Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cpr-2-2013.pdf
PDF · 140.4 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-8Cpr/2/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou v právnej veci navrhovateľa: P.. A. F., H.. XX.XX.XXXX, C. K. XXX/XXX, XXX XX D.-Š., právne zastúpený advokátom JUDr. Erikom Končokom, Ivánska cesta 30/B, 821 04 Bratislava proti odporcovi: Agrovia a.s., so sídlom Duklianska 21, 920 14 Hlohovec, IČO: 31 427 073, právne zastúpený ius aegis, s.r.o., advokátka kancelária, Ferienčíkova 7, 811 08 Bratislava o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru, takto
rozhodol:
Súd určuje, že skončenie pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu vykonané výpoveďou zo dňa 20.08.2012 danou odporcom navrhovateľovi, je neplatné.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 407,25 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.
Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok z predmetu konania v sume 99,50 eur do 10 dní na účet Okresného súdu Piešťany.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 28.2.2013 domáhal určenia, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 22.8.2012 daná zamestnávateľom navrhovateľovi, je neplatná.
V odôvodnení návrhu uviedol, že navrhovateľ je na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 2.5.2006 zamestnancom odporcu, a to v pozícií ekonomicko-finančný riaditeľ. Dňa 14.9.2012 sa stal navrhovateľ práceneschopným. Navrhovateľ má popri pracovnom pomere k odporcovi aj súbežný pracovný pomer k ďalším dvom subjektom, a to k spoločnosti FOOD FARM, s.r.o., Hlohovec a k Poľnohospodárskemu družstvu Dolné Otrokovce, so sídlom v Hlohovci. Navrhovateľ zabudol svojho ošetrujúceho lekára požiadať, aby vystavil potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti pre všetkých troch zamestnávateľov navrhovateľa, pričom potvrdenie mu bolo vystavené len pre hlavného zamestnávateľa, ktorým je spoločnosť FOOD FARFM, s.r.o.. Dňa 18.9.2012 bola navrhovateľovi doručená výpoveď z pracovného pomeru datovaná ku dňu 22.8.2012 odôvodnená ustanovením § 63 ods. 1 písm. b) zákonníka práce, a to z dôvodu nadbytočnosti pre zrušenie pracovnej pozície navrhovateľa rozhodnutím odporcu zo dňa 21.8.2012. Listami zo dňa 21.12.2012 a 31.12.2012 oznámil navrhovateľ odporcovi, že predmetnú výpoveď považuje za neplatnú.
Navrhovateľ považuje výpoveď z pracovného pomeru za neplatnú z viacerých dôvodov. V prvom rade z dôvodu, že výpoveď bola podpísaná P.. M. M., ktorý nemal oprávnenie konať v mene odporcu, nakoľko sa nikdy nestal predsedom predstavenstva odporcu, na základe čoho nebola splnená podmienka konania za spoločnosť, vyplývajúca aj zo stanov spoločnosti. V druhom rade z dôvodu, že
racionalizačné opatrenia a organizačné zmeny, na základe ktorých malo dôjsť k zrušeniu pracovnej pozície navrhovateľa, boli iba fiktívnymi opatreniami a organizačnými zmenami. V treťom rade z dôvodu, že navrhovateľ sa v dôsledku racionalizačných opatrení a organizačných zmien, na základe, ktorých malo dôjsť k zrušeniu jeho pracovnej pozície, nestal pre odporcu v skutočnosti nadbytočným. V štvrtom rade z dôvodu, že výpoveď bola navrhovateľovi doručená dňa 18.9.2012, teda v čase trvania jeho pracovnej neschopnosti, a teda v rozpore s ustanovením § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce.
Odporca s návrhom nesúhlasil, nakoľko účinky doručenia výpovede nastali odmietnutím jej prijatia navrhovateľom 30.8.2012, a teda navrhovateľ podal žalobu o určenie neplatnosti po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty.
Súd vykonal dokazovanie výpoveďou navrhovateľa, vyjadrením odporcu a ich právnych zástupcov, výpoveďami svedkov Z.. C.T. U., P.. M. M., Z. E. B. Z. Č., pracovnou zmluvou z 02.05.2006, výpoveďou zo dňa 20.08.2012 s kópiou doručenky, oznámením o neplatnosti výpovede z 21.12.2012 s podacím lístkom, oznámením neplatnosti výpovede z 31.12.2012 s podacím lístkom, predbežným opatrením Okresného súdu Piešťany sp. zn. 7Cb 46/2012 a k tomu rozhodnutím odvolacieho súdu, predbežným opatrením v konaní Okresného súdu Piešťany sp. zn. 7Cb 72/2012 a k tomu rozhodnutím odvolacieho súdu, predbežným opatrením v konaní Okresného súdu Piešťany sp. zn. 4Cb 21/2012 a k tomu rozhodnutie odvolacieho súdu, zápisnicou zo zasadnutia valného zhromaždenia z 23.07.2012, výpismi z obchodného registra, potvrdením o dočasnej práceneschopnosti navrhovateľa, zápočtovými listami, potvrdeniami Sociálnej poisťovne, správou spoločnosti Orange a zistil tento skutkový stav veci:
Pracovnou zmluvou uzavretou medzi odporcom a navrhovateľom dňa 2.5.2006 bol založený pracovný pomer navrhovateľa u odporcu s dohodnutým dňom nástupu do práce 4.5.2006, s dohodnutým druhom práce ekonomicko-finančný riaditeľ a dojednaný na dobu neurčitú.
Listom zo dňa 20.8.2012 dal odporca navrhovateľovi výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu, že bol navrhovateľ zo svojej funkcie zamestnávateľom odvolaný a rozhodnutím zamestnávateľa zo dňa 8.8.2012 zároveň došlo k viacerým racionalizačným opatreniam a organizačným zmenám, v rámci ktorých sa bez ďalšieho zrušila aj pracovná pozícia navrhovateľa. Na základe týchto skutočností sa stal navrhovateľ nadbytočným, a preto mu odporca v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce dáva výpoveď, pričom pracovný pomer navrhovateľa u odporcu končí uplynutím trojmesačnej výpovednej doby, ktorá začína plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede. Súčasne odporca navrhovateľovi oznámil, že nedisponuje iným voľným pracovným miestom, ktoré by mu mohol ponúknuť a nemá možnosť ho ďalej zamestnávať. Súčasne odporca navrhovateľovi oznámil existenciu prekážok v práci na strane zamestnávateľa, ktoré mu bránia v prideľovaní práce navrhovateľovi, pričom počas trvania týchto prekážok bude navrhovateľovi poskytnutá náhrada mzdy.
Z pripojenej obálky, v ktorej bola výpoveď doručovaná, vyplýva, že bola odovzdaná na poštu 30.8.2012. Navrhovateľ ako adresát nebol 31.8.2012 zastihnutý, preto bola zásielka uložená na pošte od 1.9.2012 do 18.9.2012, pričom k prevzatiu zásielky navrhovateľom prišlo 18.9.2012.
Listom zo dňa 21.12.2012 navrhovateľ odporcovi oznámil, že výpoveď doručenú mu 18.9.2012, považuje za neplatnú, nakoľko v čase doručenia výpovede bol uznaný za dočasne práceneschopného.
Z pripojených uznesení o nariadení predbežného opatrenia mal súd preukázané, že na Okresnom súde Piešťany sa vedie viacero konaní o určenie neplatnosti uznesení schválených spoločníkmi mimo valného zhromaždenia týkajúcich sa aj odporcu, pričom v predmetných konaniach boli ohľadom oprávnení konať za odporcu nariadené predbežné opatrenia.
Z potvrdenia Sociálnej poisťovne o dočasnej pracovnej neschopnosti vyplýva, že dňa 17.9.2012 bolo navrhovateľovi všeobecným lekárom MUDr. Františkom Kaclíkom vydané potvrdenie, že je navrhovateľ neschopný práce od 14.9.2012 a schopný práce od 1.10.2012.
Z potvrdenia vydaného odporcom dňa 3.6.2013 pre zápočet predchádzajúcich období pracovnej neschopnosti vyplýva, že navrhovateľ bol u odporcu zamestnaný od 4.5.2006 do 31.12.2012.
Listom zo dňa 7.1.2013 odporca a ďalšie dve spoločnosti, kde bol navrhovateľ zamestnaný, oznámili navrhovateľovi, že výpovede z pracovného pomeru, ktoré boli navrhovateľovi odoslané dňa 30.8.2012, teda v čase, keď práceneschopný nebol, prevzal na pošte až dňa 18.9.2012, teda posledný deň úložnej lehoty, nakoľko vedel, že v zásielkach sú výpovede. Navyše pri pokuse o osobné doručenie výpovedí koncom augusta 2012 P.. M., navrhovateľ odmietol prevziať zásielky a žiadal, aby mu boli zásielky doručované poštou.
Z aktuálneho výpisu z obchodného registra na odporcu vyplýva, že P.. M. je od 2.8.2012 predsedom predstavenstva odporcu.
Navrhovateľ vo výpovedi uviedol, že niekedy pred obedom dňa 21.08.2012 ho v bydlisku jeho matky v D. H. K. V., kde sa nepravidelne zdržiaval, navštívil P.. M., S. E. B. Z.. U., ktorí pri bráne zvonili, pričom on sa v tom čase nachádzal na dvore rodinného domu, a keď ho P.. M. zbadal, chcel sa s navrhovateľom porozprávať. Neuviedol však o čom. Navrhovateľ im uviedol, že naďalej trvajú prekážky v práci a pokiaľ s ním niečo chcú, nech mu to zašlú písomnou formou. Uvedeného dňa neprišlo k žiadnemu pokusu o doručenie výpovede. Celé stretnutie trvalo asi 10 sekúnd a videla ho navrhovateľova priateľka cez okno obývačky. Súčasne mali byť navrhovateľovi doručované aj výpovede od spoločnosti FOOD FARM a Poľnohospodárske družstvo Dolné Otrokovce, ale keďže výpoveď od spoločnosti FOOD FARM bola datovaná až dňom 22.08.2012, mal navrhovateľ za to, že odporca účelovo uviedol, že stretnutie sa uskutočnilo 29.08.2012.
Navrhovateľ potvrdil, že doklad o pracovnej neschopnosti doručoval len hlavnému zamestnávateľovi spoločnosti FOO FARM, s.r.o., pričom začiatok trvania práceneschopnosti oznamoval aj pracovníčke mzdového oddelenia pani D., ktorá túto agendu vybavuje pre všetky tri spoločnosti. Túto chybu si uvedomil až v októbri 2012.
Právny zástupca navrhovateľa navrhol vo veci vypočuť ako svedkov aj S. E., P. N. B. S. N., vo vzťahu ku ktorým bol pri doručovaní výpovede zo strany odporcu podobný postup ako voči navrhovateľovi.
Právny zástupca odporcu namietol vypočutie týchto svedkov, nakoľko každé doručovanie bolo osobitné a vo vzťahu k tomuto konaniu to neozrejmí skutočnosti týkajúce sa tohto doručovania.
Právny zástupca odporcu navrhol v prípade potreby vypočuť pani D., a to ku skutočnostiam ohľadom oznamovania práceneschopnosti navrhovateľom.
Právny zástupca odporcu k námietke navrhovateľa, že výpoveď nebola podpísaná oprávnenými osobami, nakoľko boli vykonané neoprávnené zmeny na valnom zhromaždení odporcu, ktoré neboli platné a ani obsadenie orgánov odporcu nie je platné, uviedol, že žiadne z konaní, v ktorých sa o týchto veciach koná, nie je právoplatne skončené. V čase podpísania výpovede danej navrhovateľovi z 20.08.2012 boli na nej uvedené osoby oprávnené konať za odporcu, a to aj v pracovnoprávnych vzťahoch.
Právny zástupca odporcu vo vyjadrení na pojednávaní dňa 17.9.2013 uviedol, že má za to, že žaloba navrhovateľa o určenie neplatnosti výpovede, bola na súd podaná po uplynutí dvojmesačnej prekluzívnej lehoty z dôvodu, že výpoveď bola navrhovateľovi osobne doručovaná dňa 29.08.2012 predsedom predstavenstva odporcu za účasti dvoch svedkov, a to Z.. U. C. a pána E., ktorí navrhovateľa navštívili. Najskôr mu ponúkli dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorú však odmietol, preto mu chceli odovzdať písomnú výpoveď z 20.08.2012, ktorú však odmietol prevziať, preto mu bola neskôr doručovaná poštou. Navrhovateľ si výpoveď na pošte prevzal 18.09.2012, pričom deň pred tým 17.09.2012 navštívil lekára, ktorý ho spätne od 14.09.2012 uznal za dočasne práce neschopného. Navrhovateľ odporcu neinformoval o svojej práceneschopnosti, pričom táto povinnosť mu vyplýva zo Zákonníka práce a keďže bol navrhovateľ zamestnaný u troch samostatných právnych subjektov,
mal túto povinnosť voči každému z nich. Dokladmi o práceneschopnosti navrhovateľa zo začiatku nedisponovala ani Sociálna poisťovňa, ktorá ich získala až v októbri 2012 na vyžiadanie od ošetrujúceho lekára. Keďže navrhovateľ doručovanú výpoveď dňa 29.08.2012 odmietol prevziať, výpovedná doba mu začala plynúť od 01.09.2012 a uplynula 30.11.2012.
Od 20.6.2012 existovali prekážky v práci na strane odporcu, pričom navrhovateľ sa nezdržiaval na pracovisku. Odporcom bol vyzývaný, aby sa dostavil do práce, kde s ním malo byť prerokované ukončenie pracovného pomeru, avšak navrhovateľ nepreberal poštu, nereagoval na telefonické výzvy, preto bolo pristúpené k doručeniu výpovede osobne. Na osobnom stretnutí bol navrhovateľ oboznámený s obsahom doručovaných listín a vedel o tom, čo sa mu doručuje.
Svedok Z.. C. U. vo výpovedi uviedol, že pre odporcu jeho advokátska kancelária poskytuje právne služby, kde pôsobí ako advokát, ale v tejto veci právne služby neposkytoval. P.. M. bol za odporcu požiadaný, aby sa ako svedok zúčastnil osobného doručovania dokumentov týkajúcich sa skončenia pracovného pomeru navrhovateľa. Bolo to dňa 30.08.2012 v skorých poobedných hodinách, kedy spolu s P.. M. a pánom E. navštívil navrhovateľa. Navrhovateľa zastihli na dvore rodinného domu, nemuseli ani zvoniť. Stál za bránou a oni zostali stáť pred bránou. Svedok s navrhovateľom nekomunikoval, len pozdravil. Komunikoval s ním P.. M., ktorý navrhovateľovi uviedol, že prišiel doručiť výpoveď z organizačných dôvodov, pričom tieto dokumenty mal v ruke. Svedok si nepamätal, či bolo navrhovateľovi oznámené, že došlo k zániku jeho pracovného miesta. Na to navrhovateľ uviedol, že si nebude preberať žiadne listiny. P.. M. sa na svedka spýtavo pozrel, akože čo má robiť ďalej. Na to mu svedok povedal, aby pokračoval v úkone. Celé stretnutie trvalo 2,5 až 3 minúty. Navrhovateľ len uviedol, že nebude preberať žiadne písomnosti. Tieto mu majú byť doručené poštou. P.. M. stál za bránou, dokumenty na doručenie mal v rukách a navrhovateľ bol na dvore domu od nich vzdialený niekoľko krokov. Ich cieľom bolo doručiť navrhovateľovi výpoveď z organizačných dôvodov ako aj rozhodnutie o organizačných zmenách, poprípade ako alternatíva bol pripravený návrh dohody o skončení pracovného pomeru. Všetky tieto dokumenty mal podpísané a pripravené P.. M.. V uvedený deň takto doručovali výpoveď viacerým zamestnancom. Rovnaký postup doručovania výpovedí bol vo vzťahu k ďalším asi piatim zamestnancom, pričom pokiaľ si správne pamätá, zastihli ten deň už len jednu zamestnankyňu. Myslí, že sa volala pani N. a ostatných zamestnancov nezastihli. Navrhovateľ nielen že odmietol prevziať akékoľvek dokumenty, ale odmietol s nimi komunikovať a od brány sa vzdialil.
Svedok na otázku súdu doplnil, že P.. M. navrhovateľovi uviedol, že mu doručuje výpovede za všetky tri spoločnosti, kde bol navrhovateľ zamestnaný a v ktorých pôsobí aj P.. M..
Okolnosť, že sa stretnutie uskutočnilo 30.8.2012 si svedok pamätá, lebo to mal poznačené v kalendári.
Svedok P.. M. M. vo výpovedi uviedol, že s navrhovateľom bol kolega a u odporcu pôsobí ako predseda predstavenstva. Dňa 30.08.2012 v odpoludňajších hodinách sa spolu s Z.. U. a pánom E. snažil doručiť viacerým zamestnancom buď dohody o skončení pracovného pomeru alebo alternatívne výpovede. Plánovali v ten deň navštíviť asi sedem zamestnancov, ale zastihli len dvoch, a to navrhovateľa a pani Vankovú. Keď prišli k domu navrhovateľa, videli ho stáť na dvore, kde telefonoval. Nemuseli ani zvoniť. Počkali až dotelefonuje a svedok ho požiadal, aby prišiel k nim. S navrhovateľom komunikoval len P.. M.. Navrhovateľ prišiel k bráne a oni zostali stáť za bránou. Navrhovateľovi svedok navrhol ukončenie pracovného pomeru dohodou s odstupným, ale tento na dohodu nereagoval. Navrhovateľ uviedol, že ak mu niečo chcú, majú to poslať poštou, preto navrhovateľovi uviedol, že to má považovať za doručenie výpovede, pričom viac navrhovateľovi nestihol povedať, nakoľko tento odmietol komunikovať a odišiel preč. Nestihol mu ani uviesť, že zaniklo jeho miesto z dôvodu organizačných zmien, nakoľko stretnutie trvalo veľmi krátko. Svedok doplnil, že riešili situáciu za všetkých zamestnávateľov, teda spoločnosť FOOD FARM, s.r.o., Poľnohospodárske družstvo Dolné Otrokovce, ako aj za odporcu, kde bol navrhovateľ zamestnaný. Navrhovateľovi uviedol, že ide o výpoveď za ich spoločnosti. Dokumenty ohľadom výpovede mal v ruke, ale navrhovateľ úplne odmietol komunikovať, otočil sa a odišiel preč, svedok nemal možnosť mu tieto odovzdať, ale pred tým, než odišiel, mu stihol povedať, že to má považovať za výpoveď zo strany zamestnávateľa.
Okolnosť, kedy prednému stretnutiu v auguste 2012 prišlo, riešili až dodatočne v súvislosti so súdnym konaním, ale určite to nebolo v deň štátneho sviatku. Bolo to nasledujúci pracovný deň, čo bol štvrtok. Presný dátum by si musel overiť v diári.
Výpoveď navrhovateľovi doručovali osobne, lebo to bolo rýchlejšie, preto ju nedoručovali poštou. Všetky písomnosti mal svedok v ruke, pričom pri odchode navrhovateľovi nenechali žiadne písomnosti, nakoľko odmietol čokoľvek prijať.
Svedok Z. E. vo výpovedi uviedol, že navrhovateľ bol jeho kolega a odporca je jeho zamestnávateľom, pričom zamestnaný je aj v spoločnosti FOOD FARM a Poľnohospodárskom družstve Dolné Otrokovce. S P.. M. B. Z.. U. mal dňa 30.08.2012 popoludní ako svedok doručovať výpovede pre zamestnancov, pričom svedok pracuje ako bezpečnostný požiarny technik. Krátko poobede prišli do Šulekova, pričom navrhovateľa videli vo dvore za bránou. P.. M. navrhovateľa zavolal a chcel sa s ním dohodnúť na odstupnom, na čo mu navrhovateľ uviedol, že sa nemá o čom baviť, že ak niečo chcú, nech to doručia poštou. Stretnutie bolo krátke asi 2 až 3 minúty. Navrhovateľ na dohodu nereagoval, na čo mu P.. M. povedal, že ak nechce komunikovať, má to považovať za doručenie výpovede, ktorú mu so sebou doniesli. Dokumenty týkajúce sa navrhovateľa mal v rukách P.. M.. P.. M. stihol navrhovateľovi povedať len to, že to má považovať za doručenie výpovede a keďže navrhovateľ nekomunikoval a odišiel od brány, odišli preč.
Svedok na otázku súdu doplnil, že P.. M. mal pripravených viacero dokumentov a asi to platilo pre všetky tri spoločnosti. P.. M. navrhovateľovi uviedol, že chce sa s ním ako chlap s chlapom dohodnúť na skončení pracovného pomeru aj na odstupnom, tak vo vzťahu k FOOD FARM,, k odporcovi a k Poľnohospodárskemu družstvu Dolné Otrokovce.
Svedok doplnil, že počas komunikácie P.. M. a navrhovateľa zaznelo, že výpoveď sa dáva z organizačných dôvodov.
Svedkyňa Z. Č. vo výpovedi uviedla, že dňa 21.08.2012 bola účastná toho, keď za navrhovateľom prišli traja páni, z ktorých pozná P.. M. a pána E.. Počula zvonček, pričom vtedy bol navrhovateľ vonku pri aute a ona sa išla pozrieť cez okno obývačky, kto to zvoní, pričom za bránou videla stáť uvedených troch pánov a asi meter a pol od brány vo dvore stál navrhovateľ. Navrhovateľovi uviedli, že sa s ním chcú rozprávať, na čo im navrhovateľ uviedol, že ak niečo chcú, nech to dajú písomne a odišiel. Celé to trvalo asi 1 minútu a myslí si, že videla celé stretnutie. To, že to bolo dňa 21.08.2012 vie, lebo mala kupón na pobyt do Krakova a v uvedený deň sa dohodli a objednávali sa na konkrétny termín pobytu. Svedkyňa sa v mieste bydliska navrhovateľa zdržiavam pravidelne tak 4 dni v týždni. V dňoch 27.8.2012 až 29.8.2012 boli s navrhovateľom v Krakowe, odkiaľ sa vrátili večer 29.8.2012, pričom prespali u svedkyne v Trenčíne a nasledujúci deň odišiel navrhovateľ do Hlohovca a svedkyňa zostala v Trenčíne.
Podľa § 1 ods. 4 zák. č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákonník práce), ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na tieto právne vzťahy všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.
Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce, povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.
Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.
Podľa § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu až do dňa ich skončenia.
Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou môže zamestnanec uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Z vykonaného dokazovania súd vyvodil právny záver, že návrh navrhovateľa na určenie, že výpoveď z pracovného pomeru daná odporcom navrhovateľovi listom zo dňa 20.8.2012, je neplatná, je dôvodný.
Medzi navrhovateľom ako zamestnancom a odporcom ako zamestnávateľom prišlo dňa 2.5.2006 k uzavretiu platnej pracovnej zmluvy, ktorá založila pracovný pomer navrhovateľa u odporcu v pozícii ekonomicko-finančného riaditeľa na dobu neurčitú, pričom k vzniku tohto pracovného pomeru prišlo dňa 4.5.2006, ktorý bol v pracovnej zmluve dohodnutý ako deň nástupu do práce.
Odporca listom zo dňa 20.8.2012 adresovaným navrhovateľovi skončil pracovný pomer s navrhovateľom výpoveďou z dôvodu organizačných zmien v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Výpoveď zo dňa 20.8.2012 mala písomnú formu a boli v nej skutkovo vymedzené dôvody výpovede nezameniteľné s inými dôvodmi.
Medzi účastníkmi konania bolo sporné, kedy prišlo k doručeniu písomnej výpovede zo dňa 20.8.2012 navrhovateľovi odporcom. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na okolnosť, že vo vyjadreniach tak navrhovateľa ako aj odporcu sa vyskytli nepresnosti ohľadom uvádzania správnych dátumov týkajúcich sa tak výpovede ako aj jej doručovania. Navrhovateľ v návrhu uvádza, že výpoveď bola datovaná dňa 22.8.2012, avšak z priloženej písomnej výpovede samotným navrhovateľom jednoznačne vyplýva, že odporcom bola datovaná dňom 20.8.2012. Taktiež navrhovateľ nepresne uviedol, že vo výpovedi malo byť poukazované na organizačné zmeny vykonané rozhodnutím z 21.8.2012, avšak v písomnej výpovedi je poukazované na organizačné zmeny z 8.8.2012. Uvedené nepresnosti uvádzané navrhovateľom možno pripísať existencii troch súbežných pracovných pomerov a aj trom výpovediam daným v rovnakom období a asi datovanými inými dátumami a taktiež skutočnosti, že navrhovateľ podal na súde žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru vo vzťahu ku všetkým zamestnávateľom, čo mohlo spôsobiť nepresnosti v dátumoch uvádzaných v žalobe. Odporca, resp. jeho právny zástupca najskôr na pojednávaní uviedol, že k osobnému doručovaniu výpovede malo prísť 29.8.2012, neskôr
osoby, ktoré doručenie vykonali uviedli, že to bolo 30.8.2012. Čo sa týka nezrovnalostí uvádzaných odporcom ohľadom osobného doručovania výpovede navrhovateľovi v auguste 2012, v danej právnej veci skutočnosť, či sa tak stalo 21.8.2012, ako tvrdí navrhovateľ a jeho priateľka, alebo dňa 29.8.2012, či 30.8.2012, ako tvrdí odporca, nie je až tak právne významná, nakoľko výpoveď je v danej veci datovaná dňom 20.8.2012. Teda, či k osobnému doručovaniu prišlo následne dňa 21.8.2012, alebo 29.8.2012, resp. 30.8.2012, stále sa tak malo stať ešte v auguste 2012, čo súd bude posudzovať v ďalšom odôvodnení.
Súd vykonal potrebné dokazovanie k preukázaniu skutočností, kedy došlo k platnému doručeniu výpovede navrhovateľovi odporcom, nakoľko uvedená skutočnosť má podstatný význam pre posúdenie platnosti výpovede, resp. včasnosti podania žaloby na súd. Ak by súd vyhodnotil, že výpoveď navrhovateľovi bola platne doručená v auguste 2012, bez ohľadu na konkrétny dátum, začala by výpovedná 3 mesačná doba plynúť 1.9.2012 a uplynula by 30.11.2012, a teda žaloba podaná navrhovateľom na súd 28.2.2013 by bola podaná po uplynutí dvojmesačnej prekluzívnej lehoty v zmysle § 77 Zákonníka práce. Ak by súd vyhodnotil, že výpoveď navrhovateľovi bola platne doručená až dňa 18.9.2012 prostredníctvom pošty, súd by skúmal, či k doručeniu výpovede prišlo v čase zákazu výpovede v zmysle § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce.
V prvom rade súd vyhodnocoval, či prišlo k platnému doručeniu výpovede v období od 20.8.2012 do 31.8.2012, kedy mala byť výpoveď navrhovateľovi doručovaná osobne P.. M., Z.. U. B. S. E.. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v danom období k veľmi krátkemu osobnému stretnutiu trvajúcemu asi tak 2 až 3 minúty medzi navrhovateľom a uvedenými tromi osobami vystupujúcimi za odporcu prišlo pri bráne domu navrhovateľa, čo medzi účastníkmi nebolo sporné. Ako súd poukázal v danej právnej veci nie je právne významné, či sa tak malo stať 21.8.2012, 29.8.2012, či 30.8.2012, nakoľko všetky tri dátumy sú po vyhotovení výpovede dňa 20.8.2012 a pred koncom mesiaca august 2012, čo by bolo rozhodné pre posúdenie plynutia výpovednej doby a teda aj včasnosti podania žaloby na súd. Navrhovateľ potvrdil, že v auguste 2012 ho navštívili uvádzaní traja zástupcovia odporcu, pričom ho zastihli v záhrade domu a keď sa s ním chceli rozprávať, povedal im len, že sa s nimi nemá o čom baviť, keď mu niečo chcú, nech mu to pošlú poštou. Navrhovateľ poprel, že by sa mu pokúsili doručiť výpoveď. Z výpovedí všetkých troch svedkov, ktorí sa pri osobnom stretnutí s navrhovateľom v auguste 2012 zúčastnili, vyplýva, že v danom období odporca ako zamestnávateľ doručoval viacerým zamestnancom osobne doklady o skončení pracovného pomeru v mieste ich bydliska. P.. M. ako predseda predstavenstva si k uvedeným úkonom zavolal aj dvoch svedkov, a to Z.. U. a pána E., ktorí sa zúčastnili doručovania. V danom prípade s navrhovateľom pri doručovaní komunikoval len P.. M., pričom ako sám uviedol, mal pripravené dve alternatívy, a to dohodu o skončení pracovného pomeru ako aj výpoveď, pričom takéto dokumenty mal vypracované vo vzťahu ku všetkým trom zamestnávateľom navrhovateľa, z ktorých jedným bol odporca. Všetky tieto doklady spolu mal P.. M. v ruke. P.. M. navrhovateľovi najskôr navrhol ukončenie pracovného pomeru dohodou s odstupným, na čo navrhovateľ reagoval len tak, že ak mu niečo chcú majú mu to doručiť poštou, preto navrhovateľovi uviedol, že to má považovať za doručenie výpovede. Na to sa navrhovateľ vzdialil a prestal s nimi komunikovať. Z vyjadrenia P.. M. ako aj ďalších dvoch svedkov zúčastnených na stretnutí vyplynulo, že mali konať za všetkých troch zamestnávateľov navrhovateľa, teda odporcu, spoločnosť FOOD FARM, s.r.o. a Poľnohospodárske družstvo Dolné Otrokovce, čo mali aj navrhovateľovi uviesť. Navrhovateľ uviedol, že k žiadnemu pokusu o doručenie výpovede neprišlo. Ani z vyjadrenia uvedených troch svedkov nevyplynulo, že by sa navrhovateľovi pokúsili odovzdať písomnú výpoveď odporcu zo dňa 20.8.2012, ktorej prijatie by navrhovateľ odmietol.
V zmysle § 38 Zákonníka práce musí byť písomnosť týkajúca sa skončenia pracovného pomeru, v danom prípade výpoveď, doručená zamestnancovi do vlastných rúk, pričom písomnosť možno doručiť aj v byte, či kdekoľvek bude zamestnanec zastihnutý. Povinnosť doručiť písomnosť sa splní, len čo ju zamestnanec prevezme. Účinky doručenia však nastanú aj vtedy, ak zamestnanec odmietne prijatie písomnosti. Uvedená podmienka fikcie doručenia odmietnutím prijatia písomnosti, však môže nastať len za predpokladu, že konkrétna písomnosť, v danom prípade výpoveď odporcu z 20.8.2012, bola navrhovateľovi ponúknutá na prevzatie. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že medzi účastníkmi prebehlo len veľmi krátke stretnutie, kde P.. M. najskôr navrhovateľovi ponúkol skončenie pracovného pomeru dohodou s odstupným, a keď na to nereagoval, tak mu uviedol, že to má považovať za doručenie výpovede, pričom mal konať za všetkých troch zamestnávateľov. Navrhovateľ poprel, že by sa mu pokúsili odovzdať nejaké písomnosti. Ani z výpovedí svedkov nevyplynulo, že by sa nejakú
konkrétnu písomnosť pokúsili navrhovateľovi odovzdať s konkrétnym vyjadrením, že ide o výpoveď danú odporcom navrhovateľovi. Podľa vyjadrenia svedkov mal P.. M. v rukách dokumenty, v ktorých boli tak písomné dohody o skončení pracovného pomeru ako aj písomné výpovede, a to vo vzťahu ku všetkým trom zamestnávateľom, ale ani sám neuviedol, že by sa pokúsil odovzdať navrhovateľovi konkrétne dokument obsahujúci výpoveď odporcu zo dňa 20.8.2012. Zo situácie tak, ako bola opísaná svedkami pri stretnutí, nemožno vyvodiť právny záver, že nastali účinky doručenia výpovede danej odporcom navrhovateľovi listom z 20.8.2012 tým, že túto písomnosť odmietol navrhovateľ prijať, nakoľko ani svedkovia, ktorí sa stretnutia zúčastnili neuviedli, že by konkrétne písomná výpoveď odporcu bola navrhovateľovi odovzdávaná na prevzatie. Skutočnosť, že mal P.. M. v rukách viacero dokumentov a medzi nimi aj písomnú výpoveď odporcu, nezakladá zákonnú fikciu doručenia, ak táto konkrétna písomnosť, teda výpoveď odporcu z 20.8.2012 nebola daná, resp. ponúknutá na prevzatie navrhovateľovi. V tomto smere neboli ani z vyjadrení svedkov zrejmé skutočnosti, že by navrhovateľa čo len vyzvali, aby si prevzal písomnú výpoveď z 20.8.2012.
Okrem toho z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by dané stretnutie bolo dostatočne určité a zrozumiteľné vo vzťahu ku skutočnosti, že ide o doručenie konkrétne výpovede odporcu z 20.8.2012. Celé stretnutie bolo veľmi krátke, čo potvrdili všetci jeho účastníci, rovnako ako to, že navrhovateľ odmietol so svedkami komunikovať, uviedol im, že mu majú všetko doručovať poštou a odišiel preč. Ani z obsahu výpovedí zúčastnených svedkov jednoznačne nevyplynulo, že by navrhovateľovi dostatočne zrozumiteľne uviedli, že konajú za všetkých troch zamestnávateľov, resp. uviedli, že čo sa týka doručenia výpovede z 20.8.2012 konajú za odporcu. Okrem toho skutočnosť, že P.. M. mal v rukách viacero dokumentov, tak týkajúcich sa dohody o skončení pracovného pomeru ako aj výpovede, a to vo vzťahu ku všetkým trom zamestnávateľom, neumožňuje vyvodiť záver, že bolo jasne a zrozumiteľne navrhovateľovi uvedené, že ide o doručovanie výpovede konkrétne odporcu. Už táto dostatočná nejasnosť, nezrozumiteľnosť a neurčitosť doručovania, robí daný právny úkon doručovania neplatným. Ak sa zamestnávateľ rozhodol doručovať výpovede zamestnancom v mieste ich bydliska za prítomnosti vopred zavolaných svedkov, mal tak urobiť dostatočne určite v tom smere, že mal vyzvať zamestnancov, aby si písomnosť, teda výpoveď z pracovného pomeru, prevzali. Okrem toho, ak mal navrhovateľ pracovný pomer vo vzťahu k viacerým zamestnávateľom, za ktorých konali tie isté osoby, bolo potrebné jednoznačne špecifikovať, za ktorých konkrétnych zamestnávateľov sa koná.
K týmto okolnostiam treba poukázať na skutočnosť, že odporca odovzdal písomnú výpoveď z 20.8.2012 adresovanú navrhovateľovi dňa 30.8.2012 na poštovú prepravu, čo spochybňuje presvedčenie odporcu ako zamestnávateľa, že prišlo k platnému doručeniu výpovede najneskôr dňa 30.8.2012 tým, že navrhovateľ odmietol výpoveď prijať. Ak by mal odporca ako zamestnávateľ za to, že prišlo k platnému doručeniu výpovede, pri čom mali byť prítomní raja svedkovia, nemal by potrebu doručovať výpoveď aj poštou.
Vzhľadom k tomu, že doručovanie výpovede v auguste 2012 bolo vyhodnotené ako neplatné, v druhom rade súd vyhodnocoval, či doručenie výpovede z 20.8.2012 poštou, ktorú zásielku si navrhovateľ osobne prevzal dňa 18.9.2012, bolo platné.
Z obsahu písomností je zrejmé, že odporca dňa 30.8.2012 odovzdal na poštovú prepravu písomnú výpoveď z 20.8.2012, pričom navrhovateľ ako adresát nebol 31.8.2012 zastihnutý, preto bola zásielka uložená na pošte od 1.9.2012 do 18.9.2012, kde si ju navrhovateľ osobne dňa 18.9.2012 prevzal. K doručeniu písomnej výpovede odporcu navrhovateľovi tak prišlo dňa 18.9.2012. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenej navrhovateľovi pre odporcu dňa 17.9.2012 vyplýva, že navrhovateľ bol od 14.9.2012 uznaný lekárom za práceneschopného, a to až do 30.9.2012, nakoľko ako práceschopný bol uznaný od 1.10.2012.
Z hľadiska posúdenia platnosti výpovede zamestnávateľa je rozhodujúce, či v čase doručenia výpovede zamestnancovi existovali právne skutočnosti, s ktorými Zákonník práce spája zákaz výpovede. Rozhodujúca je ich objektívna existencia bez ohľadu na to, či zamestnávateľ v čase doručenia výpovede o nich vedel. Dokonca nie je rozhodujúci ani deň vystavenia dokladu o práceneschopnosti, ale deň od kedy lekár zamestnanca uznal za dočasne neschopného vykonávať prácu.
V zmysle § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to v dobe keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu. V
danej veci mal súd jednoznačne preukázané, že navrhovateľ bol od 14.9.2012 do 30.9.2012 uznaný za práceneschopného, pričom výpoveď mu bola doručená dňa 18.9.2012, teda v ochrannej dobe, kedy platí zákaz výpovede. Výpoveď odporcu z 20.8.2012, doručená navrhovateľovi dňa 18.9.2012, je z dôvodu, že bola navrhovateľovi doručená v čase zákazu výpovede, neplatná.
Skutočnosť, že navrhovateľ oznámil svoju práceneschopnosť len spoločnosti FOOD FARM, s.r.o. a neoznámil ju bezprostredne po jej začatí aj odporcovi, nič nemení na objektívnej skutočnosti, že v čase doručenia výpovede bol uznaný za práceneschopného. Rovnako nie je právne významná okolnosť, že navrhovateľ porušil svoju povinnosť oznámiť odporcovi zmeny, ktoré sa týkajú pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, teda v danom prípade začiatok trvania práceneschopnosti. Pre posúdenie, či k doručeniu výpovede prišlo v čase zákazu výpovede, je rozhodujúci objektívny stav v danom čase bez ohľadu na skutočnosť, či o tomto stave odporca ako zamestnávateľ vedel, alebo mu to navrhovateľ ako zamestnanec neoznámil.
Súd považoval za potrebné vo vzťahu k doručovaniu výpovede navrhovateľovi odporcom v auguste 2012 vypočuť len svedkov, ktorí sa osobne pri doručovaní zúčastnili. Iné osoby, ktorým boli v rovnakom období doručované výpovede, by nedokázali vo vzťahu k tomuto konkrétnemu doručeniu uviesť žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať podstatný význam pre rozhodnutie vo veci, i s poukazom na argument odporcu, že každé doručovanie bolo osobitné a neprebiehalo v jeden deň. Preto súd návrhy na doplnenie dokazovania výpoveďami svedkov, ktorým bola taktiež v danom období doručovaná výpoveď odporcom, zamietol.
Súd nepovažoval za potrebné vo veci vypočuť ako svedka pani D. k otázke oznamovania práceneschopnosti navrhovateľa odporcovi, nakoľko uvedená okolnosť nemá vplyv na skutočnosť, od kedy bol navrhovateľ práceneschopný.
S ohľadom na vyhodnotené dokazovanie, súd určil, že výpoveď odporcu navrhovateľovi zo dňa 20.8.2012, doručená mu dňa 18.9.2012, je neplatná, keďže v danom prípade bola žaloba podaná v dvojmesačnej prekluzívnej lehote.
Vzhľadom k tomu, že súd vyhodnotil neplatnosť výpovede z 20.8.2012, s ohľadom na jej doručenie v ochrannej dobe, kedy platí zákaz výpovede, nezaoberal sa ostatnými dôvodmi neplatnosti výpovede uvádzanými navrhovateľom, teda okolnosťami, či bola daná oprávnenými osobami, alebo či skutočne prišlo k organizačným zmenám u odporcu.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti odporcovi.
Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa jeho právny zástupca vyčíslil v sume 407,25 eur, a to za 5 úkonov právnej služby á 60,07 eur, spolu v sume 300,35 eur v zmysle § 11 ods. 1, písm. a), § 14 ods. 1, resp. § 13a vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. (dňa 26.2.2013 prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, dňa 26.2.2013 podanie žaloby, dňa17.9.2013 účasť na pojednávaní, dňa 16.10.2013 účasť na pojednávaní a dňa 28.1.2014 účasť na pojednávaní), za režijný paušál v sume 39,05 eur v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. (4 úkony vykonané v roku 2013 á 7,81 eur a 1 úkon v roku 2014 uplatnených á 7,81 eur) a za 20% DPH v sume 67,85 eur v zmysle § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. (20% zo sumy 300,35 + 39,05).
Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v súlade s ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. a predstavujú účelne vynaložené výdavky právneho zastúpenia v danom konaní na uplatnenie práva navrhovateľa, preto súd Navrhovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume vyčíslenej jeho právnym zástupcom.
O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok z predmetu konania súd rozhodol v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, nakoľko navrhovateľ je od poplatku oslobodený a
súd jeho návrhu vyhovel, preto je súdny poplatok určený podľa položky 1 písm. b) Prílohy k zákonu č. 71/1992 Zb. povinný zaplatiť odporca.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.