúcemu súdu.
11. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že žalobca žiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci ústavnej sťažnosti vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 78/2019, ktorou namieta rozhodnutie Okresného súdu Trenčín č. k. 15C/113/2013 zo dňa 02. 11. 2018. Uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 15C/113/2013 zo dňa 02. 11. 2018 bolo žalobcovi doručené dňa 09. 11. 2018, ktorým dňom uznesenie nadobudlo právoplatnosť. Uvedené preukazuje doručenka nachádzajúca sa na č. l. 44 administratívneho spisu. Žalobca podal ústavnú sťažnosť dňa 10. 01. 2019, čo preukazuje ftc. poštovej obálky na č. l. 30 administratívneho spisu. Keďže lehota na podanie ústavnej sťažnosti uplynula dňa 09. 01. 2019, ktorý bol pracovným dňom (utorok), žalobca nepodal ústavnú sťažnosť v prekluzívnej dvojmesačnej lehote. V danom prípade lehota na podanie ústavnej sťažnosti pripadla na pracovný deň 09. 01. 2019, v tento deň musela byť ústavná sťažnosť najneskôr odovzdaná orgánu povinnému doručiť podanie súdu. Z poštovej obálky, ktorou bola doručená ústavná sťažnosť ústavnému súdu, je preukázateľné zmeškanie zákonnej dvojmesačnej prekluzívnej lehoty na
jej podanie. Zmeškanie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti neumožňuje zákon o ústavnom súde odpustiť. S poukazom na uvedené žalovaný správne postupoval, keď žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznal z dôvodu, že nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytnutie právnej pomoci.
12. S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, čo má za následok nesplnenie jednej z troch zákonných podmienok na priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci. Preto pokiaľ žalovaný podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. nepriznal žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci, rozhodol vecne správne.
13. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu v zmysle § 190 SSP ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
14. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na § 168 SSP, keďže zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.
15. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440 ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.