Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/400/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne O..V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom v G., D. G. Č.. X, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kerecman, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Rázusova č. 1, IČO: 36 588 725, proti žalovanej Petit Press a.s., so sídlom v Bratislave, Lazaretská č. 12, IČO: 35 790 253, zastúpenej JUDr. Patrikom Palšom, advokátom, so sídlom v Prešove, Masarykova č. 13, v konaní o ochranu osobnosti, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. -239 zo dňa 12.06.2013 takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“) uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 1.061,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 860,45 eur na účet právneho zástupcu žalobkyne, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podala čas odvolanie žalovaná. V odvolaní uviedla, že odvolanie podáva iba voči časti výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 1.061,50 eur za zaplatený súdny poplatok. Výšku náhrady trov právneho zastúpenia nenamieta a voči tej časti výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolanie nepodáva.

V dôvodoch odvolania poukázala odvolateľka na to, že výška súdneho poplatku za podanie žaloby závisela predovšetkým od toho, v akej výške si žalobkyňa uplatnila náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobkyňa sa rozhodla, že uplatní náhradu nemajetkovej ujmy, zjavne v neprimeranej výške 33.193 eur (1.000.000,- Sk). Jedine žalobkyňa mohla disponovať so žalobou a preto jedine žalobkyňa zodpovedá za to, že súd v prevážnej časti 29.873,70 eur ňou uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy zamietol. Žalovaná má za to, že súd vzhľadom na rozhodnutie vo veci samej, pokiaľ uložil povinnosť nahradiť žalobkyni náhradu trov konania, mal jej priznať náhradu za zaplatený súdny poplatok iba vo výške 166,50 eur, t.j. 66,-- eur (pevná suma určená zákonom na ochranu osobnosti + 3 % so súdom priznanej výšky náhrady nemajetkovej ujmy), ako to urobil súd prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za podanie odvolania vo veci samej. Súd mal pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa odvolateľky analogicky aplikovať ust. prípadne aj ust. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. v spojení s rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. zo dňa 06.05.2011 podala dovolanie na Najvyšší súd SR a následne aj ústavnú sťažnosť na Ústavný súd SR dňa 24.05.2013, navrhla žalovaná prerušiť toto konanie o trovách konania do času nadobudnutia právoplatnosti súdnych rozhodnutí vo vyššie uvedených konaniach. Uplatnila trovy odvolacieho konania za písomné podanie - odvolanie voči uzneseniu vo výške 64,15 eur.

Žalobkyňa vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej navrhla uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť. V dôvodoch vyjadrenia poukázala na to, že v konaní o ochranu osobnosti nikdy nemožno vychádzať, v prípade ak bola žalobcovi poskytnutá aspoň morálna satisfakcia pri posudzovaní výšky

priznanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, zo zásady úspechu alebo neúspechu. Uplatnila náhradu trov odvolacieho konania vo výške 64,15 eur.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) podľa , preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že konanie trpí vadou uvedenou v ust.

Podľa SR súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje jediný sudca. Zákon ustanoví, kedy sa na rozhodovaní senátu zúčastňujú aj prísediaci sudcovia z radov občanov a v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom. Proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca.

Z uvedeného ustanovenia je možné vyvodiť záver, že vo veciach patriacich do právomoci súdov v zásade rozhoduje sudca a zamestnanec poverený súdom je oprávnený rozhodovať iba vo veciach, ktoré sú mu na rozhodnutie zverené osobitným predpisom.

Týmto predpisom je o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon“). Z ust. zákona vyplýva, že súdnymi úradníkmi sú vyšší súdni úradníci, súdni tajomníci a probační a mediační úradníci.

Zákon v jednotlivých ustanoveniach upravuje rozsah oprávnení súdnych úradníkov, pričom na tieto úkony musí byť súdny úradník poverený sudcom. Takáto zákonná konštrukcia vyplýva z toho, že súdni úradníci sú v zásade štátnymi zamestnancami, to znamená, že majú postavenie úradných osôb, ale zákon o súdnych úradníkoch im priznáva výkon právomoci súdnej moci (Drgonec. J.: . Komentár, 2. vydanie, Heuréka 2007, str. 1071-1072).

V ust. § 5 zákona je vymenovaný okruh konaní a právnych vecí, v ktorých súdny úradník na základe poverenia sudcu môže konať aj rozhodovať.

V ust. § 6 zákona je vymedzený okruh konkrétnych rozhodnutí, ktoré môže súdny úradník na základe poverenia sudcu vydať. V ust. § 7 sú uvedené iné procesné úkony, ktoré vyšší súdny úradník môže vykonať samostatne.

V prejednávanej veci o povinnosti navrhovateľky nahradiť odporcovi, vedľajšiemu účastníkovi a štátu trovy konania rozhodol vyšší súdny úradník.

Z obsahu spisu síce nevyplýva, že bolo vyššiemu súdnemu úradníkovi dané osobitné poverenie sudcu na vydanie rozhodnutia v tomto konaní, odvolaciemu súdu je však z jeho činnosti známe, že sudcovia vydávajú všeobecné poverenie pre vyššieho súdneho úradníka, ktorý je rozvrhom práce pridelený do jeho súdneho oddelenia, aby vykonával úkony a rozhodoval podľa ust. a vo všetkých veciach, patriacich do súdneho oddelenia príslušného sudcu.

V prejednávanej veci sa viedlo sporové konanie o nároku žalobkyne voči žalovanej o ochranu osobnosti. To znamená, že sa nejedná o také konanie, ktoré je uvedené v ust. § 5 zákona, preto oprávnenie vyššieho súdneho úradníka rozhodnúť na základe poverenia sudcu môže v prejednávanej veci vyplývať iba z ust. § 6 cit. zákona. Toto ustanovenie taxatívnym spôsobom vypočítava tie súdne rozhodnutia, ktoré je súdny úradník oprávnený vydať vo vlastnom mene na základe poverenia sudcu. Gramatickým výkladom tohto ustanovenia je možné dospieť k záveru, že rozhodnutie o povinnosti na náhradu trov konania

v tomto ustanovení uvedené nie je. Systematickým výkladom cit. ustanovenia je tiež možné dospieť k záveru, že rozhodnutie o trovách konania nemôže byť obsiahnuté v ust. § 6 písm. r/ tohto zákona ako iné procesné rozhodnutie. V rozhodnutí o trovách konania súd rozhoduje o konkrétnych právach a povinnostiach účastníkov konania, preto pokiaľ zákonodarca by chcel zveriť rozhodovanie o trovách konania vyššiemu súdnemu úradníkovi, systematicky a hierarchicky by takéto rozhodnutie muselo byť výslovne uvedené medzi ostatnými rozhodnutiami, ktoré umožňujú vyššiemu súdnemu úradníkovi uložiť účastníkovi povinnosť, ako sú napr. rozhodnutie o poriadkovej pokute, o súdnych poplatkoch a pod..

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súčasne platná právna úprava neumožňuje, aby vyšší súdny úradník aj na základe poverenia sudcu vydával samostatne rozhodnutie o trovách konania v inom konaní, než je uvedené v ust. § 5 zákona.

Pokiaľ v prejednávanej veci napadnuté rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník, ide o rozhodnutie, pri vydaní ktorého bol súd nesprávne obsadený, preto odvolací súd podľa zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Pokiaľ rozhodovanie o trovách konania nie je zverené súdnemu úradníkovi, musí o trovách konania rozhodnúť sudca.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.