Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14P-58-2013.pdf
PDF · 96.82 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/58/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci navrhovateľa: A. L., E.. XX.W. XXXX, právne zastúpeného JUDr. Beátou Slovákovou, advokátkou so sídlom Ádorská 41, 929 01 Dunajská Streda proti odporkyni: U. L., X.. G., E.. X.O. XXXX, právne zastúpenej JUDr. Albínou Vágóovou, advokátkou so sídlom Ružová 265, 929 01 Dunajská Streda, obaja účastníci konania bytom Š. XX, F. S., F., rodičia malol. dieťaťa E., E.. XX.A. XXXX, bytom u svojich rodičov, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k malol. dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania, a to navrhovateľa: A. L.W., E.. XX.W. XXXX a odporkyni U. L., X.. G., E.. X.O. XXXX, uzavreté dňa X.E. XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu v F., zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, por. č. XX, r o z v á d z a.
Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v tomto znení:
Maloletý E., E.. XX.A. XXXX, sa zveruje do striedavej starostlivosti oboch rodičov s tým, že dva týždne bude v osobnej starostlivosti u svojej matky a dva týždne v osobnej starostlivosti u svojho otca.
Styk rodičia maloletého nenavrhujú upraviť, nakoľko sa vedia dohodnúť.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa s návrhom zo dňa 14.októbra 2013 domáhal o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k malol. dieťaťu, ktoré pochádza z tohto manželského vzťahu. Svoj návrh odôvodnil s tým, že manželstvo uzavreli X.E. XXXX, pričom u oboch účastníkov sa jedná o prvé manželstvo. Manželstvo uzatvorili po niekoľkomesačnej známosti a z obojstrannej citovej náklonnosti. Z manželstva sa im narodil dňa XX.A. XXXX syn E.. Spočiatku bolo ich manželstvo usporiadané, o niekoľko mesiacov po jeho uzatvorení sa im narodil syn a v tom období sa pozornosť oboch rodičov upriamila na neho. Navrhovateľ chodil denne do práce a odporkyňa sa mala starať o dieťa, pričom navrhovateľ očakával, že aj o domácnosť. Už v tom čase však odporkyňa venovala minimálnu pozornosť starostlivosti o domácnosť, navrhovateľ si to vysvetľoval tak, že starostlivosť o malé dieťatko jej zaberie veľa času, keďže to bolo prvé dieťa a navrhovateľka nedisponovala skúsenosťami v tomto smere. Situácia sa však nezmenila ani v ďalšom období. Obaja bývajú v rodinnom dome, ktorý ešte pred uzatvorením manželstva začali stavať rodičia navrhovateľa a tento dom patrí im. Navrhovateľ je s odstupom času presvedčený, že odporkyňa v ňom od začiatku ich manželstva videla len živiteľa rodiny a nie muža, manžela a rovnocenného partnera. Navrhovateľovi čoraz viac prekážalo, že odporkyňa sa čoraz vulgárnejšie vyjadrovala o jeho osobe a to aj za prítomnosti maloletého syna. Väčšina ich rozhovorov sa skončila jej vulgarizmami a výčitkami o nedostatku peňazí a ale popri tom aj v období keď nebola
nikde zamestnaná sa o domácnosť nedostatočne starala. Boli časté prípady, keď prišiel navrhovateľ domov po ťažkej práci - pracuje ako murár, že nebolo pripravené teplé jedlo. Manželia takmer nikdy neboli na spoločnej dovolenke, nemajú spoločné voľnočasové aktivity a nemajú spoločných známych či kamarátov. Nevedia sa dohodnúť, ani ohľadom výchovy spoločného syna a navrhovateľ, aby zabránil hádkam a najmä vulgarizmom zo strany odporkyne uznal za vhodné ustúpiť. Navrhovateľ, keďže sám vykonáva namáhavú fyzickú prácu, snažil sa motivovať syna, aby sa učil a aby si vybral profesiu, ktorá nie je až tak náročná. Odporkyňa napriek nesúhlasu odporcu prihlásila syna na štúdium na S. Z. Š. K. D.. Hneď v prvom roku štúdia - 2012/2013 rozhodla, napriek protestom navrhovateľa, o ukončení jeho štúdia argumentujúc tým, že nie je potrebné pre neho vzdelanie. Navrhovateľ sprostredkoval, aby syna prijali na školu bližšie k miestu bydliska a zároveň z hľadiska náročnosti štúdia na menej náročnú. Nepodarilo sa mu však presvedčiť odporkyňu ale ani syna, aby túto školu navštevoval a ani o potrebe vzdelania. Syn je veľmi ovplyvňovaný matkou, v súčasnej dobe pracuje brigádnicky, avšak navrhovateľ nevie kde, keďže pod vplyvom matky, je na rozhovory s otcom veľmi skúpy. Problémy v manželstve sa odzrkadlili aj v ich intímnom živote, viac rokov intímne nežijú spolu, majú oddelené spálne. Taktiež viac rokov nevedú ani spoločnú domácnosť. Navrhovateľ je toho názoru, že ich manželstvo dospelo do štádia, kedy manželia nemajú o seba záujem a ako jediné východisko z tejto situácie vidí rozvod. Navrhovateľ má za to, že ich manželstvo je len formálnom zväzkom dvoch ľudí a nie zväzkom ako to má na mysli zákon o rodine. Bývajú v jednom dome ako cudzí ľudia, ktorých okrem spoločného syna už nič nespája. Je preto presvedčený, že vzťahy medzi nimi sú vážne narušené, trvalo a nenapraviteľne rozvrátené. Navrhovateľ chce aj v budúcnosti podporovať syna, a bol by rád, keby ho vedel presvedčiť o tom, aby študoval a získal vzdelanie. Je pripravený finančne podporovať jeho štúdium. Chcel by sa na výchove syna osobne podieľať, avšak v súčasných podmienkach je pod vplyvom svojej matky a s navrhovateľom komunikuje len sporadicky. Pokiaľ by však syn zmenil svoj názor, bol by veľmi rád, keby zostal aj po rozvode, bývať spolu s ním.
Odporkyňa sa k podanému návrhu písomne vyjadrila v tom smere, že súhlasí s rozvodom a tiež sa chce rozviesť. Ich manželstvo neplní ani jednu zo svojich funkcii; je v hlbokej kríze a v rozvrate. Nesúhlasí však s dôvodmi rozvratu manželstva tak, ako ich vymedzil navrhovateľ, kde ju vykresľuje za ženu nestarajúcu sa o domácnosť ani o dieťa, ženu hašterivú a naviac vulgárnu. Manželstvo uzavrela z lásky po polročnej známosti v čase, keď už bola gravidná. Ich manželstvo bolo zo začiatku funkčné, napriek tomu, že už v tom čase mali medzi sebou nezhody. Nezhody však nepramenili z hádok, ale zo skutočnosti, že navrhovateľova matka mala značný vplyv na navrhovateľa, on sám sa riadil jej inštrukciami; ju ako manželku vôbec nebral do úvahy ako partnera. Po uzavretí sobáša zostali bývať s rodičmi navrhovateľa v spoločnej domácnosti. Navrhovateľ začal s výstavou rodinného domu pred uzavretím manželstva. Avšak aj ona do stavby počas trvania manželstva investovala, pretože sa mienili čím skôr všetci do neho nasťahovať. Prvým vážnejším kameňom úrazu bol fakt, že navrhovateľ na domácnosť neprispieval, všetok svoj zárobok investoval do domovej nehnuteľnosti s odôvodnením, že mi príspevok na materskú dovolenku musí vystačiť aj na domácnosť, i na potreby syna. A teda odporkyňa viedla domácnosť s príspevku na materstvo a za týchto tiesnivých podmienok uhrádzala aj výdavky na dieťa. Navrhovateľa márne žiadala o finančnú pomoc pre domácnosť, nevyhovel jej a podľa rady svojej matky všetok svoj zárobok míňal na stavbu rodinného domu. Na apelovanie matky odporkyne, navrhovateľ začal prispievať na domácnosť v sume 1.000 Sk. Navrhovateľ však nechal rodinný dom prepísať na svojich rodičov, pričom do neho stále investoval aj ich spoločné financie. Mimo rodičovskej dovolenky bola vždy zamestnaná, z jej príjmu sa uhrádzali ich spoločné náklady a z príjmov odporcu náklady na rodinný dom, ktorý nebol mi v spoločnom vlastníctve. V týchto dôvodoch spočívali konflikty, pretože čo zaobstarala odporkyňa, to bolo spoločné a čo zaobstaral navrhovateľ, bolo vždy výlučným vlastníctvom jeho a jeho rodiny. Uviedla, že navrhovateľ zostal neodpútaný od svojej matky či do citovej oblasti či do finančnej sféry. Jeho matka hospodárila i s jeho financiami. Počas manželstva nikdy neboli na dovolenke. Výchovu syna navrhovateľ prenechal v plnej miere mne, on sa na jeho výchove zúčastňoval iba sporadicky. Navrhovateľ sústavný pracovný pomer nikdy nemal, hoci je murárom, o jeho skutočných príjmoch nikdy nemala vedomosť. Počas manželstva si zobrali motorové vozidlo na leasing v roku 2007. Keďže navrhovateľ pracoval len sezónne, odporkyňa zo svoje výplaty musela uhrádzať úver, náklady na domácnosť a na výživu synovi, ako aj všetky režijné náklady, vrátane kúrenia v rodinnom dome jeho rodičov. Mala doplácať aj vyúčtovanie režijných nákladov za dodávku plynu, elektriky atď. lebo svokra oznámila, že ak to neuhradia, nechá vypnúť kúrenie. Postupne odporkyňa bola nútená odpredať svoje zlato, ktoré získala pred uzavretím manželstva. Malol. dieťa tiež rástlo; syn chodil do školy a keď videl, že ostatné deti majú, a on nie, tiež si začal nárokovať. Postupne dieťaťu kúpila počítač aj TV. Postupne na výdavky spojené aj so živobytím musela brať pôžičky, ktoré spláca bez pomoci navrhovateľa. Maloletý
zanechal školu preto, lebo nebol dostatok financií. Navrhovateľ dával synovi 10 eur týždenne, z toho 7 eur stál týždenný lístok, takže mu ostali 3 eurá na vreckové na celý týždeň. Odporkyňa sa domnieva, že ich syn nie je ňou ovplyvňovaný, ale práve laxný prístup navrhovateľa k nemu, jeho nezáujem o jeho potreby a starosti, ho činia voči otcovi skúpim na slová. Podľa nej ich syn psychicky trpí, nevie sa v živote nájsť a nemá ani vzorový príklad v otcovi, ktorý sa s ním doposiaľ ani riadne nerozprával, ani nepodporoval. Ich syn nie je zamestnaným, je vedený na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie bez príjmu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie jednak výsluchom účastníkov konania a kolíznej opatrovníčky a jednak sa oboznámil s obsahom pripojených listinných dôkazov, a to: sobášnym listom, rodným listom maloletého, správou zo šetrenia ÚPSVaR Dunajská Streda z 2.decembra 2013 (čl. 18), správou Obecného úradu F. z 5.decembra 2013, písomným vyjadrením odporkyne z 11.februára 2014, zárobkovým výkazom navrhovateľa za rok 2012 a 2013, potvrdením ÚPSVaR Dunajská Streda zo 4.apríla 2013 o evidencii navrhovateľa o zamestnanie, vyjadrením ÚPSVaR Dunajská Streda, referát poradensko-psychologických služieb zo 6.februára 2014, zárobkovým výkazom odporkyne za rok 2013. Následne, v súlade s § 167 O. s. p. a v spojitosti s § 120 ods. 4 O. s. p. súd vyhlásil na pojednávaní dňa 14.februára 2014 dokazovanie za skončené.
Podľa ust. § 18 Zákona o rodine, v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ust. § 22 ZR, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 ods. 1 a 2 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
V danom prípade súd mal jednoznačne preukázané, že navrhovateľ, ale aj odporca o návrhu na rozvod manželstva už viackrát uvažovali. Pre neustále pretrvávajúce hádky, najmä z dôvodu dlhodobej finančnej tiesne, obaja účastníci nekomunikovali vzájomne, spoločne nehľadali riešenie na vzniknuté problémy. Ich spoločná domácnosť bola nefunkčná. Preto zhodne navrhli, že chcú ukončiť ich manželstvo rozvodom. Príčinu rozvratu tohto manželského vzťahu súd vidí v ľahostajnosti oboch partnerov k druhému partnerovi ako aj ich nezáujmu k budovaniu spoločnej domácnosti. Dlhodobo neriešili otázku finančného zabezpečenia, či vôbec plánovania budúcnosti. Navyše vzájomne prestali rešpektovať svoju dôstojnosť. Porušením týchto manželských povinností, tak spôsobili vážne a trvalé narušenie manželského vzťahu. Nakoľko nie je možné túto partnerskú nezhodu zvrátiť, pričom sú vzťahy medzi manželmi vážne narušené a trvalo rozvrátené, a teda ich manželstvo nemôže plniť svoj účel, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa ust. § 36 ods. 1 ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ust. § 24 ods. 2 ZR, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa ust. § 24 ods. 3 ZR, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa ust. § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa ust. § 24 ods. 5 ZR, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ust. § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ust. § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 63 ods. 1 ZR, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúci dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť doklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa ust. § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ust. § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 75 ods. 2 ZR, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Súd na čas po rozvode rozhodol, a to formou schválenia predloženej rodičovskej dohode, aj o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu, ktoré zveril do striedavej starostlivosti oboch rodičov, s dvojtýždennou periodicitou. Výživné na maloleté dieťa neurčil, nakoľko obaja rodičia majú porovnateľné schopnosti a možnosti, a zároveň ani jeden z nich nežiadal určiť voči druhému výživné na maloletého. Kolízna opatrovníčka počas konania tiež navrhla predloženú rodičovskú dohodu schváliť, nakoľko je v prospech maloletého. Ohľadne styku rodičov s maloletým súd neurčil časové vymedzenie, nakoľko
sa rodičia zhodne vyjadrili, že sa budú vedieť dohodnúť bezproblémov na základe vzájomnej dohody rodičov, ktoré zhodne tvrdili aj počas celého súdneho konania.
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Účastníci konania, po vyhlásení rozsudku a jeho krátkom odvodnení na pojednávaní, na ktorom boli prítomní, po poučení o opravnom prostriedku sa vzdali práva odvolania. S poukazom na ust. § 157 ods. 3 O.s.p. súd v písomnom vyhotovení svojho rozhodnutia uviedol len predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol vo veci.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. a § 144 O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu a nakoľko sa jedná o konanie o rozvod a okolnosti prípadu ani pomery účastníkov neodôvodňujú ich priznanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie, nakoľko sa účastníci tohto práva výslovne vzdali.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.