Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6T-152-2013.pdf
PDF · 96.95 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/152/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému T. C., nar. X.X.XXXX, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX v Námestove, takto
rozhodol:
Obžalovaný T. C., nar. X.X.XXXX v W., bytom W., G. I. č. XXX/XX, živnostník, ženatý, na slobode,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa X.X.XXXX v čase okolo 03.20 hodine, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, viedol osobné motorové vozidlo značky F. X5 evidenčné číslo NO XXX AS po uliciach Y., U. a L. v meste Námestovo, smerom na ulicu I., pričom na ulici L., pri rodinnom dome číslo XXX/X, bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ W. a vykonanou dychovou skúškou mu bolo dňa X.X.XXXX v čase o 03.24 hodine zistené 0,71 mg/l alkoholu v dychu,
t e d a
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, t ý m s p á c h a l
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. § 56 ods. 1, 2 Tr. zák., § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Trestného zákona na peňažný trest vo výmere 700,- (sedemsto) Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, u s t a n o v u j e náhradný trest odňatia slobody vo výmere 25 (dvadsaťpäť) dní. Podľa § 61 ods. 1,2 Trestného zákona, § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Trestného zákona u k l a d á trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa X.XX.XXXX obžalobu na T. C. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Podanú obžalobu súd prejednal na hlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa XX.X. XXXX. Obžalovaný T. C. urobil vyhlásenie o svojej nevine podľa § 257 ods.X písm. a/ Tr. por. a vypovedal, že dňa X.X.XXXX bol za pracovnými povinnosťami mimo Námestova, domov sa vrátil okolo polnoci alebo jednej hodiny ráno. Keďže celý deň bolo veľmi horúco, rozhodol sa ešte ísť do pohostinstva na nealkoholický nápoj. Do pohostinstva prišiel na osobnom motorovom vozidle a zdržal sa tu do záverečnej, pričom v pohostinstve vypil tri pollitrové 10 stupňové pivá, iný alkohol nepil. Naposledy sa najedol okolo 18.00 hod. večer. Potom ako bola v pohostinstve vyhlásená záverečná, chcel ísť domov pešo, ale keďže mal obuté nové topánky, ktoré ho omínali a necítil alkoholické opojenie, rozhodol sa domov ísť vozidlom. Predpokladal, keďže vážil 110 kg, že požitý alkohol na ňom nezanechá následky. Keď sa vracal domov, zaregistroval podľa svetiel za sebou osobné motorové vozidlo, bolo to ešte na ulici Mlynská, napojil sa potom na ulicu SNP, po ktorej pokračoval až na jej koniec, kde bol zastavený hliadkou polície. Zastavil okamžite, ako vozidlo za ním zaplo výstražné svetelné znamenie. Na požiadanie predložil policajtom doklady a následne bol vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške, s čím súhlasil a bolo mu povedané, že výsledok skúšky je pozitívny, že prístroj, na ktorom bola vykonaná dychová skúška nameral hodnotu 0,71 mg/l, na čo policajt odišiel do služobného vozidla, vytlačil výsledok merania a doniesol mu doklad o výsledku merania. Potom mu bola obmedzená osobná sloboda, že sa dopustil prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Zároveň uviedol, že nesúhlasí, že hodnota alkoholu v jeho dychu mohla byť taká vysoká. Zároveň mu neuniklo, že policajt, ktorý ho podrobil dychovej skúške prejavil veľkú radosť nad tým, že niekoho chytili. Uvedeného dňa sa podrobil dychovej skúške celkom tri krát, prvý krát hneď na mieste, druhý krát v budove polície asi po 15-20. minútach a tretí krát požiadal vyšetrovateľa o ďalšiu skúšku, čo mohlo byť o 12.00 hod. Prvú dychovú skúšku nenamietal vôbec a pri druhej skúške už uvádzal, že to nie je možné, že by z troch pív nafúkal takúto hodnotu. Krvnú skúšku nežiadal, nakoľko si bol vedomý, že nejaký alkohol požil a krvná skúška sa ani vôbec nespomenula. Je presvedčený, že prístroj, ktorým bola vykonaná skúška alebo tlačiareň neboli v poriadku, že vzhľadom na množstvo požitého alkoholu a jeho váhu takúto hodnotu nafúkať nemohol. Ani pri jednom vytlačení dokladu osobne nebol a nebolo mu umožnené vidieť ako bol doklad tlačený. Výstupy z tlačiarne nenamietal, podpísal ich dobrovoľne. Na hlavnom pojednávaní súd čítal výpoveď svedka R. S., ktorý uviedol, že dňa 3. X.XXXX vykonával hliadkovú službu s kolegom Y., pričom počas služby v čase okolo XX.XX hod zistili pohyb vozidla, ktoré viedol obžalovaný po ulici Y. k U., pričom pri vychádzaní na ulicu U., vodič nepoužil predpísané znamenie o zmene smeru jazdy a vozidlo viedol ďalej smerom k ulici Okružná tak, že toto vozidlo viedol z pravej strany na ľavú stranu opakovane a tiež stredom vozovky. S kolegom sa rozhodli vodiča zastaviť a skontrolovať, vozidlo za použitia výstražných svetelných a zvukových znamení zastavili. Vodič výzvu na zastavenie vozidla rešpektoval, predložil na výzvu predpísané doklady a bol vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške, po prefúknutí prístroja bola u neho nameraná hodnota 0,71 mg/l alkoholu v dychu a na mieste bol vyhotovený zápis o dychovej skúške tlačiarňou E. č. XXXXX č. merania XXX. Obžalovaný bol poučený o možnosti odberu krvi alebo iného biologického materiálu, čo obžalovaný odmietol. Vodičovi bola na mieste obmedzená osobná sloboda, bol eskortovaný na OO PZ Námestovo, kde bol opakovane podrobený dychovej skúške s výsledkom merania 0,79 mg/l. Pri vypracovaní úradného záznamu omylom nesprávne uviedol názov tlačiarne.
Súd prečítal listinné dôkazy záznam o vykonaní vyšetrenia na zistenie návykovej látky vykonaného dychovou skúškou, zápisy o vykonaní dychových skúšok, certifikát o overení analyzátora dychu, fonogram z knihy výdaja materiálu a správy k osobe obžalovaného, vrátane výpisu z evidencie priestupkov, vrátane evidenčnej karty vodiča, evidenčnej karty vozidla, správu o povesti a odpis z registra trestov.
V rámci hodnotenia dokazovania súd prihliadal iba na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Súd po vykonaní dokazovania nemal pochybnosti, že konanie obžalovaného napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, vrátane subjektívnej stránky.
Obžalovaný priznal, že predmetného dňa vykonal vozidlom jazdu, pričom pred jazdou požil podľa jeho vyjadrenia celkom tri pivá. Bránil sa však, že je presvedčený, že prístroj, ktorým bola vykonaná skúška alebo tlačiareň neboli v poriadku, pretože vzhľadom na množstvo požitého alkoholu a jeho váhu takúto hodnotu nafúkať nemohol. V rámci obhajoby spochybňoval zákonnosť získaných dôkazov pri dokumentovaní súdeného skutku políciou, pokiaľ ide o vykonanie dychovej skúšky a samotný postup polície súvisiace aj s jeho zadržaním a zabezpečovaním dôkazov. Uviedol, že nebol poučený
o svojom základnom práve, že nikto nesmie byť k priznaniu nijakým spôsobom nútený, policajtmi bol vyzvaný na podrobenie sa dychovej skúšky, ktorú nemohol odmietnuť, keďže podľa § 34 ods.1 Zákona o policajnom zbore je každý povinný uposlúchnuť výzvu policajta. Policajti zároveň nekonali v súlade s právnymi predpismi, keď jeho vozidlo sledovali, pričom mali vedomosť podľa úradného záznamu, že nedal svetelné znamenie o zmene smeru jazdy, čím sa dopustil priestupku a nevykonali tak služobný zákrok a pokračovali v jazde za ním. Zároveň príslušníci polície vykonávali dňa 2. 8. 2013 hliadkovú činnosť, čo znamená, že boli poverení plnením úlohy podľa § 2 ods. 1 písm. i/ Zákona o policajnom zbore a nie plnením úlohy podľa § 2 ods. 1 písm. k/ Zákona o policajnom zbore, a preto získaný dôkaz príslušníkmi polície nebol získaný ani oprávneným subjektom pri plnení úloh a zároveň s prihliadnutím na stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR z 7.12.2009, sp.zn. Tpj 63/2009, z ktorého vyplýva, že obžaloba môže byť opretá len o dôkazy zabezpečené najskôr po začatí trestného stíhania vo veci, dôkaz získaný príslušníkmi policajnej hliadky je tak nezákonný. Zároveň spochybňoval dôveryhodnosť záznamov o dychovej skúške, podľa ktorých mu mala byť nameraná hodnota alkoholu v dychu 0,71 mg/ l v čase 03.20 hod a 0,79 mg/l v čase o 3.45 hod. Výsledok merania ovplyvňujú faktory napr. teplota a vlhkosť okolia, atmosferický tlak, otrasy počas transportu meradla a iné a tiež je potrebné prihliadať na mieru neistoty merania, ktorá je v prípade použitého meradla 0,02 mg/l, tiež platnosť overenia použitého meradla, pričom použité meradlo bolo len jeden mesiac pred uplynutím platnosti overenia. Zároveň nebola zodpovedne zodpovedaná otázka stupňa ovplyvnenia alkoholom konkrétne jeho osoby, keď dychový analyzátor je vhodný ako efektívne screeningové zariadenie, ktoré spoľahlivo identifikuje osoby, ktoré alkohol nepožili, ale nedokáže s mierou spoľahlivosti požadovanej pre dôkaz v trestnom konaní určiť koľko alkoholu má v krvi konkrétny jedinec. Vo veci nebol vypracovaný znalecký posudok za účelom individualizácie a keďže ide o kontradiktórne konanie, nie je povinnosťou obhajoby takéto dôkazy navrhnúť. Tiež poukázal, že príslušníci polície počas služby nemali podľa knihy o výdaji so sebou vo vozidle tlačiareň, pričom svedok S. vo svojom výsluchu uvádzal, že záznam o dychovej skúške bol vytlačený hneď na mieste. Tiež nevierohodne vyznieva výpoveď svedka, že sa iba pomýlil, pokiaľ ide o názov tlačiarne. Taktiež poukázal na stanovisko prezídia PZ upravujúce, postup príslušníkov polície v prípadoch ak sa tlačiareň nenachádza vo vozidle, pričom svedok R. S. ako príslušník polície nepostupoval v súlade s internými predpismi.
Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne a nepochybné zistené, že obžalovaný v inkriminovanej dobe vykonával činnosť - viedol motorové vozidlo, v nespôsobilom stave, vyvolanom užitím návykovej látky. Vykonanou dychovou skúškou mu bolo dňa 3. 8. XXXX v čase o 03.20 hod zistené 0,71 mg/l alkoholu v dychu a v čase o X.XX hod 0,79 mg/l alkoholu v dychu. Obranu obžalovaného v rámci ktorej namietal zákonnosť získaného dôkazu - výsledok dychovej skúšky, súd považoval za neprijateľnú a neakceptovateľnú. Nezákonnosť vykonanej dychovej skúšky obžalovaný odôvodňoval jednak v nezákonnom postupe príslušníkov polície, ktorí jeho vozidlo pred jeho zastavením sledovali, pričom už mali vedomosť, (aj podľa príslušníkmi spísaného úradného záznamu) že nedal svetelné znamenie o zmene smeru jazdy, čím sa dopustil priestupku a príslušníci nevykonali služobný zákrok a pokračovali v jazde za jeho vozidlom. Rovnako nezákonnosť má spočívať aj v tom, že po zastavení vozidla nebol riadne poučený o jeho základnom práve, že nikto nesmie byť k priznaniu nijakým spôsobom nútený, ale ho vyzvali na podrobenie sa dychovej skúšky, ktorú nemohol odmietnuť (podľa § 34 ods.1 Zákona o policajnom zbore je každý povinný uposlúchnuť výzvu policajta). Zároveň príslušníci polície neboli ani kompetentný na vykonanie takého to dôkazu, pretože vykonávali hliadkovú činnosť. K týmto tvrdeniam obžalovaného súd uvádza, že takáto striktná interpretácia ustanovení Zákona o policajnom zbore je úplne tendenčná zo strany obhajoby, pretože medzi základné povinnosti policajtov vykonávajúcich hliadkovú činnosť, a to aj mimo dopravno-bezpečnostných akcii, v prípadoch ak pri hliadkovej činnosti zistia porušenie právnych predpisov (v tomto prípade obžalovaný nedal svetelné znamenie o zmene smeru jazdy tam, kde bol povinný ho dať; vozidlom sa pohyboval opakovane zo strany na stranu a išiel stredom vozovky) podľa Nariadenia prezidenta PZ č.14 z 7. júna 2011 o vykonaní dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky čl. 17 ods. 11 písm. c/; po zastavení vozidla je policajt povinný vyzvať vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom, prípadne inou návykovou látkou. V prípade obrany obžalovaného, že dychová skúška je nezákonne získaným dôkazom, pretože bola vykonaná bez predchádzajúceho procesného poučenia, že nikto nesmie byť k priznaniu nijakým spôsobom nútený, v prípade ak mal obžalovaný na mysli právo neprispievať k vlastnému obvineniu súd uvádza, že Európsky súd pre ľudské práva vo veci Saunders proti UK, rozsudok veľkého senátu č. 19187/91, § 68 z 17. XX. XXXX vysvetlil okrem iného, že právo neprispievať k vlastnému obvineniu sa v prvom rade týka rešpektovania vôle obvineného mlčať. Právo neobviňovať sám seba nezahŕňa použitie v trestnom konaní tých vecí, ktoré je možné od
obvineného získať prostredníctvom donútenia, pokiaľ ide o veci existujúce nezávisle na jeho vôli, ako sú okrem iného vzorky dychu, moču, krvi a telesných tekutín za účelom analýzy DNA. K časti obrany, kde obžalovaný poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR z 7.12.2009, sp.zn. Tpj 63/2009, že obžaloba môže byť opretá len o dôkazy zabezpečené najskôr po začatí trestného stíhania vo veci a dôkaz získaný príslušníkmi hliadky je tak nezákonný, v tomto smere súd iba uvádza, že výsledok o vykonaní dychovej skúšky bol oboznámený ako listinný dôkaz a ako dôkaz bol získaný zákonným spôsobom. Pokiaľ obhajoba v ďalšom spochybňovala dôveryhodnosť záznamov o dychovej skúške, podľa ktorých mu mala byť nameraná hodnota alkoholu v dychu 0,71 mg/l v čase 03.20 hod a 0,79 mg/l v čase o 3.45 hod., že pri výsledku merania neboli zohľadnené ovplyvňujúce faktory ako teplota a vlhkosť okolia, atmosferický tlak, otrasy počas transportu meradla a iné a tiež nebolo prihliadnuté na mieru neistoty merania, ktorá je v prípade použitého meradla 0,02 mg/l a na platnosť overenia použitého meradla, pričom použité meradlo bolo len jeden mesiac pred uplynutím platnosti overenia k týmto tvrdeniam súd uvádza, že ide len účelové tvrdenia obžalovaného, z ktorých vyplýva zjavná snaha vyhnúť sa trestnej zodpovednosti a tomu zodpovedajúca snaha obžalovaného vyvrátiť "nevyvrátiteľné". Obžalovaný si musí uvedomiť, že objektom žalovaného trestného činu je záujem na ochrane ľudského života a zdravia, ako aj majetku pred tými, ktorí v stave po požití návykových látok, ktoré znižujú ich psychické funkcie, vykonávajú činnosť, pri ktorej by práve v dôsledku ovplyvnenia mohli ohroziť trestným činom chránený záujem. Podľa lekárskych poznatkov vodič motorového vozidla nie je schopný bezpečne viesť motorové vozidlo, ak hladina alkoholu v jeho krvi dosiahla najmenej 1 promile a v prípade zistenia menšieho množstva alkoholu v krvi vodiča treba vždy preukázať, že jeho schopnosť viesť motorové vozidlo bola skutočne znížená v rozsahu, aký predpokladá ustanovenie § 289 Tr. zák. Na základe uvedeného preto súd uvádza, že v prípade obžalovaného bola zistená hodnota alkoholu v dychu v čase vedenia motorového vozidla 0,71 mg/l, (čo predstavuje hodnotu 1,48 promile), pričom bolo vykonané aj kontrolne meranie (so stúpajúcou tendenciou), pričom je na mieste uviesť, že meraním zistená hodnota alkoholu v dychu obžalovaného značne prevýšila hranicu 1 promile, (a to aj po odrátaní hodnoty 0,02 mg/l tzv. miera neistoty merania, ako sa tohto domáhal obžalovaný), teda sa nejednalo o hraničnú hodnotu, ktorá by odôvodňovala vykonanie znaleckého dokazovania v predmetnej veci. Pokiaľ ide o pochybnosti ohľadom použitej tlačiarne, k tomu sa v potrebnom rozsahu vyjadril vypočutý svedok a súd nepovažoval za potrebné sa touto námietkou obhajoby viac zapodievať, už z výpovede obžalovaného vyplynulo, že hliadka v služobnom vozidle mala tlačiareň a v prípade ak to nebolo zaznačené v knihe výdaja materiálu, išlo o administratívne pochybenie, ktoré nijako neovplyvnilo samotné trestné konanie. K osobe obžalovaného po prečítaní a oboznámení sa so správami súd zistil, že je živnostník. Z výpisu z registra priestupkov bolo zistené, že bol opakovane postihnutý v priestupkovom konaní na úseku cestnej premávky, pričom podstatným bolo, že už bol postihnutý za jazdu pod vplyvom alkoholu. V registri trestov nemá záznam. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods.2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Ako poľahčujúcu okolnosť súd vyhodnotil, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. ( § 36 písm. j/ Trestného zákona). V prípade obžalovaného tak súd modifikoval podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona hornú hranicu trestnej sadzby, ktorú znižoval o jednu tretinu postupom podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona.
Vzhľadom na všetky okolnosti spáchaného skutku, osobu obžalovaného, ktorý z trestného hľadiska pred súdeným skutkom viedol bezúhonný život, nedopustil sa žiadneho trestného činu a ani z ostaných správ nevyplynuli žiadne negatívne poznatky k jeho osobe, ale zároveň už bol za jazdu po vplyvom alkoholu postihnutý v priestupkovom konaní súd mal za to, že na prevýchovu obžalovaného v danom prípade postačuje uloženie miernejšieho peňažného trestu vo výmere 700,- Eur spolu s náhradným trestom pre prípad, že by výkon tohto peňažného trestu bol úmyselne zmarený, a to vo výmere 25 dní. Nakoľko obžalovaný spáchal trestný čin v súvislosti s vedením motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, čím svojou nerozvážnosťou vážne ohrozil aj ostatných účastníkov cestnej premávky a mohol spôsobiť iným osobám aj škodu na majetku, súd rozhodol aj o uložení trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu vo výmere 36 mesiacov. Súd považoval takto popri sebe uložené tresty, vzhľadom na osobu obžalovaného, okolnosti spáchania skutku za dostatočné na jeho nápravu ako aj ochranu spoločnosti. Takto uložené tresty súd považoval za zákonné a spravodlivé, ktoré v prípade obžalovaného plne zodpovedajú potrebám tak generálnej ako aj individuálnej prevencie a sú dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
-prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2) -obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2) -príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2) -zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2) -štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1) -poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68) -zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.