Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-7-2014.pdf
PDF · 101.66 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-13Ro/142/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Vladimírom Kotusom, v právnej veci žalobcu CETELEM SLOVENSKO a. s., právne zastúpený JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, so sídlom Hviezdoslavova 7, Martin, proti žalovanému E. Č., Z.. X.X.XXXX, Z. B. X. XXX/XX, A., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníkom P.. X. L., I. Okresného Q. A. - H., v konaní o zaplatenie 732,03 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 732,03 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 23,40% ročne zo sumy 582,79 eur od 17.4.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 732,23 eur od 1.7.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
Žalobu odôvodnil tým, že žalobca poskytol na základe časti C) návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 28.2.2005 revolvingový úver formou poskytnutia úverového rámca, žalovaný vyčerpal ku dňu 6.4.2010 z úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 2711,91 eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver poskytnutý formou čerpania peňažných prostriedkov z poskytnutého úverového rámca formou pravidelných mesačných splátok vo výške 5% z tohto rámca, teda vo výške 35 eur splatných vždy k 10 dňu kalendárneho mesiaca. Žalovaný však svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnil.
Dňa 31.5.2012 sa stal splatný dlh žalovaného vo výške 732,03 eur, ktorý vznikol z titulu čerpania peňažných prostriedkov. V úverovej zmluve bola dojednaná úroková sadzba vo výške 26,28% ročne ku dňu podpisu úverovej zmluvy. V období poskytnutia úverovej karty bola úroková sadzba stanovené na 23,40% ročne. S ohľadom na skutočnosť, že zmluvný úrok bol vypočítaný ku dňu odovzdania prípadu na vymáhanie, t.j. k 16.4.2012, domáha sa žalobca aj zaplatenia úroku vo výške 23,40% ročne zo sumy 582,79 ( úverová istina) od 17.4.2012 do zaplatenia. Žalobca si zároveň uplatnil aj nárok na úrok z omeškania a náhradu trov konania.
Pobyt žalovaného nie je známy, preto podľa ust. § 29 ods. 2 O.s.p. mu bol ustanovený opatrovník pre zastupovanie v tomto konaní. Žalobu žiadal zmietnuť, poukazoval na neprijateľnosť zmluvnej podmienky o poskytnutí spotrebiteľského úveru - úverovej karty, ktorou spotrebiteľ bez aktívneho prejavu vôle
podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere na kúpu veci žiada aj o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca a o vydanie platobnej karty.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a to žalobou zo dňa 16.4.2013, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 28.2.2005, Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, odstúpením od Zmluvy zo dňa 23.4.2012, potvrdením o odfinancovaní peňažných prostriedkov zo dňa 11.2.2014, potvrdením o prijatých platbách zo dňa 11.2.2014, výpisom z úverového účtu žalovaného, sadzobníkom poplatkov a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré predložil žalobca a zistil tento skutkový stav :
V zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 28.2.2005 žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 13590,- Sk na financovanie obstarania veci. Zaplatenie tohto úveru nebolo predmetom tohto konania. Žalobca svoj nárok odvíjal od ustanovení žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, kde v časti C/ je predtlačeným písmom uvedené „Ďalej žiadam, aby ma spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. zaradila do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytla mi úverový rámec vo výške 20.000,- SK a vydala úverovú kartu na moje meno. Beriem na vedomie, že moja žiadosť o vydanie úverovej karty bude posudzovaná na základe údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a priebehu jeho splácania a že v prípade, že po hodnotení aktuálnej situácie nebude možné vyhovieť tejto žiadosti v plnom rozsahu, môže CETELEM SLOVENSKO a.s. zmeniť navrhovanú výšku úverového rámca na ním stanovenú nižšiu výšku. Zaväzujem sa splácať čerpaný úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne 5 % mne poskytnutého úverového rámca, ak nebude dohodnuté inak. Súhlasím s platbami uvedenými v bode C1. Termín splatnosti je 10. deň v mesiaci a spôsob splácania je zhodný zo zvolenou možnosťou v časti B/.
Podľa bodu IV.-3.-1. VÚP je klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou pravidelných mesačných splátok vo výške dohodnutého % z poskytnutého úverového rámca,
Podľa bodu V.-3. VÚP ak klient poruší svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas je Cetelem oprávnený požadovať od klienta, aby zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 8 % z každej čiastky, so zaplatením ktorej sa dostal do omeškania viac ako 30 dní.
Podľa bodu V.-5. VÚP je Cetelem oprávnený požadovať úhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške stanovenej sadzobníkom poplatkov a platným právnym poriadkom.
Podľa tvrdení žalobcu právny vzťah medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom mal vzniknúť práve na základe uvedenej „žiadosti“, podľa ktorej poskytol žalobca žalovanému kontokorentný úver, ktorý čerpal prostredníctvom platobnej karty. Nakoľko žiadosť o nový produkt bola formulovaná v zmluve, ktorá sa uzatvárala na obstaranie iného produktu, teda poskytnutie úveru na kúpu veci, súd sa zaoberal ďalej legitímnosťou, resp. prijateľnosťou tejto zmluvnej podmienky, ako aj tým, či takýto úkon mohol spôsobiť vznik zamýšľaného právneho úkonu.
Podľa § 6 ods. 1 druhá veta zák. č. 634/1992 Zb. predávajúci nesmie odmietnuť predať
spotrebiteľovi výrobky, ktoré má vystavené alebo inak pripravené na predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktoré je v jeho prevádzkových možnostiach; nesmie takisto viazať predaj výrobkov alebo poskytnutie služieb na predaj iných výrobkov alebo poskytnutie iných služieb, pokiaľ nejde o obmedzenie rovnaké pre všetky prípady a v obchodnom styku obvyklé.
Súd je názoru, že uvedeným zmluvným ustanovením spotrebiteľovi, ktorý žiadal o poskytnutie spotrebiteľského úveru na obstaranie kúpy tovaru bolo vnútené aj poskytnutie kontokorentného úveru o ktorý nežiadal a nemal možnosť vylúčiť žiadosť o jeho poskytnutie, pričom prípadný kontokorentný úver o ktorý mal žiadať v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru nebol špecifikovaný ust.
podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z.. Teda žalovanému ako spotrebiteľovi bol vnútený produkt
- úver o ktorý nežiadal a v čase žiadosti nemal o podmienkach poskytnutia úveru zodpovedajúce informácie. Najmä zodpovedajúcim spôsobom mu nebol predložený taký návrh, ktorý by obsahoval základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere s uvedením všetkých podmienok poskytnutia úveru, pričom nemožno ani odhliadnuť od skutočnosti, že nemal ako vylúčiť svoje zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca a vydanie platobnej karty. Súdom skúmaná predtlačená žiadosť kontextovo začlenená ako osobitné zmluvné ustanovenie v inej úverovej zmluve neobsahovala podstatné náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z..
Zmluvné ustanovenie, resp. zmluvná podmienka, ktorou automaticky podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere na obstaranie veci spotrebiteľ žiada aj o poskytnutie kontokorentného úveru (ak chce získať úver na kúpu tovaru je donútený fakticky žiadať aj o zaradenie do zoznamu žiadateľov), je v rozpore s ust. § 6 ods. 1 druhá veta zák. č. 634/1992 Zb, nakoľko nepriamo je viazané poskytnutie spotrebiteľského úveru na obstaranie veci (úhradu kúpnej ceny) na žiadosť o poskytnutie kontokorentného úveru, o ktorý žiada spotrebiteľ v danej zmluve - návrhu automaticky bez možnosti odmietnutia. Uvedená zmluvná úprava spôsobuje následky, že pokiaľ by spotrebiteľ nechcel žiadať o uzatvorenie zmluvy o poskytnutí kontokorentného úveru, nemohol by uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože predtlačené ustanovenie zmluvy, ktorou sa žiada o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie kontokorentného úveru nie je možné vylúčiť. Nie je pritom podstatné, či bude alebo nebude aj kontokorentný úver poskytnutý, nakoľko poskytnutie závisí od rozhodnutia veriteľa. Zároveň nie je ani podstatné, či dôjde k čerpaniu kontokorentného úveru a následnému vzniku povinnosti splácať úver a s tým spojené úroky a poplatky a viazanosť zmluvných povinností spotrebiteľa na „prvé použitie karty“, pretože faktickým schválením „žiadosti“ a poskytnutím kreditnej karty je daný spotrebiteľovi
k dispozícii úver o ktorý nežiadal. Popri tom spotrebiteľ aj pri malej nepozornosti ani nemusí mať vedomosť o tom, že poskytnutie takéhoto úveru žiada, nemá ani prehľad o podmienkach poskytovania následného kontokorentného úveru, ktoré vôbec nie sú totožné s podmienkami úveru o ktorý bezprostredne klient žiada a môže sa o nich len domnievať. Preto ak aj takýto spotrebiteľ použije platobnú kartu alebo začne čerpať úver iným spôsobom, nemá prehľad o jeho povinnostiach, ktoré mu z takéhoto vzťahu môžu vyplynúť.
Samotná formulácia zmluvnej podmienky, ktorou sa v zmluve o poskytnutí jedného spotrebiteľského úveru vnúti aj poskytnutie iného úveru rôzneho, alebo rovnakého druhu nemá iné odôvodnenie ako snahu veriteľa zabezpečiť ďalšiu jeho obchodnú činnosť vnútením produktu, predstavuje výslovne zabezpečenie záujmov veriteľa - poskytovateľa služieb využívajúc neznalosť spotrebiteľa o podmienkach produktu, ale hlavne skutočnosť, že jednoduché poskytnutie ďalšieho úveru doručením platobnej karty samo osebe nabáda k jej použitiu, hoci možno konštatovať, že bez takéhoto vnútenia by klient - spotrebiteľ, o takýto produkt neprejavil záujem. Takéto konanie veriteľa je aj v rozpore s obchodnými zvyklosťami a zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko spotrebiteľovi bol vnútený produkt a tým aj v prípade neskoršieho záujmu o tento produkt je spotrebiteľ zbavený možnosti voľby medzi inými ponukami obdobných úverov iných poskytovateľov.
Podľa § 153 ods. 4 O.s.p. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia. O neprijateľnosti zmluvnej podmienky v obdobných prípadoch už súdy rozhodli ( rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 15.11.2011, sp. zn. 14C/86/2011, rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 2.4.2013, sp. zn. 16C/7/2013).
Súd v danom prípade právny vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi posúdil ako vzťah založený podľa zák. č. 258/2001 Z.z., ktorý vznikol nie podpisom právneho úkonu v ktorom žiadal odporca o poskytnutie spotrebiteľského úveru, ale až poskytnutím peňažných prostriedkov. Totiž ustanovenia zák. č. 258/2001 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne upravuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka.
Úmyslom zákonodarcu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, teda pri právnych vzťahoch, keď na jednej strane vystupuje veriteľ (zväčša podnikateľ, finančná inštitúcia) a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami. Preto zákonodarca pre tento zmluvný typ stanovil osobitné podstatné náležitosti, pre ktoré je potrebné aplikovať aj niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj je potrebné prihliadať na smernicu Rady 87/102EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v znení
smernice Rady 90/80/EHS z 22. februára 1990 ( Ú.v. ES L 61,10.3.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/ES zo 16.februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998), ktorá bola transponovaná do nášho právneho poriadku. Hoci smernica nemá priamy účinok, je potrebné zákonné ustanovenia, ktoré boli prijaté na jej implementáciu resp. transponovanie, vykladať v zmysle dosiahnutia cieľov smernice, teda tzv. euro konformným výkladom.
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení do 30.6.2006 (do účinnosti zák. č. 264/2006 Z.z.) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení do 30.6.2006 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení do 30.6.2006 pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení do 30.6.2006 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 8a zák. č. 258/2001 Z.z. právne vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov.
Podľa ust. § 879f ods. 3/ a 4/ Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Súd bez ohľadu na to, či je alebo nie je neprijateľná zmluvná podmienka v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru, je názoru, že poskytnutie spotrebiteľského úveru len na základe žiadosti, ktorá neobsahuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
znamená poskytnutie úveru bezúročne a bez poplatkov a sankcií a vznik právneho vzťahu je daný jedine tým, že došlo k čerpaniu poskytnutých prostriedkov, hoci samotná zmluva neobsahovala základné náležitosti podľa zák. č. 258/2001 Z.z., dokonca nebola ani vyhotovená v predpísanej písomnej forme. V danom prípade súd prihliadal na ustálenú judikatúru odvolacieho súdu, kedy vo viacerých iných obdobných konaniach ustálil, že sa nejedná o neexistenciu právneho úkonu a len možné domáhanie sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale sa jedná o nárok na vrátenie bezúročného úveru.
Súd pritom opätovne poukazuje na skutočnosť, že návrh (žiadosť) uvedený v časti C „Úverová karta“ neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 258/2001 Z.z., neobsahuje podmienky podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. ale najmä neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z.z.. Podľa znenia zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom do 30.6.2006 podľa § 4 ods.4 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok lebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktoré však v danej žiadosti uvedené neboli. Navyše ak bol kontokorentný úver poskytnutý len na základe žiadosti pri poskytnutí spotrebiteľského úveru na základe žiadosti nemožno hovoriť ani o dodržaní písomnej formy podľa § 46 Občianskeho zákonníka pre absenciu existencie písomného prijatia návrhu. Preto daný zmluvný vzťah je platný podľa ust. § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení do 30.6.2006 len z dôvodu započatia čerpania zo strany žalovaného.
Z dôvodu, že platný úkon je len následkom skutočnosti, že žalovaný ako spotrebiteľ začal čerpať úver a žalobca neuniesol bremeno dôkazu o platnej dohode o výške úrokov a sankcií, tak súd nepriznal navrhovateľovi s poukazom na ust. § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení do 30.6.2006 nárok na zaplatenie zmluvných úrokov, poplatkov ani nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a zároveň podľa ust. § 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z.z. považoval spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.
Súd ďalej z potvrdenia žalobcu zo dňa 11.2.2014 zistil, že žalovanému mali byť poskytnuté prostriedky vo výške 2573,60 eur. Podľa potvrdenia žalobcu zo dňa 11.2.2014 žalovaný zaplatil žalobcovi z dôvodov čerpania úveru z účtu sumu 2968,61 eur. S poukazom na vyššie uvedené súd má za to, že žalobca môže požadovať od žalovaného len vrátenie istiny (pre poskytnutie úveru bezúročne a bez poplatkov) pričom už žalovaný zaplatil výrazne viac ako mu žalobca požičal. Preto s poukazom na prv uvádzaného dôvody súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania a úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože mu ani žiadne trovy preukázateľne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa to rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., alebo konaním inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností alebo súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam alebo doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).