Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24P-71-2013.pdf
PDF · 104.32 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/71/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: A. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. - T., P. XXX/ XX, t.č. bytom E., M. 38 a D. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. - T., S. XXX/X, zastúpenej JUDr. Svoradom Petruškom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Nitre, Kupecká 18 o návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti a o návrhu matky na obmedzenie styku otca s maloletým dieťaťom, takto
rozhodol:
Súd návrh otca z a m i e t a .
Súd návrh matky z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletého dieťaťa sa svojím písomným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.02.2013, vedeným pod sp. zn.: 24P/71/2013 domáhal, aby súd zveril maloletého D. L., nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že maloletý bude každý párny mesiac v kalendárnom roku v jeho osobnej starostlivosti a nepárny mesiac v starostlivosti matky a to počnúc dňom 01.04.2013 od 09.00. Výživné navrhol otec počas trvania striedavej osobnej starostlivosti neurčiť, pričom právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok bude každý rodič v čase zabezpečovania osobnej starostlivosti. Svoj návrh odôvodnil otec tým, že obaja rodiča majú záujem o osobnú starostlivosť, pričom striedavou osobnou starostlivosťou sa zachová, upevní a rozvinie rovnocenný vzťah maloletého D. s oboma rodičmi.
Matka maloletého dieťaťa sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.02.2013, vedeným pod sp. zn.: 24P/90/2013 domáhala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra .čk.: 13P/166/2011
- 70 zo dňa 03.05.2012 v časti úpravy styku tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým D. každý párny týždeň od piatka od 15.00 hod. do soboty do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v utorok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. Svoj návrh odôvodnila matka tým, že otec sa riadne neriadi vyššie uvedeným rozsudkom, nerešpektuje záujmy a krúžky maloletého a nezabezpečuje riadnu prípravu maloletého dieťaťa na vyučovanie.
Okresný súd Nitra uznesením č.k.: 24P/71/2013 - 8 zo dňa 12.03.2013 spojil veci vedené pod sp. zn.: 24P/71/2013 a sp. zn.: 24P/90/2013 na spoločné konanie.
Otec vypočutý ako účastník konania uviedol, že on už v predchádzajúcom konaní žiadal na začiatku striedavú starostlivosť, no rozhodnuté bolo tak, že bol upravený rozšírený styk. Možno to bolo aj dobré, pretože si to vyskúšali, či by to takto mohlo fungovať. Syn hodnotí pobyt u neho ako veľmi dobrý a viackrát sa stalo, že od neho nechcel odísť a chcel ostať dlhšie. Synovi je jedno či je u matky alebo u otca, obaja sa o neho vedia postarať, avšak všetky zásadné rozhodnutia robí matka dieťaťa. Chcel by mať väčší vplyv na výchovu dieťaťa a mať priamy dosah na jeho formovanie. Podľa jeho názoru matka dieťa neprimerane zaťažuje. Prihlásila ho na množstvo krúžkov a mimoškolských aktivít. Syn má každý deň od pondelka do nedele nejakú aktivitu a osobne si myslí, že je to kvôli tomu, aby trávil čo najmenej času s ním. Syn navštevuje hokejový klub, keďže je v treťom ročníku, tak tretí ročník, ale matka usúdila, že je dobrý a že môže navštevovať aj 4. ročník hokeja, takže syn má každý druhý deň hokej buď s tretiakmi alebo so štvrtákmi. Tréner sám povedal, aby syn nechodil so štvrtákmi, že je to na neho veľa, takže k tomu čo uviedla matka v návrhu, že nerešpektuje synove tréningy, nerešpektuje iba tie štvrtácke. Je pravdou, že syna dali na hokej ešte keď spolu žili, ale bola to aktivita zo strany matky, ktorá tiež v minulosti hrávala hokej takisto ako jej brat, takže má jediného syna, v ktorom sa vidí a chce aby bol zo syna hokejista. Matka s dieťaťom preberá tri učebné látky dopredu a chce docieliť, aby bol z neho superman v každom smere. Nie je pravdou, že syn chodí od neho do školy nepripravený. On sa s ním riadne naučí to, čo je potrebné, no neučí sa s ním dopredu a jeho triedna učiteľka povedala, že nevidí rozdiel v tom ako je syn naučený, keď príde do školy od matky alebo odo neho. Nie je pravdou, že by syna nedal svojvoľne do školy. Stalo sa 22.02.2013, že išiel so synom od piatka rána na lyžovačku do Tatier. Riadne ho ospravedlnil cez elektronickú žiacku knižku, syn sa na lyžovačku veľmi tešil. Keďže ani matka jemu neoznamuje čo syn robí, keď je u nej, kde spolu chodia, tak on jej tiež neoznámil kam idú, ale vedela to podľa toho, že si syn bral z domu lyže. Ďalší problém a dosť závažný je ten, že matka dieťaťa trpí epilepsiou. Táto diagnóza jej neumožňuje viesť motorové vozidlo, čo však ona stále nejakým spôsobom obchádza. Naposledy odpadla 04.03.2012. V tomto smere je matka veľmi nezodpovedná, pretože denne vozí syna a ohrozuje jeho život a zdravie. Myslí si, že to robí kvôli práci, ktorú si chce udržať a kde potrebuje mať vodičské oprávnenie. V minulosti už mala niekoľko vážnych dopravných nehôd práve kvôli epileptickému záchvatu za volantom. Stretávanie sa dieťaťom prebieha podľa rozhodnutia súdu s tým, že sa vedia dohodnúť aj na nejakých zmenách. Zmenili styk napr. kvôli tomu, že on musel ísť služobne do Tatier, tak sa s matkou dohodli.
Matka vypočutá ako účastníčka konania uviedla, že syn chodí od otca domov nenaučený, v nedeľu býva veľmi unavený a už o 20.00 hod. je v posteli. Povedal, že u ocina môže byť hore aj do 22.00 hod., resp. 22.30 hod. Keď sa ho večer pýtala či je naučený, tak sa vždy vyjadrí, aby ho to radšej ešte vyskúšala, že u ocina sa to tak dobre nenaučil. Čo sa týka tej lyžovačky, syn tam nechcel ísť, pretože v piatok majú informatiku, ktorú má rád a v nedeľu mal mať zápas. Povedal toto aj otcovi, no nakoniec jej D. v piatok ráno zavolal, že potrebuje lyže, že idú na lyžovačku. V nedeľu, keď prišiel domov, vôbec nebol na pondelok naučený, nechcel ísť v pondelok do školy a prosil ju, aby mu napísala ospravedlnenie. Ona mu to ospravedlnenie nakoniec napísala. Čo sa týka hokeja, syn tam chodí od prvého ročníka, syn tam chcel chodiť a rozhodli sa tak obaja spolu ako rodičia. Myslí si, že každé dieťa má mať nejaké fyzické aktivity, avšak podľa názoru otca stačí, keď bude chodiť von sa bicyklovať a jazdiť na kolieskových korčuliach. Ona zabezpečí rozpis tréningov, ktoré D. neabsolvoval keď bol u otca, neboli to tie štvrtácke ako hovoril otec. Boli to väčšinou tréningy v sobotu o 07.30 hod., keď sa otcovi nechcelo vstávať a ísť so synom na tréning. Otec zastáva názor, že netreba, aby sa syn dobre učil lebo ani on sa neučil dobre, že nemusí pekne písať lebo ani on nenapíše pekne, že nemusí hrávať hokej lebo ani on ho nehráva a pod. Nevie o tom, že by syn chcel byť viac u otca. Dokonca sa stalo, že tam nechcel byť, chcel, aby po neho prišla. Ona sa rozprávala so synom o striedavej starostlivosti, na čo sa syn vyjadril, že chce, aby to bolo tak ako doteraz, že u nej má svoju izbu, svoju posteľ, že tam chce bývať. Čo sa týka jej zdravotného stavu, tak je pravdou, že v roku 2009 jej vodičské oprávnenie zobrali, no v roku 2011 jej ho vrátili. Nemala žiadnu dopravnú nehodu, ktorá bola spôsobená záchvatom. Mala iba jednu v roku 2009, ktorá bola spôsobená jej nepozornosťou. Naposledy mala záchvat 04.03.2012, predtým v roku 2009 a predtým tie záchvaty boli, keď mala 18 rokov, kedy utrpela úraz hlavy. Čo sa týka tréningov, jej sa tréner vyjadril zasa inak. Povedal, že D. by mohol chodiť aj na štvrtácke tréningy, lebo tretiaci mávajú jeden alebo dvakrát do týždňa. Takto to povedal ešte asi štyrom synovým spoluhráčom. Chce ešte povedať, že umožňuje otcovi styk s dieťaťom aj mimo súdnej úpravy. Takto to bolo napr. počas Vianoc a na Veľkú noc. Je pravdou, že sa vedia dohodnúť na zmenách, ale iba tak ako to vyhovuje otcovi. Ona napr. potrebovala, aby si otec syna zobral už od stredy, pretože mala tiež služobne cestovať s tým, že ho v sobotu prinesie, ale otec ho priniesol až v nedeľu. Tiež sa takto dohodli cez Vianoce, dala dieťa otcovi, pretože D. chcel, aby s
ním išla na turnaj do Čiech ona, pretože vedel, že otcovi to robí problémy a mal by s tým mal aj finančné výdavky, čo je pre neho tiež problém, ale otec nechcel ustúpiť napr. na Silvestra, keď sa museli z chaty vrátiť iba kvôli tomu, aby mohol byť syn s otcom od 15.00 hod. do 18.00 hod.
Otec v konečnom návrhu žiadal vyskúšať striedavú starostlivosť tak, ako to bolo navrhnuté PhDr. Drgoňovou, PhD., ešte prvýkrát s tým, že by to bolo predĺžené buď o ten jeden deň alebo by si dieťa striedali po týždni na obdobie nejakých 2 mesiacov, potom sa uvidí ako to bude vplývať na dieťa a následne sa rozhodne či je to pre D. vyhovujúce alebo nie.
Matka v konečnom návrhu žiadala, aby súd návrh na striedavú osobnú starostlivosť zamietol a zúžil styk otca s dieťaťom tak, ako to navrhovala pani doktorka v Banskej Bystrici v párnom týždni od piatku od 15.00 hod. do soboty do 18.00 hod. a v nepárnom týždni v utorok a v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod.
Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že čo sa týka návrhu na striedavú osobnú starostlivosť, tento navrhuje zamietnuť a to s poukazom na vykonané znalecké dokazovanie, ktorým síce nebola preukázaná neschopnosť rodičov zabezpečovať starostlivosť o dieťa, ale bolo preukázané, že rodičia nie sú schopní aktuálne kooperovať v prospech dieťaťa, preto sa v súčasnej dobe javí striedavá osobná starostlivosť ako nevhodná. Čo sa týka návrhu matky na zmenu styku, ten navrhuje upraviť každý párny týždeň od piatka od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod., v nepárnom týždni v utorok a v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a to s poukazom na znalecký posudok.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, rodný list dieťaťa, uznesenie o spojení veci, návrh matky zo spisu 24P/90/2013, potvrdenie o príjme matky, potvrdenie o príjme otca, rozpis tréningov dieťaťa, fotokópiu elektronickej žiackej knižky, fotokópiu ospravedlnenia, vyjadrenie triednej učiteľky, lekárske správy ohľadne matky, vyjadrenie matky ku konzultácii u psychologičky, správu úradu práce zo dňa 09.05.2013, správu RPPS zo dňa 06.05.2013, znalecký posudok, vyjadrenia rodičov a kolízneho opatrovníka k znaleckému posudku, pripojený spis 13P/166/2011, z neho rozhodnutie na čl. 70 a nasledovné a zistil tento skutkový stav:
Maloletý D. L., nar. XX.XX.XXXX pochádza zo vzťahu matky D. Z. a otca A. L.. Rozsudkom Okresného súdu v Nitre č.k. 13P/116/2011 - 70 zo dňa 03.05.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k.: 8C oP/44/2012 - 103 zo dňa 27.09.2012 súd zveril maloletého D. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou vo výške 160,- eur mesačne. Styk otca s maloletým dieťaťom upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v kalendárnom roku od štvrtka od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v utorok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod.
Styk otca s maloletým dieťaťom prebieha pravidelne a to v zmysle vyššie uvedeného rozsudku Okresného súdu v Nitre. Otec však prejavil záujem o striedavú osobnú starostlivosť, chce s maloletým D. tráviť viac času a vo väčšej miere sa podieľať na jeho výchove a mať priamy dosah na jeho formovanie. Matka naproti tomu so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasí, dokonca žiadala zúženie styku. Otec nesúhlasí s rozsahom mimoškolských aktivít maloletého dieťaťa, zastáva názor, že matka dieťa neprimerane zaťažuje, že požaduje od maloletého dieťaťa 100 % výkony vo všetkých smeroch. Matka vyčíta otcovi benevolentný prístup k plneniu si povinností, neprimeranú prípravu na školské vyučovanie, nedodržiavanie disciplíny, ktorú si pestovanie športu na vyššej úrovni vyžaduje. Otec však argumentuje, že sa dieťa vyjadrilo, že ho hokej nebaví, ale chodiť tam musí tak ako do školy. Poukazuje pri tom na skutočnosť, že túto aktivitu mu síce vybrali spolu v čase keď ešte spolu žili, avšak matka sa ako bývalá hráčka v synovi vidí a chce, aby bol z neho hokejista. Nesúhlasí ani s názorom matky ohľadom nedostatočnej prípravy maloletého na školské vyučovanie, keď poukazuje na skutočnosť, že triedna učiteľka maloletého dieťaťa nerozozná prípravu, ktorá predchádza pobytu u neho od prípravy, ktorá predchádza pobytu maloletého dieťaťa u matky. Komunikácia rodičov je na zlej úrovni, nie sú ochotní odovzdať si ani len základné informácie týkajúce sa maloletého dieťaťa. Rozchádzajú sa aj ich interpretácie vyjadrenia hokejového trénera, ohľadom počtu tréningov, ktoré by mal maloletý D. absolvovať, ako aj názoru triednej učiteľky na prípravu maloletého dieťaťa na vyučovanie. Maloletý D. si
s oboma rodičmi dobre rozumie a má ich oboch rád. Na model realizácie styku spočívajúci v predĺženom víkende od štvrtka do nedele večera a v nasledujúcom týždni v utorok a v stredu poobede si maloletý D. zvykol, vyhovuje mu a nechce ho meniť. V rámci Referátu poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre prebehla konzultácia s rodičmi a maloletým dieťaťom, ktorá bola zameraná na záujem rodičov zohľadňovať čo najlepší záujem dieťaťa, na ochotu a otvorenosť prispôsobiť rodičovskú spoluprácu s ohľadom na potreby a záujem maloletého dieťaťa. Zo záverov správy z psychologickej konzultácie zo dňa 06.05.2013 vyplýva, že rodičia majú problém konštruktívne komunikovať, majú tendencie k vzájomnému obviňovaniu sa, záujem o syna vnímajú konkurenčne ako boj. Matka aj dieťa prezentovali rovnaký názor na striedavú osobnú starostlivosť, otec na svojom návrhu trval. Psychologička (PhDr. Drgoňová, PhD.) preto navrhla postupné rozširovanie styku, počas ktorého by mohli rodičia aplikovať predĺžený kontakt o jeden deň, alebo striedavú osobnú starostlivosť v týždňových intervaloch (od štvrtka do stredy, aby sa nenarušil súčasný model kontaktov). Otec maloletého dieťaťa s návrhom súhlasil, matka ho rázne odmietla, dieťa pristúpilo k možnosti vyskúšať si to, k realizácii rozšíreného styku ani striedavej osobnej starostlivosti však v zmysle odporúčania psychologičky nedošlo. Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd v konaní ustanovil znalca z odboru psychológia, PhDr. Martinu Bečkovú, ktorá v záveroch svojho znaleckého posudku konštatovala, že hoci sú osobnostné predpoklady rodičov vykonávať rodičovské kompetencie v oblasti striedavej osobnej starostlivosti dostatočné, striedavá osobná starostlivosť sa aktuálne pre neschopnosť rodičov komunikovať a prijímať kompromisné riešenia ohľadom výchovy maloletého D. javí ako nevhodná. Maloletý D. striedavú osobnú starostlivosť taktiež odmieta, udáva rozdielnosť výchovných prostredí a preťaženosť adaptovať sa na neustále zmeny. Taktiež je preťažený rodičovskými konfliktami, ktoré ho pre neschopnosť vzdať sa predstavy obnovy vzťahu rodičov značne zraňujú a zosilnený je aj strach zo straty vzťahu s rodičmi, ak by si dovolil byť kritický voči nim. Všetky tieto aspekty oslabujú potenciál dieťaťa pri vyrovnaní sa s ďalšou zmenou, ktorú v dôsledku týchto skutočností aj zásadne odmieta. Pokiaľ ide o zúženie styku počas týždňa od piatka do nedele, takéto zúženie styku by mohlo podľa znalkyne zabrániť konfliktom rodičov ohľadom školských povinností dieťaťa, kde majú rodičia nejednotný názor a odlišné vedenie. Naopak rozšírenie styku dieťaťa s otcom počas popoludní v týždni v rámci záujmovej činnosti, ktorej výber by bol v kompetencii otca a syna, by mohlo rozšíriť kompetencie otca bez toho, aby dochádzalo medzi rodičmi ku konfliktom. Vzájomná komunikácia rodičov by mala rešpektovať pozitívne city dieťaťa k obom rodičom s uvedomením si, že devalvácia druhého rodiča dieťa emocionálne zraňuje. Rodičia by sa mali naučiť rešpektovať pocity a potreby dieťaťa, aby ich toto mohlo vyjadriť bez toho, že to ohrozí stabilitu ich vzťahu, lebo práve straty jedného z rodičov po strate rodiny sa maloletý D. najviac obáva. V zmysle odporúčania súdom ustanovenej znalkyne by si rodičia mali vyriešiť svoje predchádzajúce partnerské konflikty a to aj za pomoci psychologickej intervencie, aby mohli zostať v korektnom rodičovskom vzťahu, v rámci ktorého budú v záujme svojho syna schopní vzájomnej úcty a rešpektu.
Podľa § 26 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že tak ako návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť, ani návrh matky na zúženie styku otca s maloletým dieťaťom nebol podaný dôvodne, a preto je potrebné oba tieto návrhy ako nedôvodné zamietnuť. Z vyššie vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že obaja rodičia majú osobnostné predpoklady na vykonávanie striedavej osobnej starostlivosti, avšak táto sa pre ich neschopnosť kooperovať v prospech dieťaťa pre pretrvávajúce zameranie sa na vzájomné konflikty, javí v súčasnosti ako nevhodná. Rovnako ju v súčasnosti odmieta aj maloletý D., ktorého schopnosť vyrovnať sa s takouto zmenou je oslabená a to práve pre jeho zapájanie a vystavovanie rodičovským konfliktom zo strany rodičov. Tieto konflikty ho pre neschopnosť vzdať sa predstavy obnovy rodiny značne zraňujú a po strate rodiny sa obáva aj straty niektorého z rodičov. Striedavá starostlivosť kladie na rodičov vysoké ľudské a osobnostné požiadavky. Ak ju však rodičia dokážu kultivovane zvládnuť, potom výrazne prevyšuje predpoklad, že láskyplný a produktívny vzťah dieťaťa k obom rodičom zostane zachovaný. Riadna výchova dieťaťa je nielen právom ale aj povinnosťou rodičov. Striedavá starostlivosť však nie je vhodným riešením v prípade, ak rodičia pôsobia na osobnosť dieťaťa alebo na jeho výchovu negatívne, vnášajú do výchovy dieťaťa nestabilitu, maria správne výchovné pôsobenie druhého rodiča a tak vytvárajú tlak na psychiku dieťaťa. V danom prípade bolo aj znaleckým dokazovaním preukázané, že rodičia maloletého D. nedokážu jednotne výchovne pôsobiť na maloleté dieťa a to ani v záujme jeho zdravého vývoja. Keďže v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. Súd mal za to, že v súčasnej dobe striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa. Preto návrh otca ako nedôvodný zamietol.
Pri posudzovaní návrhu matky na zúženie styku otca s maloletým dieťaťom prihliadol súd na skutočnosť, že styk otca s maloletým dieťaťom je jedným z mála prostriedkov, ktorým sa má otec možnosť podieľať na výchove svojho maloletého dieťaťa, na rozvoji jeho osobnosti a slúži k upevňovaniu vzájomných citových väzieb. Preto je podľa názoru súdu úprava styku otca s maloletým dieťaťom v čo najširšej miere v záujme maloletého dieťaťa, ktorá rešpektuje jeho právo na zachovanie vzťahu a citových väzieb k obidvom rodičom. Maloletý D. je na blízkosť svojho otca zvyknutý, majú medzi sebou vytvorený blízky citový vzťah a otec dokáže zabezpečiť o maloletého kompletnú a riadnu starostlivosť. Rozdelenie rodičovských kompetencií medzi rodičov spôsobom, že by matka prebrala zodpovednosť za školské povinnosti a otec za záujmovú sféru dieťaťa, ktorému by bol súčasne prispôsobený aj styk tak, že by sa zúžil styk prebiehajúci od štvrtka do nedele na styk od piatka do nedele a prípadné rozšírenie styku počas týždňa popoludní v rámci záujmovej činnosti maloletého dieťaťa tak ako to navrhla znalkyňa, nepovažuje súd za riešenie, ktoré je v jeho záujme. Obaja rodičia majú totiž rovnaké právo podieľať na výchove svojho maloletého dieťaťa a na rozvoji jeho osobnosti a to tak v rámci vzdelávania ako aj mimoškolskej činnosti. A hoci majú obaja rodičia na tieto veci odlišné názory, vzájomné vylúčenie ich kompetencií v týchto oblastiach z dôvodu, aby sa predchádzalo prípadným konfliktom, nie je podľa názoru súdu vhodným riešením. Práve rodičia by si mali uvedomiť, že napriek tomu, že sa ich cesty ako životných partnerov rozišli, navždy ich bude spájať rodičovský vzťah k maloletému D. a práve v záujme maloletého dieťaťa, by mali zvážiť psychologickú intervenciu. Pod vplyvom odborného vedenia by mali v záujme zdravého psychického ako aj fyzického rozvoja svojho dieťaťa mať snahu o vyriešenie konfliktov vyplývajúcich zo vzájomného partnerského vzťahu, naučiť sa vzájomne rodičovsky spolupracovať a komunikovať tak, aby spoločne hájili najlepšie záujmy dieťaťa, rešpektovali jeho potreby a pocity a nevzbudzovali v ňom potrebu podriadiť sa, len aby zabránil ďalším zraňujúcim konfliktom. V zmysle vykonaného dokazovania dospel súd preto k záveru, že pri súčasnom zamietnutí návrhu otca na zverenie maloletého D. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je potrebné ponechať model realizácie styku otca s dieťaťom tak, ako ho upravuje rozsudok Okresného súdu Nitra č.k.: 13P/166/2011 - 70 zo dňa 03.05.2012, pretože táto úprava rešpektuje jednak vôľu maloletého D., ktorému táto úprava vyhovuje a je ňu zvyknutý, ako aj právo oboch rodičov podieľať sa na jeho výchove vo všetkých oblastiach jeho života, pričom je úlohou rodičov vytvoriť si korektný rodičovský vzťah, ktorý je predpokladom zdravého vývoja ich maloletého dieťaťa.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené(§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.