Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_50C-325-2013.pdf
PDF · 75.68 KB
Case nature
Area
Subarea
50C/325/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci navrhovateľa: M. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XX, A., proti odporkyni: F. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XX, A., zastúpenej advokátkou JUDr. Michaelou Kajabovou, so sídlom kpt. Rašu 4, Bratislava, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania M. S., nar. XX.X.XXXX a F. S., rod. Q., nar. XX.X.XXXX uzatvorené dňa XX.XX.XXXX pred Miestnym národným výborom N. M. N. Ž., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku M., roč. XXXX, na strane XXX, pod por. č. X r o z v á d z a.
Účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom, osobne podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 6.12.2013 domáhal, aby súd rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou. Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo s odporkyňou uzatvoril po 3-mesačnej známosti. U obidvoch účastníkov ide o prvé manželstvo. Z manželstva sa narodili dvaja synovia a jedna dcéra, pričom všetky deti sú už dospelé. Vo vzťahu neboli vážnejšie nezhody alebo konflikty, na začiatku manželstva bývali manželia v podnájme a po narodení syna si v roku 1991 zaobstarali vlastný byt. Problémy medzi manželmi začali vznikať v roku 2003, keď odporkyňa začala dávať prednosť alkoholu pred navrhovateľom. Navrhovateľ dúfal v zmenu, nakoľko nechcel rozdeliť rodinu. To sa však nestalo, ale naopak sa situácia v rodine ešte viac zhoršila. Od roku 2010 sa odporkyňa s navrhovateľom prestala úplne rozprávať, ani ho nepozdraví, navrhovateľovi sa vyhýba a zatvára sa v izbe. Od roku 2003 manželia spoločne nehospodária. Manželstvo tak vôbec neplní svoju úlohu a je nenávratne rozvrátené, a preto sa navrhovateľ rozhodol toto trápenie ukončiť rozvodom. Spolužitie s odporkyňou sa tak stalo pre navrhovateľa neznesiteľným a vzhľadom k tomu nemá navrhovateľ záujem na ďalšom trvaní manželstva, ktoré je hlboko a trvale rozvrátené.
Odporkyňa vo svojom vyjadrení k návrhu uviedla, že manželstvo bolo spočiatku harmonické, bez vážnejších konfliktov. Postupom času začali medzi odporkyňou a navrhovateľom vznikať konflikty týkajúce sa trávenia spoločného času a celkového chodu domácnosti a života, ktoré v roku 2003 viedli k úplnému rozvratu manželstva. Od tejto doby odporkyňa vníma manželstvo už len ako formálny zväzok. Od roku 2003 manželia intímne nežijú a ani spoločne nehospodária, obaja si samostatne uhrádzajú vlastné náklady a na úhrade spoločných nákladov sa podieľajú každý v jednej polovici. Asi od roku 2010 odporkyňa s navrhovateľom žiadnym spôsobom nekomunikuje. V roku 2012 nadviazala odporkyňa aj mimomanželskú známosť, ktorá trvá dodnes. Tvrdenia navrhovateľa o tom, že odporkyňa pravidelne požíva alkohol nad primeranú mieru, sú nepravdivé. Alkohol požíva odporkyňa príležitostne, keď sa
chodí zabávať do spoločnosti. Keďže manželstvo je čisto formálne, odporkyňa nemá záujem v ňom zotrvať a ani ho obnoviť. Vzhľadom na uvedené odporkyňa s rozvodom manželstva súhlasila.
Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom navrhovateľa, právnej zástupkyne odporkyne a oboznámením sa s obsahom spisu: návrhom na rozvod manželstva, sobášnym listom, písomným vyjadrením odporkyne.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že navrhovateľ a odporkyňa uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v N. M. N. Ž.. U oboch išlo o prvé manželstvo. Posledné spoločné bydlisko manželov sa nachádzalo na adrese Q. XX, A., na ktorej obaja naďalej bývajú. Tým je založená príslušnosť tunajšieho súdu na prejednanie a rozhodnutie vo veci.
Z návrhu navrhovateľa ako aj z vyjadrenia odporkyne súd zistil, že účastníci uzatvorili manželstvo po 3-mesačnej známosti zo vzájomnej lásky a porozumenia. Manželstvo bolo spočiatku harmonické, manželom sa počas neho narodili 3 deti, ktoré sú už v súčasnosti plnoleté. Postupne začali vznikať medzi navrhovateľom a odporkyňou konflikty, v dôsledku ktorých došlo k úplnému odcudzeniu a k rozvratu vzťahu medzi nimi. Od roku 2003 manželia spolu intímne nežijú, spoločne nehospodária a napriek tomu, že zatiaľ stále bývajú v 1 domácnosti, tak spoločne nekomunikujú a každý z nich si vedie svoj život. Vzhľadom na uvedené obaja súhlasili s rozvodom manželstva, ktoré obaja vnímajú ako čisto formálny zväzok. Odporkyňa však poprela tvrdenia navrhovateľa o tom, že by nadmerne požívala alkohol.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Vyhodnotiac vykonané dokazovanie a poukazujúc na citované zákonné ustanovenia mal súd v konaní preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo je len formálnym zväzkom, ktorý si neplní svoje spoločenské funkcie. Manželia síce stále žijú v spoločnej domácnosti, avšak navzájom nekomunikujú. Už niekoľko rokov spolu intímne nežijú ani spoločne nehospodária. Ani jeden z manželov nemá záujem o obnovenie ich vzťahu. Deti narodené z tohto manželstva sú už dospelé a vedú vlastný život. Vzhľadom na priebeh manželstva a intenzitu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi, ako aj vzhľadom na vyjadrenia oboch účastníkov, je súd toho názoru, že ani v budúcnosti nemožno očakávať, že vzťahy medzi účastníkmi sa upravia k vzájomnej spokojnosti
oboch manželov a dôjde k obnoveniu ich manželského spolužitia, preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 144 veta prvá O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa ustanovenia § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).