Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Sd-38-2013.pdf
PDF · 83.6 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sd/38/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jozefom Kurucom v právnej veci navrhovateľa T. U. J. C. B. J., Q. X. L. Č.. XX/X, Č. M. A., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, v konaní o starobnom dôchodku takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 30.08.2013 č. XXX XXX XXXX.
Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Rozhodnutím zo dňa 30.08.2013 č. XXX XXX XXXX odporkyňa podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 24.06.2013 o priznanie starobného dôchodku od 24.06.2010.
V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa uviedla, že v konaní o starobnom dôchodku bolo rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č. SPC-33.889/6-99 zo dňa 08.06.1999 preukázané, že navrhovateľovi bol podľa § 210 a § 211 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície priznaný výsluhový príspevok od 01.05.1999. Potvrdením Ministerstva vnútra SR zo dňa 13.08.2013 bol preukázané, že navrhovateľ vykonával základnú vojenskú službu od 03.10.1967 do 02.10.1969 a dobu služobného pomeru od 01.10.1975 do 30.04.1999, ktoré boli zaradené do I. kategórie funkcií. Pretože navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. od 13.12.2001, teda pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol v súlade s § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v čase, kedy sa na vzniknuté nároky vzťahovala V. časť zákona č. 100/1988 Zb. Zákon č. 328/2002 Z.z. a ani žiaden iný právny predpis nestanovil zánik nároku na dávky dôchodkového zabezpečenia podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb., ktoré neboli doteraz uplatnené. Právo na dávky dôchodkového zabezpečenia, na ktoré už raz vznikol nárok podľa zákona č. 100/1988 Zb., podľa § 1 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. nezaniká uplynutím času. Podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o dávke dôchodkového zabezpečenia príslušníka Policajného zboru rozhoduje odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR. Sociálna poisťovňa je príslušná na rozhodovanie o nároku na starobný dôchodok v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol podľa predpisov účinných pred 01.01.2004, ktoré príslušnosť Sociálnej poisťovne na rozhodovanie o tomto nároku vylučujú. Z uvedeného dôvodu navrhovateľovi tento nárok nevznikol podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, a to ani s prihliadnutím na § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z., pretože navrhovateľ nespĺňa podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31.12.2003. Pretože odporkyňa nie je príslušná na rozhodnutie o starobnom dôchodku navrhovateľa, jeho žiadosť zamietla.
Opravným prostriedkom zo dňa 09.10.2013 sa navrhovateľ domáhal preskúmania zákonnosti citovaného rozhodnutia odporkyne. Namietal nezapočítanie dôb poistenia od roku 1962 do 1965 (štúdium na SVŠ v Kráľovskom Chlmci), od 01.09.1965 do 25.10.1969 (Okresný priemyselný podnik v Kráľovskom Chlmci) a od 05.11.1969 do 31.12.1974 (Československé štátne dráhy). V doplnení opravného prostriedku zo dňa 19.12.2013 navrhovateľ žiadal zohľadniť stanovisko Ministerstvo vnútra SR, v ktorom sa uvádza, že konanie o žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku bolo začaté až dňom spísania žiadosti, teda za účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z., to znamená už v čase, keď ustanovenie § 143a zákona č. 328/2002 Z.z. vylučuje použitie ustanovení § 130 až § 145 zákona č. 100/1988 Zb., na ktoré poukazuje odporkyňa. Ministerstvo vnútra SR tak zastáva názor, že nie je vecne príslušné na konanie a rozhodovanie o žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku, či už podľa zákona č. 461/2003 Z.z. alebo zákona č. 100/1988 Zb.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 19.11.2013 a 04.02.2014 navrhla napadnuté rozhodnutie zo dňa 30.08.2013 potvrdiť. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 9So/103/2011 zo dňa 26.09.2012, ktorým bolo v obdobnej veci rozhodnuté tak, že právomoc rozhodnúť o nároku na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 259 ods. 1 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. je daná príslušnému orgánu Ministerstva vnútra SR. Navrhovateľ vykonával profesionálnu službu policajta 26 rokov a po ukončení služobného pomeru mu bol priznaný príspevok za službu, pričom pri priznaní príspevku za službu sa na kategórie funkcií neprihliadalo. Navrhovateľ splnil všetky podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. dňa 13.12.2001, teda dňom, ktorým dovŕšil vek 55 rokov. Nárok na dávku vzniká podľa § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom. Navrhovateľ teda splnil podmienku nároku na starobný dôchodok. Navrhovateľ po vzniku nároku na starobný dôchodok nebol zamestnaný, preto sa na neho nemôže vzťahovať § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Nárok na starobný dôchodok podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. nesporne vznikol už dňom 13.12.2001 a zostal zachovaný podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Na tejto skutočnosti nič nemení okolnosť, že navrhovateľ žiadosťou až zo dňa 24.06.2013 požiadal o jeho priznanie od 24.06.2010. Kompetencia príslušných orgánov Ministerstva vnútra SR rozhodnúť o nároku na starobný dôchodok nie je v danom prípade ustanovením § 143a bod 1 zákona č. 328/2002 Z.z. dotknutá, keďže navrhovateľ nebol od vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31.12.2003, ako to predpokladá ustanovenie § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Právomoc rozhodnúť o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 259 ods. 1 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. je daná príslušnému orgánu Ministerstva vnútra SR.
Súd v konaní podľa § 250l a nasledujúcich O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, oboznámení sa s dávkovým spisom odporkyne dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa zo dňa 09.10.2013 nie je dôvodný.
Navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 17.02.2014 zotrval na podanom opravnom prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu odporkyne. Uviedol, že z napadnutého rozhodnutia odporkyne nie je zrejmé, ako a či vôbec posudzovala dobu jeho štúdia a civilných zamestnaní tak, ako to uviedol v opravnom prostriedku zo dňa 09.10.2013.
Zástupkyňa odporkyne navrhla preskúmavané rozhodnutie potvrdiť z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení zo dňa 19.11.2013 a 04.02.2014.
Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného
fondu a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
Podľa § 94 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia a sociálnej starostlivosti vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi. Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky, pokiaľ nie je ustanovené, že taká žiadosť nie je potrebná.
Podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií.
Podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú, pokiaľ ide o príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a o vojakov z povolania v pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra, orgán príslušného ministerstva.
Podľa § 143a bod 1 zák.č. 328/2002 Z.z. v znení zákona č. 447/2002 Z.z. od 1.júla 2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú§ 130 až § 145 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR zo dňa 08.06.1999 bol navrhovateľovi od 01.05.1999 priznaný výsluhový príspevok vo výške 11.542,- Sk mesačne. Žiadosťou zo dňa 24.06.2013 navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku od 24.06.2010. V zmysle § 132 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení vznikol navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok od 13.12.2001 (v deň dovŕšenia 55. roku veku) po vykonávaní služby v I. kategórii funkcií. Pretože navrhovateľ po vzniku nároku na starobný dôchodok nebol zamestnaný, nevzťahuje sa na neho ustanovenie § 261ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého sa suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na tento dôchodok pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, určí podľa tohto zákona. Nárok navrhovateľa na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení teda vznikol už dňa 13.12.2001 (§ 94 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení) a keďže nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023 (§ 175 zákona o sociálnom zabezpečení), ostáva naďalej zachovaný. Na tejto skutočnosti nič nemení okolnosť, že žiadosťou z 24.06.2013 požiadal o jeho spätné priznanie od 24.06.2010.
V tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsahu č.k. 9So/103/2011 zo dňa 26.09.2012: „Z ustanovenia § 143a bod 1 zák.č. 328/2002 Z.z. v znení zákona č. 447/2002 Z.z. vyplýva, že tam uvedené ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. sa nepoužijú až od 1.júla 2002 počnúc, ktorým mohol policajtom vzniknúť nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. Aplikácia ustanovení § 132 a nasl. zákona č. 100/1988 Zb. však nie je vylúčená pri nárokoch na starobný dôchodok, ktoré do 30.júna 2002 už vznikli“.
Odporkyňa postupovala v súlade so zákonom, keď zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok, pretože nie je príslušná rozhodovať o jeho nároku. Orgánom príslušným rozhodovať o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok je podľa § 142 zákona o sociálnom zabezpečení v spojení s § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení príslušný orgán Ministerstva vnútra SR.
Z uvedených dôvodov súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 30.08.2013 ako vecne správne potvrdil.
Náhradu trov konania súd v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. neúspešnému navrhovateľovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.