Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16P-355-2013.pdf
PDF · 123.36 KB
Case nature
Subarea
16P/355/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci mal. R. E., H.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica, dieťa rodičov, matky A. S., H.. XX.X.XXXX, C. Ú. XXX/XX, A. a otca Z. E., H.. XX.XX.XXXX, C. H. XXX, F. v konaní o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Mení sa rozsudok Okresného súdu Trebišov sp.zn. 6C/126/2009-33 zo dňa 27.1.2010 vo výroku o výživnom zo strany otca na mal. R., a to tak, že sa zvyšuje výživné zo strany otca na mal. R. zo sumy 30,- Eur mesačne na sumu 60,- Eur mesačne počnúc od 25.9.2013, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 20.dňa v mesiaci vopred.
Zaostalé výživné zo strany otca na mal. R. za obdobie od 25.9.2013 do 31.1.2014 v celkovej výške 196,- Eur súd zaväzuje uhradiť otca k rukám matky do 30.4.2014.
Súd návrh matky v prevyšujúcej časti zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom zo dňa 10.9.2013 doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.9.2013 domáhala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu v Trebišove č. 6C/126/2009-33 a zaviazal otca maloletého prispievať na výživu mal. R. sumou 100,--Eur mesačne počnúc od podania návrhu vždy do 15 dňa v mesiaci.
Svoj návrh odôvodnila tým, že na základe rozsudku 6C/126/2009-33 , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.2.2010 bol maloletý R. zverený do jej výchovy a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 30,--Eur mesačne vždy do 15-tého dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Ona je momentálne sama v hmotnej núdzi, zamestnaná na len na čiastočný úväzok a jej mesačný príjem nepresahuje životné minimum 201,--Eur. Nemá vedomosť o tom, či otec maloletého je zamestnaný. Otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť na druhé maloleté dieťaťa, na ktoré prispieva sumou 55,--Eur mesačne. Mal. R. je v poslednej dobe veľmi chorľavý, má problémy so zahlienením horných dýchacích ciest a bolo mu diagnostikované plochonožie. Vzhľadom k tomu, sa jej niekoľkonásobne zvýšili náklady na jeho výchovu . Potrebuje ortopedické vložky na mieru nielen doma, ale aj v škôlke. Potrebuje vitamíny, soľný inhalátor a výživové doplnky, ktoré sú v dnešnej dobe drahé.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca cestou dožiadaného súdu, výsluchom poverenej zamestnankyne kolízneho opatrovníka, a tiež oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a pripojených spisov, na základe čoho zistil tento skutkový stav.
Matka vo svojej výpovediach uviedla, že návrh na zvýšenie výživného podala preto, lebo od poslednej úpravy výživného maloletý začal navštevovať materskú škôlku a objavili sa u neho zdravotné problémy. Má ploché nohy a teda každé dva mesiace potrebuje ortopedické vložky na mieru a s tým aj nové topánky. Tiež má problémy so zahlienením takže mu musela zakúpiť soľný inhalátor, ktorý stál 35,-- Eur. Toho času s dieťaťom žije v rodinnom dome, ktorého je spoluvlastníčkou v jednej polovici a ktorý získala darovaním od jej mamy, ktorá s nimi býva v spoločnej domácnosti. Je zamestnaná na polovičný úväzok, kedy jej príjem je vo výške 143,-- Eur mesačne a tiež poberá dávku v hmotnej núdzi a prídavok na mal. syna. Otec maloletého jej uhrádza výživné pravidelne vo výške 30,-- Eur mesačne, niekedy zvykne poslať aj viacej a to 50,-- Eur mesačne. Naposledy sumu 50,-- Eur poslal v máji tohto roku. V rámci doplňujúcej výpovede uviedla, že otec má uhradené výživné s výnimkou mesiacov december 2013 a január 2014, kedy nezaslal na syna žiadne výživné. Okrem spomínanej polovice domu už nevlastní žiaden hodnotnejší majetok. Jej náklady na domácnosť predstavujú inkaso vo výške 119,-- Eur mesačne, pričom jej matka, ktorá je invalidnou dôchodkyňou, do domácnosti ničím neprispieva, nakoľko sa dohodli na tom, že ona matke maloletého daruje polovičku domu a tým nebude musieť prispievať na domácnosť. Matka maloletého má ďalej náklady na kúrenie, kedy musela zakupovať palivové drevo v hodnote 600,-- Eur na celý rok. Uhrádza tiež internet vo výške 30,-- Eur mesačne, telefón v sume 20 Eur mesačne, náklady na cestovné v sume 20,-- Eur mesačne. Maloletý toho času navštevuje Materskú škôlku a to už druhý rok. Má s tým výdavky na školné v sume 4,50 Eur mesačne a tiež na stravu pre maloletého v sume cca 22,-- Eur mesačne. Maloletý chodí tiež na angličtinu, na čo mu zakúpila pracovný zošit v hodnote 8,-- Eur. Za výuku angličtiny uhrádza 1,-- Euro za 1 hodinu, čo do mesiaca pri 8 hodinách mesačne predstavuje sumu 8,-- Eur. Do škôlky mu tiež zakupuje rôzne pomôcky, oblečenie, prezuvky, úbor na telesnú výchovu, hygienické potreby. Celkovo na tieto výdavky minula 50,-- Eur. Bolo jej odporúčané lekárkou, aby maloletý išiel k moru aby sa mu uvoľnili dýchacie cesty, inak mu bude potrebné vybrať nosné mandle. Maloletý syn potrebuje raz do mesiaca nové ortopedické vložky do topánok. Otec sa o syna nezaujíma, resp. jeho predstava o jeho styku so synom je taká, že ona mu syna má zbaliť, odniesť k nemu domov a po týždni si ho prísť vyzdvihnúť. Ona okrem mal. R. inú vyživovaciu povinnosť nemá. Pokiaľ ide o otca maloletého, tak ten okrem mal. R. má mať ešte jedno dieťa a to K., ktorý je taktiež maloletý.
Otec vo svojej výpovedi uskutočnenej na dožiadanom súde nesúhlasil so zvýšením výživného a žiadal ponechať jeho úpravu tak ako je to doposiaľ. Toho času je nezamestnaný a nepoberá ani podporu v nezamestnanosti a ani žiadnu štátnu sociálnu dávku. Uvedené dávky nepoberá preto, lebo si ich vybavuje a skôr si ich nevybavil preto, lebo nemal papiere. Za posledných 6 mesiacov si hľadal prácu, ale len telefonicky a to aj v Čechách, hlavne murárčinu. Pracovný pomer v spoločnosti E.-R., K..Q..X.. , E. ukončil preto, lebo pracoval vo výškach a on pre tlak vo výškach pracovať nemôže. Doklady o týchto jeho zdravotných problémoch však nemá. Z rovnakého dôvodu bol prepustený aj zo spoločnosti S. S., K..Q..X.. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a ani inú hodnotnejšiu vec a žije u rodičov, ktorým neplatí za ubytovanie nič, naopak títo za neho všetko platia a to aj výživné. Má dlhy voči zdravotnej poisťovni Dôvera a exekučné konanie na neho vedie súdny exekútor C.. Z. Z.. Okrem mal. R. má ešte vyživovaciu povinnosť k mal. Sebastiánovi E., nar. 10.5.2010, na ktorého mu Okresným súdom Trebišov bolo určené výživné vo výške 55,--Eur.
Kolízny opatrovník cestou svojej poverenej zamestnankyne poukázal na to , že otec má určené výživné na ďalšieho syna K. vo výške 55,- Eur mesačne a R. je starším dieťaťom. Je preto žiaduce, aby otec na tohto syna prispieval vyšším výživným, ako mal dosiaľ určené. Pokiaľ otec uvádza, že ho živia jeho rodičia, tak nech mu pomáhajú prispievať aj na výživu maloletých detí, ktoré nie sú schopné živiť sa samé. Okrem toho otec súdu nepredložil žiadne dôkazy o svojom zdravotnom stave, ktoré by mu bránili v tom, aby si našiel prácu. Preto navrhol, aby súd návrhu matky vyhovel.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 6C/126/2009 zistil, že rozsudkom uvedeného súdu sp.zn. 6C/126/2009-33 zo dňa 27.1.2010 bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené a na čas po
rozvode bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu výživným vo výške 30,--Eur mesačne počnúc od právoplatnosti uvedeného rozsudku . Zároveň bol upravený styk otca so synom. Z obsahu spisu vyplynulo, že v čase uvedeného rozhodovania matka maloletého poberala rodičovský príspevok a prídavky na syna v celkovej výške 158,67 Eur mesačne. Otec maloletého bol nezamestnaný , žil v spoločnej domácnosti so svojou vtedajšou partnerkou, s ktorou čakal dieťa. Maloletý R. bol v celodennej starostlivosti matky.
Pokiaľ ide o súčasné pomery rodičov maloletého, matka v súčasnej dobe je zamestnaná v spoločnosti H. K..Q..X.. od 27.5.2013 s dohodnutou hrubou mzdou 168,85 Eur mesačne. Podľa potvrdenia uvedeného zamestnávateľa bola matke za obdobie mesiacov máj až október 2013 vyplatená čistá mzda v sume 764,67 Eur, čo v priemere na mesiac predstavuje čiastku 127,35 Eur. Podľa správ ÚPSVaR Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica matka toho času nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, odkiaľ bola vyradená dňa 27.5.2013 kvôli jej nástupu do zamestnania u uvedeného zamestnávateľa, spoločnosti H., K..Q..X.. Je naďalej poberateľkou dávky v hmotnej núdzi v sume 67,98 Eur mesačne. Iné štátne dávky s výnimkou prídavku na dieťa nepoberá. Podľa správy Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves matka nie je vedená v evidencii poberateľov nemocenských dávok a ani dávky v nezamestnanosti.
Podľa niekdajšieho zamestnávateľa otca, spoločnosti E.-R., K..Q..X.., táto spoločnosť ukončila pracovný pomer s otcom maloletého dňa 15.7.2012 dohodou z dôvodu, že otec ani po telefonických výzvach zamestnávateľa nenahlásil dôvod svojej neprítomnosti v práci. Podľa potvrdenia uvedeného zamestnávateľa otec u tohto za dobu trvania pracovného pomeru za obdobie mesiacov jún až december 2011 vrátane dosiahol čistú mzdu v celkovej výške 3.206.96 Eur, čo v priemere na mesiac predstavovalo sumu cca 458,14 Eur a v období apríl až júl 2012 vrátane dosiahol čistú mzdu v celkovej výške 971,22 Eur , čo v priemere na mesiac predstavovalo sumu cca 242,81 Eur. Podľa pracovnej zmluvy uzavretej s týmto zamestnávateľom dňa 3.4.2012 mal u tohto zamestnávateľa otec dojednaný pracovný pomer na dobu určitú do 30.12.2012 s dojednanou hrubou mzdou 500,--Eur mesačne pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín týždenne. O ukončenie tohto pracovného pomeru dohodou požiadal otec prípisom z 21.8.2012 bez bližšej špecifikácie dôvodov na ukončenie. Z prípisu tohto zamestnávateľa z 4.9.2012 vyplynulo, že otec uvedenému zamestnávateľovi nenahlásil dôvody svojej neprítomnosti v práci a to ani po telefonických výzvach tohto zamestnávateľa. Podľa správy posledného zamestnávateľa otca, spoločnosti S. S., K..Q..X.., Z. C. pracovný pomer u tohto zamestnávateľa bol s otcom ukončený dohodu a to na žiadosť otca. Podľa potvrdenia uvedeného zamestnávateľa otec za dobu trvania pracovného pomeru u tohto zamestnávateľa dosiahol priemerný čistý mesačný príjem vo výške 6.553,40 Kč , čo v prepočte na menu Euro pri kurze 1,--Euro = 27,530 Kč stanoveného Európskou centrálnou bankou dňa 11.2.2014 predstavuje čiastku 238,05 Eur . Z dokladov, ktoré súdu predložil otec pri svojom výsluchu na dožiadanom súde vyplynulo, že u uvedeného zamestnávateľa bol otec zamestnaný ako operátor / manipulant na obdobie 20.2.2013 do 31.1.2014 za hrubú mzdu 9.700,--Kč a že pracovný pomer ukončil u tohto zamestnávateľa predčasne.
Podľa správ ÚPSVaR Trebišov otec maloletého je toho času od 2.7.2013 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Od decembra 2013 je príjemcom dávky v hmotnej núdzi v sume 62,50 Eur mesačne a počnúc mesiacom január 2014 v sume 124,70 Eur mesačne. Iné štátne sociálne dávky nepoberá. Podľa správ Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov nie je vedený v evidencii uvedenej poisťovne ako poberateľ dávky dôchodkové poistenia , príspevku v nezamestnanosti a ani dávky nemocenského poistenia. Podľa správy Okresného dopravného inšpektorátu toho času nie je vlastníkom a ani užívateľom žiadneho motorového vozidla. Podľa správy Okresného úradu Trebišov, odbor katastrálny otec maloletého nie je vlastníkom a ani spoluvlastníkom žiadnej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v územnom obvode tohto úradu.
Zo správy ÚPSVaR Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica z prešetrenia pomerov u maloletého vyplynulo, že tento spolu s matkou toho času žije v rodinnom dome v spoločnej domácnosti so starou matkou. Domácnosť je účelne a vkusne zariadená. Celková starostlivosť o maloletého je na veľmi dobrej úrovne. Maloletý navštevuje materskú škôlku. Otec sa o syna nezaujíma. Príležitostne sa so synom
telefonicky kontaktuje. Podľa SIPO dokladu náklady na inkaso v domácnosti, ktorú matka obýva so synom predstavujú čiastku 119,09 Eur mesačne.
Podľa správy ošetrujúceho ortopéda maloletého, MUDr. A. K. , je maloletému doporučená ortopedická obuv a ortopedické vložky s vedením na päty. Podľa potvrdenia ošetrujúcej detskej lekárky maloletého, MUDr. Z.Q. S. maloletý má často upchatý nos, býva zahlienený a máva bolesti hlavy.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, avšak nie v takom rozsahu, ako to matka požadovala. Od posledného rozhodovania vo veci došlo k podstatnej zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých vychádzal Okresný súd Trebišov v rozsudku sp.zn. 6C/126/2009-33 zo dňa 27.1.2010. Táto podstatná zmena pomerov nastala na strane maloletého syna , ktorý nastúpil do materskej škôlky a zároveň sa u neho zhoršil jeho zdravotný stav, kým v čase pôvodného rozhodovania bol v domácej starostlivosti matky a nevykazoval zdravotné komplikácie takého razu, ktoré matka prezentovala v tomto konaní.
V prípade maloletého teda išlo o nástup na ďalší stupeň vzdelávania a s takýmto postupom vo vzdelávacom systéme maloletého dieťaťa sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na takéto dieťa. To sa dostáva na ďalší stupeň vývoja a to ako z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Bolo preukázané, že nástupom do škôlky matke vzrástli náklady a to v súvislosti s úhradu školného , stravy maloletého v škôlke a v neposlednom rade aj so zakupovaním rôznych vecí či už oblečenia alebo učebných pomôcok pre maloletého. Navyše u maloletého bolo diagnostikované zhoršenie jeho zdravotného stavu ako ortopédom , tak aj detskou lekárkou. Pre plochonožie maloletý nutne aj podľa odporúčania lekára potrebuje špeciálnu ortopedickú obuv a špeciálne ortopedické vložky. Detská lekárka konštatuje u maloletého časté upchávanie nosa, zahlienenie a bolesti hlavy, čo tiež máva dopad na výdavky pre matku na maloletého.
Tiež je potrebné uviesť, že v § 78 ods. 3 Zákona o rodine je obsiahnutá tzv. valorizačná klauzula, , ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného (zvýšenie), a preto súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného prihliadal aj na túto okolnosť. Takže už len tieto okolnosti odôvodňovali oprávnenosť požiadavky na zvýšenie výživného pre maloletého.
Na druhej strane zvýšenie výživného musí mať podklad vo výrazne pozitívnej zmene pomerov nie len na strane oprávneného dieťaťa ale aj na strane povinného rodiča a uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je vždy limitované aj možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného súd musí prihliadať aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Na tieto schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča prihliadne súd aj vtedy, ak sa tento povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu a rovnako tak prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný rodič na seba berie. Ako v čase pôvodného rozhodovania, tak aj v súčasnosti je otec maloletého nezamestnaný, takže z tohto pohľadu by sa dalo konštatovať , že na jeho strane k zmene pomerov nedošlo. Ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 však zaradilo majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t. j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), takže nemôže obstáť ani argumentácia, podľa ktorej rodič nepracuje, pretože sa nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore alebo na pozícii adekvátnej svojim predstavám, a preto nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť buď vôbec alebo v doterajšej miere. Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Z ustanovenia § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine nevyplýva, že vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu musí mať špekulatívny charakter za účelom pokusu uniknúť vyživovacej povinnosti. Uvedené ustanovenie je potrebné vztiahnuť aj na prípady, ak sa povinný bez vážneho dôvodu vzdá výhodného zamestnania poskytujúceho mu väčší príjem alebo iného majetkového prospechu bez toho, aby si v dohľadnej dobe zabezpečil porovnateľný zdroj príjmu tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Na zníženie (stratu) príjmu povinného rodiča je možné preto prihliadnuť len v prípade preukázania dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného rodiča, ktorým môže byť napr. výrazné zhoršenie zdravotného stavu znemožňujúceho doterajší výkon práce, skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov a pod., teda dôvody, ktoré povinný rodič nemôže ovplyvniť. Z dosiaľ súdom zadovážených podkladov je zrejmé, že otec u svojich posledných zamestnávateľov ukončil svoj pracovný pomer vždy predčasne z vlastnej iniciatívy bez uvedenia dôvodu. Otec síce vo svojej výpovedí sa odvolával na svoj zlý zdravotný stav, ktorý mu údajne mal znemožniť pokračovať v prácach u týchto zamestnávateľov, avšak na preukázanie týchto svojich tvrdení nepredložil žiadne relevantné doklady a to ani tým zamestnávateľom , u ktorých pracoval. Spoločnosti E.-R., K..Q..X.. ,ukončila pracovný pomer s otcom maloletého dňa 15.7.2012 dohodou z dôvodu, že otec ani po telefonických výzvach zamestnávateľa nenahlásil dôvod svojej neprítomnosti v práci. Rovnako tak posledný zamestnávateľ otca, spoločnosť S. S. , K..Q..X.. , Z. C. s ním predčasne ukončil pracovný pomer dohodou z iniciatívy otca. V prípade u prvého zo spomínaných zamestnávateľov otec dosahoval príjem v priemere cca 242,81 Eur, u druhého z týchto zamestnávateľov v priemere 6.553,40 Kč mesačne , čo v prepočte na menu Euro pri kurze 1,--Euro = 27,530 Kč stanoveného Európskou centrálnou bankou dňa 11.20.2014 predstavovalo čiastku 238,05 Eur. Toho času otec poberá len dávku v hmotnej núdzi v sume 62,50 Eur mesačne, resp. od januára 2014 v sume 124,70 Eur mesačne. Otec sa teda vlastným pričinením pripravil o zárobok, z ktorého by bol schopný maloletému
synovi uhrádzať vyššie než dosiaľ stanovené výživné. Súd preto vychádzal zo záveru, že otec má potencionálne schopnosti na dosahovanie vyššieho príjmu, než je ním v súčasnej dobe poberaná dávky v hmotnej núdzi a teda je schopný dosahovať minimálne príjem v sume cca 240,--Eur mesačne , tak ak mu tento plynul z jeho posledných zamestnaní. Na druhej strane od poslednej úpravy výživného u otca došlo k podstatnej zmene pomerov pokiaľ ide o jeho vyživovacie povinnosti, kedy sa mu zvýšila vyživovacia povinnosť o ďalšie jedno dieťa a to mal. K. , na ktorého má uhrádzať mesačne sumu 55,-- Eur. Súd tiež musel prihliadnuť aj na tú skutočnosť, že k miernemu nárastu príjmu došlo aj u matky maloletého.
Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletého, ako aj potencionálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca, prihliadajúc na skutočnosť, že maloletý je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletému takto nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, berúc do úvahy, že maloletý navštevuje materskú školu, pričom otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť, súd ustálil výšku súčasného výživného na mal. R. na sumu 60,-- Eur mesačne a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.
Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 25.9.2013, teda odo dňa, kedy matka podala návrh na zvýšenie výživného na maloletého, a odkedy to napokon aj matka požadovala, keďže postupujúc podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine nezistil v danom prípade existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa umožňujúcich zvýšenie výživného spätne pred dňom podania návrhu, t.j. od dňa kedy mala nastať zmena pomerov u maloletého dieťaťa.
Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zvýšení výživného na maloletého za obdobie od 25.9.2013 vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 25.9.2013 do 31.1.2014 a to vo výške 196,-- Eur , na úhradu ktorého súd otca zaviazal do 30.4.2014. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy novourčeného výživného pre mal. R. za mesiace október 2013 až január 2014 vrátane vo výške 60,--Eur mesačne a pomernej časti určeného výživného za mesiac september 2013 zodpovedajúcej 6 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 25.9.2013 do 30.9.2013), čo predstavovalo čiastku 12,-- Eur ( t.j. 60,-- Eur / 30 dní x 6 dní) .
Keďže otec na maloletého syna za obdobie mesiacov september 2013 až január 2014 vrátane uhradil podľa výpovede matky a ním dokladovaných poštových poukazov v mesiaci september sumu 30,--Eur , v mesiaci október sumu 50,--Eur a v mesiaci november sumu 20,--Eur , teda spolu sumu 110,--Eur. Súd teda od takto novourčeného výživného odrátal toto otcom zaplatené výživné na maloletého syna, pričom za mesiac september 2013 z takto otcom uhradeného výživného ešte odrátal sumu 24,-- Eur ako pomernú čiastku pôvodne určeného výživného zodpovedajúceho 24 dňom z mesiaca september 2013 (t.j. obdobie od 1.9.2013 do 24.9.2013, t.j. do dňa predchádzajúceho dňu podania návrhu matkou na súde , a teda výpočet uvedenej sumy je :30,-- Eur/ 30 dní x 24 dní ). Následne súd dospel k celkovej výške dosiaľ neuhradeného zaostalého výživného na maloletého syna (t.j. 24,-- Eur +12,-- Eur +4x60,-- Eur - 110,--Eur).
Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 31.1.2014, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac február 2014 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku ešte nenastala.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.)