Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16P-193-2012.pdf
PDF · 87.88 KB
No categories available
16P/193/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta sudcom JUDr. Miroslavom Krištofíkom vo veci starostlivosti o medzičasom plnoletého: G. B., nar. XX. E. XXXX, a o maloletú: G. B., nar. X. H. XXXX, oboch bytom u matky a maloletej zastúpenej opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, matky: A. B., nar. X. S. XXXX, bytom Š.C., L. XXXX/X, zastúpenej advokátom: JUDr. Peter Belovič, Šaľa, P. Pázmáňa 3 a otca: E.Á. B., nar. XX. H. XXXX, trvale bytom F.-B., Ľ. XXX/X, t. č. na neznámom mieste, o zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zníženie výživného voči G. B., nar. XX.X.XXXX a mal. G. B., nar. 9.5.1997 zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom z 28. januára 2013 č. k. 16P/193/2012-78 zamietol návrh otca na zníženie výživného, ďalej tiež vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 veta prvá a § 78 ods. 1 vety prvej Zákona o rodine (zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „Zákon o rodine“) a § 163 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „O. s. p.“), vecne potom záverom, že na strane otca neprišlo od ostatného súdneho rozhodnutia (o výške výživného otca na maloletých) k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. V roku 2011 bol zo strany zamestnávateľa s otcom maloletých ukončený pracovný pomer, následne sa dostal do Ústavu pre výkon trestu odňatia slobody a pre posúdenie výšky výživného nie je rozhodujúca skutočnosť, v akej situácii sa toho času otec detí nachádza, ale z akých dôvodov sa do tejto situácie dostal a podľa názoru súdu prvého stupňa si otec maloletých situáciu, v ktorej sa nachádza spôsobil sám svojím konaním. Konštatoval, že nie je v záujme maloletých detí, aby sa znížila ich životná úroveň znížením výživného, keďže mal listinami predloženými matkou maloletých za preukázané, že od poslednej úpravy výšky výživného vzrástli odôvodnené potreby detí, keď najmä prichádza u nich k príprave na štúdium na strednú a vysokú školu.
Opatrovníčka otca sa na pojednávanie nedostavila, doručenie predvolania mala riadne vykázané a preto súd vykonal a doplnil dokazovanie v jej neprítomnosti a vo veci rozhodol.
Plnoletý syn sa na pojednávaní vyjadril tak, že od 2.10.2013 nastúpil na VŠ a to na právnickú fakultu Trnavskej univerzity. Štipendium zo školy nedostáva, býva stále u matky s tým, že otca videl naposledy pred pár rokmi, presne si nepamätá. Otec mu výživné nezasiela. Z tohto dôvodu navrhuje, aby súd návrh otca na zníženie výživného zamietol ako nedôvodný. Jeho výdavky sa zvýšili z dôvodu zabezpečenia si
učebných pomôcok, cestovné na vlak 2,20 EUR denne. Mesačne dostáva od matky vreckové asi 15,- EUR na stravu. Trvá na zamietnutí návrhu aj za čas kým bol maloletý a aj po dosiahnutí plnoletosti.
Právny zástupca matky sa na pojednávaní vyjadril tak že žiada, aby súd návrh zamietol v celom rozsahu s poukazom na tú skutočnosť, že otec mal. G. si neplní vyživovaciu povinnosť voči deťom v žiadnej výške. Medzičasom matka podala opätovne návrh na začatie trestného stíhania za trestný čin zanedbania povinnej výživy, kde bol otec odsúdený na dobu 1 rok, rozsudkom OS Galanta 2T/94/2013, ktorý je právoplatný a vykonateľný. Otec sa nenachádza ani vo väzbe ani vo väzení.
Matka maloletej sa vyjadrila tak, že sa plnom rozsahu sa pridržiava výpovede jej PZ. Jej mesačný zárobok je cca 600,- EUR mesačne. Keďže otec si neplní svoju vyživovaciu povinnosť musí vyživovať aj plnoletého syna. Keďže sa otec na pojednávaní nezúčastnil a ani nepreukázal skutočnosti, na základe ktorých by mu mohol súd znížiť výživné, žiada, aby súd návrh zamietol.
Kolízna opatrovníčka sa vyjadrila tak, že navrhuje, aby súd návrh na zníženie výživného zamietol a to aj z toho dôvodu, že výživné je prednostná pohľadávka. V súčasnosti je situácia taká, že otec si neplní vyživovaciu povinnosť k žiadnemu z detí, pričom bol odsúdený rozsudkom tohto súdu. Ani v predchádzajúcom konaní nepreukázal dôvod na zníženie výživného.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením s obsahom pripojených spisov, zárobkami matky, potvrdení otca o zápise do evidencie uchádzačov o zamestnanie a rozhodnutím o vyplávaní sociálneho príspevku otcovi, rozpisom matky o výdavkoch na spoločnú domácnosť a pokrytie potrieb maloletých detí, potvrdením o prijímacom konaní na bakalárske štúdium maloletého Dávida, trestným rozkazom obvineného E. B., nar. XX. XX. XXXX, sp. zn. 1T/72/2011, obsahom exekučného spisu Ex 410/2009 Exekútorského úradu v Michalovciach, rozsudkom OS Galanta 13P/45/2010 - 138 zo dňa 29. 09. 2011 o zvýšení výživného na maloleté deti, ostaným písomným materiálom založeným v spise a zistil nasledujúci skutočný stav veci:
Rozsudkom OS Galanta 13P/45/2010 - 138 zo dňa 29. 09. 2011 bola otcovi zvýšená vyživovacia povinnosť na maloleté deti predtým upravená rozsudkom OS Košice I. 24C384/2000 u maloletého G. zo sumy 49,79 Eur mesačne na sumu 83 Eur mesačne a maloletú G. zo sumy 46,47 Eur mesačne na sumu 83 Eur mesačne. Otec bol v čase zvýšenia výživného bez práce, nebol evidovaný na úrade práce a nepoberal podporu v nezamestnanosti a ani dávku v hmotnej núdzi. Matka mala v tom čase čistý mesačný príjem 520 Eur. Obaja rodičia sú bez ďalších vyživovacích povinností.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom právneho zástupcu matky, matky, kolízneho opatrovníka, doplnil dokazovanie v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, vypočul toho času plnoletého syna účastníkov konania, vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými dokladmi založenými v spise, potvrdením o návšteve vysokej školy toho času plnoletého syna, správami a potvrdeniami ohľadne rodičov detí ako aj ostatným na sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledujúci skutočný a právny stav veci:
Obe deti pochádzajú z rozvedeného manželstva rodičov, o právach a povinnostiach rodičov k deťom bolo rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu, deti boli zverené matke, otcovi bola uložená vyživovacia povinnosť voči obom deťom.
Podľa § 163 ods. l O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa § 78 ods. l, prvá veta zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods.1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods.1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
V danom prípade predmetom konania je návrh otca na zníženie výživného. Otec povinných preukázal, že prišlo k zmene pomerov na jeho strane, posledný pracovný pomer ukončil z dôvodov na jeho strane, neplatil riadne výživné za čo bol právoplatne odsúdený a keďže sám svojim správaním si navodil taký stav, že sa zbavil neplnením vyživovacích povinností a následným odsúdením možnosti získať finančne lukratívnejšie povolanie súd je toho názoru, že tieto skutočnosti nemôžu byť dôvodom na zníženie vyživovacej povinnosti zo strany otca. Súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že medzičasom od poslednej úpravy výživného prišlo k zmene pomerov na strane detí, ich odôvodnené potreby sa podstatne zvýšili a otec neplatí deťom žiadne výživné. Súd sa oboznámil s pomermi, podľa ktorých súd rozhodol o poslednej vyživovacej povinnosti na obe deti, a pomermi kedy podal návrh na zníženie výživného, predovšetkým so zárobkovými možnosťami a schopnosťami oboch rodičov, ako aj potrebami oboch detí.
Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že je potrebné ponechať v platnosti výživné tak, ako bolo určené posledným rozsudkom Okresného súdu Galanta, keďže rozhodnutie o výživnom je možné zmeniť, ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, či už na strane rodičov ako povinných alebo na strane maloletého dieťaťa, ako oprávneného, teda nie je možné prihliadať na akúkoľvek zmenu, teda aj takú, ktorá nemá podstatný vplyv na osobné a majetkové pomery rodičov, prípadne maloletého dieťaťa. Je potrebné uviesť, že síce od posledného rozhodnutia o výživnom sa príjem otca znížil, avšak k poklesu jeho príjmu nedošlo z dôvodu preradenia na inú prácu v dôsledku organizačných zmien, prípadne zníženia pracovnej schopnosti otca maloletej v dôsledku jeho choroby, či zlého zdravotného stavu. Súd zohľadnil, že od poslednej úpravy prišlo k zmene pomerov na strane detí z dôvodu zvýšenia ich veku a matka a plnoletý syn dosiaľ i napriek odôvodneným zvýšeným výdavkom o zvýšenie dosiaľ nežiadali i keď zvýšenie výdavkov na deti preukázala.
Súd v danom prípade posúdil návrh otca ako nedôvodný, keďže mal za to, že nebola preukázaná základná podmienka na zmenu rozhodnutia o výživnom, konkrétne, že by došlo na strane otca k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, preto návrh otca na zníženie výživného zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 146 ods. l písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní od dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie , môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Zb. zák. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a v znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.