Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/6/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci navrhovateľky: Q. C., K.. XX.XX.XXXX, O. W. XX, O., zastúpenej advokátom JUDr. Drahomírom Tomčom, Koceľova 9, Bratislava, proti odporcovi: X.. X. V., K.. XX.XX.XXXX, O. W. XX, O., zastúpenému advokátom JUDr. Petrom Hríbom, Metodova 7, Bratislava, o určenie neplatnosti právnych úkonov a určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 11.01.2011 zmeneným podaním podaným na tunajšom súde dňa 22.11.2011 (zmena pripustená uznesením zo dňa 13.04.2012, č.k. -129) sa navrhovateľka domáhala určenia, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 19.01.2005 medzi navrhovateľkou ako predávajúcou na jednej strane a odporcom ako kupujúcim na druhej strane s povolením vkladu vlastníctva pod číslom B.- XXX/XX zo dňa 07.07. 2005, predmetom ktorej bol pozemok s parcelným číslom XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 169 m2 a pozemok s parcelným číslom XXXX// X - záhrady vo výmere 124 m2, v prítomnosti vedené na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie V. O. v Správe katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, pracovisko Bratislava II, a ktoré pozemky boli vytvorené geometrickým plánom číslo XXX/XXXX zo dňa 13.12. 2004 H.. V. Š. - F. z pozemku parcelného čísla XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 775 m2 a z pozemku s parcelného čísla XXXX - záhrady o výmere 2755 m2 nachádzajúcich sa v katastrálnom území V. O. a zapísaných v tom čase na liste vlastníctva číslo XXX v Správe katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, pracovisko Bratislava II, je neplatná. Navrhovateľka sa zároveň domáhala určenia, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 30.12. 2005 medzi navrhovateľkou ako predávajúcou na jednej strane a odporcom ako kupujúcim na druhej strane s povolením vkladu vlastníctva pod číslom V- XX/XXXX zo dňa 01.03.2006, predmetom ktorej bol pozemok s parcelným číslom XXXX/X - záhrada o výmere 900 m2 v prítomnosti vedený na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie V. O. v Správe katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, pracovisko Bratislava II, ktorý bol vytvorený geometrickým plánom číslo XX/XXXX zo dňa 29.11. 2005 Ing. V. Š. - F. z pozemku parcelného čísla XXXX/X - záhrada o výmere 2631 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území V. O. a zapísanom v tom čase na liste vlastníctva číslo XXX v Správe katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, pracovisko Bratislava II, je neplatná. Navrhovateľka sa taktiež domáhala určenia, že dohoda o zriadení vecného bremena zo dňa 30.12.2005, ktorá bola uzatvorená zároveň s kúpnou zmluvou zo dňa 30.12.2005, obsahovo tvoriaca jej tretí bod, ktorú uzatvorila navrhovateľka ako povinná z vecného bremena na jednej strane a odporca ako oprávnený z vecného bremena na druhej strane s povolením vkladu vecného bremena pod číslom V-XX /. XXXX zo dňa 01.03.2006, na základe ktorej bolo zriadené v prospech odporcu

vecné bremeno vo forme práva prechodu a prejazdu osobným a nákladným motorovým vozidlom cez pozemok vo vlastníctve navrhovateľky s parcelným číslom XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 253 m2 nachádzajúci sa v katastrálnom území V. O. a zapísaný na liste vlastníctva číslo XXX v Správe katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, pracovisko Bratislava II, a ktorou dohodou bolo zriadené zároveň aj vecné bremeno a to právo pokládky všetkých inžinierskych sietí cez tento pozemok s parcelným číslom XXXX/X a to podzemnej prípojky elektrickej, vodovodnej, plynovej, kanalizačnej, telefónnej a káblovej prípojky ako aj v práve trpieť výkon údržby, opráv, resp. rekonštrukcií týchto sietí, je neplatná. Navrhovateľka taktiež žiadala, aby súd určil, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností a to pozemku s parcelným číslom XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 169 m2, pozemku s parcelným číslom XXXX/X - záhrady o výmere 124 m2 a pozemku s parcelným číslom XXXX/X - záhrady o výmere 900 m2 nachádzajúce sa v katastrálnom území Podunajské Biskupice a zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX Správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, pracovisko Bratislava II. Navrhovateľka taktiež žiadala o náhradu trov konania.

Svoj návrh voči odporcovi navrhovateľka odôvodnila tým, že odporca je výlučným vlastníkom nehnuteľností a to pozemkov s parcelným číslom XXXX/X a XXXX/X, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území V. O. a sú zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX v Správe katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, ktoré nadobudol na základe ním vyhotovenej kúpnej zmluvy zo dňa 19.01.2005 s povoleným vkladom vlastníctva dňa 07.07.2005 pod číslom B. - XXX/XXXX od navrhovateľky ako predávajúcej. Predmetné pozemky boli vytvorené geometrickým plánom číslo XXX/XXXX vyhotoveným Ing. V. Š.

- F.t dňa 13.12.2004 z pozemkov navrhovateľky s parcelným číslom XXXX a XXXX nachádzajúcich sa v katastrálnom území V. a zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX v Správe katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu. Navrhovateľka uviedla, že odporca je výlučným vlastníkom pozemku s parcelným číslom XXXX/X nachádzajúcim sa v katastrálnom území V. O. a zapísaným na liste vlastníctva číslo XXXX v Správe katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu. Predmetný pozemok odporca nadobudol na základe ním vyhotovenej kúpnej zmluvy zo dňa 30.12.2005 s povoleným vkladom vlastníctva dňa 01.03.2006 pod číslom B. -XX/XXXX od navrhovateľky ako predávajúcej. Predmetný pozemok bol vytvorený geometrickým plánom číslo XX/XXXX vyhotoveným Ing. V. Š. - F. zo dňa 29.11.2005 z navrhovateľkinho pozemku parcelného čísla XXXX/X nachádzajúceho sa v katastrálnom území V. O. a zapísanom v tom čase na liste vlastníctva číslo XXX v Správe katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu. Navrhovateľka zároveň uviedla, že na základe dohody o zriadení vecného bremena zo dňa 30.12.2005, ktorá tvorí tretí bod kúpnej zmluvy zo dňa 30.12. 2005, zriadila v prospech odporcu vecné bremeno vo forme práva prechodu a prejazdu osobným a nákladným motorovým vozidlom cez jej pozemok s parcelným číslom XXXX/X, nachádzajúci sa v katastrálnom území V. a zapísaný na liste vlastníctva číslo XXX v Správe katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu a zároveň aj právo pokládky všetkých inžinierskych sietí cez tento pozemok a to podzemnej prípojky elektrickej, vodovodnej, plynovej, kanalizačnej, telefónnej a káblovej prípojky ako aj v práve trpieť výkon údržby, opráv, resp. rekonštrukcii týchto sietí. Pozemok s parcelným číslom XXXX/X bol vytvorený geometrickým plánom číslo XX/XXXX z 29.11.2005, vyhotoveným geodetom Ing. V. Š. -F. z pozemku parcelného čísla XXXX/X, nachádzajúceho sa v katastrálnom území V. O. a zapísaného v tom čase na liste vlastníctva číslo XXX v Správe katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu. Navrhovateľka taktiež uviedla, že kúpnu zmluvu zo dňa 30.12.2005 spísal odporca, ktorý jej tvrdil, že cez jej pozemok s parcelným číslom XXXX/X chodiť nebude, lebo má prístup na kupovaný pozemok z pozemku s parcelným číslom 1714, ktorého spoluvlastníčkou je v 2/3 jeho manželka. Navrhovateľka uviedla, že je osoba maďarskej národnosti, po slovensky dobre nevie a naviac, už v čase spísania a podpísania kúpnej zmluvy zo dňa 30.12.2005 trpela na očné ochorenie, šedý zákal. S poukazom na stanovisko číslo 69 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 03.10.2001, sp. zn. dospela navrhovateľka k záveru, že kúpne zmluvy zo dňa 19.01.2005 a zo dňa 30.12.2005 sú absolútne neplatné, keďže geometrický plán na ktorý sa vo svojom obsahu každá zmluva odvolávala, netvorili s nimi technickú jednotu listiny, neboli s nimi pevne zošité a preto netvorili s nimi ich nedeliteľnú súčasť. Navrhovateľka mala za to, že ani jedna z nich nemôže byť platným a perfektným právnym úkon s poukazom na ustanovenie , , . Navrhovateľa argumentovala tým, že z rovnakých skutkových a právnych dôvodov nemôže byť platná a právne perfektná ani dohoda o zriadení vecného bremena zo dňa 30.12.2005.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že predmetné kúpne zmluvy zo dňa 19.01.2005 a zo dňa 30.12.2005 ako aj dohoda o zriadení vecného bremena zo dňa 30.12.2005 obsiahnutá v kúpnej zmluve zo dňa 30.12.2005 sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi, pretože sa priečia dobrým mravom s poukazom na ustanovenie . Navrhovateľka uviedla, že v dôsledku geometrického

plánu zo dňa 29.11.2005 a kúpnej zmluvy zo dňa 30.12. 2005- vytvorením a odpredaním pozemku s parcelným číslom XXXX/X - záhrada o výmere 900 m2- stratila navrhovateľka prístup k ostatným častiam svojho pôvodného pozemku v tomto geometrickom pláne označených ako pozemok s parcelným číslom XXXX/X - záhrada o výmere 1200 m2 a pozemok s parcelným číslom XXXX/X - záhrada o výmere 531 m2, ktoré sú stavebnými pozemkami, určenými na individuálnu výstavbu rodinnými domami a naopak, odporca na jej základe ako aj na základe dohody o zriadení vecného bremena právne získal právo prechodu k novovytvorenému pozemku s parcelným číslom XXXX/X - záhrada o výmere 900 m2 cez navrhovateľkin pozemok s parcelným číslom XXXX/X - dvor o výmere 253 m2 ako aj právo pokládky inžinierskych sietí ako aj právo ich rozkopávky, údržby a rekonštrukcie. Predmetná kúpna zmluva je voči navrhovateľke diskriminačná, teda vykazuje znaky diskriminácie a vybočenie z pravidiel morálky, keď nerešpektuje vzájomnú rovnosť účastníkov. Navrhovateľka taktiež uviedla, že v dôsledku geometrického plánu zo dňa 13.12.2004 a kúpnej zmluvy zo dňa 19.01.2005 - vytvorením a odpredaním pozemku s parcelným číslom XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 169 m2 a pozemok s parcelným číslom XXXX/X - záhrada o výmere 124 m2 - stratila navrhovateľka prístup k ostatným častiam svojho pôvodného pozemku v tomto geometrickom pláne označeného ako pozemok s parcelným číslom XXXX/ X - záhrada o výmere 2631 m2, ktorý je stavebným pozemkom, určenými na individuálnu výstavbu rodinnými domami a naopak, odporca na jej základe ako aj na základe dohody o zriadení vecného bremena získal právo prechodu k novovytvorenému pozemku s parcelným číslom XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 169 m2 a k pozemku s parcelným číslom XXXX/X - záhrada o výmere 124 m2 cez jej pozemok s parcelným číslom XXXX/X - dvor o výmere 253 m2 ako aj právo pokládky inžinierskych sietí ako aj právo ich rozkopávky, údržby a rekonštrukcie. Predmetná kúpna zmluva je voči navrhovateľke diskriminačná, teda vykazuje znaky diskriminácie a vybočenie z pravidiel morálky, keď nerešpektuje vzájomnú rovnosť účastníkov.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že odporca je jej susedom a oslovil ju, aby odpredala kus záhrady, ktorý bol v jej výlučnom vlastníctve a zdedila ho po jej strýkovi. Navrhovateľka pozemok predávala, lebo ho s manželom už nevládali obrábať a odporca povedal, že ho kupuje pre garáž. Navrhovateľka sa dohodla s odporcom, nakoľko druhý kupujúci tam chceli postaviť cestu aj s plynom aj kanalizáciou a navrhovateľka sa bála, že nebude mať prístup na svoj pozemok. Navrhovateľka súhlasila s predajom, avšak odporca zmluvy nepripravil tak ako boli dohodnutí, podviedol ju. Navrhovateľka už vtedy nevedela čítať, keďže vzhľadom na vysoký cukor sa jej rapídne zhoršil zrak (šedý zákal), navyše slovenskému textu nerozumela. Navrhovateľka uviedla, že zmluvu jej prečítal odporca, ktorý jej hovoril obsah zmluvy v maďarčine, ale hovoril niečo iné, ako bolo v zmluve napísané, navrhovateľka mu však vtedy verila. Navrhovateľka ďalej uviedla, že po vypracovaní týchto zmlúv a pred ich podpísaním, nemala možnosť sa s týmito zmluvami riadne oboznámiť, lebo keď doniesol odporca zmluvy, naliehal, aby hneď išli do Bratislavy podpísať zmluvy u notára, pričom ona zmluvy videla prvý krát pri podpise. Navrhovateľka zároveň uviedla, že pri podpisovaní kúpnej zmluvy zo dňa 30.12.2005 a 19.05.2005 nebol geometrický plán zošitý s predmetnými zmluvami. Navrhovateľka uviedla, že text zmluvy zo dňa 19.01.2005 sa nachádza na dvoch listoch a troch stranách. Navrhovateľka sa pri predaji nehnuteľnosti radila s manželom, ale ten zomrel dňa 24.02.2008. Pri prejednávaní náležitosti zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 14.12.2004 ako aj zmlúv z 19.01.2005 a 30.12.2005 bol prítomný odporca, navrhovateľka a jej manžel. Okrem manžela navrhovateľky nikto nevedel, že predáva tie nehnuteľnosti. Navrhovateľka ďalej uviedla, že peniaze si pri predaji prepočítala, lebo peniaze sa počítajú rovnako po slovensky ako aj po maďarsky. Navrhovateľka nebola nútená, aby podpísala zmluvy o predaji nehnuteľnosti, avšak zmluvy boli vypracované odporcom. Dcéry sa dozvedeli až po odpredaji tých nehnuteľností, že tieto nehnuteľnosti boli odpredané. Navrhovateľka uviedla, že jej dcéry by si chceli postaviť v jej záhrade rodinný dom, v dôsledku zmluvy však nemajú zabezpečenú prístupovú cestu. Ústna dohoda bola taká, že odporca ponechá prístupovú cestu k zadnej časti navrhovateľkinej parcely o rozlohe 17 árov. Odporca navyše túto prístupovú cestu ohradil, dal tam len malú bránu a uložil tam vyrúbané drevo, všetok prístup do zadnej časti bol preto nemožný. Navrhovateľkine dcéry sa chceli dohodnúť s odporcom, aby mohli mať prístupovú cestu, ale odporca sa dohodnúť nechcel. Dohoda znela tak, že odporca bude na odkúpený pozemok vchádzať cez pozemok svojho svokra. Nikdy nebola reč o tom, že odporca bude používať navrhovateľkin pozemok a navyše ho ešte aj ohradí. Navrhovateľka uviedla, že problém je vo vecnom bremene, zriadením ktorého došlo k znehodnoteniu jej nehnuteľnosti. Čo sa týka výmery predmetu predaja, bol presne podľa zmluvy a dohody. Navrhovateľka uviedla, že geodetov objednal odporca, a títo vymerali to, čo im odporca kázal, navrhovateľka následne za geometrický plán zaplatila, nemala však možnosť oboznámiť sa s geometrickými plánmi ešte pred podpisom vzhľadom k tomu, že zle vidí. Navrhovateľka by nikdy nebola súhlasila s takým znením zmluvy, ktorá by obsahovala vecné

bremeno, bremeno prechodu cez jej nehnuteľnosť, aby kedykoľvek využíval jej nehnuteľnosť na prechod na uloženie káblov. Navrhovateľka argumentovala tým, že neplatnosti zmluvy sa domáha s takým veľkým časovým odstupom po podpise zmluvy, nakoľko si zmluvu založila a až v roku 2011, keď ju dcéry oslovili, že by si radi postavili rodinné domy v jej záhrade a chceli od nej časť záhrady odkúpiť, zistili však, že prístupová cesta na týchto 17 árov nie je zabezpečená zmluvne. Navrhovateľkine dcéry prezreli tieto predmetné kúpne zmluvy a upozornili ju na to, že zmluvy nie sú v súlade s právnymi predpismi. Po predaji sa na týchto pozemkoch nič neudialo, kolíky, ktoré tam umiestnili zememerači boli nedotknuté a až po uplynutí dvoch rokov odporca tieto dotknuté pozemky oplotil. Navrhovateľka taktiež uviedla, že v Bratislave v V. O. žije 51 rokov. V spoločnej domácnosti žije s dcérou, jej partnerom a ich dvoma deťmi. S dcérami a vnučkami rozpráva po maďarsky s partnerom jej dcéry sa snaží rozprávať po slovensky, ale keďže sú tam určité rečové bariéry, tak prostredníkom v komunikácii je dcéra. Navrhovateľka uviedla, že nakoľko skončila školy v Maďarsku, v maďarčine nerozoznávajú mužský, ženský a stredný rod, slovenčinu ovláda na veľmi kuchynskej úrovni. Pri bežnej komunikácii medzi ľuďmi ju opravia a rozumejú jej, aj ona im väčšinu rozumie, nakoľko tu žije už 51 rokov.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť, pričom uviedol, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností pozemku parcely č. XXXX/X a pozemku parcely č. XXXX/X, ktoré sa nachádzajú v Bratislave, mestskej časti V. O. v katastrálnom území V. O. zapísané na LV č. XXXX v Správe katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, ktoré nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 19.01.2005. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 07.07.2005. Odporca je tiež výlučným vlastníkom nehnuteľnosti pozemku parcely číslo XXXX/X nachádzajúcej sa v Bratislave, mestskej časti V. v katastrálnom území V. zapísanej na LV č. XXXX v Správe katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, ktorú nadobudol do svojho výlučného vlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.12.2005. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 01.03.2006. Táto kúpna zmluva obsahovala aj dohodu o zriadení vecného bremena cez pozemok navrhovateľky parc. č. XXXX/X Tieto nehnuteľnosti odporca nerušene užíva. Odporca uviedol, že samotnému uzatvoreniu kúpnych zmlúv predchádzalo dojednanie medzi predávajúcou (navrhovateľkou) a kupujúcim (odporcom), pri ktorom došlo k úplnej zhode oboch strán s obsahom zmlúv a kde navrhovateľka určite, zrozumiteľne a nesporne prejavila vôľu dotknuté pozemky za dohodnutú kúpnu cenu predať, ako aj zriadiť vecné bremeno. Navrhovateľka obdržala všetky právne dokumenty týkajúce sa prevodu nehnuteľností v obidvoch prípadoch vždy vopred, a to niekoľko dní pred ich samotným podpísaním, teda o obsahu zmlúv mala vedomosť, ako aj o oddelení dotknutých parciel. Na nehnuteľnosti parcelu č. XXXX/X a parcelu č. XXXX/X, ktoré sa nachádzajú v Bratislave, mestskej časti V. v katastrálnom území V. O., zapísané na LV č. XXXX v Správe katastra pre hlavné mesto SR O. bola dokonca medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 14.12.2004 uzatvorená zmluva o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy. Odporca taktiež uviedol, že v čase rokovania o zmluve o budúcej zmluve ako aj o kúpnych zmluvách, a aj pri ich podpísaní, nebola navrhovateľka pozbavená spôsobilosti na právne úkony a bola dostatočne rozumovo vyspelá na to, aby posúdila svoje zrakové schopnosti i jazykové znalosti. Nakoľko navrhovateľka žije od narodenia na území, kde neprevláda jazyk maďarskej menšiny, odporca nepredpokladal, že by jazykové znalosti navrhovateľky boli nedostatočné, keď po slovensky rozumie dobre. Odporca uviedol, že kúpne zmluvy o prevode nehnuteľností boli uzatvorené v súlade s ustanovením a podľa ustanovenia . Tieto právne úkony majú písomnú formu, z hľadiska platného hmotného práva obsahujú všetky predpísané náležitosti a preto sú perfektné a platné a prejavy vôle účastníkov sú na jednej a tej istej listine, keď jednotlivé časti zmluvy tvorili technickú jednotu listiny. Geometrické plány boli spolu so zmluvami priložené k návrhu na vklad do katastra v súlade s ustanovením katastrálneho zákona. Katastrálny úrad v katastrálnom konaní podľa katastrálneho zákona nezistil, že by napadnuté kúpne zmluvy trpeli vadou nezákonnosti, nevznikli žiadne pochybnosti a ani neboli žiadne vady, ktoré by spôsobovali neplatnosť právneho úkonu. Odporca mal za to, že prílišný formalizmus by nemal mať prednosť pred výkladom zmluvného textu a mal by brať ohľad najmä na účel úkonu spočívajúci vo vôli účastníkov. Jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je aj priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy.

Odporca ďalej uviedol, že podanie navrhovateľky o určenie neplatnosti právneho úkonu, ako aj ostatné podania sú nedôvodné a klamlivé. Navrhovateľka nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa Preukázala len špekulatívny záujem na zmene právneho stavu, v záujme dosiahnutia peňažného zisku. Dôvody pre ktoré navrhovateľka podala návrh, mohla uplatniť

v trojročnej premlčacej lehote, nie až po 6 resp. 7 rokoch, a z tohto dôvodu vzniesol odporca námietku premlčania. V zmluvách, ktoré odporca vypracoval sú zahrnuté len tie údaje a skutočnosti, na ktorých sa s navrhovateľkou vopred dohodli a to aj po vypracovaní zmlúv. Prvá zmluva o budúcej kúpnej zmluve bola podpísaná 14.12.2004, jej bola daná k dispozícii pred samotným podpisom. Riadna kúpna zmluva, ktorá bola v podstate totožná so zmluvou o budúcej kúpnej zmluve, bola podpísaná navrhovateľkou dňa 19.01.2005. Táto kúpna zmluva, tzv. prvá riadna kúpna zmluva bola navrhovateľke daná k dispozícii pred podpisom zhruba tri týždne, vrátane geometrických plánov. V poradí tretia zmluva, bola uzavretá 30.12.2005, túto mala navrhovateľka k dispozícii minimálne 1 týždeň. Odporca navrhovateľke zmluvy odovzdal, po predchádzajúcom prejednaní, nebola pri tom sama, bol tam jej manžel a jedna jej dcéra. Odporca uviedol, že zmluvy vôbec neurýchľoval, čoho dôkazom je aj to, že od podpísania zmluvy o budúcej zmluve do podpísania prvej riadnej kúpnej zmluvy ubehlo 36 dní. Ďalej od podania návrhu na vklad ubehlo takmer pol roka, kým bol vklad povolený správou katastra. Pri druhej riadnej kúpnej zmluve bol vklad povolený po dvoch mesiacoch. Odporca taktiež uviedol, že geodetov zavolal on resp. vytipoval, ale objednávala ich navrhovateľka. Taktiež s nimi aj komunikovala v odporcovej prítomnosti a bola prítomná pri vymeriavaní a zatĺkaní kolíkov. Navrhovateľka prevzala od geodeta geometrické plány v oboch prípadoch, aj ho vyplatila. Odporca záhradu oplotil v roku 2006 a s navrhovateľkou sa dohodol na prechode cez jej dvor ešte predtým ako vypracoval zmluvu. Navrhovateľka predala parcelu odporcovi, pričom vedela a dohodli sa, že cez ich parcely žiadna cesta (cesta investorov pokúšajúcich sa zastavať územie vnútrobloku ohraničené ulicami Staromlynská, Odeská, ul. 8. mája a ul. Janka Kráľa) viesť nebude. Nehnuteľnosť predávala odporcovi pretože bol zárukou toho, že tam cesta nebude, nakoľko mala obavy, že zamýšľanou výstavbou obytného súboru v území vnútrobloku komunikáciou vedenou cez jej pozemok by jej popraskal dom. Ak so zmluvami navrhovateľka nesúhlasila, mohla v zákonnej lehote požiadať súd o preskúmanie rozhodnutia Správy katastra pre Bratislavu, ktorý zmluvy povolil zavkladovať. Geometrické plány boli vyhotovené v troch výtlačkoch, geodet odovzdal navrhovateľke tieto výtlačky. Jeden si nechala navrhovateľka a dva si zobral odporca, s tým, že jeden bol pre odporcu a druhý prílohou návrhu na vklad do katastra. Pri podpisovaní obidvoch zmlúv mal odporca pri sebe tieto dva výtlačky, takže pri podpisovaní zmlúv mohol byť zošitý len jeden geometrický plán s jedným výtlačkom zmluvy, teda jedna zmluva bola taká, že s ňou bol geometrický plán pevne zošitý. K návrhu na vklad boli pripojené všetky písomnosti, ktoré vyžaduje zákon. V podateľni boli odovzdané všetky zmluvy, bola tam daná aj zmluva pevne zošitá s geometrickým plánom a potom aj niekoľko nezošitých zmlúv. Kataster si prevzal zmluvy nezošité, takže tá zošitá zmluva zostala odporcovi. Odporcovi boli originály kúpnych zmlúv odcudzené dňa 01.10.2012.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu, ako aj vyjadrení účastníkov konania a výsluchom svedkov H.. V. Š., W. Q. U. R. I., pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Zmluvou o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy uzatvorenou medzi navrhovateľkou ako budúcou predávajúcou a odporcom ako budúcim kupujúcim dňa 14.12.2004 sa účastníci konania dohodli na uzatvorení kúpnej zmluvy, predmetom ktorej mal byť prevod nehnuteľností- pozemky parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 169 m2 a parcelné číslo XXXX/ X, druh pozemku - záhrady vo výmere 124 m2 (novovytvorené parcely podľa geometrického plánu č. 168/2004 vyhotoveného H.. V. Š.- F.), nachádzajúce sa v katastrálnom území V.. Dohodnutá kúpna cena nehnuteľností bola 500.000,- Sk.

Kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi navrhovateľkou ako predávajúcou a odporcom ako kupujúcim dňa 30.12.2005 došlo k prevodu nehnuteľnosti - pozemok parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku - záhrada vo výmere 900 m2, nachádzajúcej sa v katastrálnom území V. (novovytvorená parcela podľa geometrického plánu č. 95/2005 vyhotoveného Ing. V. Š. - F.). Cena nehnuteľnosti bola stanovená na 1.000.000,- Sk. Účastníci zmluvy sa súčasne dohodli na zriadení vecného bremena na parcele XXXX/X nachádzajúcej sa v katastrálnom území V. O. v prospech odporcu (vlastníka parcely XXXX/ X) ako oprávneného z vecného bremena, spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu osobným a nákladným vozidlom cez pozemok XXXX/X, na ktorom je dvor a v práve pokládky všetkých inžinierskych sietí cez parcelu XXXX/X a to podzemnej elektrickej vodovodnej, plynovej, kanalizačnej, telefónnej a káblovej televíznej prípojky, ako i rozkopávky pri výkone údržby, opráv, resp. rekonštrukcii týchto sietí a povinnosť navrhovateľky toto právo strpieť. Vecné bremeno bolo zriadené bezodplatne na dobu neurčitú a bolo spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti XXXX/X. Dňa 30.12.2005 osvedčila pracovníčka poverená

notárom Mgr. R. I. na notárskom úrade X.. H. Q. pravosť podpisu navrhovateľky na predmetnej zmluve pod poradovým číslom O 1100960/05.

Geometrickým plánom č. 95/2005 vyhotoveným Ing. V. Š. - F. boli z nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X druh pozemku- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 606 m2 nachádzajúcej sa v katastrálnom území V. O. oddelené pozemky parc. č. XXXX/X U. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 198 m2 a 253 m2 za účelom zriadenia vecného bremena na parcele č. XXXX/X. Geometrickým plánom bol zároveň z nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X druh pozemku - záhrada vo výmere 2631m2 nachádzajúcej sa v katastrálnom území V. O. za účelom predaja oddelený pozemok parcelné číslo XXXX/X, záhrady vo výmere 900m2.

Kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi navrhovateľkou ako predávajúcou a odporcom ako kupujúcim dňa 19.01.2005 došlo k prevodu nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území V. - pozemky parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 169 m2 a parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku - záhrady vo výmere 124 m2 (novovytvorené parcely podľa geometrického plánu č. 168/2004 vyhotoveného H.. V. Š.- F.). Cena nehnuteľností bola stanovená na 500.000,- Sk. Dňa 19.01.2005 osvedčila pracovníčka poverená notárom W. Q. na notárskom úrade X.. W. O. pravosť podpisu navrhovateľky na predmetnej zmluve pod poradovým číslom R. XXXXX/XXXX.

Geometrickým plánom č. XXX/XXXX vyhotoveným Ing. V. Š. - F. bol z nehnuteľnosti parc. č. XXXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 775m2 nachádzajúcej sa v katastrálnom území V. O. oddelený pozemok parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 169 m2. Geometrickým plánom bol zároveň z nehnuteľnosti parc. č. XXXX druh pozemku - záhrada vo výmere 2755 m2 nachádzajúcej sa v katastrálnom území V. O. za účelom predaja oddelený pozemok parcelné číslo 1720/2, záhrady vo výmere 124 m2.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre okres Bratislava II, obec: BA - m.č. V. O., katastrálne územie: V. O. súd zistil, že navrhovateľka je vlastníčkou nehnuteľností - parcely parcelné číslo XXXX/X, X, X U. XXXX - zastavané plochy a nádvoria, parcely parcelné číslo XXX/X- orná pôda a stavby so súpisným číslom XXXX. Na liste vlastníctva je zároveň zapísané právo prechodu a prejazdu osobným a nákladným vozidlom cez pozemok parc. č. XXXX/X a práva pokládky inžinierskych sietí na parcele č. XXXX/X v prospech vlastníka parcely č. XXXX/X.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre okres Bratislava II, obec: BA - m.č. V. O., katastrálne územie: V. súd zistil, že odporca je vlastníkom nehnuteľností- parcely parcelné číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria a parcely parcelné číslo XXXX/X,X - záhrady. Na liste vlastníctva je zároveň zapísané právo prechodu a prejazdu osobným a nákladným vozidlom cez pozemok parc. Č..XXXX/X a práva pokládky inžinierskych sietí na parcele č. XXXX/X.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre okres Bratislava II, obec: BA - m.č. V. O., katastrálne územie: V. O. súd zistil, že A. V. U. U. Š. sú spoluvlastníčky parcely parcelné číslo XXXX - záhrady.

Zo spisu sp. zn. V-26/06 Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu súd zistil, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.12.2005, geometrického plánu a návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra a návrhu na zriadenie vecného bremena v prospech kupujúceho zo dňa 30.12.2005 Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu povolila dňa 01.03.2006 vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pozemok parc. č. XXXX/X v prospech odporcu a zriadila vecné bremeno v zmysle predmetnej kúpnej zmluvy.

Zo spisu sp. zn. V-293/05 Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu súd zistil, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.01.2005, geometrického plánu a návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra zo dňa 19.01.2005 Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu povolila dňa 07.07.2005 vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - pozemku parcelné číslo XXXX/ X a parcelné číslo XXXX/X v prospech odporcu.

Listom zo dňa 20.04.2011 oznámila Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu súdu, že kúpne zmluvy registrované pod B.- XXX/XX, U. Č.. B.-XX/XX nie sú pevne spojené s geometrickými plánmi č. XXX/XXXX U. Č.. XX/XXXX, ktoré sú evidované v zbierke listín samostatne.

Listom zo dňa 06.06.2013 oznámilo Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave II, Obvodné oddelenie PZ Ružinov východ súdu, že dňa 01.10.2012 bolo Policajnému zboru oznámené spáchanie priestupku proti majetku podľa § 50 ods.1 zákona č. 372/90 Zb., ktorého sa dopustil neznámy páchateľ tým, že v čase od 11.00 hod. do 13.00 hod. dňa 01.10.2012 v Bratislave na Sabinovskej ulici odcudzil bez použitia násilia z motorového vozidla odporcu čiernu koženú tašku s obsahom rôznych písomností. Páchateľa uvedeného skutku sa zistiť nepodaril a preto bola vec uložená.

Dňa 30.12.2005 bol v osvedčovacej knihe notárskeho úradu JUDr. H. Q. overený podpis navrhovateľky pod poradovým číslom XXXX a NCRop O 1100960/05.

Listom zo dňa 16.12.2013 oznámila Notárska komora Slovenskej republiky súdu, že v Notárskom centrálnom registri osvedčených podpisov evidujú osvedčený podpis navrhovateľky na zmluvách zo dňa 19.01.2005 a 30.12.2005.

Dňa 03.01.2005 bol v osvedčovacej knihe notárskeho úradu X.. W. O. overený podpis navrhovateľky pod poradovým číslom XXXX a NCRop O 46006/2005.

Dňa 31.07.2012 založil odporca do spisu úradne osvedčenú kópiu kúpnej zmluvy zo dňa 19.01.2005 pevne zošitej s geometrickým plánom č. XXX/XXXX spolu s osvedčením pravosti podpisu navrhovateľky ako predávajúcej a úradne osvedčenú kópiu kúpnej zmluvy zo dňa 30.12.2005 pevne zošitej s geometrickým plánom č. 95/2005 spolu s osvedčením pravosti podpisu navrhovateľky ako predávajúcej.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. súd zistil, že pod touto spisovou značkou je vedené konania v právnej veci navrhovateliek A. C. a U. R. (dcéry navrhovateľky) proti odporcovi o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu, prejazdu a v práve pokládky inžinierskych sietí cez pozemok odporcu parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere 124 m2, parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere 900 m2 v kat. úz. PR.

Svedok H.. V. Š. uviedol, že vyhotovil geometrický plán na oddelenie parciel účastníkov konania v roku 2004 a 2005. Najprv sa s ním telefonicky skontaktoval odporca z dôvodu, že potreboval riešiť odčlenenie parcely na vedľajšom pozemku a požiadal ho o stretnutie na danom pozemku. Na základe toho tam svedok prišiel s kolegom Ing. Z., kde za účasti navrhovateľky prejednali spôsob odčlenenia tých parciel. S navrhovateľkou sa prvý krát stretol, až keď prišiel na pozemok. Navrhovateľka svedka požiadala, aby vyhotovil geometrický plán a dohodli sa na cene. Rozprávali sa po slovensky, svedok jej rozumel, aj ona jemu. Nepamätal si, že by mal nejaké problémy v komunikácii s ňou. Na základe ústnej objednávky, následne prebiehali viackrát merania, pri ktorých boli väčšinou prítomný svedok s kolegom, navrhovateľka a odporca, ktorý im po technickej stránke vysvetľoval čo majú urobiť. Svedok hranice pozemku vyznačil značkami a s navrhovateľkou prešiel tie značky a vysvetlil jej čo znamenajú. Objednávatelia na mieste ukázal svedkovi, kde približne chcú mať hranice toho pozemku, svedok urobil merania a potom vyhotovil geometrický plán akoby na nečisto, ktorý potom ešte prekonzultoval s účastníkmi konania. Svedok následne urobil geometrický plán na čisto a na základe tohto geometrického plánu na mieste vytýčili dané body. Svedok odovzdal navrhovateľke tri kusy geometrických plánov. Navrhovateľka za vyhotovenie geometrických plánov zaplatila v hotovosti pri odovzdaní. Svedok mal za to, že navrhovateľka bola prítomná pri vytyčovaní hraníc v súvislosti s prípravou oboch geometrických plánov. Svedok si nepamätal, že by navrhovateľka žiadala, aby vytýčil nejakú cestu v šírke troch metrov. Navrhovateľka svedka neoslovila od odovzdania geometrických plánov do roku 2011 s žiadnou reklamáciou a v priebehu toho vytyčovania navrhovateľka nedala najavo, že by nesúhlasila so svedkovým postupom.

Svedkyňa W. Q. uviedla, že si overovanie podpisu na kúpnej zmluve zo dňa 19.01.2005 nepamätá, ale uviedla, že predmetný podpis overovala. Uviedla, že k zväzovaniu zmluvy (aj s geometrickým plánom) dochádza vždy až po podpise zmluvy a vykonávala ho svedkyňa, ako pracovníčka notárskeho úradu. O overení podpisu existuje záznam na notárskom úrade, neexistuje však záznam o zviazaní zmluvy. Taktiež uviedla, že v prípade, ak by sa overoval podpis na kúpnej zmluve, ktorej súčasťou bol geometrický plán, neuviedla by to v overovacej knihe.

Svedkyňa R. I. uviedla, že pracovala na notárskom úrade JUDr. Macáka od roku 2004 do leta 2012. Svedkyňa si overovanie podpisu na kúpnej zmluve zo dňa 30.12.2005 nepamätala. Uviedla, že k zväzovaniu zmluvy (aj s geometrickým plánom) dochádza vždy až po podpise zmluvy a vykonávala ho svedkyňa. O overení podpisu existuje záznam na notárskom úrade, ako aj v centrálnom registri, neexistuje však záznam o zviazaní zmluvy. Taktiež uviedla, že v prípade, ak by sa overoval podpis na kúpnej zmluve, ktorej súčasťou bol geometrický plán, neuviedla by to v overovacej knihe.

Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Podľa písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

S poukazom na cit. zák. ustanovenia a výsledky vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.

Navrhovateľka sa v konaní domáhala určenia neplatnosti zmlúv zo dňa 19.1.2005 a 30.12.2005 (vrátane dohody o zriadení vecného bremena), ako aj určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom týchto zmlúv.

Napadnuté zmluvy boli podľa názoru navrhovateľky neplatné predovšetkým z dôvodu, že geometrické plány, na ktoré sa každá z týchto zmlúv odvoláva, netvorili s nimi technickú jednotu listiny, neboli s nimi pevne zošité, a preto netvorili s nimi ich nedeliteľnú súčasť. Preto boli podľa navrhovateľky obe zmluvy neplatné s poukazom na ust. a a .

Zo spisov Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislavu sp. zn. V - 293/05 a V - 26/06 súd zistil, že v týchto spisoch sa nachádzajú napadnuté zmluvy, ktoré nie sú pevne spojené s geometrickými plánmi, na ktoré sa zmluvy odvolávajú. V priebehu konania odporca predložil súdu jedno vyhotovenie oboch napadnutých zmlúv, ktoré boli pevne spojené s geometrickými plánmi, na ktoré sa odvolávajú a do spisu založil overenú fotokópiu takýchto zmlúv. Z uvedeného je zrejmé, že existoval minimálne jeden exemplár napadnutých zmlúv, ktorý bol pevne spojený s geometrickými plánmi. Sporné však bolo, či

k tomuto pevnému spojeniu došlo pred alebo po podpise zmlúv oboma zmluvnými stranami. V konaní boli vypočuté zamestnankyne notárskych úradov, na ktorých bol overovaný podpis navrhovateľky na napadnutých zmluvách, ktoré si však na konkrétne okolnosti podpisu týchto zmlúv nepamätali, obe však uviedli, že k zviazaniu zmluvy dochádza vždy až po podpise zmluvy. Z uvedeného sa dá vydedukovať, pri absencii iných dôkazov, že aj pri napadnutých zmluvách to bolo tak (teda, že k ich zviazaniu s geometrickými plánmi došlo až po podpise zmlúv). Napriek tom súd nepovažoval napadnuté zmluvy za neplatné z tohto dôvodu.

Súd si je vedomý toho, že podľa stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zverejneného pod č. 69/2001 zmluva o prevode nehnuteľnosti musí byť uzavretá v písomnej forme, pričom prejavy vôle účastníkov, vrátane ich podpisov, musia byť na tej istej listine ( ods. l, ods. 2 ); pokiaľ takúto zmluvu, vrátane jej nedielnych príloh, tvorí viac ako jeden list, musia byť všetky tieto jednotlivé hárky pevne spojené (zošité) tak, aby tvorili technickú jednotu listiny, a to už pred jej podpísaním. Napriek tomu súd je toho názoru, že nemožno bez ďalšieho prijať záver, že pokiaľ zmluva o prevode nehnuteľnosti nie je pred jej podpisom pevne spojená s geometrickým plánom, je neplatná. Súd pritom poukazuje na viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok zo dňa 5.10.2006, č. k. Sž-o-KS 55/2006, rozsudok zo dňa 18.3.2010, č. k. , rozsudok zo dňa 18.1.2011, č. k. ), ktoré boli prijaté po zverejnení vyššie citovaného stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR a napriek tomu judikovali právny názor v tom zmysle, že nedostatok technickej jednoty zmluvy o prevode nehnuteľnosti spočívajúci v tom, že zmluva nebola pevným spôsobom zviazaná s geometrickým plánom, nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ale ide o nedostatok, ktorý možno odstrániť na výzvu správneho orgánu (príslušný orgán katastra), no nepredstavuje požiadavku na vykonanie právneho úkonu v stanovenej forme. Právnu otázku - technickú jednotu zmluvy o prevode nehnuteľnosti ako právneho úkonu uzatvoreného podľa nehodnotili predmetné rozhodnutia ako podmienku platnosti zmluvy, ale ako nedostatok, na odstránenie ktorého musí byť účastník správneho konania vyzvaný príslušným orgánom katastra. Je pritom irelevantné, že tieto rozhodnutia boli prijaté v rámci správneho súdnictva (teda sa v nich rozhodovalo o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam katastra), nakoľko posudzovať platnosť zmluvy podľa ustanovení musia rovnako súdy rozhodujúce v rámci správneho súdnictva, ako aj súdy rozhodujúce v občianskom súdnom konaní. Takisto je nepodstatné, že v danom prípade príslušný orgán katastra nevyzýval účastníkov na odstránenie tohto nedostatku, nakoľko to nemôže mať vplyv na platnosť zmluvy.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že obe napadnuté kúpne zmluvy majú všetky podstatné náležitosti stanovené zákonom, sú určité a zrozumiteľné, podpísané oboma zmluvnými stranami, pričom podpis navrhovateľky ako predávajúcej bol overený notárom. Zmluva zo dňa 19.1.2005 aj zmluva zo dňa 30.12.2005 sú vyhotovené každá na jednom liste papiera vrátane podpisov účastníkov zmluvy. Pokiaľ ide o predmet kúpnych zmlúv, tento je vymedzený aj odkazom na príslušný geometrický plán. Navrhovateľka pritom uviedla, že pokiaľ ide o výmeru predávaných pozemkov, táto bola presne podľa dohody s odporcom. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že vyhotovenie geometrických plánov objednala navrhovateľka a geodet jej vyhotovené geometrické plány aj odovzdal, pričom ona za ich vyhotovenie aj zaplatila. Geometrický plán k zmluve zo dňa 19.1.2005 bol vyhotovený dňa 13.12.2004 a k zmluve zo dňa 30.12.2005 bol vyhotovený dňa 29.11.2005, teda v oboch prípadoch viac ako mesiac pred uzatvorením zmluvy. Navrhovateľka mala teda dosť času oboznámiť sa s ich obsahom, keďže geodet jej ich odovzdal, čo potvrdil vo svojej výpovedi. Naviac pred uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 19.1.2005 účastníci konania uzatvorili dňa 14.12.2004 (teda viac ako mesiac pred podpisom kúpnej zmluvy) zmluvu o budúcej zmluve, ktorá už tiež odkazovala na geometrický plán č. 168/04, a obsahovo (v podstatných náležitostiach) bola totožná s kúpnou zmluvou zo dňa 19.1.2005, teda opäť navrhovateľka mala dostatok času oboznámiť sa s touto zmluvou pred podpisom kúpnej zmluvy. Podpisy účastníkov na zmluve o budúcej zmluve boli úradne overené. Navrhovateľka tiež uvádzala, že pri rokovaniach s odporcom o zmluvách bol prítomný aj jej manžel. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd neuveril tvrdeniu navrhovateľky, že nemala možnosť a dostatok času sa oboznámiť s podpisovanými zmluvami pred ich podpisom, že odporca, keď priniesol zmluvy, naliehal aby hneď išli do Bratislavy podpísať zmluvy k notárovi. Navrhovateľka tiež tvrdila, že dobre nevidí a nerozumie dobre slovenskému jazyku (aj keď z tohto dôvodu neplatnosť zmlúv nenapádala), čo bol ďalší z dôvodov, prečo sa nemohla riadne oboznámiť s podpisovanými zmluvami. Navrhovateľka však tieto skutočnosti ničím nepreukázala (teda, že má tak závažné zdravotné problémy, že nemôže čítať, ako aj to, že neovláda slovenský jazyk; skutočnosť, že v konaní požiadala o tlmočníka, túto skutočnosť nepreukazuje, keďže aj

počas konania sa stalo, že navrhovateľka odpovedala na otázku položenú jej v slovenčine bez toho, aby jej ju tlmočník preložil), a tiež ani netvrdila ani nepreukázala, že by s týmito skutočnosťami oboznámila odporcu pred podpisom zmlúv.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že napadnuté zmluvy (vrátane dohody o zriadení vecného bremena, ktorá je súčasťou kúpnej zmluvy zo dňa 30.12.2005) nie sú neplatné pre rozpor s ust. . Súd nezistil ani, že by napadnuté zmluvy boli v rozpore s inými ustanoveniami zákona. V konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by navrhovateľku k uzatvoreniu zmlúv niekto nútil, teda že by zmluvy neuzatvorila slobodne. Kúpna cena jej bola v oboch prípadoch riadne vyplatená (čo však nemá vplyv na platnosť zmlúv).

Navrhovateľka tiež tvrdila, že napadnuté zmluvy sú neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Tvrdila, že kúpne zmluvy sú voči navrhovateľke diskriminačné, teda vykazujú znaky diskriminácie a vybočenie z pravidiel morálky, keď nerešpektujú vzájomnú rovnosť účastníkov. Podstatou tejto diskriminácie malo byť to, že zatiaľ čo v prospech odporcu bolo zriadené vecné bremeno zaťažujúce pozemok v jej vlastníctve, naopak nebolo zriadené vecné bremeno v jej prospech zaťažujúce pozemky, ktoré predala odporcovi, a teda ona nemá právne zabezpečený prístup na svoj pozemok. Tu súd poukazuje na to, že občianske právo je ovládané zásadou zmluvnej voľnosti, teda účastníci zmlúv sa v zásade môžu dohodnúť na čomkoľvek, pokiaľ to nie je v rozpore so zákonom, prípadne dobrými mravmi. Súd mal za to, že nemožno bez ďalšieho konštatovať, že ide o rozpor s dobrými mravmi, pokiaľ sa účastníci zmluvy dohodnú, že v prospech jedného z nich bude zriadené vecné bremeno, zatiaľ čo v prospech druhého z nich vecné bremeno nebude zriadené. Navrhovateľka tvrdila, že takéto dojednanie bolo v rozpore s tým, na čom sa účastníci pred podpísaním zmluvy ústne dohodli, toto však ničím nepreukázala. Skôr o opaku svedčí tá skutočnosť, že hoci navrhovateľka tvrdila, že o skutočnosti, že na jej pozemok bolo zriadené vecné bremeno a na pozemok odporcu nie, sa mala dozvedieť od svojich dcér, ktoré sa to podľa ich výpovedí v konaní sp. zn. dozvedeli v roku 2008, návrh na určenie neplatnosti kúpnych zmlúv podala až v roku 2011. Pokiaľ navrhovateľka navrhla vypočuť na okolnosti, že napadnuté zmluvy sú v rozpore s dobrými mravmi ako svedkyne svoje dcéry, súd považoval takéto dokazovanie za nadbytočné, nakoľko ako uviedla samotná navrhovateľka, jej dcéry neboli prítomné ani pri jednaní s odporcom o pripravovaných zmluvách ani pri ich podpise. Pokiaľ by mali vypovedať o skutočnostiach, ktoré sa odohrali až po podpise zmlúv, tieto sú pre toto konanie irelevantné, nakoľko rozpor s dobrými mravmi musí existovať už v čase podpisu zmlúv, pokiaľ by mal spôsobovať ich neplatnosť. Súd tiež poukazuje na to, že v občiasnkoprávnych vzťahoch v zásade nie je vylúčené, ani to, aby účastníci uzatvorili zmluvu, ktorá je výhodnejšia pre jedného z účastníkov zmluvy. Iba pri spotrebiteľských zmluvách, kde na jednej strane vystupuje tzv. silnejší účastník - dodávateľ a na druhej strane tzv. slabší účastník - spotrebiteľ, zákon zakazuje, aby tieto obsahovali ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V danom prípade však nejde o spotrebiteľskú zmluvu.

V danom prípade súd v neposlednom rade prihliadol aj na tú skutočnosť, že navrhovateľka sa domáha určenia neplatnosti zmlúv až po 5 resp. 6 rokoch od ich uzatvorenia, čo skôr nasvedčuje skutočnostiam (tvrdeným odporcom), že zmluvy boli uzatvorené v súlade s dohodou a zámerom účastníkov, a navrhovateľka začala spochybňovať ich platnosť až s väčším časovým odstupom, zrejme do istej miery pod nátlakom svojich dcér, ktoré zrejme majú určitý zámer s pozemkami, ktoré odkúpili v roku 2007 od navrhovateľky.

Jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Deklaruje a podporuje sa tak princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť len výnimkou, a nie zásadou (viď napr. Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. ).

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keď súd nezistil rozpor napadnutých zmlúv ani so zákonom, ani s dobrými mravmi, musel návrh v časti o určenie neplatnosti zmlúv zamietnuť.

Pokiaľ sa navrhovateľka v konaní domáhala tiež určenia, že je vlastníčkou nehnuteľností, ktoré boli predmetom napadnutých kúpnych zmlúv, v tejto časti súd návrh tiež zamietol, keďže v konaní nezistil,

že by boli napadnuté kúpne zmluvy neplatné, a teda vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam prešlo na odporcu a navrhovateľka už nie je ich vlastníčkou.

Navrhovateľka žiadala vypočuť v konaní ako svedkyňu X.. Ľ. J., a to na otázku, či kúpne zmluvy zo dňa 19.1.2005 a 30.12.2005 boli perfektné právne úkony. Súd túto ako svedkyňu nevypočul, jednak z dôvodu, že toto je právna, nie skutková otázka, ale najmä tiež z dôvodu, že JUDr. J. zastupovala odporcu v tomto konaní.

Pokiaľ ide o výsluch svedkov, ktorých v konaní navrhoval vypočuť odporca, súd ich nevypočul, nakoľko to nebolo potrebné na zistenie skutkového stavu veci.

Podľa o trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.