Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4To-12-2023.pdf
PDF · 73.63 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/12/2023
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Zuzany Homzovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 5. apríla 2023, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 16.11.2022, sp. zn. 6T/69/2022 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
dňa 23. februára 2022 v čase okolo 19:39 hod. v meste C. D. B., na ulici E., v smere jazdy od ulice E. na ulicu C., po predchádzajúcom požití metamfetamínu (pervitínu), viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky B. F., evidenčného čísla G. XXXXX, kde bol na ulici E., pred vchodom bytového domu H. X policajnou hliadkou zastavený, nakoľko počas policajnej kontroly javil známky požitia omamných a psychotropných látok, bol mu v čase o 20:15 hod. uvedeného dňa odobratý biologický materiál krv a moč, pričom imunochromatografickým skríningom mu bola v krvi zistená koncentrácia 209,58 ng/ ml metamfetamínu a 18,01 ng/ml amfetamínu, pričom metamfetamín a amfetamín sú podľa zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkov v znení neskorších predpisov zaradené do II. skupiny psychotropných látok a podľa znaleckého posudku z odvetvia psychiatria mal v čase jazdy hladinu pervitínu v tele jednoznačne nad toxickým limitom, v dôsledku čoho jeho psychické a fyzické funkcie boli v stave vylučujúcom viesť motorového vozidlo.
Za to mu okresný súd uložil podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 56 ods. 1, 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., peňažný trest vo výmere 350,- eur (tristopäťdesiat eur).
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný, a to voči výroku o treste, ktoré prostredníctvom svojho obhajcu písomne odôvodnil nasledovne.
Ako súd vo svojom odôvodnení poznamenal, vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., a to úprimné oľutovanie skutku a žiadnu priťažujúcu okolnosť.
Ohľadom na pomer prevažujúcich poľahčujúcich okolností je namieste aplikácia § 38 ods. 3 Tr. zák., teda zníženie trestnej sadzby o jednu tretinu. Poukázal na znenie ustanovenia § 61 ods. 2 Tr. zák. s tým, že v jeho prípade je spodná hranica jeden rok, pričom podľa zákona mohol ísť súd ešte pod dolnú hranicu, napriek tomu mu uložil trest zákazu činnosti vysoko nad dolnou hranicou trestnej sadzby.
Nie je možné sa stotožniť s odôvodnením súdu, kedy uviedol, že nebezpečnosť jeho správania je zvýšená aj tým, že pravidelne vezie maloletého syna v aute. K jeho skratovému správaniu, teda užitiu pervitínu a následnej jazde motorovým vozidlom došlo jednorázovo v čase, kedy bol maloletý syn u svojej matky, teda ho svojím konaním žiadnym spôsobom neohrozil. Keď je syn pri ňom, správa sa zodpovedne.
V súčasnosti došlo k zmene rodinných pomerov, nakoľko mu v decembri 2022 zomrel otec. Už mu nemá kto pomôcť pri vození maloletého syna do školy, navyše mu pribudla starostlivosť aj o jeho mamu, ktorá ťažko nesie stratu manžela. Musí chodiť autobusom z Nálepkova, kde žijú do C. D. B. k lekárom, pričom by vedel pomôcť tak, že by ju na vyšetrenie odviezol aj priviezol domov. To, že z jeho strany išlo o skratové konanie je podporené aj záverom znaleckého skúmania, kedy I. J. skonštatovala, že nie je závislý od návykových látok.
Súdom uložený trest je v rozpore so zásadami ukladania trestov, nakoľko v neprimeranej miere postihuje predovšetkým jeho rodinu - najmä jeho syna a v súčasnosti aj jeho matku. Nikdy svojím konaním neohrozil ani syna, ani svoju matku, chybu si priznal, skutok oľutoval.
Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 6T/69/2022 zo dňa 16.11.2022 zrušil a vo veci sám rozhodol a zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a to tak, že mu uloží trest na spodnej hranici dolnej sadzby.
Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Okresný súd Spišská Nová Ves zákonným spôsobom vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dôkazy potrebné na meritórne rozhodnutie vo veci, tieto dostatočne a preskúmateľne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a svoje rozhodnutie aj dostatočne a presvedčivo odôvodnil.
Zo spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní priznal k spáchaniu skutku uvedeného v obžalobe, skutok oľutoval, na otázky súdu I. stupňa v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. odpovedal áno, na návrh prokurátora konajúci okresný súd prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku, zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná a následne vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.
Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní vyplýva, že dokazovanie bolo v tomto smere vykonané zákonnou a procesne správnou formou v potrebnom rozsahu. Okresný súd v napadnutom rozsudku pri ukladaní trestu zákazu činnosti nepochybil, keď aplikoval § 61 ods. 1,2 Tr. zák. a obžalovanému uložil zákonný trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 30 mesiacov, keďže obžalovaný spáchal trestný čin v súvislosti s vedením motorového vozidla. Z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že má na úseku dopravy množstvo priestupkov, za čo mu už raz bol dopravným inšpektorátom uložený trest zákazu činnosti a bol aj preskúšavaný k odbornej spôsobilosti. Napokon, aj keď u neho nebola konštatovaná závislosť na omamných látkach, je zrejmé, že omamnú látku pervitín požil a napriek tomu viedol motorové vozidlo, pričom nebezpečnosť tohto jeho správania je zvýšená ešte aj tým, že pravidelne vezie v aute svojho maloletého syna.
K samotnému trestu je potrebné ešte uviesť, že je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.
Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické. Podľa názoru odvolacieho súdu trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 30 mesiacov vzhľadom na zásady uvedené v § 34 ods. 4 Trestného zákona zodpovedá pravidlám individuálnej, ako aj generálnej prevencie a je trestom zákonným a spravodlivým.
Keďže odvolací súd nezistil dôvody pre zmenu rozhodnutia okresného súdu, odvolanie obžalovaného považoval za nedôvodné, preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.