Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/336/2013

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcov: 1. Y. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., H. školy XXXX, 2. E. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., H. školy XXXX/XX, 3. Y. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., P. XXXX/ X, všetci zastúpení U.. Natáliou Borsosovou, advokátkou so sídlom v Komárne, biskupa Királya 6, proti žalovaným: 1. H. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., X. XXXX/X, 2. H. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., X. XXXX/X, obaja zastúpení JUDr. Ivetou Majlingovou, advokátkou so sídlom v Komárne, Pohraničná 7, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Komárno, č. k. -376, zo dňa 16. októbra 2013, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením rozhodol už len o trovách konania potom, čo rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k -314 zo dňa 15.4.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. -351 zo dňa 03.05.2012 určil, že E. O., zomr. X.X.XXXX bol ku dňu svojej smrti podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. O. a vedenej v katastri nehnuteľností na Správe katastra v O. na LV č. XXX, ako parcela č. 3102, záhrady o výmere 756 m2 v pomere 2/3-iny k celku a navrhovateľka v 1. rade je podielovou spoluvlastníčkou tejto nehnuteľnosti v podiele 1/3-iny k celku a konanie voči odporcovi v 1. rade zastavil. Napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa opätovne o trovách konania rozhodol napadnutým rozhodnutím tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom trovy konania titulom súdneho poplatku v sume 33,19 eura a v sume 995,81 eura a titulom trov právneho zastúpenia v sume 12.150,13 eura na účet právnej zástupkyni žalobcov do 15 dní. Toto rozhodnutie odôvodnil ust. a viazanosťou prvostupňového súdu právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení ( ), v ktorom odvolací súd vytkol súdu prvého stupňa, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania nerozhodol s ohľadom na spôsob skončenia sporu vo vzťahu ku každému zo žalovaných. Súd prvého stupňa mal za to, že žalobcovia nezobrali žalobu späť voči žalovanému v 1. rade bezdôvodne, ale k takému právnemu úkonu pristúpili z procesného hľadiska preto, aby sa vyhli zamietnutiu ich žaloby voči žalovanému v 1. rade a preto zaviazal oboch žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom náhradu trov konania. Výšku prisúdených trov určil podľa vyhl. č. tak, že za jeden úkonu právnej pomoci patrí advokátovi odmena v sume 305,38 eura (9.200,-Sk) pri hodnote sporu 24.895,44 eura (750.000,-Sk). Poukázal na to, že v čase podania návrhu až do smrti pôvodného žalobcu E. O. staršieho právna zástupkyňa zastupovala dvoch žalobcov, a preto hodnota jedného úkonu sa znížila o 20 % u každého účastníka, t.j. na čiastku 244,31 eura (7 360,- Sk), t.j. u dvoch žalobcov hodnota jedného úkonu predstavuje sumu 488,61 eura (14 720,- Sk), a od dňa 6.2.2006 , kedy pôvodný žalobca E. O. starší zomrel a na miesto neho vstúpili do konania jeho dedičia - žalobca v 2. rade (E. O. mladší ) a žalobkyňa v 3. rade (Y. M.), hodnota jedného úkonu právnej služby predstavuje sumu 732,92 eura (22 080,- Sk) s tým, že po účinnosti novely vyhlášky č. od 1.1.2009, bola cena jedného úkonu právnej služby z hodnoty sporu 24.895,44 eura (750 000,- Sk), znížená o 20 %, t.j. na sumu 322,68

eura, t.j. u troch žalobcov hodnota jedného úkonu predstavuje sumu 968,04 eura a po účinnosti novely vyhlášky č. 232/2010 od 1.6.2010 sa základná tarifná odmena pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb znižuje o 50 %, teda tarifná odmena 403,34 eura sa znižuje o 50 %, t.j. na sumu 201,67 eura , t.j. u troch žalobcov hodnota jedného úkonu predstavuje sumu 605,01 eura. Na základe uvedeného súd prvého stupňa priznal trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 12.150,13 eura, a to za nasledovné právne úkony - 1.prevzatie a príprava vrátane prvej porady v sume 488,61 eura (14 720,- Sk), 2. podanie návrhu na súd v sume 488,61 eura (14 720, - Sk), 3. účasť na pojednávaní dňa 5.4.2005 od 8,30 hod do 12,10 hod v sume 977,23 eura (29 440,- Sk), 4. písomné podanie zo dňa 8.5.2005 v sume 488,61 eura (14 720,- Sk ), 5. účasť na pojednávaní dňa 13.5.2005 v sume 488,61 eura (14 720,- Sk), 6. prevzatie a príprava zastupovania žalobcov v 2. a 3. rade v sume 488,61 eura (14 720,- Sk), 7. písomné podanie na súd zo dňa 14.3.2007 v sume 732,92 eura (22 080,- Sk), 8. účasť na pojednávaní dňa 7.12.2007 v sume 732,92 eura (22 080,- Sk),9. písomné podanie zo dňa 29.1.2008 v sume 732,92 eura (22 080,- Sk), 10. účasť na pojednávaní dňa 1.2.2008 v sume 732,92 eura (22 080,- Sk), 11. odvolanie zo dňa 27.3.2008 v sume 732,92 eura (22 080,- Sk ), 12. písomne podanie zo dňa 22.12.2009 v sume 968,04 eura, 13. účasť na pojednávaní dňa 15.4.2011 v sume 605,01 eura, 14. písomné vyjadrenie zo dňa 21.10.2011v sume 605,01 eura, 15. odvolanie proti výroku o trovách konania zo dňa 10.10.2011 v sume 356,01 eura, 16. podanie na súd zo dňa 13.9.2012 v sume 405,81 eura. Ku každému úkonu priznal režijný paušál, ktorý v roku 2005 bol v sume 4,51 eura (136,-Sk), v roku 2007 v sume 5,91 eura (178,-Sk), v roku 2008 v sume 6,31 eura (190,-Sk), v roku 2009 v sume 6,95 eura, v roku 20011 v sume 7,41 eura. Keďže právna zástupkyňa žalobcov preukázala, že je platcom DPH ,súd prvého stupňa jej priznal aj 20 % DPH. Ďalej súd prvého stupňa priznal žalobcom trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku v sume 33,19 eura, ktorý zaplatili za podanie návrhu a v sume 995,81 eura, na úhradu ktorého boli žalobcovia zaviazaní uznesením č. -245 zo dňa 7.4.2008.

Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní, ktorí žiadali uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a žalobcom náhradu trov konania nepriznať a zaviazať žalobcov na náhradu trov konania žalovanému v 1. rade. Namietali, že súd prvého stupňa zaviazal k náhrade trov konania žalovaného v 1. rade , a to aj napriek tomu, že žalobcovia voči nemu zobrali žalobu späť a dokonca za úkony vykonané po období, keď bolo konanie voči žalovanému v 1. rade zastavené. Boli toho názoru, že v danom prípade vzhľadom na priebeh konania, nemožno konštatovať, že zastavenie konania zavinil žalovaný v 1. rade. Práve naopak zastavenie konania voči žalovanému v 1. rade zavinili žalobcovia, ktorí mali byť zaviazaní k náhrade trov konania voči žalovanému v 1. rade. Ďalej namietali, že súd prvého stupňa priznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkony, ktoré nesúviseli s účelným uplatnením práva a dokonca ani nevyplývali z obsahu spisu. Poukázali na to, že v prípade úkonov - písomné podanie zo dňa 08.05.2005, zo dňa 09.05.2005 a zo dňa 14.03.2007 nemožno hovoriť o účelne vynaložených úkonoch, pretože právna zástupkyňa žalobcov nebola k týmto podaniam vyzvaná. Okrem toho v prípade úkonu - podanie zo dňa 29.01.2008, ide o úkon, ktorý z obsahu spisu ani nevyplýva. Ďalšie pochybenie vzhliadol v tom, že súd prvého stupňa priznal žalobcom náhradu trov konania zvýšenú o 20% DPH a to aj za obdobie, keď právna zástupkyňa nebola platcom DPH a zároveň pochybil , keď priznal v rozpore so zákonom DPH za úkony uskutočnené pred 01.01.2011 náhradu zvýšenú o 20% DPH, namiesto 19% z dôvodu, že k zvýšeniu DPH z 19% na 20% došlo až od 01.01.2011. Navyše súd prvého stupňa pochybil , keď priznal právnej zástupkyni žalobcov náhradu trov konania podľa jej vyčíslenia doručeného dňa 19.09.2012 , nerešpektujúc ust. , , t.j. za úkony , ktoré právna zástupkyňa nevyčíslila v trojdňovej lehote. Podľa názoru žalovaných súd prvého stupňa pochybil aj v tom, že priznal žalobcom náhradu trov za odvolanie proti výroku o trovách konania zo dňa 10.10.2011 a za podanie zo dňa 19.09.2012 , pričom akceptoval vyčíslenie základnej sadzby z výšky týchto trov, čo je v rozpore s ust. vyhlášky . V danom prípade žalovaný v 2. rade podaním zo dňa 23.10.2012 žiadal, aby pri rozhodovaní o trovách konania súd zvážil možnosti v zmysle ust. a nepriznal úspešným žalobcom náhradu trov konania z dôvodov zvláštneho zreteľa. Napriek uvedenému sa súd prvého stupňa s týmito námietkami žalovaných v napadnutom rozhodnutí nezaoberal.

Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Podľa ich názoru návrh voči žalovanému v 1. rade nezobrali späť bezdôvodne, ale jeho konaním boli donútení z procesného hľadiska k takémuto postupu, aby sa vyhli zamietnutiu návrhu voči žalovanému v 1. rade v dôsledku straty jeho pasívnej legitimácie. Uvedené konštatoval aj odvolací súd v rozsudku č. k. -351, v zmysle ktorého nariadil posúdiť správanie žalovaného v 1. rade pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa . Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa sa riadil právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je viazaný , rozhodol o náhrade trov konania v súlade

s týmto právnym názorom. Ohľadne úkonu- písomné podanie zo dňa 09.05.2005 uviedli, že považovali za účelné vyjadriť sa k dovtedy vykonaným dôkazom a veci samej. Boli toho názoru, že všetky úkony vyúčtované za poskytnutie právnej služby sú v súlade s vyhláškou č. Pokiaľ išlo 20% DPH uviedli, že DPH sa pripočítava k celej vyúčtovanej sume, pretože daňová povinnosť vzniká dňom zdaniteľného plnenia, ktorým je ukončenie zastupovania, vyúčtovaním odmeny advokáta, pričom PDH sa musí vyúčtovať vo výške, ktorá platí v čase vyúčtovania zdaniteľného plnenia t.j. v súčasnosti je to 20%.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania podľa , bez nariadenia pojednávania podľa a po preskúmaní uznesenia dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa , a zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodný žalobca E. O. starší a žalobkyňa Y. O. sa návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 06.12.2004 domáhali voči žalovanému H. C. aby súd určil, že darovacia zmluva zo dňa 16.6.2004 o prevode nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území O. vedenej v katastri nehnuteľností na LV č. XXX parc. č. 3102 záhrady o výmere 756 m2 je neplatná. Uznesením zo dňa 01.12.2005 č.k. -120 súd prvého stupňa pripustil , aby do konania na miesto žalovaného H. C. vstúpil H. C. z dôvodu, že vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam prešlo na základe darovacej zmluvy na H. C.. Keďže pôvodný žalobca E. O. st. dňa 08.02.2006 zomrel, súd prvého stupňa následne konal s jeho dedičmi a to so žalobkyňou v 2. rade a žalobkyňou v 3. rade. Následne súd prvého stupňa uznesením zo dňa 19.04.2007 č.k. -170 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. -178 zo dňa 29. 06. 2007 pripustil , aby do konania pristúpil H. C. ako žalovaný v 2.rade. Konečným rozhodnutím vo veci samej a to rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 15.04.2011 č.k. -314 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 03.05.2012 č.k. - 351 súd návrhu žalobcov vyhovel a určil, že E. O., zomr. 8.2.2006 bol ku dňu svojej smrti podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. O. a vedenej v katastri nehnuteľností na Správe katastra v O. na LV č. XXX, ako parcela č. 3102, záhrady o výmere 756 m2 v pomere 2/3-iny k celku a žalobkyňa v 1. rade je podielovou spoluvlastníčkou tejto nehnuteľnosti v podiele 1/3-iny k celku. Zároveň rozhodol o zastavení konania voči žalovanému v 1. rade pre späťvzatie žaloby voči nemu žalobcami. Rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch o náhrade trov konania (žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcom v 1. až 3. rade trovy konania v sume 1. 411,37 eura na účet advokátky JUDr. Natálie Borsosovej do 15 dní a žalobcovia v 1. až 3. rade sú povinní zaplatiť žalovanému v 1. rade náhradu trov konania v sume 584,40 eura na účet advokátky JUDr. Ivety Majlingovej do 15 dní) boli rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. -351 zo dňa 03. 05.2012 zrušené a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolací súd uviedol, že výrok o trovách konania vo vzťahu k žalovanému v1. rade považuje za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Poukázal na to, že pri zastavení konania v zásade nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania. Ustanovenie vyjadruje výnimku z tejto zásady tak, že povinnosť nahradiť trovy konania stíha toho účastníka, ktorý procesne zavinil zastavenie konania, resp. toho účastníka - odporcu - pre ktorého správanie bol späťvzatý návrh (dôvodne podaný). Ustanovenie vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia podľa prvej vety uvedeného ustanovenia sa hodnotí iba podľa procesného výsledku. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobcovia zobrali žalobu voči žalovanému v 1. rade späť v priebehu konania len preto, že žalovaný v 1. rade prestal byť pasívne legitimovaný v tomto spore preto, že daroval spornú nehnuteľnosť žalovanému v 2. rade. Žalobcovia teda nezobrali žalobu voči nemu späť bezdôvodne, ale jeho konaním boli donútený z procesného hľadiska k takémuto postupu, aby sa vyhli zamietnutiu žaloby voči tomuto žalovanému v dôsledku straty pasívnej legitimácie. Z tohto hľadiska bolo potrebné potom posúdiť správanie žalovaného v 1. rade pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa . Druhý výrok o náhrade trov konania medzi žalobcami a žalovaným v 2. rade napadli odvolaním žalobcovia, ktorí nenamietali správnosť aplikácie ust. (zásadu úspechu v konaní), ale namietali spôsob výpočtu prisúdených advokátskych trov, pretože súd prvého stupňa pri určení odmeny advokáta za jeden úkon právnej služby vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny podľa vyhl. č. ako keby predmetom sporu bola neoceniteľná vec, hoci nehnuteľnosť je vždy vecou oceniteľnou. Odvolací súd sa s uvedenými dôvodmi odvolania žalobcov stotožňuje, a preto napadnutý druhý výrok o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V prejednávanej veci je predmetom sporu žaloba o určenie vlastníckeho práva k

nehnuteľnosti, teda k veci, ktorej hodnotu je možné vyjadriť v peniazoch, preto postup súdu prvého stupňa podľa vyhl. č. pri určení za základnú sadzbu tarifnej odmeny advokáta nebol správny, ale mal postupovať podľa , vyhl. č. po zistení hodnoty nehnuteľnosti, ku ktorej sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva.

Následne súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania napadnutým uznesením, ktorým zaviazal k náhrade trov konania oboch žalovaných, dokonca spoločne a nerozdielne, s odkazom na ust. .

Rozhodujúc o odvolaní žalovaných v tejto veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa nerešpektoval právny názor ani pokyny odvolacieho súdu, keď žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom náhradu trov konania. Vzhľadom na výsledok konania vo veci samej, bolo potrebné o náhrade trov konania rozhodnúť vo vzťahu ku každému zo žalovaných osobitne t.j. samostatne rozhodnúť o trovách konania vo vzťahu žalobcov a žalovaného v 1. rade a o trovách konania vo vzťahu žalobcov a žalovaného v 2. rade.

Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, voči ktorému bolo konanie zastavené, bolo potrebné rozhodnúť o trovách konania podľa . Odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení uviedol, že pri zastavení konania v zásade nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania. Ustanovenie však vyjadruje výnimku z tejto zásady tak, že povinnosť nahradiť trovy konania stíha toho účastníka, ktorý procesne zavinil zastavenie konania, resp. toho účastníka - odporcu - pre ktorého správanie bol späťvzatý návrh (dôvodne podaný). Ustanovenie vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia podľa prvej vety uvedeného ustanovenia sa hodnotí iba podľa procesného výsledku. V danej veci žalobcovia zobrali návrh voči žalovanému v 1. rade späť v priebehu konania len preto, že žalovaný v 1. rade prestal byť pasívne legitimovaný v tomto spore lebo daroval spornú nehnuteľnosť žalovanému v 2. rade. S poukazom na uvedené možno preto konštatovať, že zastavenie konania zavinil žalovaný v 1. rade, ktorý v priebehu konania previedol nehnuteľnosť na žalovaného v 2. rade, preto žalobcovia dôvodne zobrali žalobu voči nemu späť. Potom bolo povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť o náhrade trov zastaveného konania ale len voči žalovanému v1. rade podľa . Vo vzťahu žalovanému v 2. rade bolo potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania podľa ust. (zásadu úspechu v konaní), s tým, že žalobcovia , ktorí mali v spore plný úspech, majú nárok na náhradu trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť trov sa stotožňuje s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc ( ). Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdnych poplatkov, na hotové výdavky a napokon aj trovy právneho zástupcu (advokáta). V tomto smere odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že súd prvého stupňa sa v dôvodoch svojho rozhodnutia sa nevysporiadal s návrhom žalovaného v 2. rade na aplikáciu ust. napriek tomu, že podaním zo dňa 23.10.2012 (č. l. 370 spisu) žiadal pri rozhodovaní o trovách konania aplikovať ust. a žiadnemu účastníkovi náhradu trov nepriznať, majúc za to, že v danom prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Vzhľadom na to, že žalovaný v 2. rade požadoval aplikáciu ust. bolo povinnosťou súdu v napadnutom rozhodnutí sa týmito skutočnosťami zaoberať a v odôvodnení rozhodnutia uviesť či v danej veci sú, alebo nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nemusí výnimočne účastníkovi, ktorému by inak patrila náhrada trov konania, celkom alebo sčasti priznať náhradu trov konania. Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania podľa , zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne rozhodne o trovách konania vo vzťahu ku každému zo žalovaných osobitne a každý tento výrok aj náležite zdôvodní. Zároveň sa vysporiada s argumentami uvedenými žalovanými v odvolaní, pričom z jeho rozhodnutia musí byť zrejmé, akým spôsobom tieto trovy tak vo vzťahu k žalovanému v 1. rade ako aj k žalovanému v 2. rade súd vypočítal, akými úvahami sa riadil a z akých skutočností vychádzal. Pri rozhodovaní o trovách konania voči žalovanému v 2. rade posúdi, či v danom prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nemusí výnimočne žalovanému náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Ak dospeje k zisteniu, že takéto dôvody v prejednávanej veci nie sú dané, ustáli si základnú sadzbu tarifnej odmeny advokáta v

súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení, zistí počet úkonov právnej služby podľa , a citovanej vyhlášky a posúdi účelnosť jednotlivých úkonov. V novom rozhodnutí zároveň súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.