Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-621-2013.pdf
PDF · 79.82 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/621/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ JUDr. Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. č. XXX, 2/ Ing. S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. č. XXX, zastúpených spoločnosťou SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom v Bratislave, ul. Šoltésovej č. 14, IČO: 36 862 711, proti odporcom: 1/ F. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. H., ul. I. č. XXXX/XX, t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníkom: Mesto Dolný Kubín, so sídlom Dolný Kubín, Hviezdoslavovo nám. č. 1651/2, IČO: 00 314 463, 2/ M. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. H., ul. X. č. XXXX/XX, zast. spoločnosťou JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s. r. o., so sídlom M. R. Štefánika 1822, Dolný Kubín, IČO: 368 321 03, 3/ Bc. F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. č. XXX, zastúpená JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom O. H., V. XXXX, 4/ V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., ul. K. XX, 5/ K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., ul. I. č. XXXXX/XXF, odporcovia v 4/ a 5/ rade zastúpení JUDr. Miroslavou Bobíkovou, advokátkou so sídlom O. H., E. J.. č. XX, 6/ E. P., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. H., Z. XXXX/XX, v konaní o určenie neplatnosti zmlúv o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 7C/148/2010-287 zo dňa 9. septembra 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím okresný súd návrh vo veci samej zamietol a určil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V odôvodnení dospel k záveru, že v danom prípade navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny záujem na žiadanom určení. Je zrejmé, že nimi podaný návrh o neplatnosť zmlúv neodstránil potrebu z ich strany podať aj návrh na plnenie, čo nakoniec v časti urobili tým, že požiadali o vydanie zmenkového a šekového platobného rozkazu. Určením neplatnosti zmlúv by sa ani neodstránila problematika prípadnej spornosti pohľadávok navrhovateľov, ktorú namietali odporcovia, resp. nie je preukázané, že by to boli práve navrhovatelia, ktorí by sa z predmetných nehnuteľností mohli uspokojiť. Navyše, pokiaľ navrhovatelia argumentujú dobrými mravmi, tak potom skutočne najserióznejším spôsobom sa javí inštitút konkurzu, kde by jednak mohol byť zistený celý majetok odporcu v 1/ rade, resp. mohlo by dôjsť k uspokojeniu všetkých veriteľov, či už úplne alebo pomerne, resp. je pravdou, že správca by mohol napadnúť odporcom v 1/ rade uzavreté zmluvy prípadne aj v širšom rozsahu ako navrhovatelia. Za takýchto okolností sa javí podaný návrh neprípustným prostriedkom na ochranu práva navrhovateľov.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p..
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie v zákonnom stanovenej lehote navrhovatelia. Žiadali napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmeniť, ich návrhu v celom rozsahu vyhovieť alternatívne zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie dôvodiac tým, že prvostupňový súd nepostupoval správne keď neskúmal, či v prejdnávanej veci existovali predpoklady na podanie návrhu podľa ust. § 42a Občianskeho zákonníka, to jest, či by sa mohli domáhať odporovateľnosti právnych úkonov. Podľa ich názoru takéto predpoklady tu existovali, a preto i rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie rozhodnutia považujú za svojvoľné a arbitrárne, nakoľko z tohto odôvodnenia nie je zrejmý mechanizmus myšlienkového pochodu súdu prvého stupňa, ktorým dospel k svojim zisteniam, na podklade ktorých rozhodol. V prípade, ak by sa odvolací súd nestotožnil s ich argumentáciou, žiadali, aby pripustil dovolanie. Uplatnili si náhradu trov konania.
Odporcovia v rade 2/ a 3/ vo svojich vyjadreniach zhodne žiadali napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdiť. Súd podľa ich názoru správne vyhodnotil otázku naliehavého právneho záujmu a následne vo veci i správne rozhodol.
Ostatní účastníci sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. tento rozsudok podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany odvolateľov neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvého stupňa ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil.
Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaný návrh je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva navrhovateľa, či sa ním môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania.
Pokiaľ súdne rozhodnutie žiadnym spôsobom neovplyvní právne postavenie navrhovateľov, nemožno konštatovať danosť naliehavého právneho záujmu. Ani v prípade, ak navrhované rozhodnutie je spôsobilé ovplyvniť právne postavenie navrhovateľov, nemusí byť zákonite vždy daný naliehavý právny záujem na takomto určení. Naliehavý právny záujem nebude daný v prípadoch, kedy požadované určenie (ne)existencie práva alebo právneho vzťahu medzi účastníkmi by malo charakter (len) prejudiciálnej otázky k inému sporu medzi účastníkmi. Z toho vyplýva, že návrh na určenie neplatnosti dohody, ktorú možno riešiť ako predbežnú otázku v konaní o žalobe na plnenie, a ktorá nerieši sporné vzťahy medzi stranami tak, aby nedošlo k ďalším, nadväzujúcim sporom, patrí medzi tie žaloby, ktorých vecnému prejednaniu má požiadavka naliehavého právneho záujmu stanovená v citovanom ustanovení § 80 písm. c) O.s.p. brániť, aby nedochádzalo k zbytočnému a neúčelnému množeniu sporov. Z preventívneho charakteru určovacej žaloby tiež možno vyvodiť, že naliehavý právny záujem nebude spravidla daný, ak už došlo k porušeniu subjektívneho práva a reparácie škodlivých právnych následkov sa možno domáhať žalobou na plnenie. Výnimočne však môže byť preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na určení aj v takýchto prípadoch, avšak len za predpokladu, ak určovací návrh vytvorí pevný právny základ medzi účastníkmi a naplní tak svoj preventívny účel tým, že zabráni ďalším prípadným sporom medzi účastníkmi konania.
Ako vyplýva z vyššie uvedeného, naliehavosť právneho záujmu posudzovaná v spojení s riešením otázky, či sa návrhom s určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva navrhovateľov alebo neistoty v ich právnom vzťahu a viažúca sa vždy na konkrétny určovací petit, sa chápe jednak v zmysle časovom (potreba odstránenia neistoty musí byť aktuálna), a jednak v tom zmysle, že navrhovatelia nemajú inú možnosť (žalovať na plnenie z toho istého právneho pomeru).
Naliehavý právny záujem zákon priamo nedefinuje, ale ak nevyplýva priamo z návrhu (ako je to v prejednávanej veci), súd ho zisťuje zo skutočností uvádzaných navrhovateľmi a z ich celkového postavenia k právnemu vzťahu, ktorého určenia sa domáhajú. V praxi súdov sa bežne akceptuje názor, že naliehavý právny záujem existuje najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo právo navrhovateľa ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Treba zdôrazniť, že nejde o určovaciu žalobu samu, ale o to, čoho (akého určenia) sa navrhovateľ domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa navrhovateľ domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu, záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva.
Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chcú navrhovatelia osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musia na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností (tak ako je to taktiež už vyššie uvedené) dospel i odvolací súd k presvedčeniu, že navrhovatelia v tejto konkrétnej veci nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení lebo i prípadným vyhovením takémuto návrhu by sa na ich právnom postavení nič nezmenilo.
Otázka naliehavého právneho záujmu bola viackrát riešená judikatúrou slovenských súdov (i Najvyšším súdom SR). Odvolací súd nepripustil vo veci dovolanie.
Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania v zmysle ust. § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p., o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.