Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_34C-118-2011.pdf
PDF · 72.71 KB
No categories available
34C/118/2011
Uznesenie
Okresný súd Košice I. v právnej veci žalobcu : EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO : 35 724 803, Bratislava, ul. Údernícka 5 právne zastúpený : advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Bratislava, ul. Údernícka 5 proti žalovanému : E. A., Z..: XX.X.XXXX, B. A., R.. F. X za účasti vedľajšieho účastníka : Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO : 42 176 778, Prešov, ul. Námestie legionárov 5 právne zastúpené : advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, AK Stropkov, Námestie SNP 7 o zaplatenie 3 769,24 Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
II. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
V konaní o zaplatenie sumy 3 769,24 Eur s prísl. bolo uznesením tunajšieho súdu zo dňa 14.3.2013 č. konania : 34C/118/2011 - 61 zastavené konanie na základe späťvzatia návrhu žalobcu s tým, že o trovách bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia.
Žalobca vo svojom späťvzatí žaloby zo dňa 11.2.2013 uviedol, že navrhuje, aby súd konanie zastavil a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.
Vedľajší účastník si podaním zo dňa 11.4.2013, ktoré bolo súdu doručené dňa 12.4.2013 vyčíslil trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 178,46 Eur.
Podľa ust. § 146 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.
Nakoľko súd v tomto prípade uznesením na základe späťvzatia návrhu pred prvým pojednávaním vo veci konanie zastavil, o trovách žalobcu a žalovaného rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 OSP tak, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov konania.
Pokiaľ ide o trovy konania vedľajšieho účastníka pozostávajúce z trov právneho zastúpenia uplatnené vedľajším účastníkom, súd mu môže priznať len náhradu tých výdavkov, ktoré boli potrebné na účelné uplatnenie alebo bránenie práva, pričom trovy vynaložené vedľajším účastníkom konania musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania a ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná obrana proti takému tvrdenému nároku, pričom aj keď mal účastník vo veci plný úspech, každý úkon treba posudzovať samostatne. V
tomto prípade mal súd za to, že vedľajším účastníkom uplatnená náhrada trov právneho zastúpenia je neúčelná, pretože vedľajší účastník žiaden úkon relevantnej povahy so súhlasom žalovaného do rozhodnutie súdu neurobil. Z obsahu spisu je zrejmé, že podaním zo dňa 14.3.2012, doručeným prvostupňovému súdu dňa 19.3.2012, oznámil vedľajší účastník svoj vstup do konania a pripojil plnú moc pre advokáta JUDr. Ambróza Motyku. O vstupe do konania bol žalobca upovedomený podaním zo dňa 23.1.2012, dňa 14.2.2012 súdu žalobca oznámil, že berie svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť v zmysle ust. § 96 ods. 1 OSP a navrhuje, aby súd konanie zastavil. K zastaveniu konania v tomto prípade došlo na základe dispozičného úkonu samotného žalobcu, ktorý sám ako dominus litis je oprávnený disponovať svojim návrhom na začatie konania, ba dokonca k späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním vo veci samej, kedy k zastaveniu konania v zmlyse ust. § 92 OSP nie je potrebný súhlas žalovaného, pričom súd je povinný rešpektovať vôľu žalobcu za takejto situácie pri jeho dispozícii s návrhom na začatie konania. V žiadnom prípade nedošlo k zastaveniu konania pričinením vedľajšieho účastníka, ktorý vstúpil do konania na strane žalovaného. Zo spisu a takisto ani z podania vedľajšieho účastníka označeného ako vstup do konania vôbec ani nevyplýva, že by sa vedľajší účastník oboznámil s predmetom tohto konania, nakoľko mu ani nebola doručená žaloba s prílohami a takisto ani z podania vedľajšieho účastníka a ani zo spisu nie je zrejmé, že by vedľajší účastník pred vstupom do konania so žalovaným jednal a mal k svojmu postupu súhlas. A zároveň ani žalovaný ako spotrebiteľ nepožiadal Združenie na ochranu občana spotrebiteľ o pomoc pri riešení svojho problému. V žiadnom prípade teda nemožno uzavrieť, že by dôvodom pre späťvzatie návrhu došlo v dôsledku procesnej obrany žalovaného a nestalo sa tak ani v dôsledku procesnej obrany vedľajšieho účastníka, ktorému ani nebol doručený návrh na začatie konania.
Právo spotrebiteľov združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov, vyplýva z § 3 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa"). Takto založené združenie sa môže na súde podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny stav, rovnako ako sám spotrebiteľ. Práva spotrebiteľov teda môže združenie chrániť tým, že sám podá návrh na súd proti porušiteľovi práva, môže podľa § 26 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku zastupovať účastníka na základe plnomocenstva alebo môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O. s. p..
Občiansky súdny poriadok v § 93 ods. 4 výslovne stanovuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Z tejto vety je možné vyvodiť záver, že vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná aj náhrada trov konania, ale len v tých prípadoch, kedy právo na náhradu trov konania vznikne účastníkovi, ktorého v konaní vedľajší účastník podporoval.
V tejto konkrétnej veci si žalovaný, ktorého v konaní podporoval vedľajší účastník právo na náhradu trov konania neuplatnil, svoje stanovisko ku vstupu vedľajšieho účastníka neprezentoval, so spisu nevyplýva, že by s vedľajším účastníkom jednal a teda možno uzavrieť, že vedľajším účastníkom uplatnené trovy treba považovať za trovy, ktoré neboli vynaložené účelne a zároveň súd pri rozhodovaní o trovách vedľajšieho účastníka prihliadal aj na to, že vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu žalobcu vo veci vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd
Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).