Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Co-489-2013.pdf
PDF · 74.4 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/489/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci navrhovateľa Dopravný podnik mesta Košice, a.s. so sídlom Bardejovská 6, Košice, IČO: 31 701 914, zast. JUDr. Petrom Frajtom, advokátom so sídlom Garbiarska 5, Košice proti odporcovi Q. Š., R.. XX.XX.XXXX, D. A. X, Košice, v konaní o zaplatenie 55,55 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 22C/129/2012-96 z 30.júla 2013
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Odporca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyslovil povinnosť odporcovi, aby bol povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 55,55 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne, počítaným z dlžnej sumy od 18.3.2010 do zaplatenia, na účet právneho zástupcu navrhovateľa trovy konania za zaplatený súdny poplatok 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 47,10 €, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vychádzal zo zistenia, že v prejednávanej veci bolo preukázané, že odporca dňa 17.3.2010 mal platný občiansky preukaz s č. SJ 922299 podľa vyjadrenia ORPZ v Košiciach. Preukaz SJ 912320, z ktorého boli opísané údaje, odporca dňa 27.6.2006 nahlásil na ORPZ v Košiciach ako stratený.
Súd bol toho názoru, že nahlásenie straty občianskeho preukazu neznamená ešte, že odporca tento preukaz v skutočnosti nemal alebo ho neskôr po nahlásení jeho straty nenašiel. Samotný fakt, že odporca za obdobie 9 rokov nahlásil štyri razy stratu resp. odcudzenie občianskeho preukazu svedčí o tom, že môže tak konať s úmyslom mať viac občianskych preukazov. Obrana odporcu, že on bežne stráca občianske preukazy nevylučuje skutočnosť, že v danom čase cestoval bez platného cestovného lístka, pričom tvrdenie, že v tom čase mal zakúpený zakúpený predplatný cestovný lístok ukázalo nepravdivé, čo vyplynulo z listinného dôkazu predloženého navrhovateľom, že odporca v čase kontroly nemal zakúpený časový lístok na kartu s č. 88209. Súd obranu odporcu nepovažoval za hodnovernú, keďže z výpovede svedkov, kontrolórov vyplynulo, že oni totožnosť osoby, ktorá predkladá občiansky preukaz overujú s fotografiou na predloženom doklade, takže nie je možné uveriť tvrdeniu, že jeho občiansky preukaz používa iná osoba. Súd vyhodnotil obranu žalovaného za účelovú. Na základe uvedeného súd považoval za preukázané, odporca cestoval dňa 17.3.2010 dopravným prostriedkom navrhovateľa bez platného cestovného lístka, súd mu preto uložil povinnosť zaplatiť úhradu vo výške do 100 násobku základného cestovného bez príplatkov a zliav, t.j. sumu 55 € a základné cestovné 0,55 € (podľa Tarify DPMK, a.s. platnej k 1.1.2009).
Citoval ust. §§ 9, 11 zák. č. 168/96 Z.z. a § 517 ods. 1, 2 OZ a dôvodil, že z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca nezaplatil sumu 55,55 € v čase, keď ho kontrolný pracovník navrhovateľa vyzval k úhrade tejto sumy, teda svoj dlh riadne a včas nesplnil 17.3.2010, a tak sa dostal do omeškania v nasledujúci deň po tejto výzve, t.j. 18.3.2010. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal odporcu z dlžnej sumy uhradiť aj úrok z omeškania v zákonnej výške 9 % ročne od 18.3.2010 do zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 16,50 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 48,02 € za 2 úkony právnej služby (prevzatie zastúpenia, podanie návrhu), z toho jeden úkon po 16,60 € a 2 x režijný paušál 6,95 € za zastupovanie navrhovateľa advokátom JUDr. Petrom Frajtom, podľa ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), c) a § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Navrhovateľ si uplatnil aj náhradu za poštovné v sume 1,70 € za zaslanie výzvy odporcovi na zaplatenie pohľadávky, ktorého výšku nepreukázal dôkazmi.
V podanom odvolaní odporca žiadal podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. zrušiť rozsudok a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V odvolaní v podstate namietal, že nesprávne súd poukázal na vykonané dokazovanie, lebo otec odporcu mal telefonicky žiadať X.. O. H.Ú. o to, aby boli revízori DPMK upozornení na to, že neznáma osoba jemu zneužíva neplatný občiansky preukaz na preukazovanie totožnosti pri cestovnej kontrole (občiansky preukaz, ktorý sa má predložiť). Preto navrhol výpoveď otca Q. Š. a výpoveď X.. H.. Okrem toho § 11 ods. 1 zák. č. 168/1996 Z.z. taxatívne vymenoval povinnosti cestujúceho pri preprave, odporca však 17.3.2010 nebol cestujúcim linky č. 29 v čase od 7.56 hod. tak ako uvádza navrhovateľ vo svojom návrhu, ale išlo len o domnienku. Nikto ho nevidel vchádzať do dopravného prostriedku. Je zarážajúce, že kontrolóri rozlišujú platný a neplatný cestovný lístok. Súd v odôvodnení rozsudku vychádza z domnienok a opiera sa len o tvrdenia navrhovateľa. Zák. č. 253/98 Z.z. o hlásení pobytu občana občanov a o registri obyvateľov SR v § 7 ods. 1 písm. d) uvádza, že v prípade ak bolo prihlásenie na pobyt vykonané na základe neplatného alebo cudzieho dokladu, tak zruší záznam o trvalom pobyte. Nebolo zo strany navrhovateľa hodnoverne preto preukázané, že kritického dňa bol cestujúcim linky č. 29 o 7.56 hod. práve osoba odporca.
Vo vyjadrení k odvolaniu právny zástupca navrhovateľa navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny na základe tých skutočností, že súd prvého stupňa sa dostatočne vyporiadal so všetkými námietkami odporcu, ktoré opätovne sa uvádzajú v odvolaní, trovy odvolacieho konania nežiadal.
Odvolací súd postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, preskúmal rozsudok v rozsahu § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a tento rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne a na vecnej správnosti napadnutého rozsudku nič nemenia ani odvolacieho dôvody odporcu.
Odporca uplatnil odvolací dôvod nesprávne právne posúdenie veci, avšak z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula (§ 132 až § 135 O.s.p.), právne posúdenie bolo správne, lebo na daný skutkový stav súd aplikoval konkrétnu právnu normu, to znamená vyvodil zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a k dôvodom uvedeným v rozsudku už netreba nič dodávať, lebo súd prvého stupňa sa vyporiadal so všetkými námietkami v odvolaní.
Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p., lebo len odvolateľ žiadal trovy, ale on bol neúspešný, preto mu nepatria.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.