Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-9-2014.pdf
PDF · 79.49 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
VK-7P/9/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou vo veci starostlivosti o maloletú R. R., nar. XX. XX. XXXX, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši ako opatrovníkom, dieťa rodičov, nebohej T.K. R. a A. Č., nar. XX. XX. XXXX, nezamestnaného, bytom J. Č.. XXX, o návrhu navrhovateľky S. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. Č.. XX, nezamestnanej, o zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti takto
rozhodol:
Maloletá R. R., nar. XX. XX. XXXX sa z v e r u j e do náhradnej osobnej starostlivosti S. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XX, ktorá bude vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia, pričom právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach.
Otec maloletej je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej počínajúc dňom právoplatnosti rozhodnutia výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, výživné je splatné k rukám S. C. vždy do 25-dňa v mesiaci vopred.
Týmto d o c h á d z a k zmene rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 31. 10. 2011, č. k. 7P 104/2011-43.
odôvodnenie:
Podaným návrhom navrhovateľka žiadal súd, aby jej maloleté dieťa zveril do jej náhradnej osobnej starostlivosti a to na tom skutkovom základe, že o maloletú sa stará od času, kedy zomrela stará matka a starý otec maloletej, ktorým bola maloletá zverená do náhradnej osobnej starostlivosti. V návrhu navrhovateľka ďalej uviedla, že maloletú pozná, často zvykla trávievať víkendy v jej domácnosti a zároveň uviedla, že pokiaľ sa týka otca maloletého dieťaťa, maloletá tohto prakticky nepozná a nie je medzi nimi vytvorená žiadna citová väzba. Poukázala na tú skutočnosť, že má vytvorené vyhovujúce podmienky, je zdravá a tiež aj samotná maloletá súhlasí s tým, aby bola zverená do jej starostlivosti.
Na pojednávaní sa navrhovateľka pridržiavala podaného písomného návrhu.
Otec maloletej sa na termín pojednávania neustanovil, tento mal doručenie predvolania riadne vykázané, neúčasť na pojednávaní neospravedlnil riadne a včas, preto potom súd v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O. s. p., vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Opatrovník maloletej na pojednávaní žiadal, aby súd návrhu navrhovateľky v plnom rozsahu vyhovel.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom maloletej R., oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu sp. zn. 7P/104/2011, potvrdením o zdravotnom stave navrhovateľky, výpisom z registra trestov navrhovateľky, správami z miesta bydliska o povesti na navrhovateľku a správami z prešetrenia pomerov v rodine navrhovateľky.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že maloletá R. bola rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 31. 10. 2011, č. k. 7P/104/2011-43 zverená do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželov O. R. a A. R., z dokazovania bolo nesporne preukázané, že starí rodičia maloletej zomreli, stará matka maloletej zomrela dňa 12. 12. 2013 a následne dňa 31. 12. 2013 zomrel aj starý otec maloletej. Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že maloletá sa od uvedenej doby, teda po smrti svojho starého otca zdržiava v rodine navrhovateľky, ktorá sa o ňu osobne stará. Zo správy z prešetrenia pomerov v rodine navrhovateľky bolo zistené, že navrhovateľka má vytvorené vhodné podmienky pre to, aby mohla zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloletú. Maloletá si na prostredie v rodine navrhovateľky zvykla a na toto prostredie aj v minulom období bola zvyknutá, poznala ho dôverne, keďže navrhovateľka bola osobnou priateľkou jej matky, stretávali sa spolu a maloletá rodinu často navštevovala, zároveň zo správy o povesti na navrhovateľku z miesta jej bydliska mal súd preukázané, že navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti so svojim maloletým synom, s otcom maloletého dieťaťa, so svojím otcom a bratom, v mieste bydliska má dobrú povesť, o maloleté dieťa, ktoré pochádza zo spolužitia s partnerom sa stará dobre a obec nemá informácie, že by táto požívala alkoholické nápoje. Zo správy z prešetrenia pomerov v rodine navrhovateľky mal súd preukázané, že navrhovateľka spolu s ostatnými príslušníkmi rodiny býva v prenajatom byte, jedná sa o štvorizbový byt, kedy miestnosti v byte sú zariadené, udržiavané v poriadku. Maloletá R. má v predmetom byte zariadenú vlastnú izbu s vlastným lôžkom, má dostatok ošatenia, dostatok osobných vecí, hračiek, ktoré si maloletá doniesla zo svojho bydliska a časť vecí jej zakúpila aj navrhovateľka. Súd mal zároveň preukázané, že maloletá je žiačkou Základnej školy vo Veľkom Krtíši, do školy dochádza, zdravotný stav maloletej je dobrý, zároveň súd zistil, že aj zdravotný stav navrhovateľky je dobrý, ako aj mal preukázanú tú skutočnosť, že navrhovateľka nemá záznam v registri trestov, je bezúhonná, je občiankou Slovenskej republiky. Pokiaľ sa týka otca maloletej, tento sa o maloletú nezaujíma, s maloletou sa nekontaktuje, nestretáva sa s ňou a maloletá svojho otca fakticky nepozná. Otec maloletej je nezamestnaný, okrem maloletej má vyživovaciu povinnosť k maloletej I. Č..
Podľa ustanovenia § 45 ods. 1, 2, 3, 7, 8 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona. Z predmetných zákonných ustanovení vyplýva, že maloleté dieťa možno zveriť do starostlivosti, či už osamelej osoby, ale aj do starostlivosti manželov, pričom v súvislosti s náhradnou osobnou starostlivosťou súd zároveň skúma to, že náhradná osobná starostlivosť bude v záujme maloletého dieťaťa, čo znamená, že to vyžaduje záujem dieťaťa a táto skutočnosť je základným predpokladom zverenia dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Z vykonaného dokazovania súdom bolo nesporne preukázané, že matka dieťaťa zomrela, zomreli tiež starí rodičia maloletého dieťaťa, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti a zároveň, pokiaľ sa týka otca maloletého dieťaťa, tento maloleté dieťa nepozná, maloleté dieťa nepozná svojho otca a otec maloletého dieťaťa vyjadril vo svojom telefonickom
kontakte s úradom práce, že o starostlivosť o maloletú záujem nemá. Keďže v súčasnej dobe niet takých osôb, ktorý by mohli zabezpečiť starostlivosť o maloletú, súd zveril maloletú do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľke S. C., ktorá maloletú osobne pozná, dieťa rodinu navrhovateľky často navštevovalo, navrhovateľka bola v blízkom priateľskom vzťahu s matkou maloletej, ale aj s ostatnou rodinou maloletej, s jej starými rodičmi, ktorí zomreli a preto potom, keďže medzi navrhovateľkou a maloletou existuje blízky vzťah, súd maloletú zveril do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľke. Samotná maloletá R. prejavila vôľu žiť spolu s navrhovateľkou, uviedla, že otca nepozná a nechce žiť s otcom, pričom na rodinu navrhovateľky a jej rodinných príslušníkov si zvykla a zároveň mal súd preukázanú i tú skutočnosť, že navrhovateľka spĺňa všetky zákonom predpísané predpoklady, je zdravá, je občiankou Slovenskej republiky, je bezúhonná a preto je vhodnou osobou, zároveň súd skúmal, či sú u navrhovateľky vytvorené ďalšie predpoklady pre to, aby mohla zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej preukázané to, že navrhovateľka spolu s rodinnými príslušníkmi žije v štvorizbovom prenajatom byte, pričom maloletej vytvorili podmienky tým, že maloletá má vlastnú izbu, vlastné lôžko, má dostatok ošatenia, hračiek, osobných vecí, ktorej časť jej zakúpila i samotná navrhovateľka a keďže podľa názoru súdu, záujem maloletej si vyžaduje takéto riešenie, keďže otec o maloletú záujem neprejavuje a maloletá ho ani nepozná, bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O výške výživného súd rozhodol v súlade s ustanovením § 62 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že aj pokiaľ otec maloletej je nezamestnaný, nemá žiaden príjem, resp. poberá len dávku v hmotnej núdzi, je povinný prispievať na výživu maloletej výživným minimálnym, ktorého výška predstavuje 30 % zo sumy životného minima, čo v súčasnej dobe činí 27,10 Eur. Uvedenú výšku výživného je povinný platiť k rukám navrhovateľky vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to v písomne v štyroch o vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno navrhnúť exekúciu.