Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Sd/283/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci navrhovateľa: Y. H., nar. X.X.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom XXX XX S. - H., F. I. č. XXXX/X, zast. advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, Advokátska kancelária so sídlom N. X, G., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, v konaní o opravnom prostriedku podanom navrhovateľom proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.9.2013, takto

rozhodol:

Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.9.2013 podľa , s poukazom na ust. a z r u š u j e a v e c v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 222,78 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Mariána Ďurinu, advokáta so sídlom N. X, XXX XX G. X, číslo bežného účtu: SKXX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v L. G. AG, pobočka zahraničnej banky, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 12.9.2013 odporkyňa Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava podľa o sociálnom zabezpečení a o sociálnom poistení v znení zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 24.5.2013.

V dôvodoch svojho rozhodnutia odporkyňa uviedla, že v konaní o starobnom dôchodku potvrdením Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VUSZ-233890/2002-13 z 13.5.2002 navrhovateľ preukázal, že mu bol od 1.11.1987 priznaný podľa o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov príspevok za službu. Pre nárok na príspevok za službu a jeho výšku bola navrhovateľovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 1.9.1965 do 31.7.1967 a doba vojaka z povolania od 1.8.1967 do 31.10.1987, ktorá bola zaradená do I. kategórie funkcií. Pretože navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania v služobnom pomere a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa od 4.3. 2002, t. j pred dňom nadobudnutia účinnosti Ďalej odporkyňa citovala ust. v znení a uviedla, že podľa o dávke dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania rozhoduje Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Sociálna poisťovňa je príslušná na rozhodovanie o nároku na starobný dôchodok v zmysle o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol podľa predpisov účinných pred 1.1.2004, ktoré vzhľadom

na citované ustanovenia a príslušnosť Sociálnej poisťovne na rozhodnutie o tomto nároku vylučujú. Z uvedeného dôvodu navrhovateľovi tento nárok nevznikol podľa o sociálnom poistení, a to ani s prihliadnutím na ust. , pretože navrhovateľ nespĺňa podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31.12.2003.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom sa domáhal jeho preskúmania.

Uviedol, že odpracoval viac ako 20 rokov služby zaradenej do I. kategórie. Starobný dôchodok mu mal byť priznaný od dosiahnutia 55.roku veku. Odporkyňa mu ešte dňa 2.6.2004 písomne oznámila s poukazom na ust. o sociálnom poistení, že dôchodkový vek dosiahne dovŕšením 62 rokov veku, 4.3.2009. Poukázal na ust. , , , a , ktorý hovorí o odchode do dôchodku v 55 rokoch fyzického veku. V dobe od 29.9.2001 do 8.4.2002 bol vedený v evidencii úradu práce ako nezamestnaný z dôvodov reorganizačných zmien na bývalom pracovisku. To bol zároveň dôvod, prečo prerušil prácu. Dôchodkový vek už dosiahol. Po celú dobu zamestnania v civilnom sektore odvádzal nemocenské, invalidné, starobné poistenie, čo bolo takmer 30 % jeho príjmu. Z tohto dôvodu žiada, aby mu tieto peniaze boli vrátené. Tieto položky boli hradené VUSZ zo svojej kvóty. Z armády v podstate odišiel z politických dôvodov, jeho dôchodok je podpriemerný a za tých necelých 20 rokov do roku 2012 má smiešny dôchodok 183 €.

Vo vyjadrení zo dňa 13.11.2013 odporkyňa s poukazom na totožné dôvody, ako sú uvedené aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Na pojednávaní konanom dňa 17.2.2014 navrhovateľ zotrval na svojom opravnom prostriedku a uviedol, že žiada spätne preplatiť dôchodok od 4.3.2002, kedy dovŕšil dôchodkový vek 55 rokov, ďalej vrátiť sociálne dávky, ktoré odvádzal Sociálnej poisťovni, a ktoré boli ako vojenskému dôchodcovi odvádzané Sociálnou poisťovňou od Vojenského úradu sociálneho poistenia v Bratislave. Odporkyňa vedela, že bol vojakom z povolania a napriek tomu mu záporne odpovedala na jeho žiadosť o dôchodok k 60. roku veku, hoci vedela, že už aj tak prekročil vekovú hranicu 55 a v podstate aj 57 rokov.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní okrem iného uviedol, že odporkyňa v dôsledku zlej aplikačnej praxe nepúšťa vojenských vyslúžilcov alebo policajtov do zaslúženého starobného dôchodku vo veku 55 rokov, rôznymi obštrukciami ich nútila pracovať do veku 62 rokov. Vznikli tým nemalé starosti a problémy tejto skupine obyvateľstva, pretože vo vyššom veku už bol naozaj problém týchto ľudí niekde zamestnať. Navrhovateľovi bol od 1.11.1987 priznaný príspevok za službu podľa , ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. Vek 55 rokov navrhovateľ dovŕšil 4.3.2002 bez akejkoľvek odozvy na sociálne dávky, ako je starobný dôchodok. Ten fakticky dostal vo veku 62 rokov, a to od 4.3.2009. Odpracoval 23 rokov v I. pracovnej kategórii vrátane základnej vojenskej služby a služby vojaka z povolania. V civilnom zamestnaní odpracoval 18 rokov a 130 dní, ako potvrdila aj Sociálna poisťovňa. Má za to, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok, teda sa domáha spravodlivejšieho výpočtu, aký bol doteraz zo Sociálnej poisťovne daný. Navrhol preto napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušiť a zaviazať ju vydaním nového rozhodnutia, ktoré by požiadavku navrhovateľa zohľadňovalo a v prípade úspechu aj náhrady trov konania.

Poverená pracovníčka odporkyne prítomná na pojednávaní poukázala na písomné vyjadrenie odporkyne k veci zo dňa 13.11.2013 a s poukazom naň navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 12.9.2013 ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd v súlade s ust. - preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj s ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné zrušiť.

Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 22.5.2013, doručenou odporkyni dňa 24.5.2013, požiadal o prehodnotenie jeho starobného dôchodku z dôvodu, že má odpracovaných 23 rokov v ozbrojených silách v I. kategórii, preto sa na neho vzťahuje zákona o sociálnom poistení a splnil podmienky nároku na starobný dôchodok dovŕšením 55 rokov veku. Ust. nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok príslušníkov ozbrojených síl, ktorí už dosiahli dôchodkový vek podľa a k tomu dňu získali akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme. Priznanie výsluhového dôchodku podľa nevylučuje, aby obdobie výkonu služby vojaka nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia. Po celú dobu práce z hrubého príjmu odvádzal nemocenské, invalidné, starobné poistenie, ktoré bolo 30 % platu, tým prispieval rôznym asociálnym živlom na ich žitie, tým, ktorí nemajú záujem pracovať. Súčasne žiadal, aby mu bola preplatená doba, ktorú od 55 do 62 rokov odpracoval 6 %, ako káže zákon. Ďalej uviedol, že je smiešne, keď za dobu, ktorú odpracoval v civilnom živote, má dôchodok 183,20 €, a to už i za dobu, ktorú odpracoval po 62. roku veku.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX. zo dňa 19.3.2009 navrhovateľovi priznala podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 4.3.2009 starobný dôchodok v sume 151,80 € mesačne. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia navrhovateľ dôchodkový vek podľa dosiahol dovŕšením 62 rokov veku, 4.3.2009. K tomuto dňu získal 6700 dní obdobia dôchodkového poistenia (presný rozpis je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia), čo predstavuje 18 rokov a 130 dní. Suma starobného dôchodku bola určená podľa ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava č. VÚSZ-233890/2002 zo dňa 13.5.2002 bol navrhovateľovi podľa o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov priznaný príspevok za službu od 1.11.1987 z dôvodu, že navrhovateľ bol rozkazom ministra obrany č. 075 zo dňa 9.7.1987 prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania podľa , t. j. z dôvodu toho, že vo vojenskej činnej službe dosiahol vekovú hranicu stanovenú v brannom zákone a ku dňu prepustenia vykonával službu v ozbrojených silách po dobu 23 rokov, 6 mesiacov a 20 dní a dosiahol vek 40 rokov.

Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava zo dňa 20.6.2013 príspevok za službu, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, bol navrhovateľovi od 24.5.2010 vyplácaný v sume 540,29 € mesačne. Na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia bola navrhovateľovi zhodnotená doba služobného pomeru od 1.9.1965 do 31.10.1987, pričom na určenie sumy priznanej dávky bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 22 rokov, a to od 1.9.1965 do 31.7.1967 v I. kategórii funkcií (základná služba vo vojenskej škole) a od 1.8.1967 do 31.10.1987 v I. kategórii funkcií (vojak z povolania).

Podľa o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1.1.2004 podľa predpisov účinných pred 1.1.2004, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa nároky vyplývajú zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2023.

Ust. zakotvuje zásadu zachovania získaných nárokov, rešpektujúc predchádzajúcu právnu úpravu ( o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), podľa ktorej sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie zachovávajú do 31.12.2023. Z toho dôvodu pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok z titulu výkonu zamestnaní zaradených do zvýhodnenej pracovnej kategórie nie je možné pre navrhovateľa stanoviť iné (menej výhodné) podmienky, ako boli stanovené predchádzajúcou úpravou. Toto ustanovenie umožňuje vznik nároku na starobný dôchodok pred dovŕšením 62. roku veku.

Podľa v spojení s o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1.1.2000 hodnotí služba príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov Zborov nápravnej výchovy, zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona.

Je zrejmé, že navrhovateľovi nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti , ktorá sa na profesionálnych vojakov nepoužije od 1.5.1998 ( o sociálnom zabezpečení vojakov).

Nie je sporné, že navrhovateľovi bol od 1.11.1987 priznaný príspevok za službu, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok za viac ako 20 skončených rokov služby zaradenej do I. kategórie funkcií.

Výkon služby v I. kategórii funkcií navrhovateľovi teda nebol zohľadnený pre nárok a výšku dávky výsluhového zabezpečenia. Nároky vyplývajúce zo zamestnaní zaradených v minulosti do I. a II. pracovnej kategórie (resp. I. a II. kategórie funkcií), spočívajúce v znížení vekovej hranice pre nárok na starobný dôchodok sa vzhľadom na znenie zhodnocujú bez ohľadu na to, či išlo o výkon služby policajtov a vojakov alebo výkon iného zamestnania, alebo o kombináciu takýchto činností.

Poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky započítavajú doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporkyne sa pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme, vymeriava poistencom dôchodok vo výške, ako by celkovo boli poistení len po krátky čas. Pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch, je takýto postup nad akúkoľvek pochybnosť nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia iba vo všeobecnom systéme.

Podľa , občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.

Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

V zmysle o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), vyhláseného v Zbierke (ďalej len „“) ak má, alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť (prežitie ustanoveného veku), môžu sa dávky podľa tohto krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

Z podľa názoru súdu vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku (príspevku za službu považovaného za výsluhový dôchodok).

Príspevok za službu ako dávka sociálneho zabezpečenia považovaný za výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru. Na účely stanovenia výšky starobného dôchodku navrhovateľa je potrebné do doby dôchodkového poistenia preto započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.9.2013 vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov, preto v súlade s ust. , v spojení s a krajský súd rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude preto úlohou odporkyne o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok rozhodnúť znovu, pričom na účely stanovenia výšky starobného dôchodku do doby dôchodkového poistenia navrhovateľa započíta aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu a až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku bude môcť starobný dôchodok krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, maximálne však o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok.

Navrhovateľ bol v predmetnom konaní úspešným účastníkom konania, a preto má pri aplikácii ust. v spojení s ust. právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu vo vyčíslení trov konania zo dňa 17.2.2014 prijatom na tunajšom súde dňa 21.2.2014, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 367,08 € vyčíslených podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Podľa vyhl. MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/6 výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti . V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške 1/13 výpočtového základu. 1/13 výpočtového základu pre rok 2014 predstavuje sumu 61,85 €. Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia, súd priznal odmenu za dva úkony právnej služby, a to za

1) prevzatie a príprava veci dňa 14.1.2014 v súlade s ust. § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 61,85 €,

2) účasť na pojednávaní na tunajšom súde dňa 17.2.2014 v súlade s § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky vo výške 61,85 €,

3) režijný paušál za dva úkony právnej služby v súlade s ust. § 15 písm. a), § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 16,08 € (2 x 8,04 €),

4) náhrada za stratu času spolu vo výške 67 € v súlade s § 15 písm. b) v spojení s § 17 ods. 1 vyhlášky (10 polhodín x 13,40 €),

5) cestovné vlakom z G. do Žiliny a späť spolu vo výške 16 € v súlade s § 16 ods. 4 a § 17 ods. 2 vyhlášky,

čo spolu predstavuje 222,78 €.

Krajský súd sa nestotožnil s názorom právneho zástupcu navrhovateľa, že nejde priamo o dávkovú vec v zmysle ust. § 11 ods. 4 druhej vety vyhlášky, a preto ním požadovanú základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 134 € neuznal.

Odporkyňa je teda povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 222,78 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Mariana Ďurinu, advokáta so sídlom N. X, XXX XX G. X, číslo bežného účtu: SKXX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v L. G. M., pobočka zahraničnej banky, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že,

a) v konaní došlo k vadám uvedeným ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V Žiline, dňa 17. februára 2014

JUDr. Zuzana Jančárová

samosudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:

Miriama Talapková