Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-3C/207/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Janou Tvrdou v právnej veci navrhovateľa: N. Č., G..: XX.XX.XXXX, bytom E., Š.. Y. Č.. X, právne zástúpeného: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Trnava, Hlavná č. 31, IČO: 36 865 281, proti odporcovi: P. O., G..: XX.XX.XXXX, bytom L., P. Č.. XXXX/XX, t.č. G. G. M., zastúpenému ustanovenou opatrovníčkou: A. K. - súdna tajomníčka Okresného súdu Piešťany, o zaplatenie 900,93 eura s príslušenstvom,

rozhodol:

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 807,73 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 528,45 eura od 02.10.2010 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 133,22 eura od 02.10.2010 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 112,86 eura od 02.10.2010 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 33,20 eura od 02.10.2010 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia a náhradu iných trov v rozsahu 47,07%.

III. O vyčíslení náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom tunajšiemu súdu doručeným dňa 20.09.2010 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 900,93 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 528,45 eura od 01.06.2007 do zaplatenia, sumy 133,22 eura od 21.12.2007 do zaplatenia, zo sumy 112,86 eura od 02.01.2008 do zaplatenia, zo sumy 33,20 eura od 15.04.2008 do zaplatenia, zo sumy 46,20 eura od 09.07.2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 6,5% ročne zo sumy 47 eur od 22.11.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že jediným dedičom po poručiteľovi B. Z., ktorý zomrel dňa 04.05.2007, je odporca. Odporca v dedičskom konaní uznal pohľadávku navrhovateľa, ktorá spočíva v nákladoch na pohreb poručiteľa v sume 528,45 eura a v nákladoch za cintorínske služby v sume 112,86 eura. Tieto náklady boli podľa Osvedčenia o dedičstve zo dňa 10. júna 2010, sp.zn.: , zahrnuté do pasív dedičstva. Navrhovateľ si u odporcu uplatnil aj právo na zaplatenie pohľadávok, ktoré vznikli poručiteľovi a navrhovateľ ich za poručiteľa v celom rozsahu uhradil. Išlo o údržbárske práce v sume 133,22 eura, zaplatenie pokuty uloženej Daňovým úradom Trnava zo dňa 14.04.2008 a zaplatenie nedoplatku za dodávku plynu v sume 46,20 eura a 47 eur za nedoplatok na elektrine.

Ďalej svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že nakoľko si odporca dobrovoľne nesplnil povinnosti vyplývajúce z osvedčenia o dedičstva, a tiež nezaplatil navrhovateľovi to, čo mal platiť poručiteľ, bezdôvodne sa na úkor navrhovateľa obohatil.

Okresný súd Piešťany vydal vo veci platobný rozkaz dňa 22. septembra 2010, č.k.: - 24. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušil ( ). Odporca namietal, že osvedčenie o dedičstve neobsahuje žiadnu lehotu, do ktorej mal navrhovateľovi predmetné sumy zaplatiť. Nesúhlasil ani s výškou niektorých z pohľadávok. Uviedol, že po skončení konania o dedičstva zistil, že od augusta 2007 neboli riadne uhrádzané platby za užívanie bytu. Dedičské konanie po poručiteľovi sa viedlo tri roky, pričom počas tejto doby byt nebol zapečatený a kľúče od bytu mali starí rodičia odporcu - M. Q. Q. Z. a navrhovateľ. Ďalej odporca uviedol, že dlh voči bytovému družstvu predstavoval sumu 4.850,12 eura, pričom v čase vedenia dedičského konania (2007 - 2009) boli v evidencii, ktorá predchádzala ročnému zúčtovaniu platieb evidované 4 osoby. Byt, ktorý neskôr odporca zdedil bol prenajatý, ako to potvrdili odporcovi aj susedia. Starí rodičia i navrhovateľ byt prenajímali, z čoho mali príjem. Pritom dlh na dodávke plynu, elektrine i opravy v byte zrejme zaplatili nájomcovia, keď byt užívali. Pohľadávku navrhovateľa uplatnenú v tomto konaní preto považuje za neprimeranú a neopodstatnenú.

V priebehu konania v súvislosti s prípravou pojednávania bolo zistené, že odporca v mieste trvalého bydliska nezdržiava a nie je ani známe, na akom mieste sa zdržiava. Súd vykonal lustrácie pobytu cestou Sociálnej poisťovne, registra obyvateľov, dopytom Mesta I. T. L., lustráciu v registri Zboru väzenskej a justičnej stráže, cestou Obvodného oddelenia Policajného zboru i dopytom u príbuzných odporcu, všetko s negatívnym výsledkom. Vzhľadom na tieto zistenia súd odporcovi ustanovil opatrovníčku na konanie pred súdom, a to uznesením zo dňa 10. júna 2013, č.k.: - 84.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, Osvedčením o dedičstve vydanom súdnou komisárkou B.. Q. G. zo dňa 10. júna 2010, č.k.: , , príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 20.12.2007, č. 800701637 na sumu 133,22 eura (4.013,50,-Sk), faktúrou zo dňa 18.12.2007, č. 5140700303 na totožnú sumu, podacím lístkom zo dňa 08.07.2008 na sumu 46,17 eura (1.391,-Sk), Rozhodnutím Daňového úradu Trnava zo dňa 5. marca 2008, č.: /Ore, potvrdením o vložení peňažnej sumy 46,07 eura (1.388,-Sk) dňa 21.11.2008 na účet J. N., Q..A.., faktúrou zo dňa 07.05.2007, č. 05/07/03 na sumu 112,86 eura (3.400,-Sk), faktúrou a pokladničným dokladom zo dňa 09.05.2007 na sumu 528,45 eura (15.920,-Sk) i ostatným obsahom súdneho spisu a zistil tento skutkový stav veci:

Odporca je jediným dedičom po poručiteľovi B. Z., zomr.: XX.XX.XXXX. Tento v dedičskom konaní uznal pohľadávku navrhovateľa, ktorá spočíva v nákladoch na pohreb poručiteľa v sume 528,45 eura a v nákladoch za cintorínske služby v sume 112,86 eura. Tieto náklady boli podľa Osvedčenia o dedičstve zo dňa 10. júna 2010, sp.zn.: , zahrnuté do pasív dedičstva. Navrhovateľ si návrhom na začatie konania u odporcu uplatnil aj právo na zaplatenie pohľadávok, ktoré vznikli poručiteľovi po jeho smrti a za poručiteľa ich v celom rozsahu uhradil navrhovateľ. Išlo o údržbárske práce v sume 133,22 eura, zaplatenie pokuty uloženej Daňovým úradom Trnava zo dňa 14.04.2008 v sume 33,20 eura a zaplatenie nedoplatku za dodávku plynu v sume 46,20 eura a 47 eur titulom nedoplatku na elektrine.

Výsluchom navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ je zaťom rodičov neb. B. Z.. Z dôvodu ich vysokého veku požiadali navrhovateľa, aby im pomohol so zabezpečením pohrebu nebohého. Navrhovateľ v O. O. E. preto objednal služby, ktoré sú špecifikované vo faktúre i pokladničnom doklade zo dňa 09.05.2007 v sume 528,45 eura a objednal tiež vykopanie hrobu v celkovej sume 112,86 eura, ako o tom svedčí faktúra zo dňa 07.05.2007. V rámci dedičského konania odporca tieto náklady uznal a súhlasil s tým, aby boli zaradené do pasív dedičstva po neb. B. Z..

Navrhovateľ tiež požaduje od odporcu zaplatenie sumy 133,22 eura titulom opravy WC. Navrhovateľ bol susedmi bývajúcimi pod bytom neb. B. Z. kontaktovaný, že im z bytu nad nimi tečie voda do ich bytu. Nakoľko potomkovia nebohého boli vydedení, predpokladanými dedičmi po nebohom boli jeho rodičia

(svokrovci navrhovateľa). Rovnako ako pri obstaraní pohrebu aj v tejto situácii požiadali navrhovateľa, aby zabezpečil opravu. Navrhovateľ opravu WC objednal u správcu bytového domu A. E. A..P..U.. Zaplatenie sumy 33,20 eura navrhovateľ od odporcu žiada titulom náhradu pokuty, ktorú navrhovateľ zaplatil za nebohého. Navrhovateľ za nebohého podal daňové priznanie za rok 2007, ale až 21.02.2008, preto mu bola uložená pokuta. Opäť z dôvodu, že predpokladanými dedičmi boli svokrovci navrhovateľa, požiadali navrhovateľa, aby pokutu zaplatil z obavy nárastu penále. Nakoniec daňový preplatok za rok 2007 zdedil odporca.

Opatrovníčka odporcu sa k návrhu nevyjadrila, na pojednávanie bola riadne predvolaná. Nežiadala pojednávanie odročiť, preto súd za použitia konal v jej neprítomnosti.

Pred začatím pojednávania vo veci samej navrhovateľ zobral späť návrh v časti o zaplatenie sumy 46,20 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 09.07.2008 do zaplatenia a o zaplatenie sumy 47 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,5% ročne od 22.11.2008 do zaplatenia.

V priebehu pojednávania dňa 24.01.2014 sa dostavila opatrovníčka odporcu. Po vykonaní dôkazu výsluchom navrhovateľa tento požiadal o pripustenie zmeny návrhu na začatie konania tak, že počiatok omeškania stanovil jednotne na deň 02.10.2010. Odôvodnil to tým, že nakoľko bol platobný rozkaz doručený odporcovi až 01.10.2010, do omeškania sa dostal nasledujúcim dňom. O čiastočnom späťvzatí i zmene návrhu súd rozhodol uznesením, ktoré vyhlásil za prítomnosti všetkých účastníkov konania a ďalej pokračoval v prejednávaní veci.

Po čiastočnom späťvzatí i pripustenej zmene návrhu tak predmetom konania zostalo navrhovateľom uplatnené právo na zaplatenie sumy 807,73 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne 528,45 eura od 02.10.2010 do zaplatenia, sumy 133,22 eura od 02.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 112,86 eura od 02.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 33,20 eura od 02.10.2010 do zaplatenia a náhrada trov konania.

Podľa (ďalej len „“), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.

Podľa , dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa (ďalej len „“), dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

Podľa a , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa , bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Podľa 1 a 2 , nezaradenie majetku alebo dlhov do aktív a pasív dedičstva v dôsledku postupu podľa nebráni účastníkom konania, aby sa domáhali svojho práva žalobou mimo konania o dedičstve. Okrem prípadu, keď sa vykonala likvidácia dedičstva, nebráni uznesenie súdu tomu, kto nebol účastníkom konania o dedičstve, z ktorého uznesenie vzišlo, aby sa domáhal svojho práva žalobou.

Podľa zákona , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z ( účinného k 02.10.2010), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Dedičstvo sa podľa nadobúda smrťou poručiteľa, to znamená, že k prechodu práv a povinností tvoriacich predmet dedičstva dochádza už v okamihu a bezprostredne smrťou fyzickej osoby. Preto dedič na to, aby mohol disponovať so svojimi vecami (ktoré boli predmetom dedičstva), nepotrebuje súdne rozhodnutie o vydaní týchto vecí. Dedičov je potrebné v období od smrti poručiteľa až do rozhodnutia súdu o potvrdení nadobudnutia dedičstva považovať za spoluvlastníkov vecí patriacich do dedičstva so všetkými právami a povinnosťami spoluvlastníkov ( ). V období medzi nadobudnutím dedičstva a potvrdením nadobudnutia dedičstva sú z právnych úkonov týkajúcich sa majetkových práv z dedičstva povinní a oprávnení voči tretím osobám všetci dedičia poručiteľa, ktorí dedičstvo doposiaľ neodmietli, a to spoločne a nerozdielne. Zásada, že dedičstvo sa nadobúda dňom smrti poručiteľa sa prejavuje i v tom, že následné odmietnutie dedičstva (alebo iný úkon) pôsobí spätne ku dňu smrti poručiteľa, i keď je urobený po smrti poručiteľa. Rovnako tak sa to týka i právnych vzťahov založených vyporiadaním dedičstva (dohoda dedičov schválená súdom alebo rozhodnutie súdu). Tieto právne vzťahy sa posudzujú ako existujúce už v čase smrti poručiteľa.

Majetkový prospech, ktorý dedič nadobudne z dedičstva so sebou prináša aj zodpovednosť nadobúdateľa dedičstva (dediča) za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za dlhy poručiteľa, ktoré na dediča prešli smrťou poručiteľa. Nie je rozhodujúce, či o dlhoch dedičia vedeli alebo či vyšli najavo až neskôr, prípadne i po skončení dedičského konania. Miera zodpovednosti dediča za dlhy zaťažujúce dedičstvo je určená cenou zanechaného majetku tak, ako je zistená v konaní o dedičstve alebo v konaní pred súdom, ktorý rozhoduje o návrhu veriteľa, aby dedičovi bolo uložené splniť určitý dlh poručiteľa.

Dedičov sa priamo dotýkajú iba dva druhy dlhov, a to dlhy, ktoré na dediča prešli smrťou poručiteľa (dlhy vzniknuté na základe právnych skutočností, ku ktorým došlo ešte za života poručiteľa) a primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa.

Bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého vzniká pohľadávka tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil a dlh vzniká tomu, kto obohatenie získal. Bezdôvodné obohatenie patrí medzi nároky, pri ktorých nie je zákonom stanovená splatnosť pohľadávok a čas plnenia je obvykle viazaný na výzvu veriteľa ( ). O bezdôvodné obohatenie ide aj v prípade, ak niekto poskytne plnenie za iného. Bezdôvodne sa obohatí ten, za koho bolo plnené to, čo podľa práva mal plniť sám. Ide o prípady, pri ktorých existuje právna povinnosť na určité plnenie u toho, za koho bolo plnené a naopak, táto povinnosť neexistuje na strane toho, kto plnil.

K bezdôvodnému obohateniu na tom základe, že niekto iný plnil za iného to, čo mal splniť sám dochádza vtedy, ak ten, kto plnil inému, túto povinnosť nemal a plnil namiesto toho, kto túto povinnosť mal zo zmluvy alebo zo zákona. Tým vznikne bezdôvodné obohatenie v rozsahu toho, čo tretia osoby zaplatila veriteľovi, aby dlh dlžníka zanikol.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že neb. B. Z. závetom vydedil svojich potomkov, synov, a to P. O. (odporcu) a B. J. a všetkých ich potomkov. V prípade, že by poručiteľ túto listinu nenapísal, by do úvahy ako zákonní dedičia prichádzali jeho vyššie spomínaní synovia. V prípade platného vydedenia by do úvahy ako zákonní dedičia prichádzali poručiteľovi rodičia - M. Q. Q. Z. (svokrovci navrhovateľa). B. J. vydedenia nenamietal. P. O. áno. V konaní pred súdom o určenie neplatnosti vydedenia bol úspešný, keď Krajský súd v Trnave zo rozsudkom dňa 5. mája 2009, sp.zn.:

určil, že listina o vydedení je neplatná voči odporcovi a jeho potomkom. Jediným dedičom poručiteľa sa tak stal odporca, ako to vyplýva z Osvedčenia o dedičstve vydanom súdnou komisárkou B.. Q. G. zo dňa 10. júna 2010, č.k.: , .

V čase od poručiteľovej smrti (XX.XX.XXXX) do právoplatnosti osvedčenia (10.06.2010) pripadali do úvahy ako zákonní dedičia a závetný dedič manželia Z. a odporca.

Navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno, keď preukázal, že primerané náklady s pohrebom zaplatil on. Svedčí o tom faktúra zo dňa 07.05.2007, č. 05/07/03 na sumu 112,86 eura (3.400,-Sk), faktúra a pokladničný doklad zo dňa 09.05.2007 na sumu 528,45 eura (15.920,-Sk), čo tvoria náklady za vykopanie hrobu a pochovanie neb. B. Z..

Ako to vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, dedič zodpovedá za primerané náklady súvisiace s pohrebom poručiteľa. Tejto zodpovednosti sa dedič nemôže zbaviť, môže však namietať výšku nákladov. Odporca v podanom odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že uplatnené nároky navrhovateľa považuje za neprimerané, dôkazné bremeno, ktoré spočívalo v povinnosti odporcu preukázať tieto tvrdenia, však neuniesol. Odporca nemá len povinnosť (právo) tvrdiť, že náklady pohrebu sú v neprimeranej výške, ale zároveň bol povinný súdu predložiť taký dôkaz, ktorý by tieto tvrdenia odporcu potvrdil. Nestalo sa tak. V platobnom rozkaze bol odporca poučený, že podaním odporu bude platobný rozkaz zrušený a vo veci sa tak ďalej bude konať. Súdu sa však v ďalšom konaní nepodarilo zistiť jeho pobyt. Podľa súd vo veci koná aj vtedy, ak sú účastníci nečinní. Koná tak v neprítomnosti takého účastníka a prihliada na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Pre účely ochrany procesných práv odporcu v konaní pred súdom mu bola ustanovená procesná opatrovníčka.

Primerané náklady pohrebu vznikli, boli navrhovateľom zaplatené, preto je odporca povinný zaplatiť ich navrhovateľovi, keď pred súdom nepreukázal, že tieto neboli primerané.

S ohľadom na čiastočné späťvzatie súd potom ešte rozhodoval o uplatnenom nároku navrhovateľa na zaplatenie sumy 133,22 eura titulom opravy WC a sumy 33,20 eura titulom zaplatenia pokuty uloženej daňovým úradom.

Súd mal preukázané príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 20.12.2007, č. 800701637 vystavenom na sumu 133,22 eura (4.013,50,-Sk), že navrhovateľ zaplatil túto sumu titulom nákladov na opravu WC. Rovnako tak mu bola uložená pokuta za oneskorené podanie daňového priznania za poručiteľa. Tieto nároky navrhovateľa súd posúdil ako také záväzky, ktoré navrhovateľ plnil za odporcu. Odporca sa stal jediným dedičom až na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve v roku 2010, dedičstvo (aktíva i pasíva) však nadobudol ku dňu smrti poručiteľa. V čase od smrti poručiteľa do právoplatného rozhodnutia súdu o dedičstve tak do úvahy ako dedičia prichádzali, zo zákona manželia Z., ktorí sú svokrovcami navrhovateľa a závetný dedič - odporca. Z práv a povinností týkajúcich sa dedičstva tak boli ako podieloví spoluvlastníci zaviazaní spoločne a nerozdielne. Až momentom, kedy sa odporca stal jediným dedičom a dedičstvo nadobudol, nastali účinky dedenia spätne ku dňu smrti len voči odporcovi. Ako súd zistil z osvedčenia o dedičstve, odporca nadobudol členský podiel v 2 - izbovom družstevnom byte nachádzajúcom sa v bytovom dome na E. F. Č.. XX Z. E.. Rovnako tak nadobudol aj pohľadávku poručiteľa voči Daňovému úradu Trnava z titulu preplatku na dani z príjmov fyzických osôb v sume 524,92 eura. Oprava WC, ako i podanie daňového priznania boli zabezpečené navrhovateľom na žiadosť manželov Z., ktorí boli oprávnení (ako do úvahy prichádzajúci dedičia) na vykonanie týchto úkonov. Z dôvodu havarijného stavu WC bola oprava nevyhnutná a podanie daňového priznania sa vyžadovalo pre vyplatenie preplatku na dani z príjmov. Daňové priznanie bolo síce podané oneskorene, avšak bez tohto by nedošlo k výplate preplatku na dani z príjmov, ktorý neskôr zdedil odporca. Uloženie pokuty za oneskorené podanie daňového priznania sa tak súdu javí síce ako nepriaznivý následok konania navrhovateľa, avšak bez jeho súčinnosti by daňové priznanie vôbec nebolo podané a navrhovateľovi preto treba prisvedčiť, že bez tohto by k vyplateniu preplatku daňovým úradom nebolo došlo a podanie daňového priznania ešte neskôr, by mohlo mať za následok uloženie vyššej pokuty. Navrhovateľ teda konal bez právneho dôvodu, ale v záujme odporcu (resp. v záujme v tom čase predpokladaných dedičov). Nemal povinnosť podať daňové priznanie, ani pokutu zaplatiť a takisto nemal povinnosť zabezpečiť opravu WC a ani túto opravu zaplatiť. Na žiadosť svokrovcov tak však urobil.

Týmto svojim konaním s ohľadom na spätné účinky nadobudnutia dedičstva odporcom, tak vykonal tieto úkony za odporcu, na jeho prospech a bez právneho dôvodu. Plnil tak to, čo mal odporca plniť sám (ako jediný dedič), preto je odporca povinný mu peňažné plnenie, ktoré v súvislosti s vyššie uvedeným vynaložil, zaplatiť ( ).

Omeškanie odporcu so zaplatením peňažného dlhu, ktorého počiatok navrhovateľ odvodzuje odo dňa nasledujúceho, od kedy bol odporcovi doručený platobný rozkaz (01.10.2010), teda od 02.10.2010 súd považuje za v súlade s a nariadením vlády. Základná úroková sadza Európskej centrálnej banky ku dňu 02.10.2010 bola 1 percentuálny bod, sadza je teda 9%. Navrhovateľ žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne, teda žiadal menej.

Podľa , rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení konania, ktoré rozsudku predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na tri týždne; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným účastníkom hneď po pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený, a neprítomným účastníkom ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenie sa v tomto prípade nepoužije.

Podľa , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa , ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa , súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Na pojednávaní dňa 24.01.2014 súd toto odročil za účelom verejného vyhlásenia rozsudku. Ako to vyplýva z , súd je povinný doručiť rozsudok prítomným účastníkom konania po pojednávaní, teda v ten istý deň. Právny zástupca navrhovateľa doručil súdu vyčíslenie trov právneho zastúpenia, pričom žiadal nahradiť aj trovy právneho zastúpenia za účasť na pojednávaní, kde dôjde k verejnému vyhláseniu rozsudku, dňa 14.02.2014.

Keďže súd musí písomne vyhotovený rozsudok doručiť po skončení pojednávania, musí si ho pripraviť vopred. O trovách konania potom nemožno rozhodnúť v rozsudku, pretože úkon právnej pomoci, ku ktorému má dôjsť v deň verejného vyhlásenia rozsudku, ešte nebol uskutočnený a nie je ani isté, či sa tak stane. V takejto situácii súd potom môže v rozsudku určiť len pomer úspechu úspešného účastníka v percentách, v tomto prípade navrhovateľa, pričom o vyčíslení rozhodne samostatným uznesením.

Predmetom konania bolo pôvodne zaplatenie sumy 900,93 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 528,45 eura od 01.06.2007 do zaplatenia, sumy 133,22 eura od 21.12.2007 do zaplatenia, zo sumy 112,86 eura od 02.01.2008 do zaplatenia, zo sumy 33,20 eura od 15.04.2008 do zaplatenia, zo sumy 46,20 eura od 09.07.2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 6,5% ročne zo sumy 47 eur od 22.11.2008 do zaplatenia.

S ohľadom na čiastočné späťvzatie a zmenu návrhu súd priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie sumy 807,73 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne 528,45 eura od 02.10.2010 do zaplatenia, sumy 133,22 eura od 02.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 112,86 eura od 02.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 33,20 eura od 02.10.2010 do zaplatenia.

Pomer úspechu potom súd určil súčtom istiny a úroku z omeškania vyčísleného ku dňu verejného vyhlásenia rozsudku a tento výsledok porovnal s priznanou istinou a vyčísleným úrokom z omeškania ku

dňu verejného vyhlásenia rozsudku (tiež v súlade s Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. apríla 2004, sp.zn.: ).

Na základe tohto výpočtu potom súd dospel k záveru, že navrhovateľ návrhom žiadal zaplatenie sumy 1.385,50 eura a súdom mu bol priznaný nárok na zaplatenie 1.039,47 eura (po zohľadnení čiastočného späťvzatia i zmeny návrhu). Úspech navrhovateľa je potom 75,02%, úspech odporcu 27,95%. Navrhovateľovi potom patrí náhrada účelne vynaložených trov konania v rozsahu 47,07%.

Pomer úspechu súd stanovil s prihliadnutím na skutočnosť, že konanie bolo v časti zastavené pre správanie navrhovateľa, ktorý ho v tejto časti vzal späť. Zavinil tak z procesného hľadiska, že konanie sa muselo v tejto časti zastaviť, a toto tak bolo vyhodnotené ako jeho neúspech ( ).

Súd lehotu na splnenie povinnosti uloženej odporcovi týmto rozsudkom určil v súlade s

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo.

Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti (z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.