Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-37-2013.pdf
PDF · 101.78 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-1T/37/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Považskej Bystrici na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. februára 2014, v trestnej veci obžalovaného T. F., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr.zák., samosudcom JUDr. Ivo Hlucháňom, takto
rozhodol:
Obžalovaný T. F., nar. XX. X. XXXX v X. B., trvale bytom Q. č. XX, okres Považská Bystrica, robotník C. U. C., s.r.o. Považská Bystrica,
j e v i n n ý, ž e
dňa 04. augusta 2012 asi o 17:00 h. vo Sverepci, okres Považská Bystrica, riadil osobné motorové vozidlo značky L. E., evidenčného čísla X.-XXX AV, po miestnej komunikácii od futbalového ihriska, označenej dopravnou značkou ako vedľajšia cesta, kde na križovatke s hlavnou cestou č. I/61, v kilometri 162.700, pri odbočovaní vľavo, nerešpektoval dopravnú značku „Daj prednosť v jazde!“ a nedal prednosť v jazde po hlavnej ceste, z ľavej strany prichádzajúcemu motocyklu značky HONDA O., evidenčného čísla I.XXX T., vodiča D.. D. Q., jazdiacemu smerom od obce V. na X. B., ktorý v snahe zabrániť zrážke pri brzdení s motocyklom spadol na vozovku, a pri strede vozovky narazil do ľavého predného rohu nárazníka vozidla. Pri dopravnej nehode Ing. D. Q., bytom I., P. V. XXXX/X, utrpel zlomeninu hornej tretiny tela ľavostrannej ramennej kosti s posunom úlomkov, vykĺbenie 1. záprstnej kosti palca ľavej ruky, zlomeniny 6., 7. a 8. rebra vľavo, pomliaždenie driekovej oblasti, pomliaždenie v oblasti krčnej chrbtice, pomliaždenie hlavy a pomliaždenie kolenného kĺbu, čo si vyžiadalo lekárske ošetrenie a práceneschopnosť s obmedzením v bežnom spôsobe života od 04.08. 2012 v trvaní viac ako 2 mesiace, spočívajúcom v bolestivosti zranení, v obmedzení pohyblivosti a v sťažení hygieny.
Obv.. porušil ustanovenie § 20 ods. 1 Zák č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke,
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,
t ý m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. a
o d s u d z u j e s a z a t o :
Podľa § 157 ods. 1 Tr.zák., za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr.zák. s prihliadnutím na § 36 písm. j) Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 8 / osem / mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba na 1 / jeden / rok.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. sa mu ukladá aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na 1 / jeden/ rok.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodený D.. D. Q. , nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I., J. V. XXXX/X, s nárokom na náhradu škody odkazuje na občiansko súdne konanie.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor v Považskej Bystrici podal na obžalovaného Magáta obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr.zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku.,
Obžalovaný tak ako v prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní poprel , že by bol zodpovedný za dopravnú nehodu a jej následok.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedka a zároveň poškodeného Ing. Q., výsluchom svedkov J. F., T. R., T. U., oboznámením sa obsahom znaleckého posudku D.. E. a následne jeho výsluchu, oboznámením sa odborným vyjadrením F.. O., lekárskymi správami, plánom z dopravnej nehody , fotodokumentáciou, ostatnými listinnými dôkazmi , následne súd preveril svedecké výpovede ohliadkou miesta samom a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovné :
Obžalovaný F. poprel svoju vinu na dopravnej nehode. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní sa pridržiaval svojho tvrdenia z prípravného konania s tým, že za dopravnú nehodu v plnom rozsahu nesie vinu poškodený, nakoľko to bol poškodený, ktorý zlým spôsobom jazdy zavinil takú situáciu, že svojim motocyklom narazil do jeho už stojaceho auta , ktoré bolo v čase nárazu za čiarou ohraničujúcou cestu. Uviedol, že v uvedený deň išiel spolu s kamarátmi na osobnom vozidle , smerom z ihriska, teda po miestnej komunikácii, pričom vchádzal na hlavnú cestu. Pred tým, ako išiel vchádzať na cestu, vozidlo zastavil a presvedčil sa pohľadom na jednu aj druhú stranu, či je možné pokračovať v jazde. V tom počul, ako niektorý z jeho kamarátov povedal, „pozri sa, čo henten robí „, otočil hlavu smerom doľava a už len videl, ako do jeho prednej časti vozidla narazil motocyklista. Jednoznačne v čase nárazu on stál. Potom, ako motocyklista narazil, motorku ďalej odhodilo a motocyklista ostal ležať pred autom. Ihneď spolu s ostatnými členmi posádky auta všetci vyskočili z vozidla, začali dávať prvú pomoc motocyklistovi, ktorý dokonca zvracal. Dali mu dole prilbu , on osobne, teda obžalovaný telefonoval pre sanitku a pre policajtov. Rázne poprel ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní, že by akýmkoľvek spôsobom po dopravnej nehode manipuloval s vozidlom, čo to premiestňoval a vozidlo ostalo stáť presne na tom mieste, kde došlo k dopravnej nehode. Uviedol, že bol to poškodený, ktorý neodhadol situáciu, spanikáril a motocyklom narazil do vozidla, ktoré stálo v značnej vzdialenosti od kraja vozovky. Z tohto dôvodu potom aj v plnom rozsahu spochybňoval znalecký posudok a uviedol, že tak, ako je vozidlo zachytené vo fotodokumentácii, stálo aj v čase dopravnej nehody, teda viac ako tri metre od kraja vozovky.
Poškodený D.. Q. uviedol, že nenesie na dopravnej nehode absolútne žiadnu vinu, potom, ako jazdil na svojej motorke, mal jasný výhľad, bolo dobré počasie a na trase smerom Visolaje - Považská Bystrica jazdil podľa predpisov. Uvedené motorové vozidlo videl, ako prichádzalo z vedľajšej cesty, toto pribrzdilo, čiže jednoznačne z tohto konania aj usúdil, že vozidlo ide zastaviť a dať mu prednosť. Ako náhle však sa približoval k tomuto vozidlu, toto náhle, bez toho, aby zastavilo, pokračovalo v jazde a vytvorilo mu neprekonateľnú prekážku už v jazdnom pruhu motocyklistu, nebol schopný iným spôsobom motocykel zastaviť ako spôsobom, ktorý zvolil, čo viedlo k zablokovaniu kolesa a v podstate vyletel z motorky a pritom narazil do predného rohu vozidla. Poprel, že by s vozidlom jazdil nedovolenou rýchlosťou a pokiaľ znalec ustálil v znaleckom posudku jeho rýchlosť tak, ako je to uvedené v znaleckom posudku, toto namietal, nakoľko znalec pri výpočte jeho rýchlosti nevychádzal z údajov o kĺzavosti tzv. „padákov“, ktoré mal namontované na motocykli a preto bola rýchlosť vyrátaná zle. Poprel, že by niesol na dopravnej nehode akúkoľvek zodpovednosť. Ďalej uviedol, že potom, čo z motocykla padol a šúchavým pohybom narazil do auta, ktoré riadil obžalovaný, na veľmi krátky čas, ktorý nevedel bližšie špecifikovať, stratil vedomie, avšak keď precitol, ležal na vozovke , skláňali sa nad ním obžalovaný, s kamarátmi, pribehli tam ďalší ľudia, pričom obžalovaný alebo jeho kamaráti mu ešte vytýkali spôsob jazdy. Naopak on im taktiež vytýkal, že ich vinou došlo k dopravnej nehode. Za celý čas, čo tam ležal a bol ošetrovaný, až do príchodu zdravotnej záchrannej služby však nikto s autom nehýbal. Pokiaľ znalec v znaleckom posudku uviedol, že s vozidlom sa hýbalo a toto bolo presunuté až o sedem metrov, určite by si to všimol , pokiaľ by to bolo vykonané v jeho prítomnosti. Keďže však jednoznačne k dopravnej nehode došlo v jeho jazdnom pruhu a následne bolo auto obžalovaného nafotené za úrovňou cesty, auto museli pohnúť potom, ako bol odvezený do nemocnice, alebo nevie si inak vysvetliť, kedy došlo k posunu auta. Tvrdil, že on nabúral do auta, ktoré bolo v pohybe. V ďalšej svojej výpovedi sa vyjadroval k svojmu zraneniu, liečby a škode. V celej svojej výpovedi zásadne poprel, že by došlo k dopravnej nehode tak, ako ju popisuje obžalovaný.
Svedok J. F. ako v prípravnom konaní tak i na hlavnom pojednávaní uviedol, že v uvedený deň s obžalovaným a ďalším kamarátom sa viezol v motorovom vozidle, kedy došlo k havárii medzi nimi a motorkou. Bola veľmi slabá premávka a dobrá viditeľnosť.
Svedok npor. V. , príslušník dopravnej polície Považská Bystrica uviedol, že v uvedený deň dopravnú nehodu bol dokumentovať . Po príchode na miesto dopravnej nehody motocykel sa nachádzal už mimo vozovky na opačnej strane, kde malo dôjsť k dopravnej nehode. Obžalovaný Magát uviedol, že vozidlo sa nachádza tam, kde došlo k stretu vozidiel s tým, že povedal, že motorkár mu narazil s jeho prilbou do ľavej prednej časti vozidla. Ohľadne nejakých zvratkov na mieste nehody nič nevedel uviesť. Svedok ďalej potvrdil, že vykonal ohliadku na mieste dopravnej nehody, vytvoril náčrtok, pričom postavenie vozidiel na značil tak, ako mu to povedal obžalovaný F., nakoľko poškodený sa tam už nenachádzal. Na mieste samom, kde mu ukázal obžalovaný, kde došlo k dopravnej nehode, nenašiel žiadne stopy, nakoľko bolo sucho. Vozidlo zaznamenal na základe toho, čo mu povedali, hoci sa ich pýtal, či s vozidlom nebolo hýbané, potvrdili, že s vozidlom hýbané nebolo. Následne potom, ako zadokumentoval dopravnú nehodu, išiel aj za poškodeným do nemocnice, kde ho podrobil dychovej skúške, kde mu vysvetlil plánik, ako zaznamenal, uviedol poškodený, že v žiadnom prípade k dopravnej nehode nedošlo tak, ako je to uvedené v náčrtku s tým, že auto v čase nárazu bolo v jeho jazdnom pruhu.
Svedok J. F. uviedol, že v uvedený deň išiel spolu s obžalovaným a ďalším kamarátom v aute, ako sa približovali ku križovatke, resp. dvoch ciest, zbadal motorkára, ako na prednom kolese sa valí na nich, zrazu padol a prednou časťou tela / hlavou / narazil do ich auta. V čase nárazu auto stálo meter a pol, dva metre za krajnicou. Motorkára odhodilo za krajnicu, teda smerom do cesty, začali mu dávať prvú pomoc. Doslova uviedol, že sa mu zdá, že s vozidlom stáli, keď do nich nabúral, dva alebo dva a pol metra od kraja vozovky, presne si to nepamätá. Avšak s určitosťou na ceste neboli, s tým si je istý. Následne však dodal, že keď videl motorkára na prednom kolese, auto už stálo, potom videl ako padol a šúchal sa smerom k ním. Motorka odletela na vzdialenosť 80 metrov. Následne z auta vyskočili, začali mu dávať prvú pomoc. Nikto s autom v jeho prítomnosti nehýbal. Potom, ako pristúpili k zranenému motorkárovi, tento chrčal, nehýbal sa, avšak dýchal. Pri zranenom boli všetci traja, následne volali sanitku a policajtov, títo prišli asi za pol hodinu. Či prišli skôr policajti alebo sanitka, uviesť nevie. Za celý tento čas však nikto s autom nepohol. Ako mu dávali prilbu dole a poskytovali prvú pomoc, začali tam chodiť ľudia, zastavovať autá a zastavil tam aj autobus s futbalistami. Po náraze motorkára odhodilo späť smerom do cesty s tým, že nohy mal ešte podľa názoru svedka za čiarou, smerom k autu. Bol tam z toho dôvodu, nakoľko ho z toho auta odrazilo meter a pol až dva metre. Hlavu mal skôr k stredu pruhu jazdného. Nohy mal smerom k autu.
Ďalší svedok T. R. v podstate doslova potvrdil výpoveď svedka René F., aj tento svedok uviedol, že sa viezol v aute, ktoré šoféroval F., keď došlo k nehode, poprel, že by auto bolo v jazdnom pruhu, auto bolo za krajnicou, keď došlo k nárazu . V ostatnom vypovedal v podstate zhodne ako svedok F., ako aj obžalovaný.
Svedok potvrdil, že po dopravnej nehode nikto s autom nehýbal.
Ďalší svedok T. U. uviedol, že v uvedený deň viezol futbalistov smerom na Považskú Bystricu z Visolaj, pri odbočke na Pružinu ho obiehal motocyklista. On , teda svedok s autobusom išiel rýchlosťou 75 až 80 km. Potom sa mu stratil mu stratil kvôli terénnej nerovnosti, keď došiel na stupák, zrazu už videl motocyklistu na zemi. Motocyklistu keď obehol, nevidel kvôli tomu, že tam bol „hupák“, potom ho on už videl za nejakých 10-15 sekund, ale už bol na zemi. S autobusom zastavil na parkovisku pri mieste dopravnej nehody. Biele auto v čase, keď on ho videl, bolo už mimo cesty. Doslova svedok uviedol, či s ním cúvol alebo nie, ja neviem, toto som nevidel. Všimol si aj telo poškodeného motorkára, ktorý bol viac menej pri krajnici. Keď svedok prišiel s autobusom na miesto nehody, ešte tam zatiaľ iné auto nebolo, bol tam len obžalovaný so svojimi kamarátmi. Vozidlo bolo mimo vozovky, za bielou čiarou, ale svedok uviedol, že 20 cm. Následne svedok na doplňujúce otázky uviedol, že moment, od kedy sa mu motorkár stratil za horizontom a opätovne ho videl už ležať na zemi, mohlo byť tak dvadsať sekund. S autom sa určite nehýbalo, keď prišiel s tým, že v aute už nikto nebol, keď tam došiel.
Skutočný stav bol ďalej na hlavnom pojednávaní preukázaný výsluchom znalca Ing. P. E., znalec z cestnej dopravy, ktorý vypracoval aj znalecký posudok č. 40/2012. Znalec jednoznačne poprel verziu obžalovaného, uviedol, že konečná poloha vozidla nemohla byť v skutočnosti polohou, kde došlo k zrážke vozidla s motocyklistom. Podľa znalca technicky prijateľná poloha miesta zrážky vozidla Daevo so šmýkajúcim sa telom motocykla bola vo vzdialenosti asi sedem metrov pred konečnou polohou vozidla podľa plánu a podľa fotodokumentácie z nehody . Znalec uviedol, že bezprostrednou príčinou nehody bolo vytvorenie prekážky vozidlo Daevo , teda vozidlo, ktoré riadil obžalovaný, nakoľko tento nedal prednosť prichádzajúcemu motocyklu poškodeného Ing. Q., na ktorom jazdil poškodený Ing. Q.. Avšak zároveň znalec uviedol, že motocyklista výrazným spôsobom prekročil dovolenú rýchlosť, nakoľko išiel pravdepodobne 80 km za hodinu s tým, že nehode by sa zabránilo, keby dodržiaval rýchlosť a išiel by dovolenou rýchlosťou 50 km, pričom nehode by sa dalo zabrániť ešte aj pri rýchlosti 67 km. Jednoznačne však znalec uviedol, že technicky nie je možné prijať verziu obžalovaného o tom, že k dopravnej nehode došlo na tom mieste, ako je zaznamenané vo fotodokumentácii, teda za čiarou vozovky.
Na základe týchto protichodných tvrdení svedkov a znalca potom súd sa rozhodol preveriť výpovede na mieste samom. Na mieste samom potom jednotliví aktéri uviedli, akým spôsobom došlo k dopravnej nehode, pričom na preverovaní týchto výpovedí sa zúčastnil aj znalec a príslušník polície, ktorý nehodu zaznamenával. Znalec jednoznačne poukázal na dôvody, pre ktoré nemohlo dôjsť k dopravnej nehode spôsobom, ako popísal obžalovaný spolu so svedkami s tým, že aj súd dospel k záveru, že jednoznačne už z technického dôvodu nie je možné, aby takýmto spôsobom došlo k dopravnej nehode, ako popísal obžalovaný, teda že by došlo k dopravnej nehode tým spôsobom, že by obžalovaný so svojim vozidlom stál na tom mieste ako ukázal a skutočne aj súd dospel na základe týchto skutočností k záveru, že s vozidlom muselo byť pohnuté. V prípade, že by súd uveril verzii obžalovaného, by skutočne jazdiaci motocyklista musel takmer do pravého uhla zatočiť, čo je technicky nemožné.
Skutočný stav bol ďalej preukázaný v podstate aj doplnenými fotodokumentáciami, ktoré predložil policajný orgán, ktorý vyšetroval nehodu s tým, že ich dal zväčšiť, kde na týchto dodatočných fotkách je vidieť, že na prednom ľavom kolese sa nachádza stopa, s tým, že z tohto sa dá usúdiť, že stopa nie je na tom mieste, kde je ďalšia stopa na nárazníku, teda je na presne opačnom mieste vzdialenom a z tohto sa dá usúdiť, že skutočne s týmto kolesom bolo hýbané. Teda to znamená, že keďže bolo hýbané kolesom, bolo hýbané celým autom.
Skutočný stav bol ďalej preukázaný ohodnotením a odborným vyjadrením MUDr. Hulejovej, z ktorého mal súd za preukázané, k akému zraneniu došlo u poškodeného Ing. Q..
Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd nemal pochýb čo do zistenia skutočného stavu a konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví, podľa § 157 ods. 1 Tr.zák. na základe nasledovných skutočností :
Napriek tomu, že obžalovaný ako aj svedkovia, ktorí s ním sedeli v aute tvrdia, že s vozidlom nebolo pohnuté, súd dospel k záveru, najmä na základe znaleckého posudku k tomu, že technicky nemohlo dôjsť k takému priebehu dopravnej nehody, ako popísal obžalovaný. Na druhej strane však treba uviesť nasledovné skutočnosti: Obžalovaný, ako aj svedkovia, ktorí sedeli v aute, napriek poučeniu o následkoch krivej výpovede jednoznačne zotrvali na tom, že autom sa po dopravnej nehode nehýbalo a auto ostalo na tom mieste, kde k dopravnej nehode došlo. V podstate jediný objektívny svedok z pohľadu súdu mohol byť svedok vodič autobusu T. U., ktorý nemá žiaden vzťah k obžalovanému. Tento uviedol, že motorkár ho obiehal v rýchlosti približne 80 km a viac, pričom tohto nevidel asi dvadsať sekund a potom, keď ho uvidel, už ležal na zemi pri aute. Pričom auto bolo bez akýchkoľvek pochýb za čiarou, ktorá oddeľuje vozovku. Treba uviesť, že každý zo svedkov v podstate uviedol inú vzdialenosť auta od krajnice. jeden svedok uviedol meter, meter a pol , ďalší svedok dva metre, pričom svedok U. uviedol, že to bolo niekoľko centimetrov, možno pol metra, avšak zároveň uviedol, že si to presne nepamätá. Sám poškodený však uviedol vo svojej výpovedi, že pritom, ako letel z motorky, na krátky čas, ktorý však bližšie nepopísal, stratil vedomie a potom sa prebral len na zemi, ako nad ním sa zohýbali nejakí ľudia a pomáhali mu. V čase bolo auto nad ním, nakoľko ho videl, resp. pozeral sa so zeme smerom na smerovku , pričom po celý čas, ako ležal na zemi, autom nikto nehýbal, až potom, čo ho odviezla záchranka. Podľa jeho názoru sa s autom muselo pohnúť až potom. Toto je však jednoznačne vylúčené všetkými ostatnými výpoveďami, kde sám vodič autobusu Galko uviedol , že potom, ako on prišiel k dopravnej nehode, asi po dvadsiatich sekundách, čo sa mu stratil poškodený motocyklista z dohľadu, už videl motocyklistu, ako leží na zemi pri aute a auto bolo za čiarou. Čiže v jediných týchto dvadsiatich sekundách sa mohlo autom pohnúť. Súd vychádzal však z tvrdenia znalca, ktorý zotrval napriek týmto dosť kontraverzným výpovediam svedkov na tom, že nemohlo dôjsť k dopravnej nehode takým spôsobom, teda že by auto stálo za čiarou vozovky a teda keďže došlo jednoznačne k dopravnej nehode, stopy na aute nesú znaky prilby poškodeného D.. Q., kontakt tela Q. s poškodeným autom jednoznačne bol, muselo dôjsť k posunutiu tohto auta potom práve v tých dvadsiatich sekundách, teda v čase, kedy okrem svedkov, ktorí , je nutno uviesť, že sú kamaráti obžalovaného, nikto iný nemohol potvrdiť jeho polohu. Pravdepodobne došlo tak k dopravnej nehode, že ihneď potom, ako Ing. Q. nabúral do auta, vodič ihneď zaradil spiatočný stupeň a pohol vozidlo dozadu. Túto alternatívu potvrdil aj na mieste samom znalec a uviedol, že bol dostatok času na to, aby vozidlo za tento čas posunul obžalovaný, aby vyskočili z auta a aby začali dávať pomoc . Na základe týchto skutočností, keďže znalec jednoznačne uviedol, že príčinou dopravnej nehody bolo zlé vchádzanie do križovatky zo strany obžalovaného, potom súd kvalifikoval konanie obžalovaného tak, ako je uvedené vyššie. Znalec však zároveň v svojom znaleckom posudku uviedol, že čiastočne podiel na dopravnej nehode má aj zlý spôsob jazdy samotného poškodeného a to z toho dôvodu, že tento nedodržal povolenú rýchlosť, išiel vyššou rýchlosťou, pričom už pri rýchlosti 63,58 km za hodinu by bol schopný bezpečne zastaviť, teda v prípade, že by dodržal povolenú rýchlosť 50 km za hodinu v obci, k dopravnej nehode by nedošlo. Z tohto dôvodu sa potom súd stotožnil so závermi znaleckého posudku a konanie poškodeného vyhodnotil ako spolu zavinenie dopravnej nehody , za čo bol v konečnom dôsledku poškodený aj samostatne riešený v priestupkovom konaní a bol právoplatne uznaný vinným, čo sám potvrdil na hlavnom pojednávaní.,
Obžalovaný je z miesta bydliska hodnotený veľmi dobre . V evidenčnej karte vodiča má doposiaľ zaznamenané dva priestupky , pričom oba tieto priestupky spáchal v podstate bezprostredne po dopravnej nehode. Doposiaľ súdne trestaný nebol. Zamestnávateľ ho bližšie nehodnotil.
Podľa § 34 ods.1,4 Tr. Zák. súd pri určovaní druhu trestu a výmery prihliada na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, osobu obžalovaného a jeho pomery, ako i možnosť jeho nápravy. Súd zároveň prihliada na to, že trest má okrem iného zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne má na trest aj preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. Zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 3 Tr. Zák. ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol na spôsob spáchania trestného činu, je ho následok, zavinenie, mieru spolu zavinenia poškodeného, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti , pričom u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr.zák., teda že doposiaľ viedol riadny život. Takže mal pomer poľahčujúcich k priťažujúcim 1:0.
Súd pri ukladaní trestu dospel k záveru, že uložený trest je dostačujúci a tento mu primerane odložil na minimálnu skúšobnú dobu, čo považuje súd za dostatočné potrestanie.
Nakoľko však obžalovaný bezprostredne po spáchaní uvedeného prečinu sa dopustil priestupku v oblasti dopravy, prejavil tým určitý stupeň nezodpovednosti, súd mu uložil aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá podľa § 61 ods. 1,2 Tr.zák. na dobu jeden rok.
Poškodený riadne a včas uplatnil svoj nárok na náhradu škody, avšak súd tohto s nárokom na náhradu škody podľa § 288 ods. 1 Tr. por. Odkázal na občiasnsko súdne konanie a to z toho dôvodu, že jednak sám poškodený uviedol, že si nárok na náhradu škody uplatnil aj u poisťovne, avšak bez akýchkoľvek pochýb mal súd za preukázané , že aj jeho konaním došlo k následku a teda spôsobenej škode, pričom miera tohto spolu zavinenia bude predmetom ďalšieho dokazovania, ktoré by podstatne presiahlo potreby trestného stíhania, toto by predĺžilo a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou Okresného súdu v Považskej Bystrici na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie má odkladný účinok. Rozsudok možno napadnúť len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku, prípadne, že taký výrok nebol urobený,
b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, prípadne, že taký výrok nebol urobený,
c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, prípadne, že taký výrok nebol urobený.
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť prokurátor a čo do povinnosti na náhradu škody aj poškodený.
V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor tak môže urobiť i proti vôli obžalovaného.