Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_42Cb-178-2009.pdf
PDF · 115.18 KB
Case nature
Area
Subarea
42Cb/178/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred JUDr. Martou Šašinkovou, v právnej veci žalobcu: T.. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. X, XXX XX Q., zastúpeného: JUDr. Ing. Ján Felšöci, advokát, AK M. R. Štefánika 1, 902 01 Pezinok, proti žalovanému: PALGAS, s.r.o., so sídlom Prievozská 32, 821 05 Bratislava, IČO: 31 399 100, zastúpenému: JUDr. Peter Šmeringai, advokát, Šafárikovo nám. 4, 811 02 Bratislava, o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 481,17€ na účet právneho zástupcu žalovaného do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom podaným na súde dňa 26.06.2009 domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd určil, že:
- uznesenie č. 1 valného zhromaždenia spoločnosti PALGAS s.r.o. zo dňa 26.03.2009 v ktorom valné zhromaždenie schválilo orgány riadneho valného zhromaždenia spoločnosti PALGAS s.r.o.: predseda riadneho valného zhromaždenia - T.. U. R., zapisovateľ - T.. U. Š.,
- uznesenie č. 2 valného zhromaždenia spoločnosti PALGAS s. r. o. zo dňa 26.03. 2009 v ktorom valné zhromaždenie a/ odvolalo dňom 26.03.2009 z funkcie konateľov spoločnosti pánov I.. T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X, XXX XX Q., T.. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX XX Q. a L. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX/XX, XXX XX Q. b/ menovalo dňom 26. 03. 2009 za konateľov spoločnosti pánov JUDr. Peter Dobrovodský, bytom Č. X, XXX XX Q., nar. XX.XX.XXXX, Ing. Erik Klostermann, bytom Y. XX/XX, XXX XX P., nar. XX.XX.XXXX, Ing. Ľubomír Chrenko, bytom L. Q. X, XXX XX Q., nar. XX. XX. XXXX,
- uznesenie č. 3 valného zhromaždenia spoločnosti PALGAS s.r.o. zo dňa 26. 03. 2009, v ktorom valné zhromaždenie a/ udelilo súhlas podľa ust. § 148 Obch. zák. s podaním návrhu na súd na vylúčenie spoločníkov spoločnosti, a to I.. T. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. X, Q. a T.. D. B., nar. XX. XX. XXXX bytom T. X, Q. zo spoločnosti PALGAS s.r.o. a b/ uložilo konateľom spoločnosti, aby podali na súd návrh, ktorým sa spoločnosť bude domáhať vylúčenia spoločníkov- pánov I.. T. B. a T.. D. B. zo spoločnosti PALGAS s.r.o. sú neplatné.
Svoj návrh odôvodnil skutočnosťou, že je spoločníkom spoločnosti žalovaného s obchodným podielom vo výške 25.725,28 €, čo predstavuje 22,14 % základného imania spoločnosti.
Dňa 19. 12. 2008 sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti žalovaného, na ktorom nebol prítomný spoločník spoločnosti Miloš Molnár, nar. XX.XX.XXXX, bytom Lietavská 7, Bratislava, nakoľko tento dňa 05. 11. 2008 zomrel, čím sa vzhľadom na skutočnosť, že dedičské konanie nebolo
dovtedy právoplatne skončené ani nebol ustanovený správca dedičstva, na jeho obchodný podiel predstavujúci 120 hlasov neprihliadalo. Na valnom zhromaždení tak bolo prítomných 3380 hlasov, čo predstavuje 96,57 % hlasov všetkých spoločníkov spoločnosti. Na základe tejto skutočnosti rozsah, v akom spoločníci vykonávali svoje práva spoločníkov už nebol daný pomerom ich obchodnému podielu k celému základnému imaniu / 3500 hlasom /, ale pomerom ich obchodného podielu k súčtu podielov všetkých zostávajúcich spoločníkov predstavujúceho v tomto prípade 100% / teda k 3380 hlasom/. Na tomto valnom zhromaždení došlo k odvolaniu vtedy zapísaných konateľov spoločnosti JUDr. Petra Dobrovodského, Ing. Ľubomíra Chrenka, Ing. Erika Klostermanna a k vymenovaniu nových konateľov spoločnosti JUDr. Róberta Kovačiča, Ing. Jána Kurku, Martina Lancza. Vzhľadom k tomu, že novým konateľom nebol vydaný originál zápisnice z konania valného zhromaždenia nebol ani podaný návrh na zápis zmien konateľov do Obchodného registra.
Dňa 26. 02. 2009 sa opäť konalo valné zhromaždenie spoločnosti žalovaného, ktoré zvolal Ing. Ján Kurka. Na tomto valnom zhromaždení bol prítomný rovnaký počet spoločníkov ako na valnom zhromaždení dňa 19. 12. 2008. Na 120 hlasov spoločníka Miloša Molnára sa vzhľadom na jeho úmrtie a vzhľadom na skutočnosť, že dedičské konanie nebolo dovtedy právoplatne skončené, rovnako neprihliadalo.
Na tomto valnom zhromaždení došlo k opätovnému odvolaniu konateľov v tom čase zapísaných v obchodnom registri - JUDr. Petra Dobrovodského, Ing. Ľubomíra Chrenka a Ing. Erika Klostermanna k opätovnému vymenovaniu Ing. Jána Kurku, JUDr. Róberta Kovačiča a Martina Lancza do funkcie nových konateľov s účinnosťou ku dňu 19. 12. 2008. Bol podaný návrh do obchodného registra na zmenu konateľov s účinnosťou odo dňa 19. 12. 2008, avšak k zápisu nedošlo, nakoľko nebolo možné predložiť originál zápisnice z valného zhromaždenia zo dňa 19. 12. 2008.
Dňa 26. 03. 2009 sa uskutočnilo tzv. valné zhromaždenie spoločnosti žalovaného, ktoré zvolali JUDr. Peter Dobrovodský, Ing. Ľubomír Chrenko a Ing. Erik Klostermann napriek skutočnosti, že už s účinnosťou od 19. 12. 2008 boli z tejto funkcie odvolaní. Na tomto valnom zhromaždení bol prítomný rovnaký počet spoločníkov ako na valnom zhromaždení dňa 26. 02. 2009, boli prítomní spoločníci s 3380 hlasmi, predseda tzv. valného zhromaždenia JUDr. Petre Dobrovodský pri hlasovaní prihliadal aj na hlasy Miloša Molnára, nakoľko mu bolo predložené plnomocenstvo S. L., S. L. a U. L. ako údajných dedičov. JUDr. Peter Dobrovodský tak skonštatoval 100% prítomnosť všetkých spoločníkov a teda prítomných 3500 hlasov spoločníkov spoločnosti.
Na valnom zhromaždení došlo k prijatiu dvoch uznesení: a/ o odvolaní konateľov Ing. Jána Kurku, JUDr. Róberta Kovačiča, Martina Lancza, a k vymenovaniu konateľov spoločnosti JUDr. Petra Dobrovodského, Ing. Ľubomíra Chrenka a Ing. Erika Klostermanna, a b/ o udelení súhlasu s podaním návrhu na súd na vylúčenie spoločníkov Ing. Jána Kurku a JUDr. Róberta Kovačiča a uložení konateľom podať návrh na súd na ich vylúčenie.
Valné zhromaždenie zo dňa 26. 03.2009 bolo zvolané osobami, ktoré neboli konateľmi spoločnosti, valné zhromaždenie bolo otvorené a vedené osobou JUDr. Petra Dobrovodského, ktorý v tom čase nebol konateľom spoločnosti, spoločnosť ASSET, a.s., ktorej udelilo 16 spoločníkov plnú moc sa nestala spoločníkom spoločnosti žalovaného, prihliadalo sa na hlasy spoločníka Miloša Molnára, napriek tomu, že dedičské konanie nebolo právoplatne skončené, preto spoločníci spoločnosti so skutočným počtom hlasov 1680 nemohli relevantne ani legitímne prijať žiadne rozhodnutie.
Čo sa týka prijatia uznesenia, ktorým malo dôjsť k udeleniu súhlasu s podaním návrhu na vylúčenie Ing. Jána Kurku a JUDr. Róberta Kovačiča ako spoločníkov spolu s uložením povinnosti konateľom podať návrh na súd na ich vylúčenie, takéto nebolo žiadnym spôsobom odôvodnené ani preukázané a zahrnutie do programu bolo výslovne účelové.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 14. 04.2010 uviedol, že valné zhromaždenie z 26.03.2009 bolo zvolané JUDr. Petrom Dobrovodským, Ing. Chrenkom a Ing. Klostermannom, t.j. konateľmi spoločnosti, ktorí boli ako konatelia do tejto funkcie riadne zvolení a zapísaní v obchodnom registri. Pri hlasovaní v spoločnosti bolo potrebné prihliadať aj na hlasy zosnulého spoločníka Miloša Molnára, nakoľko vzhľadom na ustanovenie § 460 Obč. zák. pokiaľ mal Miloš Molnár ku dňu svojej smrti hlasovacie
práva vo veľkosti 3,42 % všetkých hlasov v spoločnosti, rovnaké hlasovacie práva majú i jeho dedičia. V opačnom prípade by došlo k diskriminácii dedičov, čo je neprípustné.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, konateľa žalovaného ,oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.
Dňa 26.03.2009 o 16:00 hod. sa konalo riadne valné zhromaždenie žalovaného v priestoroch spoločnosti ASSET, a.s. na Kupeckého ul č. 5 v Bratislave s programom rokovania: 1. Otvorenie 2. Voľba orgánov valného zhromaždenia 3. Odvolanie a menovanie konateľov spoločnosti 4. Vyjadrenie súhlasu s podaním návrhu na súd na vylúčenie spoločníkov spoločnosti pánov Ing. Jána Kurku s JUDr. Róberta Kovačiča 5. Záver.
O priebehu tohto riadneho valného zhromaždenia bola spísaná notárska zápisnica N 263/2009, Nz 9795/2009, NCRls 9887/2009 v ktorej bolo konštatované, že valné zhromaždenie otvoril JUDr. Peter Dobrovodský - konateľ spoločnosti a skonštatoval, že riadne valné zhromaždenie je uznášania schopné, nakoľko sú prítomní spoločníci resp. ich splnomocnení zástupcovia, ktorých súčet obchodných podielov predstavuje 100 % na základnom imaní spoločnosti, t.j. 3500 hlasov.
Podľa listiny prítomných spoločníkov sa riadneho valného zhromaždenia zúčastnil aj žalobca. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného návrhu. Poukázal na to, že osoby JUDr. Peter Dobrovodský, Ing. Chrenko a Ing. Klostermann boli 1x vymenovaní za konateľov na valnom zhromaždení dňa 23.12. 2005, pričom uznesenie o vymenovaní a súčasne o odvolaní žalobcu Ing. Kurku a Márie Hluštíkovej bolo rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 24 Cb/58/2006 v spojení s rozsudkom KS v Bratislave právoplatne určené za neplatné. Odvolávajúc sa na valné zhromaždenia dňa 23. 12. 2005, 19. 12. 2008 a 26. 02. 2009 nedošlo k zániku funkcie žalobcu ako konateľa žalovaného a preto osoby, ktoré zvolávali valné zhromaždenie na deň 26. 03. 2009 neboli oprávnené zvolať toto valné zhromaždenie. Poukázal na to, že pozvánka na konanie valného zhromaždenia bola zasielaná zo spoločnosti Consulta, v.o.s. bez preukázania akéhokoľvek vzťahu ku konaniu valného zhromaždenia. Ďalším dôvodom neplatnosti bol ten, že sa prihliadalo na hlasy nebohého Miloša Molnára, pričom dedičské konanie po ňom nebolo právoplatne skončené. Čo sa týka uznesenia, ktorým malo dôjsť k udeleniu súhlasu s podaním návrhu na vylúčenie osôb ako spoločníkov spoločnosti uviedol, že rovnako nebolo dodržané kvórum, obe uznesenia neboli prijaté rovnakým počtom hlasov a uznesenie nebolo nijakým spôsobom zdôvodnené a ani preukázané, čím jeho zmysel znie ako účelový a zastrašujúci s tým, že vo svojej podstate hlboko zasahoval do oprávnených záujmov žalobcu, pretože neplatným kvórom bol udelený súhlas s podaním návrhu na jeho vylúčenie zo spoločnosti žalovaného, čím vznikla hrozba zániku jeho účasti v spoločnosti.
Nešlo o riadne valné zhromaždenie ale iba o neformálne stretnutie spoločníkov spoločnosti žalovaného. Aj podľa samotnej zápisnice z tohto valného zhromaždenia je evidentné, že žalobca neustále spochybňoval toto valné zhromaždenie.
Rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 24Cb/58/2006 , ktorý bol potvrdený rozhodnutím KS v Bratislave sp. zn. 1Cob/92/2010, ktorý určil neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia zo dňa 23. 12. 2005 jasne určuje, že osoby na tomto valnom zhromaždení vymenované do pozície konateľov boli vymenované neplatne a predchádzajúci konatelia boli rovnako neplatne odvolaní a to aj napriek tomu, že výmaz pôvodných a zápis nových konateľov bol v obchodnom registri uskutočnený.
Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že sa pridržiava prednesu svojho právneho zástupcu. Po formálnej stránke nebolo predvolávanie na valné zhromaždenie v poriadku, pozvánku na valné zhromaždenie žalobcovi zasielala spoločnosť Conzulta, žalobca sa zúčastnil valného zhromaždenia z dôvodu istoty a aby nezanedbal nič vo vzťahu k spoločnosti.
Konateľ žalovaného JUDr. Peter Dobrovodský na pojednávaní uviedol, že žiada aby súd neprihliadol na rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 24Cb/58/2006 v spojení s rozsudkom KS v Bratislave sp. zn. 1Cob/92/2010 vzhľadom k tomu, že sa žalovaný s dôvodmi týchto rozhodnutí nestotožňuje. Súčasní konatelia boli až na krátke prerušenie zapísaní ako konatelia od 06.01.2006. Ich postavenie akceptoval aj žalobca nakoľko listom zo dňa 10.11.2008 adresovaným žalovanému ako aj JUDr. Petrovi
Dobrovodskému ako konateľovi požiadal žalobca o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia. K argumentácii žalobcu týkajúcej sa k neprihliadnutiu na hlasy zomrelého spoločníka Miloša Molnára uviedol, že článok VI ods. 4 písm. a/ 6 odrážka Spoločenskej zmluvy - toto ustanovenie sa nevzťahuje na prechod obchodného podielu dedením, ale na prechod na základe inej právnej skutočnosti . Článok III ods. 4 Spoločenskej zmluvy výslovne uvádza, že úmrtím spoločníka prechádza jeho podiel na dediča. Námietky právneho zástupcu žalobcu týkajúce sa uplatnenia prác dedičov k dedenému obchodnému podielu sú v rozpore s ust. § 460 Obč. zák.. K údajnému závažnému poškodeniu práv žalobcu zaradením do programu bodu o vylúčení spoločníka zo spoločnosti uviedol, že tento bod bol zaradený na základe žiadosti spoločníkov, konatelia spoločnosti mali povinnosť tento bod do programu zaradiť, avšak konatelia spoločnosti si boli vedomí, že takýto postup by nebol v súlade s príslušnými ust. Obch. zák. a tak návrh na vylúčenie žalobcu ako spoločníka nebo na súd podaný a ani nebude.
Právny zástupca žalovaného vo svojich písomných aj ústnych prednesoch uviedol, že v otázke osôb ktoré môžu konať v mene žalovaného, súd musí vychádzať zo skutočnosti, ktoré boli v rozhodnom čase zapísané do obchodného registra. Súd sa nemôže v tomto konaní prejudiciálne zaoberať inými tzv. valnými zhromaždeniami, minimálne valné zhromaždenie zo dňa 26.02.2009 bolo súdom právoplatne rozhodnuté ako neplatné ma to rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 25Cb/64/2009. Na valnom zhromaždenie zo dňa 26.03.2009 bolo nutné prihliadať aj na hlasy zosnulého spoločníka Miloša Molnára. Tomuto nasvedčuje aj text Spoločenskej zmluvy, konkrétne čl. III bod 4.
Pokiaľ ide o formálne námietky voči zvolávaniu valného zhromaždenia, táto argumentácia zo strany žalobcu doteraz / do termínu pojednávania 14. 11. 2013 / prednesená nebola. Odkazovanie na judikovaný prípad tunajšieho súdu sp. zn. 24Cb/58/2006 nemá žiadny právny význam, nakoľko išlo o úplne inú situáciu, žalobca sa tohto valného zhromaždenia nezúčastnil a súd následne vyhodnotil, že takýmto spôsobom mohlo dôjsť k porušeniu jeho práva. V posudzovanom prípade / valné zhromaždenie zo dňa 26. 03. 2006 / sa však žalobca valného zhromaždenia zúčastnil, preto nie je možne polemizovať, že došlo k porušeniu jeho práv ako spoločníka.
O 17.06.2009 do súčasnosti sú v obchodnom registri ako konatelia spoločnosti žalovaného zapísaní Ing. Ľubomír Chrenko, Ing. Erik Klostermann a JUDr. Peter Dobrovodský. Valné zhromaždenie na deň 26. 03. 2009 bolo písomnou pozvánkou zo dňa 10. 03. 2009 zvolané osobami, ktoré boli v rozhodnom čase ako konatelia žalovaného zapísané v obchodnom registri. Skutočnosť, či v medziobdobí prebehli iné valné zhromaždenia a čo bolo ich obsahom nemá zásadne pre posúdenie tohto sporu právny význam.
Ďalšie tvrdenia žalobcu, že na spornom valnom zhromaždení sa nemalo prihliadať na hlasy zosnulého spoločníka Miloša Molnára nemajú právny základ. Skutočnosť, že práva zosnulého spoločníka prešli na jeho zákonných dedičov jednoznačne vyplýva z ust. § 116 ods. 1 Obch. zák. podľa ktorého sa obchodný podiel dedí, spoločenská zmluva môže dedenie obchodného podielu vylúčiť, ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom. Spoločenská zmluva žalovaného v článku III bod 4 uvádza, že úmrtím spoločníka prechádza jeho obchodný podiel na dediča. Ak nie je dedič, valné zhromaždenie môže rozhodnúť o prevedení obchodného podielu na iného spoločníka, tretiu osobu alebo rozhodnúť o tom, že ostatní spoločníci prevezmú jeho vklad v pomere svojich obchodných podielov. Práva zosnulého spoločníka nadobúdajú dedičia ku dňu jeho smrti v zmysle cit. ust. Spoločenskej zmluvy ako aj ust. § 460 obč. zák.
Z listinného dokladu a to pozvánky č. l. 139 súd zistil, že konatelia spoločnosti žalovaného zvolali na deň 26.03.2009 o 16.00 hod valné zhromaždenie spoločnosti s programom: 1. Otvorenie 2. Voľba orgánov valného zhromaždenia 3. Odvolanie a menovanie konateľov 4.vyjadrenie súhlasu s podaním návrhu na súd na vylúčenie spoločníkov spoločnosti Ing. Kurku a JUDr. Kovačiča 5. Záver. Pozvánka bola datovaná z 10. 03. 2009.
Z listinného dokladu- poštového podacieho hárku č. l. 141 vyplýva, že pozvánka pre žalobcu bola daná na poštovú prepravu dňa 11. 03. 2009. .
Podľa § 114 ods. 1 Obch. zák., obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
Podľa § 114 ods. 3 Obch. zák., jeden obchodný podiel môže patriť viacerým osobám. Svoje práva z tohto obchodného podielu môžu tieto osoby vykonávať len prostredníctvom spoločného zástupcu a na splácanie vkladu sú zaviazaný spoločne a nerozdielne.
Podľa § 116 ods. 2 Obch. zák., obchodný podiel sa dedí. Spoločenská zmluva môže dedenie obchodného podielu vylúčiť, ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom. Dedič, ak nie je jediným spoločníkom, sa môže domáhať zrušenia svojej účasti súdom, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby bol spoločníkom; ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia primerane.
Podľa § 122 ods. 1 Obch. zák., spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách.
Podľa § 125 ods. 1 Obch. zák., valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti. Do jeho pôsobnosti patrí: a) schválenie konaní urobených osobami konajúcimi v mene spoločnosti pred jej vznikom, b) schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát, c) schvaľovanie stanov a ich zmien, d) rozhodovanie o zmene spoločenskej zmluvy (§ 141) ak je zákonom alebo spoločenskou zmluvou zverené do pôsobnosti valného zhromaždenia, e) rozhodovanie o zvýšení alebo znížení základného imania a rozhodovanie o nepeňažnom vklade, f) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov, g) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie členov dozornej rady, h) vylúčenie spoločníka podľa § 113 a 121 a rozhodovanie o podaní návrhu podľa § 149, i) rozhodovanie o zrušení spoločnosti alebo o zmene právnej formy, ak to spoločenská zmluva pripúšťa, j) rozhodovanie o schválení zmluvy o predaji podniku alebo zmluvy o predaji časti podniku, k) ďalšie otázky, ktoré do pôsobnosti valného zhromaždenia zveruje zákon, spoločenská zmluva alebo stanovy spoločnosti.
Podľa § 126 Obch. zák., Spoločník sa zúčastňuje na rokovaní valného zhromaždenia osobne alebo v zastúpení splnomocnencom na základe písomného plnomocenstva. Splnomocnencom nesmie byť konateľ alebo člen dozornej rady spoločnosti.
Podľa § 127 ods. 1 Obch. zák., valné zhromaždenie je schopné uznášania, ak sú prítomní spoločníci, ktorí majú aspoň polovicu všetkých hlasov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
Podľa § 127 ods. 2 Obch. zák., počet hlasov každého spoločníka sa určuje pomerom hodnoty jeho vkladu k výške základného imania spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje iný počet hlasov.
Podľa § 127 ods. 3 Obch. zák., valné zhromaždenie rozhoduje prostou väčšinou hlasov prítomných spoločníkov, ak zákon alebo spoločenská zmluva nevyžaduje vyšší počet hlasov.
Podľa § 128 ods. 1 Obch. zák., ak zákon, spoločenská zmluva, prípadne stanovy neustanovujú kratšiu lehotu, zvolávajú valné zhromaždenie konatelia najmenej raz za rok.
Podľa § 129 ods. 1 Obch. zák., termín a program valného zhromaždenia treba oznámiť spoločníkom v lehote určenej spoločenskou zmluvou, inak najmenej 15 dní pred dňom jeho konania. Valné zhromaždenie sa zvoláva písomnou pozvánkou, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
Podľa § 131 ods. 1 Obch. zák., každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.
Podľa § 131 ods. 2 Obch. zák., súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.
Podľa § 460 Obč. zák. dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
Podľa Čl. II. ods. 1. Spoločenskej zmluvy, základné imanie spoločnosti činí 3.500.000,- Sk (Slovom: Trimiliónypäťstotisíc Slovenských korún) a pozostáva len z peňažných vkladov.
Podľa Čl. III. ods. 1. Spoločenskej zmluvy, obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti.
Podľa Čl. III. ods. 4. Spoločenskej zmluvy, úmrtím spoločníka prechádza jeho obchodný podiel na dediča. Ak nie je dedič, valné zhromaždenie môže rozhodnúť o prevedení obchodného podielu na iného spoločníka, tretiu osobu, alebo rozhodnúť o tom, že ostatní spoločníci prevezmú jeho vklad v pomere svojich obchodných podielov.
Podľa Čl. VI. ods. 3. Spoločenskej zmluvy, valné zhromaždenie je schopné uznášania sa, ak sú prítomní alebo zastúpení spoločníci, ktorí majú viac ako polovicu všetkých hlasov. Podľa Čl. VI. ods. 4. Spoločenskej zmluvy, valné zhromaždenie rozhoduje: a) dvojtretinovou väčšinou všetkých hlasov spoločníkov o:
- odmietnutí konaní urobených zakladateľmi pred vznikom spoločnosti,
- zmene spoločenskej zmluvy,
- prijatí, zmene alebo zrušení stanov,
- zvýšení alebo znížení základného imania,
- zrušení spoločnosti,
- rozdelení, prevode alebo prechode obchodného podielu,
- vylúčení spoločníka,
- kúpe alebo predaji akcií, resp. vkladov do iných obchodných spoločností, b) nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných spoločníkov vo všetkých ostatných otázkach.
Podľa Čl. VI. ods. 5 Spoločenskej zmluvy, každý spoločník má jeden hlas na každých 1.000,- Sk svojho vkladu.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd v konaní za preukázané, že valné zhromaždenie konané dňa 26.03.2009 bolo riadne zvolané konateľmi spoločnosti žalovaného, ktorí boli oprávnení toto valné zhromaždenie zvolať. V čase zvolania ako aj konania valného zhromaždenia boli v obchodnom registri zapísaní ako konatelia JUDr. Peter Dobrovodský, Ing. Ľubomír Chrenko a Ing. Erik Klostermann. Prebiehalo niekoľko konaní o určenie neplatnosti valných zhromaždení, ale do obchodného registra neboli doteraz zapísaní iní konatelia, ako vyššie uvedení.
Na valnom zhromaždení sa zúčastnili osobne alebo na základe písomného splnomocnenia spoločníci, ktorých súčet obchodných podielov predstavoval 100% na základnom imaní, t.j. 3500 hlasov. Pri uzneseniach č. 1, 2, 3 hlasovalo z prítomných hlasov 3500 za 1800, t.j. 51,34% podiel na základnom imaní spoločnosti. Uznesenia č. 1,2,3 boli teda prijaté nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých spoločníkov a sú platné. Hlasovanie prebehlo v súlade so zákonom a spoločenskou zmluvou.
Žalobca návrh na začatie konania podal dňa 26.06. 2009, teda v zákonom stanovenej trojmesačnej prekluzívnej lehote . Zo zápisnice z rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia ďalej vyplýva, že žalobca sa na ňom zúčastnil.
Súd neskúmal po formálnej stránke neplatnosť uznesení valného zhromaždenia, nakoľko sa ho žalobca domáhal až po uplynutí zákonnej lehoty, a to na pojednávaní dňa 14. 11. 2013. Valné zhromaždenie sa konalo dňa 26. 03. 2009, žalobca si mal uplatniť návrh na určenie neplatnosti aj po formálnej stránke do 26. 06. 2009. Lehota ,v priebehu ktorej možno podať návrh na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdom je kogentne ustanovená v § 131 ods. 1 Obch. zák. Ide o prekluzívnu lehotu ,
ktorej márne uplynutie má za následok zánik práva domáhať sa takéhoto určenia na súde. Na uvedenú skutočnosť je súd povinný prihliadať ex offo aj bez návrhu. Žalobca nemôže úspešne dopĺňať žalobu o ďalšie dôvody neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia po uplynutí troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia. Na zdôraznenie súd uvádza / namietanie formálnej stránky/, že je irelevantné, kto dával pozvánku na valné zhromaždenie na poštu.
Valné zhromaždenie spoločnosti s ručením obmedzeným je najvyšším orgánom spoločnosti a pozostáva zo spoločníkov spoločnosti, ktorí sa zúčastňujú na rokovaní valného zhromaždenia. Na rokovaní valného zhromaždenia majú právo zúčastniť sa všetci spoločníci (dokonca aj ten spoločník, ktorý nie je oprávnený vykonávať hlasovacie práva ani pri jednom z bodov rokovania).
"Obchodný podiel poručiteľa za predpokladu, že nedošlo k odmietnutiu dedičstva ako celku, dedič nadobúda smrťou poručiteľa (§ 460 OZ). To znamená, že neskoršie úkony, ako napríklad schválenie dedičskej dohody, potvrdenie dedičstva, notárske osvedčenie o dedičstve a pod., pôsobia spätne (ex tunc) ku dňu smrti poručiteľa. Keďže Občiansky zákonník pri úprave dedenia vychádza zo zásady univerzálnej sukcesie, dedič vstupuje smrťou spoločníka do všetkých jeho majetkovoprávnych vzťahov v celej ich šírke, čo konkrétne v súvislosti s obchodným podielom znamená, že vstupuje do všetkých práv a povinností voči spoločnosti v rozsahu, v akom tieto existovali ku dňu smrti poručiteľa.
Ak je dedičov viac, ide o spoločný obchodný podiel podľa § 114 ods. 3 a jeho rozdelenie medzi dedičov podľa § 117 ods. 1 je možné len v prípade, keď spoločenská zmluva rozdelenie obchodného podielu nevylučuje a keď s týmto rozdelením súhlasí valné zhromaždenie.
Spoločnosť môže zabrániť zákonnému prechodu obchodného podielu na dediča iba prostredníctvom tomu zodpovedajúcej úpravy v spoločenskej zmluve, ktorá môže dedenie obchodného podielu vylúčiť. Vylúčenie dedenia však musí byť v spoločenskej zmluve zakotvené skôr, než dôjde k smrti spoločníka a k riešeniu s tým súvisiacej otázky vylúčenia alebo prípustnosti dedenia obchodného. Prechod podielu na dediča nenastane iba za predpokladu, že spoločenská zmluva dedenie obchodného podielu vopred vylúčila."
Rozhodnutia uznášaniaschopného valného zhromaždenia sú platné, keď za ne hlasoval potrebný počet hlasov požadovaných spoločenskou zmluvou, prípadne zákonom, ak spoločenská zmluva neobsahuje príslušnú modifikovanú úpravu. Pritom platí, že počet hlasov potrebných na platné prijatie rozhodnutia sa v určitých prípadoch môže počítať z prítomného počtu hlasov, v iných prípadoch (pokiaľ tak ustanovuje zákon alebo spoločenská zmluva) zasa z počtu hlasov všetkých spoločníkov.
Rozhodnutia valného zhromaždenia sa prijímajú jednoduchou alebo kvalifikovanou väčšinou hlasov, čo závisí od toho, o akej otázke valné zhromaždenie rozhoduje, ako aj od toho, ako zákon a spoločenská zmluva určujú potrebnú väčšinu hlasov."
(G. G.Č. a kolektív; Obchodný zákonník; Komentár; Druhé, doplnené a prepracované vydanie; IURA EDITION, spol. s r.o.; 2008)
Pri rozhodovaní valného zhromaždenia sa malo prihliadať aj na hlasy zosnulého spoločníka Miloša Molnára, neprihliadanie na hlasy by bolo v rozpore so zákonom ako aj spoločenskou zmluvou, nakoľko práva a povinnosti vyplývajúce z obchodného podielu prešli na dedičov a to dňom poručiteľovej smrti. Vyplýva to jednak zo Spoločenskej zmluvy, článok III ods. 4, ako aj s ust. § 116 ods. 2 Obchod. zák. a § 460 Občianskeho zák. / dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa/.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súčasne súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. určil povinnosť žalobcu nahradiť strane žalovaného trovy konania v sume 481,17 €, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k žalobe á 55,49 € za 1 úkon, vyjadrenie zo dňa 21. 10. 2013, účasť na pojednávaní dňa 14. 11. 2013, á 60,07 € za 1 úkon, súhrnné vyjadrenie zo dňa 29. 01. 2014, účasť na pojednávaní dňa 13. 02. 2014, á 61,87 € za 1 úkon, 2 krát režijný paušál 7,21 €, 2 krát 7,81 €, 2 krát 8,04 EUR, spolu s DPH vo výške 80,19 € , t. j. trovy právneho zastúpenia 481,17 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenie na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.