Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/158/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr. Dušana Čima a JUDr. Jána Mihala v právnej veci žalobkyne: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpenej advokátom JUDr. Alan Strelák, advokát, so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, proti žalovanému: L. T., nar. X. K. XXXX, bytom G. J. XXX, U. B. L., o zaplatenie 611,25 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 11. apríla 2013 č. k. -25, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti určenia neplatnosti zmluvnej podmienky ako i v časti trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi (správne žalovanému - viď ustanovenie posledná veta a - č. v znení neskorších zmien a doplnení) povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (správne žalobkyni) 295,25 eur s 9,5 %-ným úrokom z omeškania ročne od 17.9.2011 do zaplatenia všetko do troch dní; vo zvyšku návrh (správne žalobu) zamietol a určil zmluvnú podmienku o výške odplaty za poskytnutý úver dohodnutú v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 220110232 zo dňa 4.2.2011 a zmluvnú podmienku bodu 3 Obchodných podmienok navrhovateľa (správne žalobkyne) týkajúce sa zmluvnej pokuty a úrokov z úveru z dôvodu neprijateľnosti za neplatné; žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Napadnutý rozsudok súd prvého stupňa odôvodnil právne ustanovením , a O. z. (z. č. - ), , , z. č. o spotrebiteľských úveroch účinným do 10.6.2010 a a z. č. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách ako i , , , a , , Obch. z. (z. č. - ) a vecne tým, že po vykonanom dokazovaní výsluchom žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi mal za preukázané, že žalovaný uznal pohľadávku žalobkyne do výšky 295,25 eur a predložil doklad o zaplatení sumy 3krát 68,25 eur, pričom čerpal úver 500 eur a zvyšok pohľadávky neuznal, nakoľko sa mu javí neprimeraná a úžernícka. Dôvodil, že podľa zmluvy o úvere č. 220110232 zo dňa 4.2.2011 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným bol žalovanému ako dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 500 eur pri poplatku za správu úveru 190 eur, pri úrokovej sadzbe 20 % z istiny, ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 13 splátkach po 68,50 eur k 20.dňu v mesiaci s uvedením priemernej RPMN 66,19 %. V oznámení o spoplatnení záväzku z 2.8.2001 sa uvádza, že dlh bol ku dňu 16.9.2011 spoplatnený z dôvodu omeškania so splácaním dlhu spolu s uplatnením zmluvnej pokuty, náhradou nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vymáhaním dlžnej čiastky. Súd prvého stupňa dôvodil, že v samotnej zmluve nebola jasne a určite vymedzená sadzba úroku, od ktorého sa mali odvíjať jednotlivé splátky, bola len uvedená výšky úroku 20 % z istiny, pričom celá suma budúcich úrokov ako výnosov bola

zahrnutá v čiastke, ktorá bola označená ako celkový poplatok za správu úveru. Uviedol, že zákonom stanovené členenie o uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinnosti dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dodal, že pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenie a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá do poplatku za úver a to aj keď by suma odplaty nedosiahla maximálnu výšku, avšak maximálna výška odplaty bola presiahnutá. Keďže zmluva neobsahovala základnú náležitosť, výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, je potrebné považovať úver za bezúročný. Súd prvého stupňa odčítal sumu splátok spolu vo výške 204,75 eur, od poskytnutej istiny 500 eur a zistil, že odporca neuhradil istinu vo výške 295,25 eur a na úver je potrebné prihliadať ako na bezúročný. Nakoľko neprijateľnosť podmienky stanovenia poplatkov za správu úveru, zmluvná pokuta a úroky z úveru boli dôvodom zamietnutia časti žaloby, súd rozhodol aj o vyhlásení neprijateľnosti zmluvnej podmienky, podľa ktorej je neprijateľné ak k sume poplatku za správu úveru je zahrnutá aj suma úrokov, ktoré majú byť zaplatené počas doby poskytnutia úveru. O trovách konania rozhodol v zmysle (z. č. - ) a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Dôvodila, že sa nestotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa, v zmysle ktorých v zmluve nebola jasne a určite vymedzená sadzba úroku, od ktorého sa mali odvíjať jednotlivé splátky, bola uvedená výška úroku 20 %, pričom celá suma budúcich úrokov ako výnosov bola zahrnutá v čiastke, ktorá bola označená ako celkový poplatok za správu úveru ako že sú neprijateľné podmienky stanovenia poplatkov za správu úveru, zmluvnú pokutu a úrokov z úveru, ktoré závery viedli súd prvého stupňa k čiastočnému zamietnutiu žaloby. Namietala, že súd prvého stupňa súd rozhodol aj o vyhlásení neprijateľnosti zmluvnej podmienky, podľa ktorej je neprijateľné ak v sume poplatku za správu úveru je zahrnutá aj suma úrokov, ktoré majú byť zaplatené počas doby poskytnutia úveru a svoje rozhodnutie založil na zmätočných, založených na dôvodoch nepodložených subjektívnych úvahách. Dôvodila, že si splnila svoju účinnej v čase podpisu zmluvy o úvere, pričom zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 220110232 v článku 1 určite a zrozumiteľne ustanovuje, že úver na 13 mesiacov je poskytnutý za celkový úrok 20 % z istiny, pričom je určená aj výška odmeny za poskytnutie úveru 18 % z istiny, ktorá v plnom rozsahu rešpektuje platnú legislatívu. Dodala, že v článku 2 zmluvy je určite a zrozumiteľne vyjadrená celková dlžná čiastka na úhradu, počet pravidelných a rovnomerných mesačných splátok, ich rozpočítaním na prvé tri mesiace a ďalších 10 mesiacov, presná výška mesačnej splátky, pričom následne zmluva presne určuje splatnosť jednotlivých mesačných splátok a je tu zrozumiteľne uvedená priemerná RPMN 44,86 %. Namietala, že v obchodných podmienkach, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy je uvedené, že mesačná splátka v sebe zahŕňa splátku istiny a odplaty. Poukázala na nesprávne posúdenie súdu, že suma celkových úrokov bola pojatá do poplatku za úver, keď v článku 1 je určito a samostatne uvedená výška úroku a samostatne uvedená výška odplaty. Uviedla, že napadnutý rozsudok sa javí ako prejav bezprecedentnej a neprimeranej snahy súdu o jednostrannú ochranu spotrebiteľa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podal včas oprávnená osoba, účastník konania ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ) postupom bez nariadenia pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správny a je dôvodné ho potvrdiť ( a ). Rozsudok bol verejne vyhlásený 18. februára 2014 ( a ).

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je uloženie povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni 611,25 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne od 17.9.2011

do zaplatenia, zmluvnej pokuty 115,50 eur. Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 295,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne od 17.9.2011 do zaplatenia ako aj v časti určenia neplatnosti zmluvnej pokuty odvolaním napadnutý nebol, a preto zostalo rozhodnutie súdu prvého stupňa v týchto výrokoch právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté. Predmetom odvolacieho konania je tak len preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti rozsudku o zaplatenie istiny 316,00 eur s 9,5 % úrokom z omeškania od 17.9.2011 do zaplatenia, zmluvnej pokuty 115,50 eur a v závislej časti o náhrade trov konania.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého spisu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spĺňa zákonné náležitosti ustanovenia . Z odôvodnenia je zrejmé, že skutkové zistenia súd prvého stupňa správne subsumoval pod aplikované právne predpisy a daný právny vzťah správne posúdil ako nárok žalobkyne na zaplatenie žalovanej istiny titulom uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 4.2.2011 v zmysle o spotrebiteľských úveroch.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje ( ).

Keďže sa odvolací súd stotožňuje nielen s výrokom, ale aj s odôvodnením napadnutej časti rozsudku na zdôraznenie jeho správnosti v súlade s ust. len ho doplňuje reagovaním na odvolanie žalobkyne:

Zákon o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver definuje ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa šíriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. d/ cit. zákona). Zákon o spotrebiteľskom úvere upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania. Na právny vzťah založený medzi žalobkyňou a žalovanou zmluvou o úvere zo dňa 4.2.2011, od ktorej sa uplatnený nárok žalobkyne odvíja, je nutné aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a príslušné ustanovenia zaoberajúce sa problematikou spotrebiteľských vzťahov a ochrany práv spotrebiteľa. Z predloženej zmluvy o úvere je zrejmé, že sa v predmetnej veci jedná o spotrebiteľský úver, pretože sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia a o spotrebiteľských úveroch, teda predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou úpravou na to, aby sa vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu tohto zákona. Žalobkyňa vystupovala a konala ako dodávateľka, lebo poskytovala služby, ktoré má v obchodnom registri zapísané ako predmet činnosti, čo je skutočnosť známa z údajov verejne dostupných v obchodnom registri (www.orsr.sk). Žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ, lebo konal pre svoju osobnú potrebu, opak preukázaný nebol a ani zo zmluvy nevyplýva. Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie finančných prostriedkov formou bezúčelového, hotovostného, spotrebiteľského úveru. V súhrne tohto je potom zrejmé, že ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa musí riadiť zákonnými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zákonnými ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ale aj zákonnými ustanoveniami v znení účinnom od 1.3.2010.

Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravuje ustanovenie § 9 ods. 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Pod sankciou neplatnosti stanovuje požiadavku písomnej formy, ktorá vyplýva z nutnosti nastolenia právnej istoty v zmluvných vzťahoch. Okrem všeobecných náležitostí musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať náležitosti uvedené v odseku 2 ustanovenia § 9 Zákona

o spotrebiteľských úveroch. Musí teda zahŕňať okrem iných presne špecifikovaných náležitosti takejto zmluvy aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Absenciu niektorej z náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zákon nesankcionuje síce neplatnosťou, ale pri absencii niektorých náležitosti taxatívne vymedzených v ustanovení § 9 ods. 2 poskytuje spotrebiteľovi špecifickú ochranu spočívajúcu v tom, že ak nie je niektorý z týchto údajov uvedený v zmluve, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov( §11 ods. 1 cit. zákona).

Z obsahu zmluvy a obchodných podmienok vyplýva, že text zmluvy bol vopred pripravený žalobkyňou ako dodávateľkou, ktorá určila čo všetko v zmluve bude uvedené, v akom znení, a to aj čo sa týka obchodných podmienok. Obchodné podmienky sú vypracované pre vopred bližšie neurčeného dlžníka

- spotrebiteľa. Spotrebiteľ, teda ani žalovaný sa na ich príprave nepodieľal a ani by nemohol docieliť nejakú zásadnejšiu zmenu vopred pripravených podmienok. Žalobkyňa nepreukázala, že by obchodné podmienky zmluvy boli žalovaným individuálne vyjednané a preto obchodné podmienky zmluvy nie je možné považovať za individuálne dojednané ako to vyplýva zo zák. o ochrane spotrebiteľa a tiež zákonných ustanovení v znení účinnom od 1.3.2010. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že všeobecné zmluvné podmienky majú obsahovať len skutočnosti technického, spresňujúceho, resp. vysvetľujúceho charakteru, nemôžu však obsahovať podstatné náležitosti zmluvy, ktorou je aj dojednanie úroku za poskytnutý úver.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy a § 10 ods. 1, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pri riadení sa zhora citovanými ustanoveniami Zákona o spotrebiteľských úveroch, potom vecne výhrady odvolateľky voči posúdeniu veci súdom prvého stupňa sú irelevantné, keď za správny treba považovať najmä ten záver vyplývajúci z odôvodnenia napadnutého rozsudku, podľa ktorého údaje obsiahnuté v tzv. formulárovej zmluve účastníkov z 4.2.2011 nezodpovedali požiadavkám kladeným na zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere totiž okrem všeobecných náležitostí (odkaz na § 43 O. z. - pozn. odvolacieho súdu i priamo v zákonnom ustanovení) musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; treba mať za to, že takéto náležitostí sú obligatórnymi (povinnými), s následkom v podobe považovania poskytnutého úveru za úver bezúročný a bez poplatkov (v prípade absencie uvedených náležitostí). Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o tom, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy z prejednávanej veci bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (u každej takejto čiastkovej položky), čo je navzdory odchylnosti takejto (úpravy úročenia spotrebiteľských úverov od úročenia úverov všeobecne) práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa, ktorý by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť.

Na základe uvedeného preto správne súd prvého stupňa dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá účastníkmi konania dňa 4.2.2011 neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a z dôvodu absencie týchto údajov v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere podpísanej oboma účastníkmi zmluvného vzťahu, tak ako to vyžaduje ust. § 9 ods.2 zák. o spotrebiteľských úveroch je možné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.

Na základe vyššie uvedených skutočností, preto správne súd prvého stupňa zamietol žalobu v časti zmluvnej pokuty práve. Správne zamietol i časť istiny 204,75 eur, keď správne od poskytnutej istiny 500

eur odpočítal 204,75 eur, tjs. uhradené splátky žalovaného 3 x 68,25 eur, spolu 204,75 eur a správne žalovaného zaviazal len na zaplatenie rozdielu vo výške 295,25 eur s príslušenstvom.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celej napadnutej zamietajúcej časti a to i v časti trov z vyššie uvedených dôvodov ako vecne správny podľa a potvrdil.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznal, hoci podľa zásady úspechu by mu patrila ( a ), ale tento si ju návrhom neuplatnil ( ).

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.