Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_10C-253-2013.pdf
PDF · 68.51 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/253/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Zdenko ŠVÁRNY, v právnej veci navrhovateľa Jozef J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, proti odporkyni Slavomíra J., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, o určenie manželského výživného takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na súd dňa 20.11.2013 domáhal voči odporkyni určenia manželského výživného, pretože je občanom v hmotnej núdzi a manželka na jeho výživu ničím neprispieva. Tiež uviedol, že s manželkou nežijú ako manželia, v jeho živote je už iná žena, síce žijú v spoločnej domácnosti, avšak každý svojím životom. Pretože je v zlej finančnej situácií, požiadal o určenie manželského výživného.
Odporkyňa sa k návrhu písomne nevyjadrila. Poukázala však na skutočnosť, že manželstvo s navrhovateľom už bolo medzičasom rozsudkom okresného súdu rozvedené.
Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 71 ods. 2 citovaného zákona, vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Súd z pripojeného spisu tunajšieho súdu č. 8C/243/2013 ohľadom tých istých účastníkov zistil, že v danej veci sa rozhodovalo o návrhu na rozvod manželstva, ktorý podala Slavomíra J. s tým, že vo veci bolo meritórne rozhodnuté dňa 20.1.2014 rozsudkom tak, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.1.2014.
Nakoľko bolo zistené, že účastníci konania sú už rozvedení, súd preto návrh navrhovateľa v tomto konaní o určenie manželského výživného zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal, nakoľko úspešná odporkyňa o náhradu trov konania nepožiadala a neúspešnému navrhovateľovi žiadne trovy nevznikli.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, cestou tunajšieho súdu.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.