Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16P-252-2013.pdf
PDF · 94.34 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/252/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov samosudkyňou JUDr. Zuzanou Miklošovou, v právnej veci navrhovateľa A. O., H.. XX.X.XXXX, trvale bytom P. XXXX/XX, E. L., zastúpeného JUDr. Dušanom Szabóom, advokátom so sídlom Nemocničná 7, P.O.Box 29, Kráľovský Chlmec, proti odporkyni R. O., Q.. F., H.. X.X.XXXX, trvale bytom D. XXX, E. L., zastúpenej JUDr. Petrom Pandym, advokátom so sídlom L. Kossutha 99, Kráľovský Chlmec, v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému X. O., H.. X.X.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov, na čas po rozvode, takto
rozhodol:
I. Manželstvo navrhovateľa A. O., H.. XX.X.XXXX a odporkyne R.Z. O., Q.. F., H.. X.X.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX N. S., zapísané v knihe manželstiev Z. Ú. E. L., vo zväzku 12, ročník 1994, na strane 103, pod poradovým číslom 56, rozvádza.
II. Na čas po rozvode zveruje maloletého X. O., H.. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená a povinná maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého X. sumou 90,-Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
IV. Účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 25.9.2013 sa navrhovateľ domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou. Na čas po rozvode navrhol zveriť maloletého syna X. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Výživné na maloleté dieťa navrhol vo výške 70€ mesačne, ktoré bude uhrádzať k rukám navrhovateľky vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
V návrhu uviedol, že manželstvo s odporkyňou uzavreli z lásky po jeden a pol ročnej známosti dňa 22.10.1994 v S.. Problémy sa začali v mesiaci máj 2013, prejavili sa nezhody medzi manželmi v podstate vo všetkom. Často sa hádali a začali sa vzájomne odcudzovať. Odporkyňa s navrhovateľom nekomunikovala viac týždňov a z práce chodila domov v neskorých nočných hodinách. Svoj neskorý príchod neodôvodňovala. Na začiatku sa o manželku bál, no došlo mu, že navrhovateľka už nemá záujem s ním žiť v manželstve. Manželia sa v súčasnosti bavia len o oficiálnych veciach. Odporkyňa uviedla, že odporcu nenávidí, pričom navrhovateľ nevie prečo, keďže nespravil nič, prečo by ho mala nenávidieť. Taktiež navrhovateľovi povedala, že ho už nemá rada, nemá o neho záujem a nechce s ním žiť. Od mesiaca máj 2013 sa manželia intímne nestýkajú.
Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, správou kolízneho opatrovníka a zistil tento skutkový stav:
Zo sobášneho listu bolo zistené, že navrhovateľ A. O., H.. XX.X.XXXX a odporkyňa R. O., Q.. F., H.. X.X.XXXX uzavreli manželstvo dňa 22.10.1994 v Pribeníku. U oboch ide o prvé manželstvo. Z potvrdenia Mesta E. L. zo dňa 17.9.2013 súd zistil, že manželia mali posledné spoločné bydlisko na ul. P. XXXX/XX N. E.X. L.. Z rodných listov súd zistil, že z manželstva pochádzajú dve deti O.Ö. O., H.. X.X.XXXX a maloletý X. O., H.. X.X.XXXX.
Zo správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov v rodine zo dňa 17.1.2014 bolo zistené, že odporkyňa sa s maloletým synom X. odsťahovala zo spoločnej domácnosti v mesiaci október 2013 do nájomného bytu na ul. D. XXX N. E. L.. Jedná sa o štvorizbový byt, ktorý bol v čase šetrenia riadne zariadený s hygienou na požadovanej úrovni. V predmetnom byte žije aj plnoletý syn O., ktorý je študentom tretieho ročníka gymnázia v E.. Maloletý X. je žiakom štvrtého ročníka Základnej školy v E. L..
Šetrením v domácnosti otca sa zistilo, že menovaný býva v trojizbovom byte, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Domácnosť bola riadne zariadená s hygienou na požadovanej úrovni. Počas rozhovoru menovaný uviedol pracovníčke ÚPSVaR, že jeho čistý mesačný príjem je cca XXX€ .
Kolízny opatrovník v závere svojej správy konštatuje, že manželstvo účastníkov je nefunkčné a neplní si svoj spoločenský účel, preto rozvod nebude v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa. Na čas po rozvode navrhol zveriť maloletého X. do osobnej starostlivosti matky. Výživné určiť podľa príjmových pomerov rodičov.
Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že manželku upodozrieva z manželskej nevery, ktorej sa mala dopustiť s neznámym mužom bývajúcim v susednom bytovom dome. Usúdil tak na základe manželkiných večerných odchodov z domu a neskorých príchodov domov ako aj zo stretnutí manželky s dotyčným mužom pred obchodom, čo videl z okna bytu. Menovaného manželka spomenula aj počas rozhovoru, v ktorom uviedla, že dotyčného muža ľutuje, pretože je vo svojom vzťahu so staršou ženou nešťastný. Vyššie uvedené vedie navrhovateľa k názoru, že hlavnou príčinou rozvratu manželstva je nevera zo strany manželky.
Z opisu mzdového listu súd zistil čistý príjem za obdobie od 4/2013-9/2013 vo výške 802,75€, daňový bonus predstavuje 42,82€ mesačne. Menovaný pracuje ako policajt v Č. H. R..
Z vyjadrenia doručeného súdu dňa 2.12.2013 a pripojených listinných dôkazov boli zistené navrhovateľove výdaje: leasing osobného motorového vozidla 172€, úver od K. K., a.s. 86,69€, káblová televízia 12,73€, poistenie syna X. 12,38€, internet 9,96€, poistenie syna O. 9,96€, poistenie syna O. 4,18€, internát syna O. 24€, strava syna O. 55,86€, úhrada za byt pre OSBD R. 168,50€, elektrina 50€, rozhlas 4,64€, odpad 8,16€, splácanie pračky 29,14€, nájomné garáž 23,24€, dochádzka do zamestnania pri 15.zmenách 33 €, stravovanie syna X. v ŠJ 20€, výživné na syna X. 70€. Navrhovateľ uviedol, že po odpočítaní všetkých výdajov mu zostane 75,31 €, z čoho je potrebné hradiť náklady na stravovanie a na ošatenie. Preto výživné na syna X. vo výške 70€ považuje za primerané vzhľadom na svoje možnosti, schopnosti a majetkové pomery. Synovi prispieva aj tak, že mu dáva príležitostné vreckové.
Z výpovede odporkyne súd zistil, že za hlavnú príčinu rozvratu manželstva, ktoré dlhodobo považuje za nevyhovujúce, považuje skutočnosť, že s manželom sa prestali rozprávať, keď sa vyskytol nejaký problém, vždy ho musela riešiť sama. Ona bola tá, ktorá neustále ustupovala. Zatiaľ čo navrhovateľovi takéto manželské spolužitie vyhovovalo, ona bola dlhodobo nešťastná. Mimomanželskú známosť poprela. Uviedla, že nevie koho mal navrhovateľ namysli, keď uvádzal, že ho podvádza s mužom od susedov. S mladším synom sa odsťahovali do nájomného bytu, kde je počas víkendov aj starší syn,
ktorý sa vracia z internátu. Odporkyňa poprela výdaj navrhovateľa spočívajúci v platbe stravy syna X. okrem úhrady v mesiaci 11/2013. Uviedla, že stravu v školskej jedálni hradí ona.
Vzhľadom na uvedené s návrhom na rozvod manželstva súhlasí ako aj s úpravou pomerov manželov k maloletému dieťaťu čo do zverenia odporkyne. Nesúhlasí s navrhovanou výškou výživného. S poukazom na svoj príjem a výdaje navrhla určiť výživné vo výške 150€ mesačne.
Zo mzdového listu súd zistil, že odporkyňa je zamestnankyňou Mesta E. L.. Jej čistý priemerný mesačný príjem za obdobie od 1/2013 -9/2013 bol 304,35 €. Z výpovede odporkyne bolo zistené, že rodinný rozpočet sa navyšuje o sumu cca 150€ mesačne, ide o príjem plnoletého syna za roznášanie pošty. Taktiež uviedla, že finančne je jej nápomocná sestra, ktorá pracuje v Q..
V podaní doručenom súdu dňa 10.2.2014 označila a následne preukázala svoje pravidelné mesačné výdaje: nájomné 250€, UPC televízia 11,50€, internet 11€, telefón 50€, pôžička 22,76€, vreckové synovi O. 4 x 20€, kredit na telefón synovi O. 10€, obedy synovi X. v škole 16€, úhrady výučby anglického jazyka pre X. 16€.
Podľa § 23 ods. 1- 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len „Zákona o rodine“ ) v platnom znení, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že manželstvo si dlhodobo neplní svoju spoločenskú funkciu v zmysle citovaných ustanovení § 18 a § 19 ods.1 ZoR. Rozdielnosť v postojoch, názoroch na spoločný manželský život účastníkov citovo vzdiaľoval a nezáujem riešiť tento závažný problém viedol k úplnému odcudzeniu sa, narušeniu vzťahov natoľko, že od účastníkov už nemožno očakávať obnovu manželského spolužitia. Nevera ako jedna z možných príčin rozvratu manželstva preukázaná nebola. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd v zmysle § 23 Zákona o rodine manželstvo rozviedol.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods.4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 62 ods. 1,2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods.1, veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
V zmysle citovaného § 24 ods.1 Zákona o rodine súd upravil rodičovské práva a povinnosti čo do zverenia dieťaťa na čas po rozvode v súlade s návrhom oboch rodičov tak, že maloletého X. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá zabezpečovala a po odsťahovaní zo spoločnej domácnosti naďalej zabezpečuje starostlivosť o maloletého. Zároveň určil, že matka bude oprávnená a povinná na čas po rozvode maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súd uložil otcovi v zmysle citovaného § 24 ods.1 Zákona o rodine v spojení s §62 ods.1,2 a § 75 ods.1 Zákona o rodine povinnosť prispievať na výživu maloletého X. sumou 90€ mesačne. Súd vychádzal pri určovaní výživného z odôvodnených potrieb dieťaťa príjmových a výdavkových pomerov oboch rodičov, z miery akou sa rodič podieľa na starostlivosti o dieťa. Bolo preukázané, že príjem otca prevyšuje viac než dvojnásobne príjem matky. Odchodom matky zo spoločnej domácnosti sa navýšili každomesačné výdaje na strane oboch rodičov, pričom matka sa vzhľadom na svoj príjem dostala do finančnej tiesne, keď jej výdaje prevyšujú príjem. Keďže dieťa je v starostlivosti matky, ktorá sa vo väčšej miere podieľa na zabezpečovaní potrieb dieťaťa, či už ide o stravu, oblečenie, obuv, hygienické potreby, školské i mimoškolské aktivity, je nevyhnutné aby sa otec vzhľadom k svojmu príjmu podieľal na výžive dieťaťa finančnou formou vo väčšom rozsahu. Pri určovaní výšky výživného je súd limitovaný opodstatnenými výdavkami povinného rodiča, v tomto prípade otca, ktorý po odchode matky sám hradí dovtedy spoločné výdaje a preto súd po vyhodnotení príjmovej a výdavkovej časti na jeho strane dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu dieťaťa sumou 90 € mesačne. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že v čase ním navrhovaného výživného 70€ mesačne, zahrnul medzi svoje výdaje aj stravu v školskej jedálni mal. X. ( cca 20 € ), ktorú od 12/2013 hradí matka. Možno preto uzavrieť, že ak bol otec schopný hradiť výživné 70 € a stravu 20€, je v jeho schopnostiach hradiť do budúcna výživné 90 € mesačne.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Účastníci sú povinní oznámiť po právoplatnosti rozsudku príslušnému orgánu povereného evidenciou osôb zmeny, ktoré nastali v ich osobnom stave v dôsledku rozvodu manželstva.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričného úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.