Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_2T-127-2013.pdf
PDF · 96.45 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/127/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou, v trestnej veci obžalovaného G. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp.zn. 2Pv/8/2013 z 13.09.2013, na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 17.02.2014 takto
rozhodol:
Obžalovaný G. B., nar. XX.XX.XXXX E. K. L. Ž., trvale bytom K. L. Ž., J. Č.. XX,
je v i n n ý , ž e
dňa 20.11.2012, v čase približne o 11.30. hod. v mieste svojho trvalého pobytu, v priestoroch rodinného domu v obci K. L. Ž., J. XX, fyzicky napadol svojho syna poškodeného O. B., ktorého opakovane udieral rukou zovretou v päsť do oblasti tváre a do oblasti hrudníka, čím poškodenému O. B., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom K. L. Ž., J. XX, spôsobil tržnú ranu hornej pery, opuch nosa a krvácanie z nosa, zlomeninu nosových kostí, opuch a krvný výron v oblasti ľavého oka, zlomeninu ľavej očnice, zakrvácanie spojoviek ľavého oka, poranenie očného svalu vľavo, otras mozgu a obojstranné pomliaždenie hrudníka so zlomeninou desiateho rebra vľavo s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 21 dní,
t e d a
inému úmyselne ublížil na zdraví a spáchal čin na chránenej osobe (blízkej osobe),
č í m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 156 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona ( za nezistenia žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a za zistenia priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona) na trest odňatia slobody 20 (dvadsať) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej právnickej osobe Dôvera zdravotná poisťovňa a.s., Bratislava, Einsteinova č. 25, IČO: 35942436 škodu vo výške 864,11 Eur.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 13.09.2013 pod sp.zn. 2Pv/8/2013 obžalobu na obvineného G. B. pre hore uvedený skutok, právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka - poškodeného O. B., svedkov: I. B., B. D. S. G. J., znaleckým dokazovaním a oboznámením listinných dôkazov.
Obžalovaný vo svojej výpovedi tvrdil, že bol na návšteve u svojej sestry v Čechách, vrátil sa domov, prišiel jeho syn O. B. a tomuto dal 3 - 4 facky dlaňou za to, že nemal tie šaty, ktoré mu on kúpil. Obžalovaný sa ale zároveň bránil tým, že poškodený už v tom čase bol dobitý, pričom bol dobitý už asi 3 - 4 dni. Vypovedal, že potom, čo syna udrel, tento vybehol von a udal ho na polícii a poprel, že by poškodeného i kopal. Bránil sa tiež tým, že jeho syn je psychicky chorý človek, i keď sa nelieči u žiadneho odborného lekára, zvykne chodiť k D., býva u nich a tvrdil tiež, že má vedomosť o tom, že poškodeného dobil D.M. zať G.. Súd na návrh prokurátora prečítal zápisnicu o skoršej výpovedi obžalovaného z prípravného konania a z konfrontácie s poškodeným, kedy vypovedal, že poškodenému dal aj 10 faciek, poškodený si ešte v dome zapálil cigaretu a potom vybehol von a predovšetkým neuvádzal, že poškodený už bol dobitý a tvrdil, že si nepamätá, či poškodeného udieral päsťou. Obžalovaný uvedené rozpory vysvetľoval tak, že policajti povedali, že napíšu 10 faciek, on zápisnicu podpísal, ale si ju neprečítal, pretože nevie čítať. Tvrdil, že poškodený si najskôr v dome zapálil cigaretu a potom vybehol. Skutočnosť, prečo v prípravnom konaní neuvádzal to, že poškodený už mal biť zbitý, ako ani ostatné rozpory, obžalovaný nevedel vysvetliť.
Poškodený O. B. v procesnom postavení svedka na hlavnom pojednávaní vypovedal, že býva a pracuje asi 7 rokov u B. D., kde má prechodný pobyt. Uviedol, že v predmetný deň vošiel do domu v mieste jeho trvalého bydliska v K. L. Ž., J. Č.. XX, obžalovaný, ktorý je jeho otcom, ho žiadal o 20,- Eur zo sociálnej dávky, ktoré mu ale nechcel dať a vtedy ho začal obžalovaný fackať a tiež udierať päsťami do tváre i do hrudníka, či ho i kopal, si už nepamätá, pretože bol celý krvavý a otrasený. Potom vybehol k D., kde za ním prišla jeho stará matka I. B.S. a zavolala políciu, pričom ho videli i B. D. S. G. J., A. G. D. si potom dal víno. Poškodený poprel, že by mal pred útokom obžalovaného nejaké zranenia a pokiaľ mal v minulosti zlomené rebro, bolo to ešte rok pred týmto incidentom. Poškodený opakovane zotrval na svojom stanovisku, že ho zbil obžalovaný.
Svedkyňa I. B., matka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný dňa 20.11.2012 nebol doma, bol v Čechách. Tvrdila, že poškodeného zbil jeden muž, zranil ho na boku, pričom ho zbil jeden muž zo susedstva, kde poškodený býva, a to niekedy v septembri alebo októbri, a keď obžalovaný prišiel z Čiech, tak mu toto povedala. Tiež uviedla, že dňa 20.11.2012 ona privolala sanitku, políciu nevolala, pričom v tento deň na poškodenom videla, že ho bolí bok a z úst mu išla krv.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul i svedka B. D., ktorý vypovedal, že poškodený u neho býva a stará sa o jeho hospodárske zvieratá. Uviedol, že dňa 20.11.2012 mal poškodený dostať sociálne dávky, keď sa vrátil, bol celý dobitý a tvrdil, že obžalovaný od neho pýtal peniaze a že ho zbil. Svedok vypovedal, že k ich domu na ulici potom prišla aj I. B., ktorá privolala políciu, potom prišli pre poškodeného policajti v civile a z polície išli do nemocnice. Svedok tiež uviedol, že v čase príchodu poškodeného k nemu domov bol prítomný aj G. J. a tvrdil, že nemá vedomosť o tom, že by poškodeného zbil priateľ jeho dcéry, ktorý k nemu ani nesmie vstúpiť.
Svedok G. J. na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi tvrdil, že poškodený bol zbitý už pred dňom 20.11.2012, pretože pije, a to niekoľko dní pred tým, ako ho zobrali policajti, pričom vtedy na ňom videl
monokle okolo očí. Svedok vypovedal, že nemá vedomosť o tom, kto poškodeného zbil, ako ani o konfliktoch poškodeného s jeho otcom. Vypovedal, že v deň, keď prišla polícia, bol vo vnútri v dome, pričom tam bol aj pán D., keď počul niekoho búchať na bránu, vyšiel preto von, I. B. mu kázala zavolať poškodeného, preto ho on zavolal, poškodený vyšiel von a svedok sa potom vrátil do domu.
Súd za podmienok podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku prečítal znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia MUDr. Pavla Gavaľu. Znalec v podanom znaleckom posudku a v jeho záveroch skonštatoval, že poškodený O. B. utrpel dňa 20.11.2012 tržnú ranu hornej ústnej pery, opuch nosa a krvácanie nosa, zlomeninu nosových kostí, opuch a krvný výron v oblasti oka vľavo, zlomeninu očnice vľavo, zakrvácanie spojoviek ľavého oka komplikované hnisavým zápalom spojoviek obidvoch očí, poranenie očného svalu vľavo, otras mozgu a pomliaždenie hrudníka obojstranne so zlomeninou 10. rebra vľavo, pričom zistené zranenia boli spôsobené predmetom tupým, poddajným o menšej kontaktnej ploche, ktorý účinkoval opakovane a viacnásobne, minimálne trojnásobne na oblasť tváre s centrom pôsobenia na nos, ústa a oko vľavo a aspoň dva razy na hrudník s maximom účinku uplatneného na oblasť 10. rebra vľavo s tým, že takýmto predmetom mohla byť veľmi dobre päsť, teda úder päsťou ale aj kopnutie mäkšou topánkou. Znalec zistené zranenia klasifikoval zo súdnolekárskeho hľadiska ako zranenia ľahké, vyžadujúce si, najmä s prihliadnutím na zlomeninu nosových kostí, dĺžku liečby aj práceneschopnosti asi 2 až 3 týždne a pokiaľ ide o zlomeninu rebra obvykle 4 až 5 týždňov. Skutočnú dobu liečenia a práceneschopnosti poškodeného v trvaní od 20.11.2012 do 10.12.2012 preto znalec označil za primeranú a odôvodnenú charakteru zranení, pričom po túto dobu bol u poškodeného sťažený i obvyklý spôsob života.
Z lekárskych správ súd zistil, že poškodený O. B. bol dňa 20.11.2012 ošetrený na chirurgickej ambulancii CPPO FNsP Nové Zámky a následne i hospitalizovaný v nemocnici, pričom u neho boli diagnostikované zranenia - otras mozgu, zlomenina ľavej očnice, tržná rana hornej pery vľavo, zlomenina 10. rebra vľavo.
Zo zápisov o vykonaní dychovej skúšky z 20.11.2012 súd zistil, že obžalovanému bolo v čase o 16.16. hod. nameraných 0,41 mg/l alkoholu v dychu a u poškodeného O. B. o 16.13. hod. 1,19 mg/l alkoholu v dychu.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný sa dopustil fyzického ataku na poškodeného tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a týmto mu spôsobil hore uvedené zranenia. K tomuto záveru súd dospel po vyhodnotení vyššie uvedených dôkazov nielen jednotlivo, ale aj v ich vzájomných súvislostiach. Takýmto postupom súd hodnotil aj výpoveď poškodeného O. B. i ostatných svedkov a obžalovaného, a to aj na základe zásady bezprostrednosti a ústnosti hlavného pojednávania, ktoré umožňujú konajúcemu súdu pozorovať jednotlivé vypovedajúce osoby a ich reakcie na položené otázky. Napriek tvrdeniu obžalovaného o duševnom zdraví poškodeného a požívanie alkoholických nápojov, súd pri výsluchu poškodeného na hlavnom pojednávaní nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mohli vzbudiť pochybnosti o jeho spôsobilosti správne vnímať a následne reprodukovať prežité udalosti. Naopak, výpoveď poškodeného na hlavnom pojednávaní vyznela pre súd vierohodne, nakoľko tento nemenne zotrval na tvrdení, že ho fyzicky atakoval dňa 20.11.2012 práve obžalovaný, vylúčil jeho napadnutie inou osobu, vierohodne opísal i spôsob tohto útoku obžalovaného na jeho telesnú integritu, ktorý korešponduje aj so závermi znaleckého posudku z odboru zdravotníctva o mechanizme vzniku u poškodeného konštatovaných zranení a jeho výpoveď ako celok aj s ostatnými, v konaní produkovanými dôkazmi. V tomto smere súd poukazuje predovšetkým na výpoveď obžalovaného, ktorý nepoprel, že by poškodeného vôbec fyzicky nenapadol. Pokiaľ ide o obžalovaným na hlavnom pojednávaní opisovaný spôsob jeho útoku na poškodeného ( 3 - 4 facky), tento nekorešponduje nielen s poškodenému spôsobenými zraneniami a mechanizmom ich vzniku, konštatovanými v lekárskych správach a znaleckom posudku, ale ani s výpoveďou obžalovaného v prípravnom konaní, kedy vypovedal o 10 fackách a súčasne si nepamätal, či poškodeného udieral i päsťou. Obranu obžalovaného na hlavnom pojednávaní preto súd z tohto hľadiska vyhodnotil ako nevierohodnú, rovnako ako jeho tvrdenie, že poškodený už v čase ním popísaného fyzického útoku na neho, mal byť zranený, pričom k tomu jeho zraneniu malo dôjsť pred 3 - 4 dňami pred jeho útokom na poškodeného. Túto alternatívu nepotvrdila ani svedkyňa I. B., ktorá dokonca tvrdila, že poškodený mal byť zbitý inou osobou, než obžalovaným, niekoľko mesiacov pred dňom 20.11.2012, čo je v rozpore nielen s tvrdením obžalovaného, ale i so závermi, vyplývajúcimi z lekárskych správ a znaleckého posudku k zraneniam poškodeného, v ktorých sa žiadne zranenia takého, z časového hľadiska, vzdialeného charakteru nekonštatujú. Naviac, svedkyňa na jednej strane vypovedala o
niekoľkomesačných zraneniach poškodeného, ktoré mali byť spôsobené inou osobou ako obžalovaným, na druhej strane dňa 20.11.2012 videla na poškodenom, ako mu z úst tečie krv. Aj výpoveď tejto svedkyne preto súd vyhodnotil ako nevierohodnú, motivovanú snahou pomôcť obžalovanému (svojmu synovi) vyviniť sa z trestného činu, predovšetkým za stavu, že obžalovaný bol v minulosti opakovane právoplatne odsúdený pre trestné činy, spáchané práve na jeho blízkych príbuzných tak, ako bude nižšie uvedené. Verziu poškodeného naopak, nepriamo potvrdil i svedok B. D., ktorý bol s poškodeným v kontakte bezprostredne po incidente s tým, že za pôvodcu zranení poškodený i jemu označil práve obžalovaného. Svedok G. J. tvrdil, že poškodený bol zranený niekoľko dní pred dňom 20.11.2012 s tým, že o udalostiach z tohto dňa nemá žiadnu bližšiu vedomosť. Táto výpoveď svedka J. je však v rozpore nielen s výpoveďou poškodeného, ale i svedka B. D., ktorí zhodne tvrdili, že svedok J. bol prítomný, keď sa poškodený vrátil do domu D. a tvrdil, že ho zbil práve obžalovaný. Súd mal možnosť pozorovať správanie svedka J. pri jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní (svedok sa potil a triasol) a i z tohto hľadiska hodnotil rozpory v jeho tvrdeniach s tvrdeniami poškodeného a svedka D., pričom jeho výpoveď preto vyhodnotil ako nevierohodnú.
Súd podľa § 272 odsek 3 Trestného poriadku odmietol vykonať na hlavnom pojednávaní obžalovaným navrhnuté dôkazy výsluchom svedka C. I. a bližšie nestotožnených svedkov, obžalovaným označených ako „družka C. I.“ a „zať G. D.“, jednak z dôvodu, že tieto obžalovanému museli byť známe už v čase doručenia výzvy podľa § 240 odsek 3 Trestného poriadku a napriek vo výzve súdu mu poskytnutému poučeniu ním neboli navrhnuté bez meškania, ale až na prvom hlavnom pojednávaní, naviac bez uvedenia okolností, ktoré sa majú týmito dôkazmi objasniť a k akým skutočnostiam majú byť tieto osoby vypočuté, pričom neboli obžalovaným ani riadne, pre potreby ich výsluchu identifikované. Súd tiež vzhľadom na vyššie uvedené skutkové zistenia, pre súd vyplývajúce z vykonaného dokazovania, ani inak nepovažoval navrhnuté dôkazy za potrebné vykonať.
Súd dospel k záveru, že obžalovaný vo výroku rozsudku uvedeným konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, tak z hľadiska objektu, objektívnej stránky, subjektu i subjektívnej stránky, keďže úmyselne (§15 písmeno a) Trestného zákona) porušil záujem chránený Trestným zákonom, a to záujem na ochrane života a zdravia jednotlivca tým, že inému ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe s poukazom na ust. § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona a § 127 odsek 4 Trestného zákona. Súd nemal žiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním obžalovaného a následkom jeho činu na jednej strane a jeho úmyselným zavinením na strane druhej. Obžalovaný naplnil zákonné znaky uvedeného prečinu aj po stránke materiálnej, pretože stupeň jeho závažnosti rozhodne nie je nepatrný (§ 10 odsek 2 Trestného zákona). V danom prípade je stupeň závažnosti konania obžalovaného určený predovšetkým okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný a spôsob jeho vykonania (predovšetkým z hľadiska intenzity fyzického útoku obžalovaného na poškodeného), tiež mierou jeho zavinenia a následkom jeho činu vzhľadom na charakter ním spôsobených, viacpočetných zranení. Z týchto dôvodov súd uznal obžalovaného vinným z predmetného prečinu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Z odpisu z registra trestov, správ a charakteristík k osobe obžalovaného a spisov o jeho predchádzajúcich odsúdeniach, súd zistil, že tento z miesta trvalého bydliska je hodnotený negatívne ako osoba, ktorá sa potuluje po Obci Dvory nad Žitavou a požíva v nej zlú povesť. Obžalovaný bol dosiaľ niekoľkokrát súdne trestaný pre rôznorodú trestnú činnosť, a to nielen pre majetkové, ale i násilné trestné činy, za ktoré mu boli opakovane uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 3T/38/1993 z 02.09.1993, právoplatným v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 7To/262/1993, bol obžalovaný uznaný vinným ako obzvlášť nebezpečný recidivista z pokusu trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 8 odsek 1 k § 222 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a bol mu uložený trest odňatia slobody 6,5 roka so zaradením na jeho výkon v III. nápravnovýchovnej skupine, pričom poškodeným v prípade tohto trestného činu obžalovaného bol jeho brat. Trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 2T/168/2006 z 24.10.2006, právoplatným dňa 11.11.2006 bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným dokladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 1 rok, pričom poškodenou v prípade tohto trestného činu bola jeho švagriná X. B.. Obžalovaný G. B. bol naposledy odsúdený rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 1T/48/2007 z 12.07.2007, právoplatným dňa 28.07.2007, a to jednak za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno
d) Trestného zákona (opäť na poškodenej - svojej švagrinej X. B.) na súhrnný trest odňatia slobody 2 roky so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, za súčasného zrušenia výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 2T/168/2006 z 24.10.2006, a jednak za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona (na poškodenom - jeho bratovi V. B. s manželkou) na trest odňatia slobody 2 roky so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom obžalovaný tieto tresty vykonal dňa 04.01.2011. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný sa i v minulosti opakovane dopustil násilných trestných činov na svojich blízkych príbuzných.
Súd pri rozhodovaní o treste postupoval podľa zásad uvedených v § 34 Trestného zákona, zisťoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona, avšak zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona (už bol za trestný čin odsúdený). Trestný zákon za prečin podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a) ustanovuje základnú sadzbu trestu odňatia slobody 1 až 3 roky. Súd podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti priťažujúcich okolností a absenciu poľahčujúcich okolností a pri prevahe priťažujúcich okolností zvýšil podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona postupom podľa § 38 odsek 8 Trestného zákona dolnú hranicu trestu odňatia slobody o jednu tretinu a trest tak obžalovanému ukladal v sadzbe 20 mesiacov až 3 roky. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici takto určenej trestnej sadzby, a to vo výmere 20 mesiacov, ktorú výmeru trestu súd vzhľadom na súčasné pomery obžalovaného považuje na jeho nápravu a ochranu spoločnosti za dostatočnú a súčasne majúc za to, že iný druh trestu než trest odňatia slobody na nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti vzhľadom na predchádzajúce opakované odsúdenia obžalovaného za násilné trestné činy voči osobám v príbuzenskom pomere, nie je dostatočný. Súd nevzhliadol podmienky na podmienečný odklad výkonu uloženého trestu odňatia slobody podľa § 49 odsek 1 Trestného zákona, predovšetkým za stavu, že z výkonu posledného mu uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody bol prepustený v roku 2011. Obžalovaného preto súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil v súlade s ust. § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Súd podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku obžalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť poškodenej právnickej osobe Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava škodu vo výške 864,11 Eur v súvislosti s poskytnutím potrebnej zdravotnej starostlivosti poškodenému O. B. a v súlade s jej riadne a včas uplatneným nárokom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309 odsek l Trestného poriadku). V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).