Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-15-2014.pdf
PDF · 100.59 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/15/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovanému: W. A., L.. XX. XX. XXXX, P. J. E. K.L. XXX, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 3.228,15 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 427,62 eur, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V zostávajúcej časti sa žaloba z a m i e t a .
Žalovanému sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou, doručenou súdu dňa 27. 11. 2013, sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal voči žalovanému splnenia povinnosti zaplatiť sumu 3.228,15 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.752,69 eur od 06. 03. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu D. D., a.s. (D., a.s.) poskytla žalovanému na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 13. 03. 2008 úver s dohodnutou výškou ročnej úrokovej sadzby 11,75 %, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou pravidelných mesačných splátok s dátumom splatnosti pôvodne dohodnutej poslednej mesačnej splátky úveru dňa 20. 11. 2014. V rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy žalovaný svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky istiny a úrokov úveru neplnil riadne a včas v lehotách splatnosti mesačných splátok, čím nastal prípad porušenia podmienok úverovej zmluvy podľa čl. 7.6. bod 7.6.1 písm. a) všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy. Vzhľadom na trvajúce omeškanie žalovaného s platením, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 20. 02. 2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, čím sa pohľadávka z úverovej zmluvy v celkovej výške 3.385,60 eur pozostávajúca z istiny nesplatenej časti úveru v sume 2.752,69 eur, nesplatených úrokov a poplatkov za správu úveru v sume 632,91 eur stala splatnou v celom rozsahu. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo žalovanému doručené dňa 23. 02. 2013. Žalovaný svoj záväzok v poskytnutej lehote splatnosti do 05. 03. 2013 nezaplatil, voči žalobcovi je tak od 06. 03. 2013 v omeškaní so zaplatením pohľadávky vo výške 3.385,60 eur pozostávajúcej z istiny 2.752,69 eur, riadnych zmluvných úrokov 427,62 eur a poplatkov za správu úveru 47,84 eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi D., a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 28. 03. 2013 bola pohľadávka voči žalovanému postúpená na žalobcu.
V doplnení žaloby zo dňa 02. 01. 2014 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že pohľadávka žalobcu čo do právneho dôvodu a výšky predstavuje neuhradenú časť istiny úveru. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver v sume 3.319,40 eur (100.000,- Sk) splatiť formou 80 pravidelných mesačných splátok vo výške 62,11 eur s dátumom splatnosti jednotlivých splátok k 20. dňu v mesiaci. Dátum splatnosti prvej splátky bol dohodnutý k 20. 04. 2008 a poslednej splátky k 20. 11. 2014. Za účelom preukázania platobnej disciplíny splácania úveru žalovaným žalobca predložil platobnú históriu splácania úveru a špecifikácia postúpenej pohľadávky. Z predloženého výpisu obratov na úverovej zmluve je preukázaná výška neuhradenej dlžnej sumy 2.752,69 eur, ktorá pozostáva z istiny nesplatenej časti úveru a z riadnych úrokov a poplatkov za spracovanie úveru, ktoré boli vyčíslené za obdobie od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru do pôvodne dojednaného dátumu konečnej splatnosti úveru. Nesplatené zmluvné úroky vo výške 427,62 eur predstavujú zmluvne dojednané úroky, z ktorých zaplatením bol žalovaný ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v omeškaní a ktoré boli vyčíslené v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami. Nesplatené poplatky za správu úveru predstavujú zmluvnými stranami dojednaný spracovateľský poplatok za správu úveru, so zaplatením ktorých bol žalovaný ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v omeškaní a boli vyčíslené v súlade s ustanovením čl. 1 bod 1 predmetnej zmluvy.
Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami, a to zmluvou o splátkovom úvere, oznámením o vyhlásením mimoriadnej splatnosti, oznámením o postúpením pohľadávky, špecifikáciou pohľadávky, výpisom obratov na úverovej zmluve a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 13. 03. 2008 uzavreli D., a.s. a žalovaný ako dlžník zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 100.000,- Sk, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 1.871,- Sk, v počte splátok 80, vždy k 20. dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 20. 04. 2008 a konečná splatnosť úveru na 20. 11. 2014. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 17,73 %. Celkové náklady spojené s úverom boli vyčíslené sumou 63.717,90 Sk. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 11,75 % p. a. Za správu úveru bol dohodnutý poplatok vo výške 60,- Sk mesačne.
D., a. s .vyhlásila ku dňu 19. 02. 2013 mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru č. XXXXXXXXX, čím sa pohľadávka zo zmluvy o úvere stala splatnou v celom rozsahu.
D. D., a.s. listinou zo dňa 5. 4. 2013 oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky z úveru č. XXXXXXXXX, dátum uzatvorenia zmluvy 13. 03. 2008, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 03. 2013, na žalobcu. Podľa špecifikácie odovzdanej pohľadávky výška pohľadávky predstavovala 3.437,39 eur, z toho istina 2.752,69 eur, riadny 427,62 eur a poplatky 47,84 eur.
V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 OSP súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania a právneho zástupcu žalobcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaní. S prihliadnutím na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy, súd vo veci rozhodol. Žiadna zo sporových strán nepožiadala o odročenie pojednávania. Žalujúca strana súhlasila s tým, aby súd vo veci rozhodol bez ich účasti.
Podľa § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (OSP):
Konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí ( § 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra
alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (§ 90), nazýva sa žalobou.
Podľa § 101 ods. 1 OSP:
Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka:
Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 503 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka:
Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd vyhovel žalobe v časti o zaplatenie sumy 427,62 eur, keď vykonaným dokazovaním mal preukázanú dôvodnosť v uvedenej časti. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané uzavretie zmluvy o splátkovom úvere, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému úver, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v dohodnutých splátkach. Medzi účastníkmi konania rovnako nebolo sporné porušenie povinnosti žalovaného splácať poskytnutý úver riadne a včas, ako aj predčasné zosplatnenie úveru z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovaným. V doplnení žaloby žalobca uviedol, že suma 427,62 eur predstavuje zmluvné úroky, s ktorých zaplatením je žalovaný v omeškaní, za obdobie do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Je nepochybné, že s poukazom na podstatu zmluvných úrokov (ako odplaty za poskytnutie úveru), ako aj ustálenú súdnu prax, žalobcovi prislúchajú zmluvné úroky do splatnosti dlhu, v prejednávanej veci do predčasnej splatnosti úveru (ktorá nastala ku dňu 19. 2. 2013). Žalovaný nenamietal výšku uplatnenej sumy (v tejto časti). Spornou nebola ani aktívna vecná legitimácia žalobcu a to na základe postúpenia pohľadávky voči žalovanému z pôvodného veriteľa (D.) na žalobcu. Žalovanému preto uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 427,62 eur.
V zostávajúcej časti súd žalobu zamietol.
Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, ktoré sa opierajú o právo alebo iný nárok (§ 79 ods. 1 OSP). Podstatou uvedenej povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Uvedená povinnosť tvrdenia je základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany, avšak nemusí to vždy zodpovedať konkrétnemu sporu, resp. konkrétnej hmotno - právnej úprave, ktorá sa má v spore použiť. Neunesenie
bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme, o ktorú sa účastník pri uplatnení práva, alebo pri bránení práva opieral. V žalobe musí byť uvedené, o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť. Uvedenému účelu slúži opis rozhodujúcich skutočností, ktoré v prípade, ak budú v konaní preukázané, povedú k záveru, že požiadavka žalobcu, vyjadrená v tzv. žalobnom petite je opodstatnená. Požiadavky na opis rozhodujúcich skutočností sú prirodzene kvalitatívne vyššie v sporovom konaní, ako v konaní nesporovom a majú väčší význam v konaní, ktoré sa začína len na návrh, ako v konaní, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Sporové konanie je ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že procesnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu majú účastníci konania a nie súd. Prejednacia zásada znamená, že sú to účastníci konania, ktorí majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú a ktorých z tohto dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.
V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie istiny úveru 2.752,69 eur, ako aj v časti o zaplatenie poplatkov za správu úveru 47,84 eur. Žalobca v žalobe neuviedol skutkové tvrdenia významné podľa hmotného práva, ktoré umožňujú preskúmať rozsah uplatneného nároku v uvedenej časti. Je nesporné, že žalobcovi prislúcha istina úveru, t. j. poskytnuté peňažné prostriedky v rozsahu, v ktorom neboli žalovanou zaplatené žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi. Žalobca však ani na výzvu súdu neuviedol, aká bola výška neuhradenej istiny úveru v čase zosplatnenia. V žalobe tak absentujú skutkové tvrdenia významné podľa hmotného práva, bez ktorých nie je možné posúdiť rozsah uplatneného nároku. Z tvrdení žalobcu, uvedených v žalobe, resp. v jej doplnení vyplynulo, že neuhradená dlžná suma 2.752,69 eur pozostáva nielen z istiny nesplatenej časti úveru, ale aj z riadnych úrokov a poplatkov za správu úveru, ktoré boli vyčíslené za obdobie od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru do pôvodne dojednaného dátumu splatnosti úveru. Žalobca teda nerozlíšil a ani to nevyplýva z obsahu spisu, aká čiastka zo sumy 2.752,69 eur predstavuje len neuhradenú istinu úveru ku dňu predčasnej splatnosti úveru. Uvedená skutočnosť má význam v situácii, v ktorej z dôvodu neplnenia zmluvných povinností dlžníkmi došlo zo strany veriteľa k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. keď žiada zaplatenie celého dlhu naraz, preto splatnosť úveru nenastane dohodnutým spôsobom a to uplynutím doby konečnej splatnosti úveru. Z tvrdení žalobcu vyplynulo, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo aj v prejednávanej veci. S poukazom na rozhodovaciu činnosť súdov (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98 , rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 19. 11. 2013, sp. zn. 5Co/165/2013, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 30. 5. 2012, sp. zn. 1Co/30/2012) súd zdôrazňuje, že po zosplatnení úveru veriteľovi neprislúchajú zmluvné úroky, ale úroky z omeškania. Absencia vyššie uvedených skutkových tvrdení neumožňuje súdu preskúmať rozsah uplatneného nároku. I keď žalobcovi vzniklo právo na plnenie z predmetného zmluvného vzťahu, pri absencii skutkových tvrdení nemožno určiť výšku nároku žalobcu, pokiaľ ide o vyčíslenie nezaplatenej istiny úveru. Bez vyššie uvedených skutkových tvrdení nemožno oddeliť a priznať žalobcovi istinu úveru, keďže sa táto nedá určiť bez vyššie špecifikovaných náležitostí žaloby. Žalobca si nesplnil povinnosť tvrdenia ani v časti zaplatenia poplatkov za správu úveru v sume 47,84 eur, keďže neuviedol, na ktoré konkrétne obdobie sa uvedený poplatok vzťahuje.
Podľa citovaného zákonného ustanovenia (§ 503 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka) sú úroky splatné najneskôr do doby splatnosti úveru, nie po splatnosti úveru. Zo zákonnej úpravy nevyplýva, že po vyhlásení celého úveru za splatný sa ďalej úročí istina úveru až do zaplatenia (do vrátenia peňažných prostriedkov prislúchajú úroky len v prípade vrátenia peňažných prostriedkov pred dobou splatnosti podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka). Súd poukazuje na podstatu zmluvného úroku, ktorý je vyjadrením odplaty za užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti (veriteľ neposkytuje peňažné prostriedky po lehote splatnosti). Veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Domáhať sa zmluvných úrokov po zosplatnení úveru a ďalej úročiť úver nezodpovedá charakteru a podstate zmluvného úroku. Po zosplatnení úveru sa dlžník nenachádza v režime požičiavania istiny a rovnako ani neužíva istinu, preto žalobcovi, ako veriteľovi neprislúcha odplata za užívanie požičanej istiny zmluvný úrok, ale sankčný úrok z omeškania.
Význam riadneho doplnenia žaloby o uvedenie vyššie uvedených náležitostí netreba v žiadnom prípade podceňovať. Nepochybne sú s ním spojené významné procesnoprávne, ako aj hmotnoprávne dôsledky. Z hľadiska procesného práva je dôležité, aby riadnym a nezameniteľným vymedzením nároku bola vylúčená možnosť zámeny s iným nárokom, ako aj možnosť uplatnenia toho istého nároku (rovnakého plnenia na tom istom skutkovom základe) v ďalšom konaní, čo súvisí s prekážkou začatej, resp. rozhodnutej veci. Preto je potrebné zotrvať na dodržaní požiadavky riadneho a nezameniteľného uplatnenia nároku. Riadne vymedzenie a preukázanie splatnosti dlhu má bezpochyby význam z hľadiska stanovenia vzniku omeškania s peňažným plnením (v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania) a nepochybne má význam aj z hľadiska ďalších právne významných inštitútov hmotného práva, ktoré súvisia s uplatneným nárokom a s jeho súdnou vymáhateľnosťou. Súd zdôrazňuje, že je procesne neprípustné, aby žalobca svoju povinnosť opísania rozhodujúcich skutočností a povinnosť tvrdenia nahradil v žalobe odkazom na pripojené listinné dôkazy. Uvedená skutočnosť by v konečnom dôsledku znamenala, že povinnosť účastníka tvrdiť skutočnosti by bola nahradená vyčítavaním uvedených skutočností z listinných dôkazov zo strany súdu. Listinné dôkazy, na ktoré žalobca odkazuje v žalobe, slúžia na preukázanie tvrdení žalobcu uvádzaných v žalobe, žiadnu inú funkciu nesmú mať. V prípade, ak by súd zisťoval z pripojených listinných dôkazov skutočnosti, ktoré majú byť obsiahnuté v žalobe a ktoré má povinnosť tvrdiť žalobca, príp. iná dotknutá procesná strana, došlo by tým nepochybne k porušeniu zásady rovnakého postavenia účastníkov konania, keďže naznačenú povinnosť tvrdenia by namiesto účastníka konania plnil súd. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti je tiež potrebné zdôrazniť, že absencia vyššie uvedených náležitostí v žalobe nemá za následok odmietnutie podania postupom súdu podľa ustanovenia § 43 OSP. Napriek absencii uvedených náležitostí v žalobe, nemá žaloba také procesné nedostatky, pre ktoré nemožno pokračovať v konaní a ktoré bránia jej vecnému prejednaniu. Žalobca, napriek tomu, že bol predvolaný na súdne pojednávanie, na ktorom mal vytvorený priestor pre doplnenie žaloby, sa pojednávania nezúčastnil a nepožiadal o odročenie z dôležitého dôvodu.
Ani skutočnosť, že žalovaný nerozporuje výšku žalovanej sumy, nemôže zbaviť žalobcu povinnosti tvrdenia rozhodujúcich skutočností a riadneho a nezameniteľného skutkového vymedzenia nároku, ktorá zaťažuje žalobcu. Žalovaný sa nemôže relevantne vyjadriť ku špecifikácii žalovanej sumy ani ku skutočnosti, aká je suma nevrátenej istiny úveru ku dňu zosplatnenia úveru.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP. Žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v prevyšujúcej časti, vzniklo právo na pomernú náhradu trov konania voči žalobcovi, v konaní neúspešnému. Žalovaný si neuplatnil náhradu trov konania, z tohto dôvodu súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.