Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8To-131-2013.pdf
PDF · 69.59 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/131/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kučeru a sudcov JUDr. Mareka Dudíka a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanému R. M. pre prečin prechovávania extrémistických materiálov podľa § 422c Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 10T/32/2012 zo dňa 8. 11. 2013 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 17. februára 2014 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného R. M..
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 10T/32/2012 zo dňa 8. 11. 2013 bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu prechovávania extrémistických materiálov podľa § 422c Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
v Košiciach, na ul. Floriánskej č.18 v dobe od 20.10.2009 do 12.9.2011 v cele ÚVV a ÚVTOS Košice počas výkonu väzby a trestu odňatia slobody si zabezpečoval a následne prechovávala extrémistické materiály v písomnej a obrazovej forme, ktoré súvisia s pravicovým extrémizmom národnom - socialistickej a neonacistickej orientácie a neonacistickým hnutím, ktorého cieľom je nastoliť bielu rasovú diktatúru a rasovú očistu od nebielych a tzv. neárijských národov, vo forme ich priamej fyzickej likvidácie, čiže materiál textov, hesiel, symbolov, programov a ideológií skupín a hnutí smerujúcich k potlačeniu základných ľudských práv a slobôd podporujúcich a podnecujúcich nenávisť a násilie. Súd mu za to podľa § 422c Tr. zákona, § 43 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 4, § 37 písm. m/ Tr. zákona uložil ďalší trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný sám, ako aj prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že prvostupňový súd pri úvahe o vine a treste nevyvodil zo skutkového stavu správny záver a opísanie skutku tak, ako je to uvedené v napadnutom rozsudku sa nezakladá na pravde. Podľa jeho názoru skutok nenaplňuje znaky prečinu prechovávania extrémistických materiálov a jeho úmysel nebol dokázaný, nakoľko si materiály získaval len za účelom ich čítania a krátenia si voľných chvíľ v ÚVV Košice. V žiadnom prípade neboli určené na šírenie, podnecovanie a propagáciu a neboli ani voľne prístupné, nakoľko boli vždy uzamknuté v skrinke. Má za to, že znalecký posudok je vypracovaný účelovo, aby vzbudil dojem závažnosti a ďalej uviedol, že skutok spáchal neúmyselne, nakoľko nemal vedomosť o závadnosti uvedených materiálov.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd ho spod skutku obžaloby v plnom rozsahu oslobodil, resp. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
Okresný prokurátor k odvolaniu obžalovaného sa vyjadril v tom zmysle, že napadnutý rozsudok okresného súdu považuje za správny a dôvodný. Poukázal na obsah písomných materiálov nájdených v cele obžalovaného a jeho vlastnoručne písané poznámky, v ktorých obžalovaný varuje pred chybou, ktorých sa „spolubojovníci“ na neonacistických akciách dopúšťajú, radí im spôsob, ako nebyť z účasti na akciách odhalený a vytýka malú fyzickú aktivitu košických neonacistov. Podľa jeho názoru nejde iba o zabezpečenie si materiálov za účelom ich šírenia a krátenia si voľných chvíľ v ÚVV Košice a poukázal aj na skutočnosť, že obžalovaný bol v minulosti za trestnú činnosť rovnakej povahy už odsúdený. Navrhol, aby krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.
Krajský súd v zmysle 293 ods. 5, 7 Tr. por. vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného R. M..
Na verejnom zasadnutí krajského súdu obhajca obžalovaného zotrval na podanom písomnom odvolaní v celom rozsahu a navrhol rozhodnúť v zmysle jeho petitu.
Krajský prokurátor v svojom záverečnom návrhu uviedol, že napadnutý rozsudok je vo všetkých výrokoch zákonný a správny a preto navrhol, aby krajský súd zamietol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné.
Na podklade takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou obžalovaného.
Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.
Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vo vzťahu k obhajobe obžalovaného správne uviedol, že objektívna stránka prejednávaného prečinu zahŕňa konanie spočívajúce v prechovávaní extrémistického materiálu, ktorý v zmysle príslušného ustanovenia Trestného zákona presne vymedzil s pohnútkou tento materiál ďalej rozširovať a propagovať.
Skutočnosť, že ide o extrémistický materiál mal aj krajský súd preukázanú z vykonaného znaleckého dokazovania znalcom W.. O. N., z ktorého okrem iného vyplýva, že najzávažnejším z materiálov sú osobné poznámky obžalovaného, z ktorých je zrejmé priame podnecovanie, praktické rady a výzvy k fyzickej likvidácii, vrátane útokov na obydlia, resp. priame fyzické útoky na nebiele skupiny obyvateľstva. Obhajoba obžalovaného v zmysle, že ide o výpisky z knihy Mein Kampf, boli znaleckým dokazovaním v celom rozsahu vyvrátené.
Veľmi dôsledne sa okresný súd vysporiadal aj s pohnútkou vyplývajúcou z ustanovenia § 130 ods. 8 Tr. zák., t. j. s úmyslom podnecovať nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre náboženské vyznanie, vzťahujúcou sa na posudzovaný prečin.
Okresný súd v tejto súvislosti podrobne rozviedol subjektívnu stránku konania obžalovaného a v rámci nej mieru zavinenia a namietanú pohnútku. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom
okresného súdu, že mieru zavinenia a pohnútku je potrebné vyhodnocovať v úzkej súvislosti s osobou páchateľa, v danom prípade obžalovaného R. M., pričom správne prihliadol na celý jeho doterajší život. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že R. M. už bol v minulosti odsúdený pre zločin podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 ods. 3 písm. b/ Tr. zák., ide o osobu, ktorá vie, čo je extrémistický materiál, pričom táto konkrétna skutočnosť je aj podľa názoru krajského súdu jasnou a zrejmou pohnútkou súvisiacou s trestným činom prechovávania extrémistických materiálov.
Zhodnotiac vykonané dokazovanie a riadne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku nemal ani krajský súd žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaný naplnil všetky pojmové znaky prečinu prechovávania extrémistických materiálov podľa § 424c Tr. zák.
Nepochybil okresný súd ani keď obžalovanému po zhodnotení jeho osoby, predchádzajúceho života a okolnosti prípadu uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný bol v posledných 10-trich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, pretože takto uložený trest spĺňa všetky kritériá tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie.
To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.