Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11T-119-2013.pdf
PDF · 133.29 KB
Case nature
Area
Subarea
11T/119/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Antala a prísediacich Anny Turisovej a Dušana Hámoša v trestnej veci obžalovaného ml. Y. H., nar. XX.XX.XXXX v C. L., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v súvislosti s ustanovením § 142 ods. 1 Tr. zákona a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 18. februára 2014, takto
rozhodol:
Obžalovaný: ml. Y. H. G. W. V. E. , nar. XX.XX.XXXX v C. L., trvale bytom C. L., H. Z. XXXX/X, bez pracovného pomeru,
j e v i n n ý , ž e
dňa 06.11.2011 o 07.30 h v C. L. na sídlisku H. Z., pred vchodom bytového domu č. X fyzicky napadol C. Q., nar. XX.XX.XXXX v C. L. takým spôsobom, že ho minimálne jedenkrát drevenou palicou udrel po hlave, následkom čoho C. Q. upadol do bezvedomia, čím mu spôsobil podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie a traumatológie zranenia, a to zlomeninu lebky v ľavej spánkovo-temennej oblasti s vtlačením kostených úlomkov, vnútrolebečný krvný výron pod tvrdou mozgovou plenou o hrúbke 13 mm s tlakom na mozog, pričom sa jedná o úraz ťažký, život bezprostredne ohrozujúci, s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 4 až 6 mesiacov, pričom zranenia závažne obmedzili u C. Q. jeho obvyklý spôsob života v trvaní 3 mesiacov,
t e d a
- inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, t.j. vážnu poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas,
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
t ý m s p á c h a l
- zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, v súvislosti s ustanovením § 142 ods. 1 Trestného zákona a § 123 ods. 3 písm. i/ Trestného zákona,
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona s prihliadnutím na ustanovenia § 117 ods. 1 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 37 písm. h/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 2 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému výkon trestu podmienečne o d k l a d á a u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť poškodenej strane DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 942 436, škodu vo výške 2.754,90 eur a poškodenému C. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. L., H. Z. XXXX/X, náhradu škody vo výške 6.228,90 eur.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota podala na súd obžalobu na obvineného ml. Y. H. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, v súvislosti s ustanovením § 142 ods. 1 Trestného zákona a § 123 ods. 3 písm. i/ Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v jej obžalobe sp.zn. 1Pv/52/2012.
Obhajkyňa obžalovaného vo svojom stanovisku uviedla, že obžalovaný uvedený skutok nespáchal, žiadnej trestnej činnosti sa nedopustil a preto ho navrhla v celom rozsahu oslobodiť spod obžaloby.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný ml. Y. H. podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku vyhlásil, že sa cíti byť nevinný zo skutku, ktorý mu je v obžalobe kladený za vinu. K veci samej uviedol, že on o ničom nevie a že v kritický čas vonku nebol. Tvrdil, že ležal doma v posteli, pil kávu, čo mu môžu potvrdiť svedkovia a keď vyšiel ráno von, už bolo po všetkom, vonku boli policajti a sanitka. Konflikt s poškodeným mal len večer pred skutkom s tým, že sa s poškodeným pohádal a aj sa vzájomne udreli.
Na otázku predsedu senátu, z akého dôvodu poškodený C. Q. tvrdí opak, obžalovaný uviedol, že si to poškodený možno mýli s predchádzajúcim večerom, keď mali vzájomný konflikt a na doplňujúcu otázku, čo počul o skutku, uviedol, že počul len to, že vonku bola bitka a že poškodený C. skončil v nemocnici, pričom nevedel uviesť ako sa mu stali zranenia.
Poškodený - svedok C. Q., prezývaný „. v prípade uznania viny obžalovaného žiadal, aby mu bola priznaná náhrada škody spočívajúca v priznaní bolestného tak, ako to bolo vypočítané v znaleckom posudku. K veci samej uviedol, že ráno keď sa stal skutok, sa bil s bratom obžalovaného, ktorého pozná pod prezývkou „. (ide o svedka A. H.) a bitka sa odohrávala vonku pred činžiakom. Počas tejto bitky videl ako pribehol obžalovaný a udrel ho drevom po hlave. Od úderu sa už na ďalšie udalosti nepamätal, nevedel ani uviesť, či dostal len jeden úder alebo viac. Na doplňujúce otázky poškodený uviedol, že útočníka videl, bol to obžalovaný a tento ho udrel odzadu. Nepamätal sa prečo bola bitka, či mu tiekla krv, vedel len, že následne bol ošetrený na chirurgii a potom aj operovaný v Banskej Bystrici. Predmet, ktorým bol udretý po hlave popísal tak, že sa to podobalo na porisko dlhé asi jeden meter, len to bolo hrubšie a úder dostal do hlavy zboku nad ľavé ucho. Obžalovaný stál za jeho chrbtom a videl ho preto, že sa pootočil. Okrem obžalovaného si pamätal aj niektorých členov jeho, ako aj obžalovaného rodiny. Tiež uviedol, že neskôr mu ľudia povedali, že k bitke pribehol aj „., ktorý im zobral to drevo, ktorým ho bili.
Výsluch poškodeného bol vykonaný za účasti znalca, na ktorého otázku poškodený uviedol, že od úderu do hlavy má rôzne zdravotné problémy, ale najmä, že ho bolí hlava a že mu zvykne rýchlo biť srdce.
Svedkyňa Q. Q., bez príbuzenského pomeru k obžalovanému na hlavnom pojednávaní uviedla, že videla ako sa bil vonku brat obžalovaného A. H. s jej bratom poškodeným C. Q.. Videla aj to, ako k nim pribehol obžalovaný, v ruke držal nejakú palicu a touto potom udieral poškodeného. Skutok sa stal vonku pri činžiaku, vedľa sa bilo veľa ľudí a ona stála neďaleko od miesta, kde sa bil poškodený C. so A. H.. Na doplňujúcu otázku obhajkyne uviedla, že obžalovaný Y. udrel poškodeného odzadu hrubšou palicou.
Na otázku obžalovaného, že prečo ho obviňuje, svedkyňa uviedla, že ona hovorí len pravdu, trvá na svojej výpovedi a uviedla len to, čo videla.
Svedkyňa R. H. - matka obžalovaného k veci samej uviedla, že ráno keď sa vracala medzi 08.00 h a 09.00 h z obchodu, počula vonku veľký krik. Potom prišla domov dcéra a povedala, že vonku vzadu je bitka a že napadli a zbili V. H.. Následne sa išla aj ona von pozrieť, za ňou išli syn Y. H. - obžalovaný, ako aj jeho kamarát V. a keď vychádzali von, tak práve prichádzali policajti a záchranka.
Na doplňujúce otázky prokurátorky a predsedu senátu uviedla, že ona osobne vonku pri konflikte nebola a preto ani nevie medzi kým bol konflikt, vonku videla len veľa ľudí, žiadnu bitku však už nevidela, obžalovaný vonku nebol. Podľa nej sa za ten čas, kým bola v obchode nemohlo stať, že by obžalovaný z domu vyšiel a vrátil sa späť skôr ako ona a tvrdila to z toho dôvodu, že keď sa ráno vrátila z obchodu domov, tak on ležal doma v posteli tak, ako keď odchádzala z domu a bitka sa odohrávala ďalej od vchodu do ich činžiaka.
Svedok A. H. - brat obžalovaného bol na hlavnom pojednávaní vypočutý dvakrát. V prvej výpovedi uviedol, že v kritický deň ráno, keď bol vonku, tak ho napadli muži, ktorých mená uviesť nevedel, poznal ich len podľa prezývok, pričom uviedol prezývky „X. a F.. Títo ho mali napadnúť palicou a okrem neho napadli ešte aj jeho bratranca Y.. Tento útok sa stal ráno tesne po tom, ako bol nejaký konflikt u jeho sesternici. Ďalej vypovedal o tom, že poškodeného C. pozná, on bol pri bitke tiež a aj vzájomne sa bili, pričom podľa svedka počas vzájomného konfliktu s poškodeným C. chcel svedka udrieť palicou „F.“, avšak svedok ako strčil do C., tak sa pošmykol a „F.“ tak netrafil svedka, ale palicou udrel poškodeného C.. C. dostal úder palicou odzadu do hlavy, pričom svedok túto palicu popísal tak, že vyzerala ako garniža. V dôsledku úderu, o ktorom svedok uviedol, že bol silný, zostal poškodený C. ležať na zemi a sám sa už nevládal ani postaviť, tak ho museli odtiaľ odniesť a neskôr ho odviezli aj do nemocnice.
Vzhľadom k tomu, že tento svedok vypovedal na hlavnom pojednávaní v podstatných bodoch odchýlne od svojej skoršej výpovede z prípravného konania, bola mu na odstránenie rozporov prečítaná jeho výpoveď zo dňa 28.05.2013 (čl. 121), kde tento svedok o skutku v prípravnom konaní vypovedal odlišne a uviedol, že si nepamätá kedy sa mal skutok, pre ktorý je jeho brat obvinený, stať. Pamätal sa len na to, že bol večer pred skutkom doma a v noci odišiel preč, lebo sa musel vrátiť späť do basy v Rakúsku, odkiaľ ho pustili len na návštevu. V ďalšom uviedol, že pri bitke ráno nebol a len počul, že bola nejaká hromadná bitka. Po prečítaní výpovede z prípravného konania svedok uviedol, že on ráno pri bitke bol, stalo sa to tak, ako vypovedal na hlavnom pojednávaní, pričom o svojej skoršej výpovedi z prípravného konania uviedol, že si musel udalosti vtedy popliesť, lebo v tom čase bola ešte jedna bitka. V tejto súvislosti na otázky obhajkyne uviedol, že on osobne bol pri bitke s C. Q. a aj sa s ním bil, jeho brat - obžalovaný Y. pri bitke nebol a poškodeného C. podľa neho udrel palicou „F.“.
V druhej výpovedi na hlavnom pojednávaní svedok zopakoval, že jeho brat - obžalovaný pri bitke nebol. Poprel, že by on udrel poškodeného C. a opäť zopakoval, že pri sebe nemal žiadnu zbraň, že sa bil len holými rukami. Na doplňujúcu otázku uviedol, že pokiaľ v predchádzajúcej výpovedi hovoril o „F.“, mal na mysli toho istého svedka, čo na hlavnom pojednávaní dňa 21.01.2014 vypovedal pred ním a ktorého prezývajú tiež „X.“, pričom bolo zistené, že ide o svedka R. Q., gen. čl. 96. Na otázku, čo robil ten „F.“, uviedol, že tento ho udrel palicou a následne udrel aj poškodeného C. Q..
Sestra obžalovaného - svedkyňa W. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že ráno bola veľká bitka, avšak jej brat Y. pri bitke nebol, lebo ležal doma v posteli a spolu s ním tam boli aj jej deti. Konflikt sa podľa svedkyne začal tým, že Q. napadli v byte V. H. a následne sa strhla vonku veľká bitka, pri ktorej mali chlapi v rukách veľké palice. Napadnutý bol jej brat A. H.. Podľa svedkyne sa počas bitky Q. udierali aj navzájom, pričom podľa nej mal poškodený C. dostať úder bejzbalkou od „F.“.
Svedkyňa C. S., ktorá je bez príbuzenského pomeru k obžalovanému, uviedla, že je susedou a v kritický deň ráno prišla k H. na cigaretu. V tom čase bola už vonku bitka a videla, že obžalovaný ležal doma v posteli. Na doplňujúce otázky uviedla, že počula zvonku krik, ľudia kričali, že sa bijú, ona sa von pozrieť nešla, v byte sa s obžalovaným nerozprávala, lebo ho videla ležať v posteli.
Ďalší svedok A. V., bratranec obžalovaného uviedol, že ráno išiel k obžalovanému ako obyčajne na návštevu, pričom ako išiel k nemu, tak prechádzal okolo hromadnej bitky, ktorá sa odohrávala vonku,
avšak nevedel konkretizovať ako sa konflikt začal, kto s kým sa bil, pretože sa navzájom bilo veľa ľudí. Podľa svedka sa bili maďarskí cigáni s olašskými cigáňmi. Podľa svedka obžalovaný Y. H. pri bitke vonku nebol, svedok však vonku videl jeho brata A.W. H., poškodeného C. Q. a aj „F.“, ktorý mal v ruke palicu. Za ten čas, kým prechádzal okolo však nevidel, či sa bil aj poškodený C., len neskôr sa dopočul, že tohto udreli bejzbalkou po hlave. Keď prišiel domov k obžalovanému, tak vypili spolu kávu a keď vyšli spolu von, tak už bolo po bitke a boli tam aj policajti a sanitky.
Svedkyňa V. H., sesternica obžalovaného uviedla, že v kritický deň ráno prišli k nej na byt ženy od Q. a začala sa medzi nimi veľká hádka a krik. Ona sa bála o deti, preto aj s deťmi ušla z bytu von, pričom ony bežali za ňou a následne sa strhla veľká bitka. Podľa svedkyne sa bilo tridsať až štyridsať a možno aj viac ľudí, čo svedkyňa vysvetlila tým, že jej prišla na pomoc rodina a že keď sa na H. Z. niečo stane, tak sa k vzniknutej udalosti zhŕkne strašne veľa ľudí. Svedkyňa nevedela uviesť a špecifikovať kto s kým sa bil, lebo sa bála o deti a tak si bitku konkrétnejšie nevšímala. Svedkyňa tiež uviedla, že obžalovaného vonku pri bitke nevidela.
Svedok Y. H., bratranec obžalovaného raňajšiu bitku popísal tak, že táto sa strhla kvôli konfliktu u V. H., obžalovaného Y. pri bitke nevidel, vyjsť von ho videl len vtedy, keď tam už boli aj policajti.
Ďalší svedok R. H. uviedol, že on vonku pri bitke nebol, v tom čase bol doma, od ľudí len počul, že sa medzi sebou boli maďarskí a olašskí cigáni a že A. H. a C. Q. mali po bitke nejaké zranenia.
Vo veci bol vypočutý aj znalec MUDr. Alexander Köröcz, ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že v celom rozsahu trvá na záveroch svojho znaleckého posudku, ktorý vyhotovil v súvislosti s predmetným trestným stíhaním obžalovaného. Na doplnenie znaleckého posudku uviedol, že mechanizmom zranenia bolo tupé násilie, silnej intenzity, pravdepodobne jednorazové. Podľa znalca dôležité je to, že na koži lebky neboli prítomné rany ani odreniny kože, z čoho vyvodzoval, že muselo ísť o úder veľkou intenzitou, podlhovastým hrubším predmetom, pravdepodobne hrubšou palicou, keďže na koži neboli odreniny. Vznik zranení pádom na zem je podľa znalca vysoko nepravdepodobný, lebo poškodený nemal poranenú ľavú ušnicu, čo by mal, keby úraz vznikol pádom na zem. Znalec vylúčil pád ako mechanizmu zranenia aj preto, že vtedy sa lebka lomí hviezdicove, v danom prípade však došlo k vtlačeniu, vpáčeniu lebky. Toto je vždy spojené s otrasom mozgu a preto si pacient - poškodený už nemôže pamätať samotný úder veľkej intenzity a čo sa stalo neskôr, lebo stratí vedomie. Pacient si preto môže pamätať len udalosť tesne pred úderom. Podľa znalca v danom prípade išlo o úraz ťažký a život bezprostredne ohrozujúci, čo si vyžiadalo aj v tomto prípade urgentný operačný zákrok na neurochirurgii. Počas tohto zákroku bolo prevedené navŕtanie lebky, vyzdvihnutie lebečných úlomkov a odsatie krvnej zrazeniny, čo je život zachraňujúci lekársky úkon. Znalec uviedol, že obvyklá dĺžka liečby takéhoto zranenia je 6 až 8 týždňov a že k predmetnému zraneniu mohlo dôjsť aj od jediného úderu hrubšou palicou, ale veľkej intenzity, pričom úder mohol byť zasadený šikmo odzadu, teda čiastočne zboku.
Svedok E. Q. starší, otec poškodeného vo výpovedi uviedol, že jeho deti C. a E. išli ráno so psom von, potom počul veľký krik, na ktorý aj on vybehol a vonku videl ležať syna C. na zemi. Bola tam bitka a bilo sa veľa ľudí. Na hlavnom pojednávaní tvrdil, že keď vybiehal z vchodu činžiaku, tak videl, ako obžalovaný pribehol k jeho synovi C. a ako ho udrel drevom do hlavy. Vzhľadom k tomu, že v tejto časti svedok vypovedal odlišne ako v prípravnom konaní, bola aj jemu prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania s tým, aby odstránil rozpory vo výpovediach, pretože v skoršej výpovedi na polícii uviedol, že on nevidel kto jeho syna udrel a videl len to, že už ležal na zemi a kopali do neho. Ostatní, čo tam boli a videli kto jeho syna udrel, mu povedali, že ho udrel Y. H. po hlave asi dva alebo trikrát.
Svedok tento rozpor na hlavnom pojednávaní vysvetlil tým, že aj na polícii vypovedal rovnako, ale tam mu nebolo tlmočené do maďarského jazyka, pretože tlmočiť nežiadal. Pravda je však taká, že videl ako jeho syna dvakrát udrel obžalovaný kusom dreva po hlave a drevo popísal, že vyzeralo ako porisko od lopaty. Obžalovaný pred úderom stál za synom a pribehol k nemu zboku odzadu. Podľa svedka v treťom údere zabránil obžalovanému „.“.
Na otázku obhajkyne svedok zopakoval, že osobne videl ako obžalovaný udrel jeho syna a v pojednávacej miestnosti na neho aj ukázal.
Svedok R. Q., bratranec poškodeného, prezývaný „X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa pamätá len na to, ako poškodený C. Q. ležal na zemi. On prišiel von len vtedy a nevedel uviesť, kde bol v tom čase obžalovaný. Vzhľadom k tomu, že na ďalšie skutočnosti sa svedok rozpamätať nevedel, bola podľa § 264 ods. 1 Tr. poriadku prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania z čl. 97, pri ktorej uviedol, že videl z balkóna, že pred vedľajším činžiakom sa háda veľa ľudí, keď prišiel dole, tak ležal na zemi C. Q., avšak nevidel čo sa mu stalo. Bolo tam veľa ľudí, nepamätal sa, či mal C. na hlave krv, videl, že bol opuchnutý. On potom išiel domov, následne prišla aj sanitka, ktorá C. odviezla. K prečítanej časti výpovede svedok uviedol, že udalosti, ktoré videl on sa odohrali tak, ako o nich vypovedal v prípravnom konaní. Na doplňujúce otázky, aby vysvetlil koho prezývajú „F.“, svedok uviedol, že ide o jeho otca, ktorý však nebol pri konflikte a dodal, že niektorí ľudia, čo ich dobre nepoznajú, aj jeho, t.j. svedka volajú „F.“, alebo tiež syn „F.“. Na ďalšie otázky svedok uviedol, že on do konfliktu nezasiahol a že sa nebil.
Vo veci bola vypočutá aj matka poškodeného, svedkyňa X. Q., ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla, že v čase keď sa skutok stal, bola doma, predtým sa vrátila z nemocnice a z okna bytu videla ako obžalovaný Y. buchol C. veľkým drevom po hlave. Po údere jej syn spadol, pričom ho mal udrieť asi dvakrát a potom prišiel „X., ktorý zabránil obžalovanému v ďalšom údere. Uviedla, že „X.“ prišiel až vtedy, keď už jej syn C. ležal na zemi.
Na doplňujúce otázky svedkyňa uviedla, že vonku sa bilo veľa ľudí a aj ženy, nevedela presne uviesť, či Y.C. buchol jej syna drevenou, alebo železnou palicou, upresnila len to, že bola hrubá, dlhá a ukázala rukou, že mala priemer asi 7 cm a bola hnedej farby.
Vzhľadom k tomu, že pri výpovedi v prípravnom konaní svedkyňa vypovedala, že zišla dole a na hlavnom pojednávaní, že všetko videla z okna, sa odstraňoval tento rozpor v jej výpovediach, pričom svedkyňa vysvetlila, že ona nevyšla vonku až k miestu, kde ležal, lebo sa jej ťažko po operácii chodilo, ale medzitým ako sa pokúsila ísť von, už jej syna niesli domov do bytu. Na ďalšie otázky uviedla, že „X.“ videla najprv na jeho balkóne a on potom zbehol dole a chytil Y., aby už viackrát neudrel jej syna. Vedela ešte konkretizovať, že vonku sa bil aj „J., už si však nepamätala s kým.
Svedok R. Q., prezývaný „V. uviedol, že chlapci C. a Š. išli vonku so psom, kde sa už hádali ženy a potom sa začala bitka, lebo tam pribehli aj „J. a M. H. s palicami. Vtedy svedok fajčil na balkóne, potom zbehol dole, kde sa už bil C. s „J.. Svedka udrel M. H. po nohe a hlave palicou, od čoho spadol na zem a vtedy videl ako obžalovaný Y. udrel Richarda po hlave, avšak nevedel čo mal obžalovaný v ruke. Viackrát zopakoval, že C. udrel obžalovaný niečím dlhým asi jeden meter a určite ho jedenkrát udrel, pričom dodal, že keď ho chcel udrieť aj druhýkrát, tak mu „.“, „X. zobral palicu.
Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že sa bilo veľa ľudí a aj ženy, „.“ sa nebil, on prišiel len vtedy, keď už C. ležal na zemi po údere „X. vytrhol „J. palicu z ruky. C. a Y. boli neďaleko od neho asi jeden a pol metra a tak videl ako Y. odzadu udrel po hlave C., pričom v pojednávacej miestnosti ukázal rukou na obžalovaného. Na otázku, či C. mohol udrieť po hlave „X.“, svedok viackrát zopakoval, že nie s odôvodnením, že on tam vtedy ešte nebol, že prišiel až po prvom údere a že určite to bol Y., ktorého pri tom videl a pred úderom stál šikmo odzadu za C..
Na ďalšie doplňujúce otázky svedok uviedol, že zápisnicu o jeho výpovedi na polícii nečítal, pretože po slovensky nevie a nevie dobre čítať ani po maďarsky a preto nevedel vysvetliť, prečo sa v jeho výpovedi na polícii spomína aj kovová tyč. Tiež uviedol, že aj keď on sám dostal úder, tak sa na všetko dobre pamätá, lebo ani na chvíľu nestratil vedomie a všetko čo videl a o čom vypovedal, tak je pravda.
Svedok E. Q. mladší, brat poškodeného na hlavnom pojednávaní vypovedal o tom, že ráno išiel s bratom C. vonku, potom obžalovaný Y. buchol drevom C. po hlave. Pretože sa na udalosti pre odstup času nevedel rozpamätať, na položené otázky uviedol, že brat C. sa bil s „J.“, pričom obžalovaný Y. pribehol odzadu a drevom udrel brata po hlave, na čo brat spadol na zem a už nevedel o sebe. Aj podľa tohto svedka sa bilo navzájom veľa ľudí a viackrát zopakoval, že iní ľudia, a to ani „J., resp. „X.“ nemohli jeho brata udrieť palicou po hlave, pretože títo dvaja palicu nemali. Svedok tiež uviedol, že vonku prišiel aj „X.“, ten sa však nebil, ale sa snažil tých čo sa bili od seba oddeliť. Podľa svedka obžalovaný Mário sa s inými nebil, on len vybehol z domu, buchol jeho brata a zas odišiel, pričom svedok nevidel ako vybehol von z domu, vedel to len od iných, on len videl úder, ktorý zasadil bratovi, a to ako išiel domov.
Obžalovaný k výpovedi tohto svedka uviedol, že svedok klame, zopakoval, že on tam nebol a že nikoho neudrel.
Svedok M. H., bratranec obžalovaného na hlavnom pojednávaní najprv vypovedal o udalostiach, ktoré sa odohrali večer, potom uvádzal, že ráno bol znova obžalovaný napadnutý, tak mu pre rozpory s jeho výpoveďou z prípravného konania bola podľa § 264 ods. 1 Tr. poriadku prečítaná výpoveď z čl. 86, kde svedok okrem iného uviedol, že bol na návšteve na H.E. Z., tam bola bitka, išlo o hromadnú bitku, bili sa ženy aj muži, ktorí mali aj drevené aj kovové palice, nedalo sa rozoznať kto s kým sa bil, ani jedného z nich nepoznal, lebo tam nebýva. Jedného chlapca odviezla sanitka, svojho bratranca Y. H. medzi tými ľuďmi nevidel a ani to, že by sa s niekým bil.
Svedok k prečítanej výpovedi uviedol, že udalosti, o ktorých vypovedal na polícii sa tak aj stali, rozdiely vo výpovedi na hlavnom pojednávaní s výpoveďou z prípravného konania vysvetlil tým, že je veľmi nervózny z olašských cigáňov, ktorí povedali, „že to stiahnu“ a nespravili tak.
Pretože svedkovia R. Y. a Y. Y.M. sa na hlavné pojednávanie opakovane nedostavili, bola so súhlasom prokurátorky a obžalovaného podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku prečítaná ich výpoveď z prípravného konania a zároveň aj zápisnice z konfrontácií týchto svedkov s obžalovaným.
Svedkyňa R. Y., družka poškodeného C. Q. v prípravnom konaní vypovedala tak, že keď ráno počula krik a utekala pred činžiak, tak videla ako Y. udrel nejakou asi železnou tyčou C. zboku po hlave a keď ho chcel udrieť aj druhýkrát, tak Y. niekto z ruky tú tyč vybral. Po údere spadol C. na zem, potom ho odniesli do bytu a následne sanitkou do nemocnice. Zo zápisnice o konfrontácii s obvineným bolo zistené, že svedkyňa zotrvala na svojej výpovedi, pričom obvinený jej tvrdenie poprel a uviedol, že on doma spal. Svedkyňa však zotrvala na svojej výpovedi s odôvodením, že videla ako ho udrel s tou tyčou.
Svedok Y. Y. pri výsluchu v prípravnom konaní uviedol, že videl ako ráno Y. H. vybehol z domu, lebo bili asi desiati A. H., a to aj drevom, aj železom, pričom Y. palicou udrel „Q.“ do hlavy, lebo „Q.“ mal v ruke nôž. Po údere „Q. odpadol a následne už prišli policajti, sanitka a bitka sa skončila. Pri následnej konfrontácii svedok Y. k podstate skutku uviedol, že vonku bola bitka, pri ktorej bili A. H. aj železnými tyčami a „Q. mal v ruke nôž, ktorým chcel A. H. pichnúť. Na otázku, ako vznikli „Q.“ zranenia a kto ho udrel, svedok uviedol, že z vchodu vybehol Y. a raz udrel palicou do hlavy „Q.“. Obvinený poprel, že to nie je pravda a opýtal sa svedka, či ho videl ako „Q.“ udrel, svedok odpovedal, že hovorí len to, čo je pravda. Na opätovne položenú otázku obvineného, či videl ako udrel „Q.“ však už svedok odpovedal, že len videl ako Y. vybehol s palicou, ale či ho udrel, to už nevidel. Na otázku vyšetrovateľa adresovanú svedkov, prečo zrazu zmenil výpoveď, svedok odpovedal, že je to jeho vec, následne bol opäť poučený o trestných následkoch krivej výpovede, krivej prísahy a krivého obvinenia, pričom poučeniu porozumel a zopakoval, že sa pridržiava toho, že nevidel Y.C. udrieť „Q.. Doplnil, že predtým hovoril ináč, bolo tam aj zopár klamstiev a na záver konfrontácie uviedol, že nevidel kto udrel „Q.“ a že nevidel ani Y. aby tento buchol „Q.“ po hlave.
Okrem vyššie vykonaného dokazovania vykonal súd na hlavnom pojednávaní aj ďalšie dokazovanie, pričom podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku bol prečítaný znalecký posudok č. 34/2012 a podľa § 269 Tr. poriadku boli prečítané nasledovné listinné dôkazy: odborný posudok č. 124/2011 z čl. 185 až 193, správa o pomeroch z čl. 194 až 196, posudok školy z čl. 197, správy Mestského úradu C. L. z čl. 199 až 203, správy o priestupkoch z čl. 204 až 208, odpisy z RT z čl. 209 až 213, uplatnenie nároku na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť z čl. 122.
Po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel súd k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
Výsluchom svedkov bolo bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že dňa 06.11.2011 došlo v C. L. na Sídlisku H. Z. v raňajších hodinách k hromadnej bitke medzi rodinnými príbuznými obžalovaného mal. Y. H. a poškodeného RK. Q., ktorej predchádzal konflikt u svedkyni V. H.. Táto skutočnosť je preukázaná výsluchom všetkých svedkov, ktorí zhodne na hlavnom pojednávaní pri výsluchu uviedli, že tejto bitky sa zúčastnilo veľa ľudí, pričom sa bili tak muži, ako aj ženy a niektorí z nich počas bitky používali aj palice.
Ďalej bolo z vykonaného dokazovania bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že počas tejto bitky došlo aj fyzickému útoku na poškodeného C. Q., ktorý v dôsledku minimálne jedného úderu silnej
intenzity drevenou palicou po hlave upadol do bezvedomia a bola mu spôsobená zlomenina lebky v ľavej spánkovo-temennej oblasti s vtlačením kostených úlomkov, vnútrolebečný krvný výron pod tvrdou mozgovou plenou o hrúbke 13 mm s tlakom na mozog, pričom sa jednalo o úraz ťažký, život bezprostredne ohrozujúci s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 4 až 6 mesiacov, pričom zranenia závažne obmedzili u C. Q. jeho obvyklý spôsob života v trvaní troch mesiacov. Tieto skutočnosti sú okrem výsluchu samotného poškodeného a svedkov preukázané aj výsluchom znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia MUDr. Alexandra Köröcza, ako aj jeho znaleckého posudku č. 34/2012, ktorý bol vyhotovený v súvislosti s predmetným trestným stíhaním. Znalec tak na hlavnom pojednávaní, ako aj v znaleckom posudku vylúčil, aby mechanizmom vzniku zranenia poškodeného bol pád na zem, prípadne nejakú prekážku, pretože u poškodeného nedošlo k poraneniu kože lebky a ani ľavej ušnice, čo by pri jeho páde alebo nárazu na prekážky muselo byť. Podľa znalca sa muselo jednať o tupé násilie, a to jeden, prípadne dva údery hrubou palicou do uvedenej oblasti lebky, a to s veľkou intenzitou, pretože na koži poškodeného neostali známky vonkajšieho násilia (rany, odreniny), lebo násilie sa rozložilo na kožu lebky na väčšiu plochu. Zranenia, ktoré poškodený utrpel boli život bezprostredne ohrozujúce a vyžiadali si aj urgentný operačný zákrok na neurochirurgii, ktorý spočíval v navŕtaní lebky, vo vyzdvihnutí lebečných úlomkov a odsatí krvnej zrazeniny. Znalec ustálil, že úder na hlavu poškodeného mohol byť útočníkom zasadený šikmo odzadu.
Výpovede svedkov tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní je možné rozdeliť do dvoch skupín, pričom jednu skupinu predstavujú výpovede rodinných príbuzných obžalovaného ml. Y. H. a druhou skupinou sú výpovede poškodeného C. Q. a jeho príbuzných. Obe tieto skupiny dôkazov sa rozchádzajú v podstate len v jednej veci, ktorou je osoba útočníka a páchateľa.
Obžalovaný ml. Y. H. počas celého trestného stíhania tvrdil, že on skutok nespáchal a že sa bitky nezúčastnil. Jeho výpoveď bola podporená výsluchom svedkov: JúliX. H. - matky, A. H. - brata, W. H. - sestry, C. S. - susedy a rodinnej priateľky, A. V. - bratranca obžalovaného, V. H. - sestrenice obžalovaného a Y. H. - bratranca obžalovaného. Všetci títo svedkovia zhodne tvrdili, že obžalovaný ml. Y. H. nebol pri bitke a ani poškodeného C. Q. neudrel, pretože v čase útoku na C. Q. bol obžalovaný doma a vonku vyšiel až po tom, ako prišli na miesto samé policajti a sanitka. Brat obžalovaného A. H. naviac, okrem iných uviedol, že v čase bitky sa on osobne bil s poškodeným C. Q. a podľa tohto svedka poškodený inkasoval úder palicou po hlave od vlastného príbuzného, prezývaného „F.“, resp. „.“ (jedná sa o svedka R. Q.), a to tak, že „F.“ chcel palicou udrieť jeho, teda svedka (A. H.), on sa však pri postrčení C. Q. pošmykol a preto ho úder nezasiahol, ale bol zasadený na hlavu poškodeného.
Toto tvrdenie svedka A. H. však vyvrátil vo svojej výpovedi svedok R. Q., prezývaný „.“, resp. „F.“, ktorý tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní zopakoval, že on sa konfliktu a bitky nezúčastnil, najprv pozoroval bitku z balkóna svojho bytu a až neskôr zišiel dole, avšak vtedy už poškodený C. Q. ležal na zemi a bol opuchnutý. Okrem tohto svedka tvrdenie A.W. H. vyvracia aj samotný poškodený C. Q., ktorý tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní za útočníka označil práve obžalovaného ml. Y. H.. Poškodený uviedol, že je pravdou, že sa bil so A. H., avšak v jednu chvíľu keď sa pootočil, videl ako odzadu k nemu ide obžalovaný, ktorý ho udrel palicou po hlave. Takto ako poškodený útok popisuje aj svedkyňa X. Q. - matka poškodeného, ktorá to videla z okna, ďalej svedok R. Q., prezývaný „V.“, ktorý útok obžalovaného na poškodeného úderom palicou videl z bezprostrednej blízkosti asi jeden a pol metra, ďalej aj svedok E. Q., svedkyňa R. Y., ktorá tak vypovedala jednak pri výsluchu v prípravnom konaní, ako aj pri konfrontácii s obvineným.
Vo veci bol v prípravnom konaní vypočutý aj nestranný svedok Y. Y., ktorý tiež pri výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že videl ako Y. vybehol z domu, lebo bili A. H. a palicou udrel poškodeného do hlavy. Túto skutočnosť zopakoval aj na začiatku konfrontácie s obvineným ml. Y. H. a aj na reakciu obvineného, že to nie je pravda a na jeho otázku, či ho videl ako poškodeného udrel, svedok Y. uviedol, „Čo ti mám na to povedať? Ja hovorím to, čo je pravda“ (čl. 62). Až na ďalšiu otázku obvineného pre svedka „Ešte raz sa ťa pýtam, či si videl ako som udrel Q.?“, svedok odpovedal „Videl som ako si vybehol s palicou, ale že si ho udrel palicou som nevidel.“ Na otázku vyšetrovateľa prečo svedok zrazu zmenil výpoveď, svedok odpovedal, že je to jeho vec a po opakovanom poučení svedka o trestných následkoch krivej výpovede už svedok uviedol, že len videl ako obvinený skočil vedľa poškodeného, ktorý už vtedy ležal na zemi, avšak nevidel kto poškodeného udrel, lebo tam bolo veľa cigáňov.
Súd výpoveď svedka Y. v prípravnom konaní, ako aj na začiatku jeho konfrontácie s obvineným hodnotil v kontexte s vykonanými dôkazmi, pričom náhlu zmenu v neoznačení útočníka počas ďalšej časti konfrontácie považoval za účelovú v snahe možno aj zo strachu pomôcť obvinenému, lebo tento svedok žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo k takejto zmene došlo a na otázku vyšetrovateľa odpovedal, že je to jeho vec.
Na uvedenom základe súd výpovede R., A., W., V., Y. a M. H. a A. V., ako aj svedkyne C. S., hodnotil ako účelové aj s prihliadnutím k tomu, že išlo o obžalovaného blízkych príbuzných a v prípade C. S. o susedu a rodinnú priateľku, ktorí sa snažili obžalovanému svojimi výpoveďami pomôcť a zbaviť ho následkov trestného stíhania.
S prihliadnutím na výpoveď znalca o tom, že poškodený si vzhľadom na úder, ktorý ho zasiahol do hlavy, pamätá len udalosť tesne pred úderom, pričom tento ako útočníka označil obžalovaného, súd v kontexte s výpoveďami aj ďalších svedkov, a to najmä R. Q. a Y. Y. ustálil, že útočníkom a páchateľom bol ml. Y. H..
Jeho konanie, ktoré je špecifikované v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku bolo následne právne kvalifikované ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v súvislosti s ustanovením § 142 ods. 1 Tr. zákona a § 123 ods. 3 písm. i/ Tr. zákona, ako aj prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, pretože obžalovaný ml. Y. H. fyzicky napadol poškodeného C. Q., a to takým spôsobom, že ho minimálne jedenkrát udrel drevenou palicou po hlave v dôsledku čoho poškodený upadol do bezvedomia a týmto mu bola spôsobená zlomenina lebky v ľavej spánkovo- temennej oblasti s vtlačením kostených úlomkov, vnútrolebečný krvný výron pod tvrdou mozgovou plenou o hrúbke 13 mm s tlakom na mozog, pričom sa jedná o úraz ťažký, život bezprostredne ohrozujúci, s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 4 až 6 mesiacov, pričom zranenia závažne obmedzili u C. Q. jeho obvyklý spôsob života v trvaní 3 mesiacov, teda mu úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, t.j. vážnu poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas a tohto fyzického útoku sa dopustil na mieste verejnosti prístupnom.
Obžalovaný ml. Y. H. je nezamestnaný. Podľa správy sociálneho kurátora v registri mladistvých s poruchami správania doteraz evidovaný nebol. Podľa správy Špeciálnej základnej školy je nepokojný, dráždivý, hyperkinetický, zvýšene impulzívny, afektívne výbušný aj agresívny. Keď je nervózny všetko kazí a ničí okolo seba, agresívny je voči spolužiakom a učiteľom. Je ťažko ovládateľný, ťažko sa podriaďuje disciplíne, jeho správanie je nevypočítateľné a v dôsledku chýbajúcej sebakontroly sa dostáva do konfliktov so svojím okolím. Tiež neprimerane až agresívne reaguje aj na drobné podnety. Z miesta bydliska je hodnotený všeobecne. Doposiaľ nebol súdne trestaný, jedenkrát sa dopustil priestupku.
Súd pri určení druhu trestu a jeho výmery podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následkov, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy.
U obžalovaného bola vzhliadnutá jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, a to, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život a jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona, a to, že spáchal viac trestných činov, a to zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona. Z uvedeného dôvodu mu bolo potrebné ukladať úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona, a to podľa toho zákonné ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, čo v danom prípade je zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný je mladistvý, bol mu ukladaný trest aj v súlade s ustanovením § 117 ods. 1 Tr. zákona, podľa ktorého sa u mladistvých znižujú trestné sadzby odňatia slobody na polovicu, pričom horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať 7 rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby 2 roky. Na uvedenom základe bolo preto možné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní od 2 rokov až na 5 rokov. Keďže podľa súdu neboli dané také okolnosti prípadu (išlo o hromadnú bitku), pre ktoré by bolo možné uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody v zmysle ustanovenia § 117 ods. 2 Tr. zákona, ako aj s prihliadnutím k tomu, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestných činov riadny život a nebol doteraz súdom trestaný, mal súd za to, že bude postačujúce uložiť mu trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby, a to v trvaní 2 rokov, výkon ktorého mu bol podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd zároveň obžalovanému uložil povinnosť zaplatiť poškodenej strane Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava náhradu škody vo výške 2.754,09 eur, čo predstavuje náhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pre poškodeného a poškodenému C. Q. bola priznaná náhrada škody vo výške 6.228,90 eur, čo predstavuje náhradu za bolesť utrpenú fyzickým útokom obžalovaného. Hodnota bolestného bola znaleckým posudkom ohodnotená na 405 bodov a hodnota bodu za rok 2011 činila 15,38 eur (405x15,38=6.228,90).
- inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, t.j. vážnu poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas,
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Okresnom súde Rimavská Sobota ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr. poriadku).
Odvolanie môžu podať:
Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. poriadku), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. poriadku). Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. poriadku). Príbuzní obžalovaného v priamom rade (jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh) pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. poriadku). Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. poriadku). Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, ako aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. poriadku). Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. poriadku). Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. poriadku a § 45/1 Tr. poriadku). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.