Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4P-181-2012.pdf
PDF · 84.97 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
NM-4P/181/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, pred samosudkyňou JUDr. Hedvigou Pikalíkovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú O. S., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Nové Mesto nad Váhom, dieťa matky G.. T. Q., bytom X. S. M. XXX/X, zast. Mgr. Ivetou Gavačovou, advokátkou so sídlom Stará Turá, Družstevná 2 a otca F.. U. S., bytom S., U. XX, v konaní o zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Otec maloletej je povinný prispievať na výživu maloletej O. zvýšeným výživným zo sumy 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, na sumu 100,- Eur mesačne, s účinnosťou od 30.11.2012.
II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 30.11.2012 do 28.02.2014 vo výške 820,- Eur je otec povinný zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 30,- Eur spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 7P/11/2010-77 zo dňa 27.09.2010 v časti výšky výživného na maloletú O..
IV. Súd zrušuje predbežné opatrenie nariadené uznesením č.k. 4P/181/2012-182 zo dňa 31.05.2013.
V. Nariaďuje sa predbežné opatrenie tohto znenia: Otec má právo stretávať sa s maloletou O. vždy prvý štvrtok v mesiaci, v čase od 14.30 hod. do 16.00 hod., na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Novom Meste nad Váhom v kancelárii a za účasti PhDr. Daniela Ferkodiča. Matka maloletej je povinná v stanovený čas dieťa pripraviť a odovzdať pred kanceláriou PhDr. Daniela Ferkodiča a v stanovený čas si dieťa na rovnakom mieste vyzdvihnúť.
Vo zvyšnej časti sa predbežné opatrenie zamieta.
VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 30.11.2012 žiadala matka maloletej, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 120,- Eur mesačne. Uviedla, že sa zmenili pomery nielen na strane maloletej O., ktorá sa od 01.09.2012 stala žiačkou 1.ročníka základnej školy, ale aj na strane otca, ktorý sa po návrate s výkonu trestu odňatia slobody zamestnal a má pravidelný príjem nielen zo zamestnania, ale aj z rôznych iných aktivít.
Otec vo svojom písomnom vyjadrení žiadal, aby súd návrh na zvýšenie výživného zamietol z dôvodu extrémneho nepomeru medzi jeho právami a povinnosťami, keď od septembra 2008 mu matka bráni v styku s dcérou a odmieta jeho snahy prispievať nad rámec stanoveného výživného, či už kupovaním odevov, školských potrieb alebo prispením napr. na školu v prírode. Uviedol, že od septembra 2008 do júna 2010 poberala matka maloletej mesačne sumu 150,- Eur, ktorú jej vyplácal jeho otec titulom výživného, keď na tento účel vybral pred nástupom na výkon trestu zo svojho účtu 600.000,- Sk, pričom by mala uvedený príspevok poberať po smrti jeho otca i naďalej, od jeho brata G. S.. Poukázal na to, že dňa 10.02.2014 uzavrel v prospech maloletej O. Zmluvu o stavebnom sporení. Bol ochotný prispievať na výživu maloletej sumou 100,- Eur mesačne s tým, že bude navyše mal. O. ukladať prostriedky na stavebné sporenie.
Matka v písomnom vyjadrení uviedla, že ani jeden z uvedených rodinných príslušníkov svojimi príspevkami neplnil vyživovaciu povinnosť k maloletej O. v mene otca. So sumou výživného 100,- Eur súhlasila.
Kolízny opatrovník považoval sumu 100,- Eur za zodpovedajúcu veku a potrebám maloletej. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámil pripojený spis tunajšieho súdu 7P/11/2010, správy o príjmoch rodičov, správu Daňového úradu Trnava, a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 7P/11/2010-77 zo dňa 27.09.2010 bola maloletá O. zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jej výživu sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal z veku a potrieb dieťaťa, ako aj z príjmových možností oboch rodičov. Matka bola zamestnaná s priemerným mesačným čistým zárobkom vo výške 745,- Eur a mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére W.. Otec maloletej bol v tom čase pracovne zaradený vo výkone trestu odňatia slobody. Zo zhodného tvrdenia rodičov súd zistil, že otec od júna 2012 prispieva na maloletú sumou 30,- Eur mesačne.
Maloletá O. je v súčasnosti žiačkou II. ročníka Základnej školy v Starej Turej, je zdravá, podľa vyjadrenia matky má s dieťaťom len bežné výdavky.
Matka maloletej je zamestnaná naďalej v spoločnosti Euromed Slovakia, Stará Turá, prevádzka Piešťany. Za rok 2012 a 2013 bol jej priemerný mesačný čistý zárobok vo výške 1.265,98 Eur.
Otec maloletej O. poberal v akademickom roku 2012/2013 počas 2.roka dennej formy štúdia doktorandského študijného programu na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave štipendium v mesačnej výške 495,-Eur, od 01.01.2013 vo výške 580,- Eur a od 01.01.2014 vo výške 596,- Eur. Okrem toho pracuje na dohodu o pracovnej činnosti uzavretou s UCM Trnava, z ktorej mal za obdobie od 11/2012 do 11/2013 príjem vo výške 1.815,- Eur. Podľa vlastného vyjadrenia mal ako externý redaktor odborného časopisu priemerný mesačný príjem v roku 2012 vo výške 250,- Eur a v roku 2013 vo výške 300,- Eur. Výdavky spojené s bývaním, zdravotným stavom, plnením jeho záväzkov z úverov, zo zdravotného poistenia a ďalšie, otec prezentoval v celkovej výške 592,- Eur.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine).
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 1 a ods. 3 Zákona o rodine).
Ak má súd rozhodovať o návrhu na zvýšenie výživného podľa tohto ustanovenia, musí porovnávať pomery na strane oprávnenej i povinnej, ktoré existovali v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré sú dané v období, na ktoré sa zvýšenie výživného má vzťahovať. Plynutím času môže nastať akákoľvek zmena pomerov súvisiaca s dieťaťom alebo zmena pomerov na strane rodičov, ktorá spravidla súvisí s ich zárobkovými, osobnými alebo majetkovými pomermi.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že zvýšenie vyživovacej povinnosti je dôvodné vzhľadom na obdobie, ktoré uplynulo od ostatnej úpravy výživného, a s tým spojený prirodzený nárast výdavkov na strane maloletej O., ktorá nastúpila povinnú školskú dochádzku. Zvýšili sa výdavky na stravu, ošatenie, pribudli výdavky na školské pomôcky a záujmovú činnosť.
U oboch rodičov došlo od ostatnej úpravy výživného k výraznej zmene v príjmovej oblasti.
Vzhľadom na zvýšenie príjmu otca, bolo potrebné zmeniť pôvodné rozhodnutie tunajšieho súdu č.k. 7P/11/2010-77 zo dňa 27.09.2010, ktorým bolo stanovené výživné len v minimálnom rozsahu a zvýšiť výživné tak, aby zodpovedalo veku a potrebám dieťaťa a príjmovým možnostiam rodičov. Suma 100.- Eur mesačne, na ktorej sa rodičia zhodli, aj podľa názoru súdu, zodpovedá kritériám uvedeným v § 62 Zákona o rodine.
Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú O. s účinnosťou od 30.11.2012, t.j. od podania návrhu. Za toto obdobie, do 28.02.2014, zaplatil otec na výživnom sumu 450,- Eur ( 15 mesiacov po 30,- Eur ) pričom zaplatiť mal sumu 1.500,- Eur. Takto vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom, za 15 mesiacov, spolu vo výške 1050,- Eur. Súd povolil otcovi nedoplatok splácať v pravidelných mesačných splátkach po 30,-Eur, spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok podľa § 160 ods.1 O.s.p.
Pokiaľ otec maloletej poukazoval na platby výživného, ktoré za neho mali uhrádzať rodinní príslušníci, a ktoré navrhoval v tomto konaní zohľadniť, je potrebné uviesť, že otec maloletej žiadnym spôsobom nepreukázal, že príspevky vo výške 150,- Eur mesačne boli vyplácané aj v období od 30.11.2012 ( od podania návrhu ), v jeho mene resp. za neho, titulom výživného.
Predmetom konania v tomto štádiu bolo aj podanie otca maloletej, ktorým žiadal, aby súd uložil odporkyni, aby mal. O. S. priviedla na ÚPSVaR v Novom Meste nad Váhom k PhDr. Danielovi Ferkodičovi, vždy vo štvrtok o 14.00 hod. a aby si dcérku následne prevzala v ten istý deň vždy od 16.00 hod. Nové predbežné opatrenie zdôvodnil tým, že to doterajšie, nariadené dňa 31.05.2013, sa nevykonávalo tak, ako bolo súdom stanovené a riaditeľka školy zakázala realizovať stretnutia s maloletou na pôde školy a tiež je dôvodný predpoklad, že sa rozhodnutie môže oddialiť o ďalších niekoľko mesiacov.
Súd v IV. a V. výroku rozhodnutia rozhodol o zrušení predbežného opatrenia nariadeného uznesením č.k. 4P/181/2012-182 zo dňa 31.05.2013 a súčasne rozhodol o nariadení nového predbežného opatrenia, na základe ktorého bude mať otec má právo stretávať sa s maloletou O. vždy prvý štvrtok v mesiaci, v čase od 14.30 hod. do 16.00 hod., na ÚPSVaR v Novom Meste nad Váhom v kancelárii a za účasti PhDr. Daniela Ferkodiča. Matka maloletej je povinná v stanovený čas dieťa pripraviť a odovzdať pred kanceláriou PhDr. Daniela Ferkodiča a v stanovený čas si dieťa na rovnakom mieste vyzdvihnúť. Vo zvyšnej časti súd predbežné opatrenie zamietol.
Svoje rozhodnutie súd oprel o správu psychológa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Novom Meste nad Váhom, PhDr. Daniela Ferkodiča, ako aj vyjadrenia rodičov, a dospel k záveru, že predbežné opatrenie, na základe ktorého sa mal otec stretávať s maloletou každú stredu, v podstate svoj účel nesplnilo. K stretávaniu v uvedenej intenzite, ktorým súd sledoval obnovenie vzťahu otca s dieťaťom nedošlo, a to z dôvodov na strane všetkých zúčastnených.
Podľa názoru súdu nebola maloletá O. evidentne pripravená na stretávanie sa s otcom po dlhodobom odlúčení v takom rozsahu, ako bolo určené. Dieťa stále nemá vytvorený vzťah k otcovi, čo je v neposlednom rade výsledkom nedostatočnej resp. žiadnej komunikácie rodičov. Správanie maloletej bolo podľa psychológa nevyvážené, keď pri jednom zo stretnutí, konkrétne 09.10.2013, bola spontánna, rozprávala o škole, o krúžkoch, javilo sa, že by sa vzťah medzi otcom a mal. O. mohol obnoviť. Nasledujúce tri stredy sa však stretnutia neuskutočnili, kontakt bol na návrh otca len formou korešpondencie a cez skype. Pri ďalšom osobnom stretnutí mal. O. otca opäť odmietala a súhlasila, že sa budú kontaktovať len cez skype. Ďalšie tri týždne boli otec a dcéra znovu bez osobného kontaktu a dňa 18.12.2013 mal. O. znovu stretnutie s otcom odmietla, nevzala si ani darček. Psychológ konštatoval, že sa medzi otcom a dcérou vytvorilo napätie, ktorého príčinu nepoznal, s tým, že sa mohlo vytvoriť pri ich korešpondencii, resp. pri skype. Od 15.01.2014 sa stretnutia nerealizovali vôbec.
Súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, podľa ktorého by mal právo stretávať sa s maloletou každý štvrtok v čase od 14,00 do 16,00 hod. na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny u PhDr. Ferkodiča vyhovel len čiastočne z dôvodu, že považoval, vzhľadom na opísanú situáciu, za primerané ( prihliadnuc aj na pracovné povinnosti matky a psychológa ) stretávanie jedenkrát za mesiac. Maloletá O.A. tak nebude každý týždeň vystavovaná stresom, ktoré evidentne prežíva pred stretnutím s otcom, a na druhej strane nebude jej kontakt s otcom prerušený.
Súd aj na tomto mieste, tak ako obaja psychológovia a kolízny opatrovník vyzýva rodičov, aby sa v záujme zdravého psychického vývinu dieťaťa, pokúsili napätú situáciu riešiť mediáciou.
Konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa možno začať i bez návrhu, preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
· sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, · ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, · účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, · v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, · sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, · účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, · rozhodoval vylúčený sudca, · súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, · konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, · súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, · súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, · doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.)