Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13P-230-2013.pdf
PDF · 89.37 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/230/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou vo veci starostlivosti o maloleté deti W. : A., D.. XX.X.XXXX a F., nar. X.X.XXXX, obe bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, detašované pracovisko Šaľa, deti matky : Ing. Petry W., nar. XX.X.XXXX, bytom Š., P. XXXX/XX a otca : M. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom Š., A.. M.. Š. XX, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Zvyšuje sa vyživovacia povinnosť otca M. Z. nar. XX.X.XXXX na mal. A. W., nar. XX.X.XXXX zo sumy 120 euro mesačne na sumu 170 euro mesačne a na mal. F. W., nar.X.X.XXXX zo sumy 110 euro mesačne na sumu 150 euro mesačne, u oboch detí počnúc dňom 30.9.2013, s tým, že výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky mal. detí.
Týmto sa mení rozsudok OS Galanta č.k. 12P 289/2012-106 zo dňa 5.3.2013 v časti určenia výživného na mal. deti, v ostatných častiach zostáva rozsudok nezmenený.
Splatné výživné otca za obdobie od 30.9.2013 do 17.2.2014 u mal. A. vo výške 251,67 euro a u mal. F. za obdobie od 30.9.2013 do 17.2.2014 vo výške 201,33 euro je otec mal. detí povinný splatiť v pravidelných mesačných splátkach po 50 euro na každé dieťa, až do zaplatenia, spolu s bežným výživným po právoplatnosti tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom zo dňa 16.9.2013 domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na obe mal. deti, u maloletej A. zo sumy 120 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne a u maloletej Romany zo sumy 120 eur mesačne na sumu 190 euro mesačne, u oboch detí od 3. 7. 2013, pretože vtedy prestala poberať materské vo výške 700 eur mesačne a stala sa poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 196,6 eur mesačne.
Súd pojednával a vec rozhodol bez prítomnosti rodičov maloletých detí podľa § 101 ods. 2 O.s.p., ktorí mali predvolanie na pojednávanie riadne vykázané. Otec podľa § 47 ods. 2 O.s.p.. Obaja rodičia voju neúčasť neospravedlnili a ani nežiadali o odročenie pojednávania.
Kolízny opatrovník navrhol vyživovaciu povinnosť otca zvýšiť čiastočne, u maloletej Patrície na sumu 170 euro mesačne a u maloletej Romany na sumu 150 eura mesačne odo dňa začatia konania, pretože na strane matky došlo preukázateľne k zmene jej pomerov, jej príjem je takmer o päťsto euro nižší, pričom na strane otca prišlo k zvýšeniu jeho príjmov v priemere o 100 euro mesačne, pričom aj po započítaní nevyhnutných výdavkov na pohonné hmoty, respektíve verejnú dopravu mu zostane na jeho
výživu vyššia suma než na výživu matky a maloletých detí. Vyživovaciu povinnosť, na ktorú súd zaviazal otca v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 23 C 36/2013 si bol otec povinný plniť v čase tehotenstva partnerky a určená vyživovacia povinnosť mu podľa rozhodnutia súdu zaniká 2.2.2014. Kolízny opatrovník navrhol, aby súd povolil otcovi zaplatiť zameškané výživné v splátkach.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom matky, s oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 17. 9. 2013, s lustráciou v Sociálnej poisťovne, s dokladmi o príjme otca zo dňa 24. 10. 2013, s pracovným posudkom, s odpoveďou zamestnávateľa otca zo dňa 4. 2 2014, s písomnými vyjadreniam otca zo dňa 4. novembra 2013, s výplatnými lístkami otca, s dokladmi o výdavkoch otca, s výpismi z účtu, z veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn 12 P 389/2012, s rozsudkom zo dňa 5. marca 2013, s dokladmi o príjmoch otca, z obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. 23 C 36/ 2013, s uznesením zo dňa 3. 10. 2013 a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru :
Rodičia mal. detí spolu nežijú, preto ohľadne úpravy výkonu ich rodičovských práv a povinností k mal. deťom pochádzajúcemu z ich vzťahu bola súdom schválená rodičovská dohoda č.k. 12 P 389/2012-106 zo dňa 5.3.2013, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.3.2013. Na základe dohody rodičov boli mal. deti zverené do starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na ich výživu výživným vo výške 120 euro mesačne na mal. Patríciu a 110 euro mesačne na mal. Romanu, u oboch detí počnúc od 1. 12. 2012. Zaostalé výživné za obdobie od 1. 12. 2013 do 5.3.2013 na maloletú Patríciu vo výške 150 euro a na maloletú Romanu vo výške 120 euro povolil súd otcovi zaplatiť v pravidelných splátkach vo výške 50 euro mesačne na každé dieťa až do zaplatenia. Obe maloleté deti boli v čase rozhodovania súdu zdravé, ich potreby boli primerané veku. Maloletá Patrícia mala 3 roky, od 9/2012 navštevovala materskú škôlku v Šali, maloletá Romana mala 1 rok. Matka bola na materskej dovolenke a poberala materské vo výške 700 eur mesačne a rodinné prídavky na 2 mal. deti v celkovej výške 46, 23 eur mesačne, iné príjmy nemala, bola majetná. V spoločnej domácnosti žila so svojimi rodičmi, ktorí neboli zamestnaní, otec bol poberateľom čiastočného invalidného dôchodku. Nehnuteľnosť bola v ich vlastníctve a matka im prispievala na domácnosť sumou od 115 euro do 137 euro mesačne. Otec bol zamestnaný v spoločnosti Slovnaft a.s. so sídlom v Bratislave, s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 754,25 eur mesačne, iný príjem nemal. Bol nemajetný. Žil v spoločnej s matkou, ktorá nebola zamestnaná, aj s jej priateľom, ktorý bol zamestnaný. Na domácnosť prispieval sumou 150 euro mesačne.
Matka je od 3. 7. 2013 poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 196,60 eur a na dve mal. deti poberá rodinné prídavky 46,20 eur mesačne a od 1.1.2014 o výške 47,04 eur mesačne. Mal. Patrícia má 4 roky, podľa vyjadrenia matky má vyššie náklady na školné, Romana má 2 roky. Matka nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Otec je stále zamestnaný v spoločnosti Slovnaft, a.s. Bratislava s priemerným čistým mesačným príjmom za posledných 12 mesiacov vo výške 842,84 eur. Pracovný pomer je dohodnutý na dobu neurčitú, jeho pracovná morálka je dobrá. Pracuje v nepretržitej prevádzke, aj počas víkendov, so začiatkom rannej zmeny o 6.00 hodine ráno, Zamestnávateľ mu nezabezpečuje dopravu do zamestnania, preto otec dochádza osobným motorovým vozidlom, kde na pohonné hmoty vynaloží priemerne sumu vo výške 250 eur mesačne. Otec naďalej býva u svojej matky, ktorej prispieva na bývanie sumu 100 eur mesačne. pričom náklady na bývanie predstavujú sumou 240 eur mesačne (125 eur plyn, 10 eur TV, 71 eur elektrina, 86 eur voda polročne). Otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Na tunajšom súde sa pod sp. zn. 23 C 36/2013 viedlo konanie o určenie príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke, kde súd dňa 3.10.2013 schválil medzi rodičmi súdny zmier, v ktorom sa otec zaviazal zaplatiť matke 1.833,20 eur v splátkach po 458,30 eur s tým, že prvá splátka bola splatná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a každá ďalšia do 15 dňa v mesiaci až do zaplatenia. Otec sa ďalej zaviazal prispievať na výživu matky od 1.10.2013 do 2.2.2014 výživným vo výške 41,60 eur mesačne. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.11.2013 t.j. otec mal v zmysle rozhodnutia zaplatiť úhradu nákladov v 4 splátkach, prvú splátku do 19.12.2013, druhú do 15.1.2014, tretiu do 15.2.2014 a poslednú do 15.3.2014. Povinnosť platiť výživné podľa tohto rozhodnutia už v čase rozhodovania súdu o zvýšení výživného na mal. deti mala byť splnená.
Podľa § 163 ods. l O. s. p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa § 78 ods. l, prvá veta zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 62 ods.1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť Podľa § 63 ods. 1 až 3 cit. zákona, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 75 ods.1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods.1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Napriek tomu, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca uplynul len rok, mal súd za to, že je dôvodné vyživovaciu povinnosť upraviť, pretože na strane matky mal. detí prišlo od posledného rozhodnutia k podstatnej zmene pomerov. Matke už nie je vyplácané materské vo výške 700 eur mesačne, ale od 3.7.2014 poberá rodičovský príspevok v zákonnej výške 196,60 eur mesačne. Aj na strane otca došlo k čiastočnej zmene pomerov a to zvýšením jeho priemerného dosahovaného príjmu zo sumy 754 eur na sumu 842 eur. Podľa Zákona o rodine má každé dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov v tomto prípade na životnej úrovni otca ako rodiča povinného a preto návrhu matky súd čiastočne vyhovel a zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. Patríciu o 50 eur mesačne a na mal. Romanu u 40 eur mesačne. Súd pri rozhodovaní o výške výživného zohľadnil, že mal. deti sú len o jeden rok staršie, sú zdravé a zvýšené výdavky v súvislosti so školným u mal. Patrície súd nepokladal za nevyhnutné, pretože matka je ešte doma na rodičovskej dovolenke s mladšou dcérou a vie preto zabezpečiť aj celodennú starostlivosť o staršie dieťa v domácom prostredí, pričom dieťa nie je predškolského veku. Okrem tohto na strane otca súd zohľadnil skutočnosť, že otec vynakladá vyššiu sumu ( priemerne 250 eur mesačne ) na pohonné hmoty na zabezpečenie prepravy do zamestnania, pričom súd skutočne zistil, že otec pracuje v nepretržitej prevádzky, s nástupom do práce o 6.00 hod. ráno, pričom zamestnávateľ kyvadlovú dopravu nezabezpečuje a preto vzhľadom k vzdialenosti bydliska otca a zamestnania súd tieto výdavky uznal za opodstatnené.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Súd vyživovaciu povinnosť zvýšil odo dňa začatia konania t.j. 30.9.2013 hoci sa matka domáhala od 3.7.2013, kedy sa stala poberateľkou rodičovského príspevku, pretože nenašiel žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by spätné zvýšenie výživného odôvodňovali a matka ani dôvody netvrdila a ani nepreukázala.
Porovnaním objemov príjmov na strane oboch rodičov, mal súd za to, že životná úroveň otca mal. detí, ako povinného, bude po uspokojení zvýšeného výživného na mal. deti /320 eur /, takmer rovnaká a to aj po zohľadnení nevyhnutných výdavkov v súvislosti s dopravou do zamestnania, ako životná úroveň matky, nakoľko mu na uspokojenie jeho potrieb a výdavkov zostane mesačne suma vo výške 272 eur, pričom na strane matky, vychádzajúc z jej príjmu so započítaním výživného ktoré jej otec bol povinný platiť od 1.10.2013 282,80 eur, od 1.1.2014, pretože k zvýšeniu rodinných prídavkov 283,64 eur a od 2.2.2014, po zániku vyživovacej povinnosti 243,64 eur. Súd pri rozhodovaní výživného o výške výživného nebral do úvahy povinnosť otca na ktorú sa zaviazal v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 23 C 36/2013 pretože táto povinnosť mu vznikla už v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom matky a otec si ich mal splniť už oveľa skôr.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.
Zaostalé výživné otca za obdobie odo dňa zvýšenia vyživovacej povinnosti do dňa vyhlásenia rozhodnutia súdu je vo výške 251,67 eur na mal. Patríciu ( 170 - 120 = 50 eur/30 dní v mesiaci september 2013 x 1 deň plus 50 eur x 5 za mesiace október 2013 - február 2014 ) a vo výške 201,33 eur na mal. Romanu ( 150- 110= 40 eur/30 dní v mesiaci september 2013 x 1 deň plus 40 eur x 5 za mesiace október 2013 - február 2014 ). Súd otcovi povolil zaplatiť zaostalé výživné v splátkach vo výške 50 eur na každé dieťa, vzhľadom k tomu že od zvýšenia vyživovacej povinnosti bol otec zaviazaný nahradiť matke výdavky spojené s tehotenstvom a pôrodom mal. detí a bežné výživné, pričom uvedenú povinnosť ešte nemal otec v čase rozhodnutia súdu splnenú v celom rozsahu.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 146 ods. l písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní od dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.