Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1P/16/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rimavskej Sobote sudcom Mgr. Zoltánom Duszom v právnej veci rozvodu manželstva navrhovateľky S. U., rod. A., nar. XX. XX. XXXX bytom Z. XX, t. č. V. N., V. XX proti odporcovi F. U., nar. XX. XX. XXXX bytom Z. XX o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu J. U., nar. XX. XX. XXXX, na čas po rozvode, bytom u navrhovateľky, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota takto

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov konania S. U., rod. A. M. F. U., ktoré bolo uzavreté dňa XX. XX. XXXX pred Matričným úradom V. N. a ktoré je zapísané v knihe manželstiev uvedeného matričného úradu vo zv. 2, ročník 1993, na strane 290, pod por. č. 22 r o z v á d z a .

Súd maloleté dieťa účastníkov konania J. U., nar. XX. XX. XXXX z v e- r u j e na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky - matky, ktorá je povinná maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec j e p o v i n n ý platiť na dieťa výživné vo výške 40,- Eur mesačne, čo je splatné do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd styk otca s maloletou dcérou Nikoletou pre mimosúdnu dohodu rodičov n e u -

p r a v u j e.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka požiadala súd o rozvod svojho manželstva s odporcom , pretože ich manželstvo je len formálne a neplní svoj účel. Zároveň požiadala o zverenie maloletej J. U. pochádzajúcej z manželstva do svojej osobnej starostlivosti ako aj o určenie výživného zo strany odporcu - otca vo výške 40,- Eur mesačne.

Súd výsluchom účastníkov konania zistil, že ich manželstvo bolo uzavreté dňa XX. XX. XXXX. Dôvodom rozvratu manželských vzťahov bola podľa navrhovateľky nadmerná žiarlivosť odporcu, čo viedlo k závažným nedorozumeniam a sústavným hádkam aj za prítomnosti maloletého dieťaťa.

Odporca uviedol, že je pravdou, že navrhovateľku podozrieval z dôverných známostí a prejavoval k nej nadmernú žiarlivosť. Kvôli tejto skutočnosti sa účastníci konania od roku 2009 sústavne hádali, svedkami ktorých hádok boli aj ich maloleté deti keďže účastníci konania majú okrem maloletej J. aj ďalšie dieťa , plnoletého L. U., J.. XX. XX. XXXX, ktorý je už dospelý, ale zatiaľ študujúci a ktorý žije u odporcu.

Vzhľadom k tomu, že podľa vyjadrenia účastníkov konania je ich manželstvo natoľko rozhárané, že toto manželstvo je už formálne a vôbec neplní svoj účel, obaja žiadali rozviesť toto manželstvo.

Odporca súhlasil so zverením maloletej Nikolety do osobnej starostlivosti matky ako aj s platením výživného vo výške 40,- Eur mesačne.

Súd dokazovaním zistil, že navrhovateľka disponuje čistým mesačným príjmom vo výške 333,- Eur a otec vo výške 346,51 Eur.

Rodičia nežiadali o súdnu úpravu styku otca s maloletou J. , pretože sa na styku vedia mimosúdne dohodnúť.

Kolízny opatrovník žiadal zveriť maloleté dieťa na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky a otca zaviazať platením výživného podľa uváženia súdu.

Podľa §-u 23 Zákona o rodine

1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 Zákona o rodine

1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 Zákona o rodine

1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa §-u 62 Zákona o rodine

1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť;

2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov;

3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona;

4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť;

5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa §-u 65 Zákona o rodine

1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného;

2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní;

3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa §-u 75 Zákona o rodine

1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.;

2) Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa §-u 77 Zákona o rodine

1) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Výrok o trovách konania vychádza z ustanovenia §-u 144 , na základe ktorého účastníci konania o rozvod manželstva nemajú právo na náhradu trov konania.

Súd vyhotovil rozsudok podľa ustanovenia §-u 157 ods. 3 podľa ktorého, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona podľa ktorých rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné, nakoľko sa ho účastníci na pojednávaní výslovne vzdali.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.