Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-55-2009.pdf
PDF · 103.63 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-6C/55/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Považskej Bystrici, sudcom JUDr. Ladislavom Vašutom, v právnej veci žalobcov: 1/ R. K., nar. XX. XX. XXXX, hasiča Y., E..L.. T. a 2/ X. K., nar. XX. XX. XXXX,ČID, obaja bytom U. - F. X, právne zastúpených Mgr. Jurajom Jancom, advokátom Advokátskej kancelárie, Mierové námestie 52/6, Ilava, proti žalovanému Y.I. R., nar. XX. XX. XXXX, majstrovi L., L..C..I.. K., bytom U. - F. X, v konaní o určenie priebehu hranice pozemkov, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že hranica medzi pozemkami parcelou KNC č. X „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 1.142 m2, zapísanou na LV č. XXXX a parcelou KNC č. X „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 1.178 m2, zapísanou na LV č. XXXX k.ú. U. - F., prebieha lomovými bodmi 125, 124, 76, 117, 119, 120, 50, 66, 97, 121 a 33, ktoré sú vyznačené na vytyčovacom náčrte znalkyne K.. P. L. zo dňa 19. 08. 2013, ktorý je súčasťou znaleckého posudku č. 11/2012 a ktorý je súčasťou tohto rozsudku.
O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením, do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobcovia požiadali súd, aby určil, že hranica medzi parcelami KNC X a KNC X k.ú. U. - F., prebieha lomovými bodmi, ktoré sú vyznačené v geometrickom pláne súdom ustanoveného znalca. Zároveň žiadali náhradu trov konania a právneho zastúpenia. Uviedli, že sú podielovými spoluvlastníkmi parcely KNC X a žalovaný je výlučným vlastníkom parcely KNC X. Medzi účastníkmi konania sú dlhoročné spory o priebeh hranice pozemkov. Z toho vyplývajú aj spory týkajúce sa stavieb postavených blízko predpokladanej hranice pozemkov. Žalovaný neposkytuje geodetom potrebnú súčinnosť a preto spor o priebeh hranice nie je možné vyriešiť dohodou. Na Okresnom súde v Považskej Bystrici prebiehalo konanie 11C 47/89 a žalobcom bol otec žalobcu v 1. rade R. K.. Konanie sa zastavilo z titulu späťvzatia žaloby preto, lebo bola uzatvorená mimosúdna dohoda. Táto sa však nezrealizovala a spory pretrvávajú doposiaľ. Žalobcovia nemôžu v pokoji a nerušene vykonávať vlastnícke právo a preto sa obrátili na súd. Touto skutočnosťou aj odôvodnili naliehavý právny záujem o určenie priebehu hranice. Navrhli, aby súd ustanovil geodeta a ten, aby vypracoval geometrický plán, v ktorom by určil priebeh hranice medzi pozemkami účastníkov konania.
Žalovaný na začiatku sporu uznal, že je potrebné a nutné vymerať hranicu medzi pozemkami KNC č. X, ktorý je podielovým spoluvlastníctvom žalobcov a KNC č. X, ktorý je výlučným vlastníctvom žalovaného na to, aby žalobcovia vedeli pokiaľ je ich pozemok, ktorý môžu využívať vo svoj prospech a aby sa predišlo problémom ďalšej generácie a znehodnocovaniu stavieb žalovaného a porušovaniu občiansko- právnych vzťahov a obmedzovaniu vlastníckych práv zo strany žalobcov.
Uviedol, že 03. 04. 2009 podal žiadosť na Úrad geodézie, kartografie a katastra SR v Bratislave, o prešetrenie správnosti mapy a preverenie, či je možné vytýčenie hranice medzi pozemkami účastníkov konania a dostal odpoveď 09. 04. 2009, že jeho žiadosť bola postúpená na Katastrálny úrad v Trenčíne na prešetrenie. Zaviazal sa, že po doručení vyjadrenia bude bezodkladne informovať súd a vyjadrenie predloží.
V priebehu konania uviedol, že podľa jeho názoru prebieha hranica medzi parcelami, ktoré sú vo vlastníctve účastníkov konania poza budovy žalovaného s tým, že v minulosti bol na hranici vybudovaný drevený plot. V roku 1968 otec žalobcu v 1. rade I. K. uvedený plot zbúral a odvtedy žalobcovia považujú za hranicu steny budov žalovaného, čo nie je pravda, pretože v skutočnosti bola hranica asi 1 m od týchto budov. Uviedol, že sa domnieva, že na základe máp, ktoré existujú sa hranica dá vymerať. Priestor za budovami, ktoré mu patria potrebuje na to, aby mal prístup na údržbu a opravu budov. Na záver konania zástupkyňa žalovaného požiadala súd, aby konanie zastavil, pretože žalobcovia hranicu medzi parcelami účastníkov konania zlikvidovali. Zo strany žalovaného bol záujem na určení hranice a preto k sporu nemohlo dôjsť. V podkladoch, ktoré doručil žalovaný súdu sa jeho ochota určiť hranicu dohodou preukazuje. Žalovaný vyzval žalobcov v roku 2008, aby si spoločne dali hranicu zamerať, čo žalobcovia odmietli. Žalobca nevyzval žalovaného na zmier a žalovaný nedal príčinu na to, aby spor vznikol. Znalkyňa si neobhájila znalecký posudok a hranica, ktorú určila nie je správna.
Požiadal o náhradu trov konania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov a žalovaného, svedkov H. T., U. Y., I. K., K.. H. F. E. K.. Y. Y., znalcov K.. S. L. E. K.. P. L., oboznámením obsahu spisu, výpisov z listov vlastníctva, kópií z katastrálnej mapy, úradného záznamu napísaného MsNV, odbor výstavby v Púchove dňa 05. 11. 1973, odpovede na sťažnosť zaslanej Y. R. MsNV Púchov, odborom výstavby a územného plánovania dňa 26. 05. 1987, uznesení Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 20. 06. 1989, spis. zn. 11C 47/89, 11C 47/89-29, 8C 965/80-21, čestného prehlásenia zo dňa 24. 08. 2008, ktoré vypracoval žalovaný v mene žalobcov a ktoré žalobcovia nepodpísali, žiadosti o prešetrenie ktorú 03. 04. 2009 zaslal Úradu kartografie a katastra Bratislava žalovaný, postúpenie podania, ktoré 09. 04. 2009 zaslal Úrad geodézie, kartografie a katastra SR žalovanému, objednávky podpísanej žalobcami a žalovaným na vytýčenie hranice medzi parcelami KNC č. X a KNC č. X k.ú. U. - F. zo dňa 22. 09. 2008, kópie z katastrálnej mapy, starej snímky predloženej žalobcami, zápisnice z pojednávania Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 29. 03. 1989, č.k. 11C 47/89-9, zápisnice Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 04. 07. 1989, č.k. 11C 47/89-23, žiadosti ktorú 11. 04. 2009 zaslal žalovaný žalobcovi v 1. rade, odvolania I. K. zo dňa 28. 07. 1981 proti uzneseniu Okresného súdu v Považskej Bystrici, č.k. E 864/81-2, oznámenia predsedu Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré zaslal Y. R. dňa 04. 04. 1984, podnetu na preskúmanie rozhodnutia Okresného súdu v Považskej Bystrici 8C 965/80, ktorý zaslal Y. R. na Ministerstvo spravodlivosti SSR v Bratislave, odpovede na uvedenú sťažnosť zo dňa 20. 09. 1984, č. 1185/1984-81, vyjadrenia Katastrálneho úradu Trenčín zaslaného žalovanému dňa 05. 05. 2009, pod č. A/2009/00226, znaleckého posudku znalca K.. S. L. zo dňa 14. 08. 2009, znaleckého nákresu K.. S. L. zo dňa 11. 11. 2009, výzvy ktorú 07. 04. 2009 doručilo Mesto Púchov pod spis. zn. Výst. 2009/01207-002-TF3-A/10, opakovanej výzvy ktorú dňa 11. 01. 2010 zaslalo Mesto Púchov žalobcom, pod spis. zn. Výst. 2009/01207-003-TF3-A/10-ZH, fotodokumentácie, oznámenia ktoré dňa 05. 11. 2010 zaslala žalobcom Súkromná geodézia Trenčín, s.r.o., oznámenia ktoré dňa 09. 11. 2010 zaslali žalobcovia Súkromnej geodézii Trenčín, s.r.o., vytyčovacieho náčrtu Súkromnej geodézie Trenčín, s.r.o. zo dňa 10. 11. 2010, písomného vyjadrenia Správy katastra Púchov zo dňa 15. 03. 2011, č. 106/11, výzvy ktorú zaslalo 02. 02. 2011 Mesto Púchov žalobcom, pod spis. zn. Výst. 2011/00643-TX1-A/10, rozhodnutia Mesta Púchov zo dňa 08. 07. 2011, spis. zn. Výst. 2011/02100-2-TX1-A/10-Mo, sťažnosti ktorú zaslal žalovaný dňa 20. 10. 2001 Krajskému stavebnému úradu v Trenčíne, na postup Mesta Púchov, oddelenia výstavby, pracovnej verzie geometrického plánu, ktorá nebola overená príslušným katastrálnym úradom, vyhotovenej dňa 07. 06. 2012 Súkromnou geodéziou Trenčín, s.r.o., kópie z pozemkovej mapy, kópie z katastrálnej mapy, znaleckého posudku K.. P. L. č. 11/2012, ktorý bol súdu doručený 10. 12. 2012, rozhodnutia Mesta Púchov zo dňa 27. 09. 2010, spis. zn. Výst. 2010/02989-002- TG1-A/10, výzvy Mesta Púchov doručenej žalobcom dňa 02. 02. 2011, pod spis. zn. Výst. 2011/00643- TX1-A/10, výzvy Mesta Púchov doručenej žalobcom dňa 08. 07. 2011, spis. zn. Výst. 2011/02100-1- TX1-A/10-Mo, rozhodnutia Mesta Púchov zo dňa 07. 11. 2012, spis. zn. 2012/78/2012/pr, záznamu zo zasadnutia komisie na ochranu verejného poriadku pri Mestskom zastupiteľstve v Púchove, ohľadom
sťažnosti žalovaného proti žalobcom, oznámenia ktoré 11. 04. 2013 zaslal Mestský úrad v Púchove žalovanému, pod ev.č. 1/2013/002558 AO1/5, výzvy ktorú zaslal žalovaný žalobcom 11. 04. 2009, listu ktorý zaslal žalovaný žalobcovi v 1. rade, ktorý bol prevzatý 07. 12. 2009, listu ktorý zaslal žalovaný žalobcom 15. 12. 2009, ďalšieho listu bez dátumu, kópií obálok, vytyčovacieho náčrtu K.. P. L., ktorý je súčasťou znaleckého posudku č. 11/2012, ktorý bol súdu doručený 01. 10. 2013, technickej správy k statickému riešeniu a statické posúdenie K.. H. J.Ň., vyhotovené pre žalobcov v júni 2011 a zistil tento skutkový stav:
Na základe listu vlastníctva č. XXXX k.ú. U. - F., sú žalobcovia podielovými spoluvlastníkmi každý v jednej polovici parcely KNC X „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 1.142 m2. Podľa listu vlastníctva č. XXXX k.ú. U. - F., je žalovaný výlučným vlastníkom parcely KNC X „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 1.178 m2.
Právni predchodcovia účastníkov konania postavili na svojich parcelách rodinné domy a hospodárske budovy. Otec žalobcu v 1. rade I. K. na pojednávaní uviedol, že v roku 1946 si začal pripravovať materiál na stavbu rodinného domu, ktorý začal stavať v roku 1952. Dom v súčasnosti patrí žalobcom a má súpisné číslo X. Podľa jeho výpovede pôvodná hospodárska budova bola neskôr prestavaná na rodinný dom, v ktorom býva žalovaný. Dom má súpisné číslo X. Hospodársku budovu postavil starý otec žalovaného. V čase keď sa hospodárska budova prestavovala na rodinný dom, bol tento predĺžený dopredu k ceste, ale múr bol postavený na pôvodných základoch. Podľa jeho názoru je rodinný dom žalovaného v prednej časti od hranice posunutý asi 30 cm. Svedkyňa U. Y., ktorá od roku 1963 býva v blízkosti parciel, ktoré patria účastníkom konania uviedla, že si myslela, že hranica je na múre novopostaveného rodinného domu žalovaného a odkvap domu zasahoval do parcely patriacej právnemu predchodcovi žalobcov. Aj svedkyňa H. T. uviedla, že jej matka hovorievala, že rodinný dom R. je na hranici parciel patriacich žalobcom a žalovanému.
Úlohou súdu však bolo určiť hranicu medzi pozemkami, ktorá prebieha lomovými bodmi, ktoré sú vyznačené v geometrickom pláne súdom ustanoveného znalca.
Hoci znalec K.. S. L., ktorý bol neskôr vylúčený zo znaleckého dokazovania uviedol, že v uvedenej lokalite katastrálne územie U. - F., tam kde sa nachádzajú parcely KNC č. X a KNC č. X, sa nenachádzajú také číselné a grafické podklady, z ktorých by sa dal jednoznačne určiť priebeh vlastníckej hranice medzi uvedenými parcelami, Katastrálny úrad v Trenčíne oznámil dňa 05. 05. 2009 žalovanému, odpoveďou na žiadosť o prešetrenie vedenou pod č. A/2009/340, že hranica medzi pozemkami parc. č. X a X k.ú. U. - F., je zobrazená na kartografickom origináli zhotovenom na hliníkovej doske. Jedná sa o originálnu katastrálnu mapu vyhotovenú podľa návodu A v mierke 1:2000, číselné údaje sa však nezachovali. Napriek tomu, že podklady z ktorých bola mapa vyhotovená nie sú k dispozícii, je možné vytýčiť hranicu medzi predmetnými nehnuteľnosťami podľa mapy z kartometricky získaných konštrukčných prvkov (po kontrole správnosti zákresu, či inej nepresnosti v mape). Kvalita a presnosť vytyčovacích prác závisí okrem mierky mapy od zvolenia metód a postupov, ktoré sú vyhovujúce pre dosiahnutie požadovanej presnosti, za čo zodpovedá vyhotoviteľ, teda fyzická alebo právnická osoba, ktorá má spôsobilosť vykonávať geodetické a kartografické činnosti. V prípade, že je hranica sporná, rozhodnúť o jej priebehu môže len príslušný súd. Správa katastra Púchov oznámila súdu dňa 15. 03. 2011, pod spis. zn. 106/2011, že v roku 1946 bola pre katastrálne územie U. - F. vytvorená katastrálna mapa z autentifikačného pokračovania. Sú na nej zobrazené vtedajšie vlastnícke hranice pozemkov. Táto bola vytvorená podľa vtedy platnej inštrukcie A. To znamená, že bola vytvorená a zameraná meračská sieť a z nej boli merané súradnice lomových bodov, hraníc pozemkov a ďalšie prvky polohopisu mapy. Číselná dokumentácia podrobného merania, teda meračské náčrty a zápisky meraných hodnôt sa nezachovala. Zachoval sa len kartografický originál tejto mapy. Je vyhotovený na papieri zaistenom proti zmene rozmerov hliníkovou doskou a je mapou určeného operátu pre predmetné katastrálne územie. Keď v apríli 1964 bola zriadená evidencia nehnuteľností, vytvorili sa odtlačky uvedeného kartografického originálu, ktoré sa aktualizovali. Stali sa pozemkovou mapou, súčasťou mapového operátu evidencie nehnuteľností. Pozemková mapa sa v evidencii nehnuteľností aktualizovala v súlade s platným stavom, na podklade geometrických plánov alebo výsledkov merania zmien.
Pozemková mapa bola pri zriadení katastra nehnuteľností k 01. 01. 1993 prevzatá do katastra ako katastrálna mapa a v roku 2002 bola digitalizovaná do vektorovej podoby, čo znamená, že sa dá zobraziť na obrazovke počítača a využívať výhody programového vybavenia pre počítačovú grafiku. Presnosť mapy to však ani nezvýšilo ani neznížilo. Ak polohu lomových bodov vlastníckej hranice vytýčenú autorizačne overeným vytýčením, preukázateľne uznali vlastníci dotknutých pozemkov za správnu, je podľa názoru Správy katastra v Púchove takáto poloha aj záväzná. Ak by sa označenie takto vytýčenej polohy lomových bodov zničilo alebo by boli pochybnosti, či nebolo posunuté, sú podľa katastra záväzné aj číselné údaje takejto dokumentácie mapy.
Ako svedkovia boli v konaní vypočutí K.. H. F., ktorý pracuje ako súkromný geodet a okrem iného overuje geometrické plány pre Súkromnú geodéziu, s.r.o. Trenčín a K.. Y. Y., ktorý je pracovníkom Súkromnej geodézie, s.r.o. Trenčín. Súkromná geodézia, s.r.o. Trenčín vyhotovila na požiadanie žalovaného vytyčovací náčrt hranice medzi parcelami, ktoré sú vo vlastníctve účastníkov konania. Práce vykonal K.. Y. a pretože neexistujú pôvodné pozemno-knižné meračské náčrty, musel použiť katastrálnu mapu, ktorú digitalizoval a prekryl ju v rovnakej mierke s meraním v teréne. Určil hranicu medzi parcelami a po vykonanej skúške správnosti zistením výmer, ktoré mu vyšli v povolených odchýlkach konštatoval, že hranicu určil správne. V tabuľkách, ktoré sú súčasťou vytyčovacieho náčrtu sú body, ktoré sú záväzné a z ktorých sa vychádza. Vo vytyčovacom náčrte, resp. v polárnych vytyčovacích údajoch, ktoré sú súčasťou náčrtu došlo k chybe, ktorá však nemá vplyv na znalecký nákres K.. Y., na ktorom K.. Y. trval. Prístrojom GPS boli vyhotovené body PBPP, ktoré bolo nevyhnutné vyhotoviť, aby sa zhotoviteľ mohol dostať do digitalizovaného systému a samotné vytyčovanie bolo vyhotovené polárnou metódou totálnou stanicou Sokkia SET 3030.
Medzný kameň K.. Y. nikto neukazoval a on ani medzný kameň nenašiel. Žalovaný tvrdil, že medzný kameň neexistuje. K.. F. overil geometrický náčrt K.. Y.Á..
Z uvedeného je zrejmé, že tak žalobcovia ako aj žalovaný boli ochotní rešpektovať dokumentáciu, ktorá slúži ako podklad na vytýčenie hranice medzi parcelami KNC X a KNC X k.ú. U. - F., ktorá sa nachádza v Správe katastra Púchov.
Znalkyňa K.. P. L. v znaleckom posudku č. 11/2012 tiež vychádzala z údajov, ktoré jej poskytla Správa katastra Púchov a potom uviedla, že hranica medzi nehnuteľnosťami registra CKN č. X žalobcov a č. X žalovaného, má priebeh podľa prílohy č. 1 po bodoch č. 125, 124, 76, 117, 119, 120, 50, 66, 97, 121 a 33. Existujúce stavby sa nachádzajú v grafickom náčrte na prílohe 1 označené opisom a vykreslené červenou výplňou. Vlastnícku hranicu identifikovala na priamo zamerané body, s použitou presnosťou ďalšieho premerania na mieste samom. Vzhľadom k presnosti určenia vlastníckej hranice, boli kartometricky určené body z pôvodnej mapy č. 5 do vzdialenosti plus/mínus 0,13 m, stotožnené s priamo zameranými bodmi. Bod č. 125 je znázornený vo vzdialenosti 0,14 m od rohu múrika - zameraný bod č. 75. Oba body je možné považovať za správne ako roh múrika - bod na vlastníckej hranici. Žalobcovia považujú za vlastnícku hranicu múr stavieb žalovaného. Podľa príloh č. 6 až 9 nie sú stavby žalovaného zakreslené na vlastníckej hranici, ale je na nich viditeľný priestor medzi stavbou a vlastníckou hranicou. Žalovaný pri zameraní označil vlastnícku hranicu, ktorej priebeh je vyznačený v prílohe č. 1 zelenou plnou čiarou, ale priebeh tejto hranice nezodpovedá hranici určenej z pôvodnej mapy v prílohe č. 3. V prílohe č. 4 sú do fotodokumentácie z merania orientačne umiestnené čísla podrobných bodov. Na pojednávaní znalkyňa uviedla, že na svojom znaleckom posudku trvá. Ďalej, že hranica medzi parcelami účastníkov konania prechádza sčasti cez garáž patriacu žalobcom, v niektorých miestach odkvapy stavieb žalobcov aj žalovaného zasahujú do hranice, ktorú určila, resp. hranicu presahujú, u žalobcov je to v prednej časti a u žalovaného v zadnej časti. Poukázala na odchýlku, ktorú umožňuje osobe, ktorá robí vytýčenie zákon. Hranicu zakreslila najpresnejšie ako vedela. Poukázala na to, že do pôvodnej mapy z roku 1947 boli ceruzou dokreslené stavby a to rodinný dom a možno aj garáž a tiež stavba v zadnej časti za garážou. Jednalo sa o zákres ceruzou, z ktorého sa nedá presne zistiť na akom mieste sa stavby nachádzali. V roku 1970 sa geometrickým plánom zameral rodinný dom žalobcov, ale nie stavba vzadu ani garáž. Bol zapísaný geometrický plán len so stavbou domu. V období medzi rokmi 1947 až 1970 boli vykonané merania, ale technické podklady o zakreslení meraní do máp neexistujú a takéto neboli ani súčasťou právnej listiny zapísanej do katastra.
Po vykonaní ďalšej ohliadky znalkyňa uviedla, že podľa jej názoru je potrebné vyhotoviť vytyčovací náčrt, ktorý bude súčasťou rozhodnutia súdu. Vysvetlila, že keby sa určovala nová hranica, bolo by potrebné vyhotoviť nový geometrický plán, v ktorom by bola hranica určená. Vzhľadom k tomu, že hranica medzi parcelami účastníkov konania je určená existujúcimi geometrickými plánmi, je potrebné vyhotoviť znalecký posudok a vytyčovací náčrt. Pokiaľ by do budúcnosti došlo k zmene hranice, musel by byť vyhotovený nový geometrický plán. Zároveň vysvetlila, že pokiaľ by aj boli zničené vytyčovacie kolíky, alebo farba, ktoré pri vytýčení použila, akýkoľvek geodet vie na základe vytyčovacieho náčrtu lomové body a hranicu medzi parcelami účastníkov konania zamerať.
Dňa 02. 02. 2011 zaslalo Mesto Púchov výzvu žalobcom, evidovanú pod spis. zn. Výst. 2011/00643- TX1-A/10, ktorou vyzvalo žalobcov, aby v lehote 30-tich dní od doručenia výzvy predložili na stavebný úrad mesta doklady o tom, že dodatočné povolenie stavby „hospodárska budova“ na pozemku parc.č. KN X v k.ú. U. - F., nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými zákonom a osobitnými predpismi, najmä: stanovisko Mesta Púchov a rozhodnutie príslušného okresného súdu o určení priebehu hranice medzi parcelami č. KN X a KN X v k.ú. U. - F.. 08. 07. 2011 vydalo Mesto Púchov, pod spis. zn. Výst. 2011/02100-2-TX1-A/10-Mo rozhodnutie, ktorým prerušilo konanie do doplnenia žiadosti o stavebné povolenie o chýbajúce náležitosti podľa výzvy zo dňa 02. 02. 2011, najneskôr do uplynutia lehoty vo výzve do 15 dní po doručení právoplatného rozhodnutia príslušného Okresného súdu Považská Bystrica, vo veci určenia priebehu hranice medzi pozemkom parc.č. KN X a pozemkom parc.č. KN X k.ú. U. - F..
Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Ako už bolo konštatované tak žalobcovia ako aj žalovaný súhlasia s tým, že hranica medzi parcelami KNC X a KNC X k.ú. U. - F. je určená podkladmi, ktoré sa nachádzajú na Správe katastra v Púchove. Znalkyňa K.. L. uvedenú hranicu zamerala a doručila súdu vytyčovací náčrt, na základe ktorého môže hranicu zamerať ktorýkoľvek geodet. Takýto priebeh hranice určený lomovými bodmi nachádzajúcimi sa v jej vytyčovacom náčrte, súd pojal do svojho rozhodnutia a určil, že lomové body nachádzajúce sa vo vytyčovacom náčrte K.. L. tvoria hranicu medzi parcelami účastníkov konania.
Naliehavý právny záujem na vedení sporu majú žalobcovia v tom, že ich právne postavenie bez určenia hranice je ohrozené. Keďže priebeh hranice nebol zameraný, muselo byť konanie o vydanie dodatočného stavebného povolenia žalobcom na stavbu, ktorá sa nachádza na hranici pozemkov, ktoré patria účastníkom konania prerušené a pokračovať v konaní bude možné až po právoplatnom skončení veci o určenie hranice medzi parcelami účastníkov konania.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho práva neoprávnene zasahuje a môže žiadať vydanie veci od toho, kto ju neprávom zadržuje. Zároveň sa podľa tohto zákonného ustanovenia môže domáhať tiež priebehu hranice medzi spornými pozemkami, lebo v konaní o takej žalobe ide o vzájomné vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv a slová „určenie hranice“ treba považovať za vyjadrovací spôsob, ktorým tak účastníci ako aj súd majú na mysli určenie, ktorá časť zo spornej plochy v prírode tomu ktorému vlastníkovi susedných pozemkov patrí.
Tá časť vytyčovacieho náčrtu, ktorá presne určuje lomové body, ktoré tvoria hranicu medzi pozemkami, ktoré patria účastníkom konania, sa stala súčasťou rozsudku súdu.
O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnom skončení veci (§ 151 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd Trenčín, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.