Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Uznesenie_6C-43-2014.pdf
PDF · 107.39 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/43/2014
Uznesenie
Okresný súd v Pezinku, v právnej veci navrhovateľky: R.. G. V., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX W., S. XXX/XX, zastúpená Advokátskou kanceláriou AKAK s.r.o. so sídlom 821 04 Bratislava - Ružinov, Slowackého 56, IČO: 47 236 230 proti odporcovi : W. V., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX W., X. XX, o nariadenie predbežného opatrenia na zákaz vstupu do domu, rozhodol
rozhodol:
Návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia s a z a m i e t a.
Navrhovateľka je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Pezinok 33,00 Eur titulom náhrady trov konania do troch dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 10.02.2014 sa domáhala navrhovateľka prostredníctvom právnej kancelárie proti odporcovi nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by mu súd zakázal dočasne vstupovať na nehnuteľnosť domu súpisné číslo 864, rodinný dom postavený na pozemku parcela registra „C“, číslo parcely XXXX o výmere 256 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na LV č. XXXX okres B., obec W., katastrálne územie W. až do právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu na rozvod manželstva.
Svoj návrh odôvodnila tým, že účastníci konania sú manželia, z manželstva pochádza syn J., narodený XX.XX.XXXX. Manželstvo účastníkov konania si prestalo plniť svoj účel, vzťahy medzi manželmi sú trvalo narušené a rozvrátené, preto podala návrh o rozvod manželstva (vedie sa pod č.k. tunajšieho súdu 28P/43/2014). V návrhu o rozvod manželstva, súčasťou ktorého bol i návrh na nariadenie predbežného opatrenia, vylúčený na samostatné konanie rozhodnutím č. 28P/43/2014-20 zo dňa 13.02.2014 v súlade s § 112 ods. 2 O.s.p., uviedla, že spočiatku bolo manželstvo harmonické, manželia sa navzájom podporovali a pomáhali si, situácia sa zmenila okolo roku 2005-2006, kedy odporca začal pracovať doma a zároveň začal holdovať popíjaniu alkoholu. Situácia vyústila až do bodu, keď odporca z tohto dôvodu prišiel o prácu a stal sa nezamestnaným. Jeden rok bol doma bez toho, aby bol zaregistrovaný na úrade práce, mal síce živnostenské oprávnenie, nezarábal však žiadne peniaze. Ona mala v tomto období na starosti celú domácnosť, dokonca musela platiť zdravotné a sociálne odvody odporcu. Odporca sa zamestnal v roku 2007, čo prinieslo na určitý čas pokoj v domácnosti, nie však nadlho, opätovne sa vrátil problém s alkoholom, v roku 2011 odporca odišiel dobrovoľne z práce, zostal pracovať doma pre českú firmu, opätovne sa tak objavil problém s alkoholom, čo pretrváva dodnes. V súčasnosti odporca nepracuje od februára 2013, dôvodom odchodu z posledného zamestnania bol alkohol a s tým súvisiace neplnenie si pracovných povinností. Navrhovateľka je zamestnaná od roku 1995 až do súčasnosti v ING Bank N.V., pobočka zahraničnej banky. Odporca nemá od septembra 2013 žiaden príjem a opätovne je celá domácnosť závislá od navrhovateľky. Svojím správaním nie je odporca ani dobrým príkladom pre ich spoločné dieťa - 16 ročného syna, ktorý študuje na súkromnom bilingválnom gymnáziu v Bratislave. Navrhovateľka má v súčasnosti veľmi náročnú prácu, životný postoj odporcu a jeho správanie jej spôsobuje nemalé ťažkosti v živote. Na dennom poriadku sú neustále hádky a
výčitky, ktoré neprospievajú žiadnemu z členov rodiny, odporca sa o domácnosť nezaujíma, neprispieva na chod domácnosti, nezaujíma sa o syna, jeho výchovu a vzdelanie, odporca celý deň doma prespí na pohovke a tvrdí, že si z domu hľadá prácu. Vzhľadom na správanie odporcu sa zhoršil aj synov prospech v škole, nakoľko sa syn nedokáže sústrediť. Odporca začal brať všetko na ľahkú váhu, nezaujíma sa o nič, stal sa nespoľahlivým, nezodpovedným a prchkým, nemá záujem zúčastňovať sa na chode domácnosti ani finančne ani duchovne, nie je možné s ním o tomto probléme diskutovať, v pokojnom stave ostáva, pokiaľ môže popíjať a spať, nie je možné s ním diskutovať o danom probléme a ani o závažnejších veciach, týkajúcich sa rodiny, predmetná situácia je neriešiteľná. Niekoľkokrát ho navrhovateľka požiadala, aby sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti a skúsili viesť oddelenú domácnosť, odporca toto nepripúšťa napriek tomu, že vie, že týmto svojím správaním navrhovateľku psychicky ničí. Táto situácia odporcovi vyhovuje, nakoľko navrhovateľka sama hradí náklady spojené s chodom domácnosti. Navrhovateľka s odporcom vlastnia okrem domu, v ktorom spoločne žijú aj 3-izbový byt na X. ulici O. W., ktorý je v súčasnosti neobývaný. Z uvedenej situácie trpí navrhovateľka stavmi úzkosti a bezmocnosti, nevie sa sústrediť na prácu a následne má obavy, aby o ňu neprišla. Rovnaký strach pociťuje navrhovateľka aj o zdravie svojho syna, ktorý správanie otca vníma veľmi negatívne až traumatizujúco, navrhovateľka prestala žiť akýmkoľvek spoločenským životom, s nikým sa nestretáva a nikam do spoločnosti nemôže chodiť. Vzhľadom na vyššie uvedené má navrhovateľka značnú obavu o zotrvanie v spoločnej domácnosti s odporcom, ktorý sa prestal akýmkoľvek spôsobom prispôsobovať spoločnému bývaniu a spôsobuje navrhovateľke psychický nátlak a psychický stres. Každý deň po návrate z práce musí čeliť tejto situácii, s ktorou si nevie poradiť, odporca je neustále podráždený, absolútne prestáva s navrhovateľkou komunikovať, je apatický, v nepravidelných intervaloch sa vracia k alkoholu a leží na sedačke. Navrhovateľka nevie, ako danú situáciu riešiť, trpí stavom úzkosti vždy keď sa vracia z práce domov, bojí sa, čo sa môže stať a v akom stave odporcu doma nájde. Situácia sa každým dňom zhoršuje, odporca svojím správaním úmyselne navrhovateľke ubližuje a trápi ju, napriek prosbám navrhovateľky, aby sa aspoň nejakým spôsobom zúčastňoval na chode domácnosti, či snažil sa vrátiť do normálneho života. Odporca sa stáva asociálnym a nevyrovnaným človekom, ktorý nemá najmenšiu chuť niečo zmeniť aj keď tvrdí opak. Odmieta sa presťahovať do bytu, napriek tomu, že vidí, ako svojím správaním psychicky ničí navrhovateľku a ako dramaticky sa zmenil prospech ich spoločného syna v škole. Ako navrhovateľka, tak aj spoločný syn nechcú tráviť spoločné chvíle doma, sú utrápení a nešťastní zo situácie, napriek tomu nie je možné odporcu vyslobodiť z ním zvoleného asociálneho a apatického správania. Vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi zlyhala akákoľvek komunikácia je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery, potreba dočasnej úpravy je skutkovou otázkou. Navrhovateľka má za to, že z popísaného skutkového stavu sú osvedčené aspoň základné skutočnosti, kedy je potrebné prioritne prihliadať najmä na záujmy maloletého syna, ako aj na skutočnosť, že odporca má vyriešenú otázku bývania o čom svedčí aj evidencia miesta jeho trvalého bydliska. Predbežné opatrenie je účinným prostriedkom na ochranu práv a právom chránených záujmov predovšetkým života a zdravia v zmysle dočasného zákazu vstupu odporcu do domu súp. číslo XXX na parcele číslo XXXX k.ú. W., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX. Právo na život a na ochranu zdravia navrhovateľky, ktoré je ohrozené, má absolútnu povahu a preto je teda silnejšie ako vlastnícke právo odporcu. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva žiadne viditeľné poranenia napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Navrhovateľka nechce odporcovi ublížiť ani mu spôsobiť ujmu, nakoľko je možnosť, aby sa odporca presťahoval do bytu, ktorí spoločne vlastnia, nakoľko pre ňu je prioritná ochrana zdravého vývoja a psychického zdravia maloletého syna a aj jej vlastného psychického zdravia. Navrhovateľka nedokáže viac žiť s odporcom, po psychickej stránke je navrhovateľka úplne zničená, nedokáže sa sústrediť na domácnosť ani na robotu, je zúfalá, stále plače a nevie si rady. Má pocit bezmocnosti, ktorý sa prehlbuje. Aktuálna situácia ju ničí, nakoľko ostala jedinou oporou pre maloletého syna a nemôže zo spoločnej domácnosti odísť, keďže ich syn má v dome zázemie a všetky potrebné veci pre rozvoj a štúdium.
Súd sa oboznámil s návrhom navrhovateľky, dokladmi založenými ku konaniu - LV č. XXXX zo dňa 10.02.2014 a č. XXXX zo dňa 10.02.2014, kópiou SL účastníkov konania zo dňa 27.09.1994 a RL maloletého J. V. zo dňa XX.XX.XXXX a dospel k názoru, že návrhu navrhovateľky o nariadenie predbežného opatrenia nie je možné vyhovieť z nasledovných dôvodov:
Zo sobášneho listu Obvodného úradu v Partizánskom zo dňa 27.09.1994 mal súd preukázané, že účastníci konania sú manželia, manželstvo je zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 10, strana 262, ročník 1994 pod poradovým číslom 121 dňom 24.09.1994.
Z rodného listu Okresného úradu Bratislava I zo dňa 5.11.1997 mal súd preukázané, že z manželstva účastníkov konania sa dňa XX.XX.XXXX narodil syn J. V..
Je nesporné, že obaja účastníci konania, ako vyplýva zo samotného žalobného návrhu navrhovateľky a potvrdzuje aj pripojený LV č. XXXX a XXXX, sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - rodinného domu súpisné číslo XXX parc.č. XXXX k.ú. Modra a 3-izbového bytu č. 12 na 2. poschodí na X. ulici č. XX, Modra základe zmluvy o prevode družstevného bytu V 1746/03 a podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu.
Žiadne iné doklady navrhovateľka k návrhu o nariadenie predbežného opatrenia nepripojila.
Podľa § 74 ods. l O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie , ak je potrebné aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa ust. § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa ust. § 75 ods. 2 veta prvá, druhá O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať vo veci samej.
Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami;
Podľa ust. § 76 ods. 1 písm.f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.
Cieľom predbežného opatrenia je rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Záujem na účinnej a rýchlej dočasnej ochrane práv je vyjadrený aj v menej striktnej požiadavke na formu predbežného opatrenia. Základným zmyslom predbežného opatrenia je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované ústavné pravidlá ochrany aj toho, voči komu predbežné opatrenie smeruje , avšak ochrana toho, voči ktorému predbežné opatrenie smeruje nemôže dosiahnuť takej miery, aby prakticky znemožňovala ochranu práv a záujmov druhej strany. Aj na vydanie predbežného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad (1.2 ods. 2 Listiny zákl. práv a slobôd) a nemôže byť prejavom svojvôle. Podmienkou nariadenia predbežného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitého zásahu súdu prípadne dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo toho ktorého účastníka ohrozené. Preto je potrebné pred jeho nariadením, aby boli aspoň osvedčené základné skutočnosti preukazujúce pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
Účelom predbežného opatrenia je rýchla i keď dočasná úprava právnych (nie faktických) pomerov účastníkov alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného, alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť nároku a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Predbežné opatrenia sú predbežnými v tom zmysle, že je možné ich nariadiť už pred začatím konania ale aj počas konania. Sú predbežnými aj v tom zmysle, že sa nimi neprejudikujú práva účastníka ani
tretích osôb. Strácajú svoje opodstatnenie momentom, kedy súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu. Predbežné opatrenie je možné nariadiť v každej veci, v ktorej sa môže konať v občianskom súdnom konaní. Rozlišujeme dve skupiny predbežných opatrení. Opatrenia, ktorých účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov konania a opatrenia, ktoré majú zabezpečiť výkon súdneho rozhodnutia. U oboch skupín predbežných opatrení musí súd skúmať, či je návrh osvedčený. Nemožno nariadiť také predbežné opatrenie, ktorým by sa privodil stav, ktorý by znemožňoval buď vôbec alebo len s nadmernými ťažkosťami obnoviť pôvodný stav. Osvedčenie nároku neznamená, že musí byť nepochybne preukázaný. Pri nariadení predbežného opatrenia na návrh vychádza súd z vymedzenia predbežného opatrenia uvedeného nároku. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia.
Podľa čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky (z.č. 460/1992 Z.z. ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
Podľa ods. 2 vyššie uvedeného predpisu základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
Podľa čl. 13 ods. 1a) Ústavy povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach...
Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.
Podľa čl. 21 Ústavy ods. 1 veta prvá obydlie je nedotknuteľné.
Podľa ods. 3 veta prvá cit. ust. iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku.
Podľa ústavného zákona č. 23/1991 čl. 12 ods. 1 veta prvá obydlie je nedotknuteľné.
Podľa čl. 4 ods. 1 vyššie cit. ust. povinnosti možno ukladať iba na základe zákona a v jeho medziach a len pri zachovaní základných práv a slobôd.
Podľa ods. 3 cit. ust. zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.
Podľa ust. § 76 ods. 1 písm.g) O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby dočasne nevstupoval do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.
Podľa ust. § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel, iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Podľa § 27a) zákona č. 491/2008 Z.z. (ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
(1) Policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len „spoločné obydlie“) osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky, súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 48 hodín od vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti.
(2) Vykázanie zo spoločného obydlia oznámi policajt ústne. Vykázanej osobe policajt presne oznámi priestor, na ktorý sa vykázanie zo spoločného obydlia vzťahuje. Rozsah priestoru policajt určí podľa potreby preventívnej ochrany osoby, ktorá je ohrozená útokom podľa ods. 1.
(3) Policajt vyhotoví potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia, ktoré odovzdá vykázanej osobe a ohrozenej osobe. V potvrdení o vykázaní zo spoločného obydlia policajt uvedie meno, priezvisko, dátum narodenia vykázanej osoby a ohrozenej osoby, priestor, na ktorý sa vykázanie zo spoločného obydlia vzťahuje a čas, kedy policajt osobu zo spoločného obydlia vykázal. Súčasne s vydaním potvrdenia o vykázaní, vykázaná osoba oznámi policajtovi adresu a prípadne telefónne číslo, na ktorom bude zastihnuteľná počas trvania účinkov vykázania, až do vydania rozhodnutia súdu o predbežnom opatrení. Telefónne číslo poskytne policajtovi tiež ohrozená osoba. Ak vykázaná osoba alebo ohrozená osoba odmietne potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia prevziať, policajt túto skutočnosť uvedie v úradnom zázname.
(4) Ak je s vykázaním zo spoločného obydlia spojené ohrozenie prevádzky objektu alebo znemožnenie výkonu zamestnania vykázanej osoby podľa osobitného predpisu, útvar Policajného zboru o tejto skutočnosti bezodkladne vyrozumie zamestnávateľa alebo prevádzkovateľa objektu, ktorý prijme príslušné opatrenia na náhradné zaistenie prevádzky objektu.
(5) Policajt vyzve vykázanú osobu na vydanie kľúčov od spoločného obydlia, poučí ju o následkoch neuposlúchnutia tejto výzvy a súčasne vykázanej osobe umožní vziať si zo spoločného obydlia veci slúžiace výlučne jeho osobným potrebám, osobné cennosti a dokumenty a prípadne v lehote do 24 hodín od oznámenia vykázania zo spoločného obydlia aj ďalšie osobné veci a veci nevyhnutné pre jej podnikanie alebo výkon povolania. Policajt vykázanej osobe poskytne informácie o možnostiach ubytovania a písomné poučenie o ďalšom postupe a následkoch nedostavenia sa na súdne pojednávanie a spôsobu doručenia súdneho rozhodnutia. Písomné poučenie poskytne policajt tiež ohrozenej osobe.
(6) Policajt je povinný poučiť ohrozenú osobu o možnosti podať návrh na vydanie predbežného opatrenia podľa osobitného predpisu a podľa možnosti poskytnúť jej v písomnej forme informácie o organizáciách na pomoc poškodeným, vrátane informácií o službách nimi poskytovaných a poskytnúť kontakt na organizácie poskytujúce pomoc obetiam domáceho násilia.
(7) Na vykonanie úkonov súvisiacich s vykázaním zo spoločného obydlia policajt zabezpečí prítomnosť nezúčastnenej osoby, nemusí tak urobiť, ak by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia alebo ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania.
(8) Vykázanie zo spoločného obydlia končí uplynutím 48 hodín od vykázania zo spoločného obydlia, ak ďalej nie je ustanovené inak. Doručením návrhu na vydanie predbežného opatrenia na súd počas vykázania zo spoločného obydlia sa trvanie vykázania zo spoločného obydlia predlžuje až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu, o čom sa vykázaná osoba upovedomí v rámci poučenia podľa ods. 5, útvar Policajného zboru poskytne ohrozenej osobe súčinnosť pri doručovaní návrhu predbežného opatrenia.
(9) Ak sa počas vykázania zo spoločného obydlia zistí, že neboli splnené podmienky vykázania zo spoločného obydlia podľa ods. 1, vykázanie zo spoločného obydlia útvar Policajného zboru ukončí, o čom sa ohrozená osoba a vykázaná osoba neodkladne upovedomí.
(10) Útvar Policajného zboru preveruje dodržiavanie vykázania zo spoločného obydlia.
Súd po zvážení návrhu navrhovateľky, listinných dôkazov ňou predložených, zhodnotením všetkých skutočností v predložených dôkazoch dospel k záveru, že vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je dôvodné. Súd ustálil, že navrhovateľkou popisované násilné správanie sa odporcu nie je v danom prípade preukázané a takého charakteru, ktorý by odôvodňoval nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd zasiahol do jeho vlastníckych práv, chránených tak isto ústavou, a ktoré by malo za následok ohrozenie jej zdravia, života, či majetku, či zdravia, života a majetku ich spoločného dieťaťa - syna J., a to navyše takého charakteru a intenzity, ktorý by odôvodňoval veľmi dôvodnú a vážnu obavu psychických následkov, resp. obavu o ich život a zdravie.
V tejto súvislosti musí dať súd do pozornosti vyjadrenie navrhovateľky, že odporca sa má kde vysťahovať, nakoľko obaja sú spoluvlastníkmi 3- izbového t.č. neobývaného bytu v W. na X. ulici č. XX. V danom prípade zastáva súd názor, že v prípade ohrozenia života a zdravia ako navrhovateľky, tak aj spoločného dieťaťa mal. syna J., by každá matka, ihneď bez rozmýšľania využila možnosť odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti s tyranom, práve v záujme ochrany svojho života a zdravia a života a zdravia maloletého dieťaťa..
Navrhovateľka nepredložila súdu žiadne presvedčivé dôkazy, ktorými by osvedčila nutnosť okamžitého zásahu súdu v takom smere, ako navrhla, žiadnym spôsobom neosvedčila potrebu dočasnej a predbežnej ochrany súdnou cestou, sú to len jej tvrdenia nepodporené žiadnymi skutočnosťami. Skutočnosti, o ktoré opiera svoj návrh, ako nezamestnanosť odporcu, neprispievanie finančne do rozpočtu domácnosti, jeho vylihovanie doma na váľande, jeho nezáujem o chod domácnosti prípadne o starostlivosť o dieťa, ako aj jeho občasné požívanie alkoholu budú predmetom konania o rozvod manželstva, nie sú však dôvodom pre tak vážny zásah súdu do obmedzenia vlastníckych práv účastníkov konania. Navrhovateľka uvádza dennodenné hádky a výčitky medzi účastníkmi konania, súd však je toho názoru, že tieto môžu vyvolávať obaja účastníci konania.
V danom prípade sa súd stotožňuje s právnym názorom Krajského súdu v Bratislave v rozhodnutí č.k. 5 M Cdo 10/2012 zo dňa 15.10.2012, ktoré pripojila navrhovateľka k návrhu, a síce v tom, že je nevyhnutné, aby situácia násilia nebola zamieňaná so situáciou konfliktov, nakoľko násilie nie je hádka ani konflikt, ale býva dlhotrvajúce a má stupňovitú tendenciu, pričom dôvodné podozrenie z násilia musí byť osvedčené, čo znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti ( teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v prípadoch podľa § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p. zásadne preukazuje listinnými dôkazmi. Navrhovateľka, ako konštatuje súd vyššie, však žiadne dôkazy o tom, že odporca sa voči nej a dieťaťu dopúšťa fyzického, či psychického násilia nepredložila, skutočnosti, ktoré uvádza preto nemožno považovať za násilie páchané odporcom na nej a na synovi.
Súd po vykonanom dokazovaní, pri hodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že aplikácia ust. § 76 ods. 1 g) O.s.p. v danom prípade neprichádza do úvahy, nakoľko nie sú naplnené skutkové podstaty predmetného ustanovenia zákona (odporca nebol v súlade s ust. § 27a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z.z. v znení zákona č. 491/2008 Z.z. vykázaný policajtom zo spoločného obydlia), preto návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., zaviazal v spore neúspešnú navrhovateľku zaplatiť na účet tunajšieho súdu 33 Eur titulom náhrady trov konania v súlade s položkou 1c) Sadzobníka súdnych poplatkov k z.č. 71/1992 Zb. v znení noviel o súdnych poplatkoch.
navrhovateľka žiadala nariadiť zákaz vstupu do rod. domu z dôvodu psych. násilia , ktoré však nepreukázala
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na podpísanom súde písomne dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3
Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205
odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku).