Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Ek/1490/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: SPRAVing s.r.o., IČO: 36 586 137, so sídlom Komenského 43, 040 01 Košice, právne zast.: LS Legal, s.r.o., IČO: 47 706 171, so sídlom Krivá 2995/21, 040 01 Košice, proti povinnému: Spoločenstvo vlastníkov bytov HVIEZDICA, Košice, IČO 35 545 429, so sídlom Českosl. Armády 1178/14, 040 01 Košice, právne zast.: JUDr. Zuzana Semanová, advokát, IČO: 45 006 431, so sídlom Garbiarska 5, 040 01 Košice o vymoženie 15.510,- Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Barbora Hovanová, so sídlom exekútorského úradu Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, pod sp. zn. 289EX 464/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. zo dňa 29.03.2022, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

II. Súd n e p r i z n á v a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov sťažnostného konania.

odôvodnenie:

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 29.03.2022 rozhodnutie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol (výrok I.) a povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania spojených s návrhom na zastavenie exekúcie nepriznal (výrok II.). Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , , , a a prvej vety o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,k“) a tým, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol v poradí druhým návrhom na zastavenie exekúcie podaným podľa Exekučného poriadku. V ňom povinný namietal rovnaké skutočnosti ako v prvom návrhu na zastavenie exekúcie (neplatnosť právnych úkonov medzi oprávneným a bývalým vedením povinného, nemajetnosť), o ktorých už bolo právoplatne rozhodnuté. S poukazom na ustanovenie Exekučného poriadku tak už v tomto štádiu konania nebol dôvod sa nimi opakovane zaoberať. pripúšťa podanie viacerých návrhov na zastavenie exekúcie v priebehu jedného exekučného konania podaných povinným za predpokladu včasného uplatnenia skutočností odôvodňujúcich zastavenie exekúcie, čo znamená, že ak je návrh na zastavenie exekúcie podaný v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, povinný má povinnosť uplatniť všetky skutočnosti, ktoré sú mu známe, a ktoré nastali ku dňu podania návrhu. Ak návrh na zastavenie exekúcie povinný podá po tom, čo uplynie vyššie uvedená lehota 15 dní, môže v návrhu uviesť len tie skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí tejto zákonnej lehoty, a to bez ohľadu na to, či ide o návrh na zastavenie exekúcie podaný ako prvý, druhý alebo ďalší v poradí. Následne sa koncentrácia konania za situácie, ak povinný podá druhý, tretí a následne ďalšie návrhy na zastavenie exekúcie prejavuje tak, že v neskoršie podanom návrhu možno uplatniť iba tie skutočnosti, ktoré nastali odo dňa podania predchádzajúceho návrhu. Vo vzťahu k obsahu doplňujúceho podania povinného zo dňa 01.03.2021 vyšší súdny úradník uviedol, že povinným uvedený argument nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie, ale je predmetom posudzovania v rámci návrhu tretích osôb na vylúčenie veci z exekúcie, kde tieto tretie osoby súd vyzval v zmysle ustanovenia

ods. 4 Exekučného poriadku na podanie vylučovacej (excindačnej) žaloby. Pre úplnosť ešte dodal, že povinným namietané účty v bankách nemusia predstavovať celý majetok povinného, preto aj naďalej zostáva úlohou súdneho exekútora zisťovať majetkové pomery povinného, pokiaľ nenastane dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, prípadne iná relevantná skutočnosť pre zastavenie exekúcie.

2/ Proti rozhodnutiu podal povinný sťažnosť, v ktorej zotrvával na svojej doterajšej právnej argumentácii, ako aj na tom, že ustanovenia o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sa v tomto konaní nedodržiavajú. Predmetom exekučného konania nemôže byť majetok, ktorý nie je vo vlastníctve povinného, teda majetok tretích osôb, odlišných od povinného. Exekučným titulom je právoplatný platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn , kde ako žalovaný vystupuje SVB Hviezdica, t.j. povinný v exekučnom konaní. Ten však účty v bankových inštitúciách nemá a tak súdna exekútorka, bez právneho titulu, zablokovala účty, ktoré povinný spravuje. Povinný nemá ani žiaden majetok, ktorý by podliehal exekúcii. Na preukázanie svojich tvrdení súdu tiež aj súdnej exekútorke predložil všetky dôkazy. Vzhľadom na absenciu právoplatného exekučného titulu voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome (nedostatku pasívnej legitimácie) nie je možné, aby došlo k uspokojeniu oprávneného v exekučnom konaní z finančných prostriedkov vo vlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktoré účty osôb odlišných od povinného. Disponovanie so samotným bankovým účtom podľa bankových podmienok banky neznamená, že vlastníkom peňažných prostriedkov na účte je osoba disponenta. V súlade s platnými ustanoveniami (najmä ) finančné prostriedky vlastníkov bytov v bytových domoch povinný iba spravuje. Exekúcii podliehajú len peňažné prostriedky povinného. Bez právneho titulu dala súdna exekútorka podnet na zablokovanie účtov tretích osôb, osôb odlišných od povinného, čo je v rozpore s ustanovením Exekučného poriadku. Inými skutočnosťami, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu je podľa povinného to, že povinný nevlastní žiaden majetok, hnuteľný ani nehnuteľný, nemá ani účty v banke a teda ani žiadne finančné prostriedky, ktoré by podliehali exekúcii. Povinnému nie je zrejmé, z čoho súd pri svojom rozhodnutí vychádzal, keď návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyhovel a jeho návrh zamietol, ani aké dokazovanie vykonal a vyhodnotenie povinným predložených dôkazov vykonal, čím bolo porušené právo povinného na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Povinný má vo svojej správe 4 bytové domy, z ktorých každý bytový dom má svoj vlastný analytický účet, ktorý povinný iba spravuje. Ak exekučný súd formalistickým výkladom právnej normy poskytne ochranu právom nechránenému záujmu oprávneného na úkor právom chráneného záujmu povinného a trvá na uspokojení právoplatne judikovanej pohľadávky, je jeho rozhodnutie ústavne a právne neakceptovateľné. Výklad právnej normy, na základe ktorého sa prizná právna ochrana zneužitiu práva, je ústavne nekonformný. Je teda nevyhnutné, aby exekučný súd, v čo najväčšej možnej miere zabezpečil ochranu práv a právom chránených záujmov oprávneného ale i povinného. So súdnou exekútorkou povinný od počiatku spolupracuje a oznámil jej aj čísla účtov, ktoré spravuje. Keďže žiaden majetok exekútorka doteraz nezistila, mala postupovať v súlade s Exekučného poriadku a exekúciu zastaviť a priznať povinnému trovy konania. Tvrdenie súdu , „.... je ako klient označený V. dom s.č. XXXX, LV XXXXX- vl.byt. a n.p. z čoho je jednoznačné , že musí ísť o Spoločenstvo vlastníkov bytov teda o povinného. Ak by bol pripustený názor povinného, že ide o účet všetkých vlastníkov.... (str. 3 riadok 15 uznesenia), len dokazuje, že mu vôbec nie sú známe ustanovenia bankového zákona a novely zákona o vlastníctve bytov. Súd sa jednoznačne účelovými tvrdeniami oprávneného bez ďalšieho stotožnil, keďže doslova opísal jeho špekulatívne konštrukcie (vrátane tvrdenia, že neupokojenie jeho pohľadávky by bolo v priamom rozpore s ). Povinný je však presvedčený, že v priamom rozpore s by bolo uspokojenie pohľadávky oprávneného (nezákonnej) z finančných prostriedkov tretích osôb a nie povinného. Nie každá exekúcia je úspešná. Podľa názoru oprávneného by takto musel byť automaticky v exekučnom konaní každý oprávnený uspokojený. Nie je pravdivé tvrdenie súdu, že povinný podal v poradí druhý návrh na zastavenie exekúcie. Povinný iba využil svoje zákonné oprávnenie v súlade s Exekučným poriadkom. Podal návrh na zastavenie exekúcie súdom podľa a návrh na zastavenie exekúcie exekútorom podľa Exekučného poriadku. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby súd zrušil napadnuté uznesenie ako nezákonné, a rozhodol, že exekučné konanie vedené pod sp. zn. 289EX 464/20, sa zastavuje a povinnému priznáva trovy konania v celom rozsahu.

3/ Nakoľko povinný v sťažnosti neuvádzal žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by sa už oprávnený nevyjadroval, a z ktorých by vyšší súdny úradník pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie už nevychádzal, pričom ide o ďalší návrh povinného na zastavenie exekúcie, sudca jeho sťažnosť

pred rozhodnutím nedoručoval oprávnenému na vyjadrenie, ale bude mu doručená spolu s týmto rozhodnutím.

4/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5/ Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6/ Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

7/ Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8/ Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

9/ Po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka sudca vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná.

10/ Vyšší súdny úradník návrh povinného zo dňa 10.02.2021 (doručený súdu prostredníctvom súdneho exekútora dňa 18.03.2021) správne posúdil ako návrh podaný po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (doručené dňa 27.10.2020). Ďalej správne uviedol, že v ňom namietal rovnaké skutočnosti, ktoré boli predmetom jeho predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie, o ktorom súd právoplatne rozhodol uznesením zo dňa 20.01.2021 v spojení s uznesením o sťažnosti zo dňa 02.02.2022. Nič na tom nemení ani fakt, že povinný návrhom na zastavenie exekúcie žiadal súdneho exekútora zastaviť exekúciu podľa § 61n Exekučného poriadku z dôvodu neexistencie exekvovateľného majetku. Súdny exekútor o návrhu nerozhodol, ale predložil ho na rozhodnutie súdu, nakoľko pre vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného v čase jeho podania súdnemu exekútorovi neboli splnené podmienky uvedené v § 61n ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku (najmä uplynutie lehoty). Preto o návrhu rozhodoval súd a posúdil ho ako ďalší návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku.

11/ Pri takom posúdení potom bráni súdu na základe rovnakých skutkových a právnych okolností opätovne rozhodnúť o návrhu na zastavenie exekúcie koncentračná zásada uplatňovaná v exekučnom konaní. Koncentrácia konania (§ 61k ods. 3 Exekučného poriadku) sa totiž uplatňuje nielen vo vzťahu k prvému návrhu povinného na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia, ale i vo vzťahu k ďalším návrhom na zastavenie exekúcie, čo je vyjadrené v ustanovení § 61k ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku: „v poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie.“ Návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k Exekučného poriadku nie je v exekučných konaniach vedených podľa predpisov účinných od 01.04.2017 možné relevantne podať z rovnakých dôvodov viackrát počas trvania exekúcie. Je preto bez ďalšieho významu tvrdenie povinného o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ak zásadnou skutočnosťou pri rozhodovaní súdu o ďalšom návrhu povinného na zastavenie exekúcie bola totožnosť dôvodov zastavenia exekúcie, o ktorých už bolo súdom skôr v tomto konaní rozhodnuté. Preto sa vyšší súdny úradník ani nemusel zaoberať jednotlivými tvrdeniami povinného, v súvislosti s ktorými súd vo svojom rozhodnutí z 20.01.2021 v spojení s rozhodnutím z 02.02.2022 už vysvetlil, prečo nemôže byť dôvodom zastavenia exekúcie súdom podľa § 61k Exekučného poriadku tvrdenie povinného o nedostatku/ neexistencii exekvovateľného majetku. Za absolútne neopodstatnené považoval súd tvrdenia povinného

o prebratí špekulatívnych konštrukcií oprávneného do rozhodnutia súdu na strane 3, nakoľko povinný zrejme nepostrehol, že celý odsek 7 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je reprodukciou tvrdení oprávneného tak ako je odsek 5 a 6 reprodukciou tvrdení povinného, ktoré spolu predstavujú súdom zistený skutkový stav, nie právne posúdenie veci. Nakoniec súd vo vzťahu k tvrdeniam o zablokovaní účtov tretích osôb uvádza, že v prípade vedenia exekúcie na majetok tretích osôb sa tieto osoby môžu domáhať vylúčenia majetku/veci z exekúcie, pričom tieto tak aj urobili a súd ich v zmysle § 44 ods. 4 Exekučného poriadku výzvou zo dňa 18.03.2022 vyzval na uplatnenie práva.

12/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov sudca podľa ustanovenia zamietol sťažnosť povinného voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sp. zn. zo dňa 29.03.2022 ako nedôvodnú.

13/ Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

14/ Vzhľadom na neúspech povinného v sťažnostnom konaní a skutočnosť, že oprávnenému trovy sťažnostného konania nevznikli, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).