Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15P-265-2013.pdf
PDF · 85.95 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/265/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou, vo veci starostlivosti o maloletú D. R., nar. X. XX. XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov W. D., nar. XX. X. XXXX, bytom R., Š.K. XXXX/XX a H. R., nar. XX. X. XXXX, bytom T. S., H. XXX/XX, v konaní začatom na návrh otca o zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Tunajšiemu súdu bol doručený návrh otca na zníženie výživného, v ktorom žiadal, aby súd znížil výživného stanovené rozsudkom Okresného súdu v R. č. k..: 14P/148/2012 - 20 zo dňa 26. 6. 2012, ktoré bolo stanovené na maloleté dieťa vo výške 150,- eur mesačne, a to na sumu 50,- eur mesačne. V predmetnom návrhu uviedol, že predmetným rozhodnutím súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bola mal. D. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný výživným vo výške 150,- eur mesačne. S takouto výškou výživného súhlasil na základe vzájomnej dohody s matkou maloletej s tým, že matka v tej dobe nepracovala a poberala rodičovský príspevok vo výške 194,- eur. Samotná matka mu dala prísľub, že po jej nastúpení do práce sa toto výživné zo strany otca zníži. Otec uviedol, že v súčasnosti sa tieto pomery zmenili, matka dieťaťa nastúpila do práce v mesiaci august 2013 a jej priemerný mesačný zárobok činí okolo 370,- eur mesačne. Nedošlo však medzi nimi k vzájomnej dohode o znížení výživného a s poukazom na uvedenú skutočnosť súhlasila s podaním na zmenu výšky výživného voči mal. D.. Matka dieťaťa má ďalšie 2 vyživovacie povinnosti, a to k mal. G. a mal. Q. D., na ktorých poberá sirotský dôchodok vo výške 180,- eur na každé dieťa. Obaja navštevujú stredné školy. Mal. D. navštevuje materskú školu.
Na pojednávaní otec dieťaťa uviedol, že trvá na podanom návrhu na zníženie výživného, a to z dôvodov, ktoré v tomto návrhu uviedol. Matka po nástupe do práce má vyšší príjem a z týchto dôvodov žiadal o zníženie výživného. Toho času je zamestnaný vo B. s priemerným mesačným zárobkom 644,- eur. Iný príjem nemá. Je rozvedený, žije v rodinnom dome, ktorého je vlastníkom. Náklady na domácnosť činia 285,- eur mesačne za energie. V spoločnej domácnosti žije s oboma rodičmi a starším bratom, ktorí sa podieľajú na nákladoch na domácnosť. Iné vyživovacie povinnosti zo strany otca nie sú.
Matka maloletého dieťaťa s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila. Uviedla, že k ukončeniu rodičovskej dovolenky malo dôjsť v decembri 2013, avšak nastúpila do práce v auguste 2013, a to z finančných dôvodov. Toho času je zamestnaná v E. s priemerným mesačným zárobkom 370,- eur
mesačne, ak odpracuje celý mesiac. Maloletá D. navštevuje od septembra 2013 materskú škôlku. Stravné v škôlke predstavuje 25,- eur, školné 15,- eur mesačne a triedne pomôcky 3,- eur mesačne. Matka uviedla, že dieťa je často choré, často s ňou musí ostávať doma. Maloletá ešte stále pije kojenecké mlieko, za ktoré matka hradí 60,- eur mesačne, nakoľko odmieta bežné mlieko a dieťa si na toto nenavyklo. Na noc jej matka dáva plienky, čo predstavuje okolo 5, - eur mesačne a tiež jej musí zakupovať podložky pod plachtu. Okrem toho má na dieťa bežné výdaje. Býva spolu s maloletou a deťmi z predchádzajúceho vzťahu v 3-izbovom byte, kde náklady na domácnosť činia 260,- eur, hradí internet 10,- eur mesačne, telefóny okolo 11,- eur mesačne a poistku 8,- eur mesačne. Mal. G.Á. navštevuje 2. ročník K. G., kde má matka výdavky v súvislosti s návštevou tejto strednej školy. Mal. Q. navštevuje strednú školu v U.. Výdavky má matka mesačne na internát a stravu mesačne na internát a strava. Obe maloleté deti poberajú sirotský dôchodok vo výške 180,- eur na každé z detí a z tohto príjmu je matka schopná vykryť náklady na deti.
Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa. Od uzavretia rodičovskej dohody sa zmenili pomery dieťaťa, ktoré nastúpilo do materskej školy. Návrh otca na zníženie výživného nepokladajú za dôvodný.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, ako aj s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu v Poprade, č. k.: 14P/148/2012 -20 zo dňa 26. 6. 2012 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bola mal. D. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 150,- eur mesačne. V čase predchádzajúceho rozhodnutia bola mal. D. v celodennej starostlivosti matky, matka poberala rodičovský príspevok vo výške 194,- eur mesačne a mala ešte ďalšie 2 vyživovacie povinnosti k mal. Q. a mal. G., ktoré v tom čase ešte nenavštevovali stredné školy. Otec mal. D. bol zamestnaný vo B. s príjmom, podľa opisu mzdového listu, 563,- eur.
V súčasnosti matka maloletého dieťaťa nastúpila do práce v E. Y., kde dosahuje priemerný mesačný zárobok 370,- eur, k tomuto poberá daňový bonus. Maloletá D. od septembra 2013 začala navštevovať materskú školu, kde stravné činí 25,- eur mesačne a školné 15,- eur mesačne. Za triedne pomôcky v škôlke matka hradí 3,- eur mesačne. V súvislosti s inými výdavkami matka uviedla, že dieťa si ešte nenavyklo na bežný typ stravy, a preto jej musí ešte zakupovať kojenecké mlieko, náklady na to predstavujú okolo 60,- eur mesačne. Počas noci je dieťa zaplienkované, výdavky na plienky predstavujú 5,- eur mesačne. Ostatné výdavky na dieťa sú bežného charakteru. Matka spolu s deťmi býva v 3- izbovom byte, kde náklady na domácnosť predstavujú 260,- eur mesačne. Ďalej ešte matka hradí internet vo výške 10,- eur mesačne a za telefóny 11,- eur mesačne, poistku 8,- eur mesačne. Počet vyživovacích povinností sa jej nezmenil. V súčasnosti má matka naďalej vyživovaciu povinnosť k svojim dvom deťom z predchádzajúceho vzťahu, pričom každé z maloletých detí poberá sirotský dôchodok vo výške 180,- eur mesačne na každé z detí.
Pokiaľ sa týka pomerov na strane otca, tento je zamestnaný naďalej vo firme B. Y. G. jeho priemerný mesačný zárobok činí 644,- eur. Iný príjem nemá. Iné vyživovacie povinnosti zo strany otca nie sú. Býva v rodinnom dome spolu so svojimi rodičmi a bratom, kde sa všetci podieľajú na nákladoch na domácnosť, ktoré činia 285,- eur mesačne.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Porovnávajúc pomery v čase predchádzajúceho rozhodnutia a v súčasnosti mal súd preukázané, že nastala zmena pomerov ako na strane matky, tak aj na strane maloletého dieťaťa a možno poukázať aj na čiastočnú zmenu na strane otca maloletého dieťaťa. Matke sa oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu zvýšil príjem, a to na sumu 370,- eur mesačne. Počet vyživovacích povinností sa nezmenil. Náklady na maloleté deti pochádzajúce z predchádzajúceho vzťahu sú čiastočne vykryté aj sirotským dôchodkom, ktorý predstavuje 180,- eur na každé dieťa. Výrazná zmena pomerov nastala na strane maloletej, ktorá začala navštevovať materskú školu, a kde má matka zvýšené výdavky na stravné 25,- eur mesačne, školné 15,- eur mesačne a za triedne pomôcky v škôlke 3,- eur. Pokiaľ sa týka ďalších výdavkov, či už zakúpenie kojeneckého mlieka alebo plienok, je nesporné, že aj tieto výdavky matka momentálne má, avšak s nastupujúcim vekom dieťaťa je tu predpoklad, že postupne prejde na bežnú stravu a taktiež v budúcnosti nemožno predpoklad ani ďalšie výdavky na zakúpenie plienok. Čo sa týka pomerov na strane otca, v čase predchádzajúceho rozhodnutia z opisu mzdového listu vyplýva, že priemerný mesačný zárobok predstavoval 563,- eur. V súčasnosti tento priemerný mesačný zárobok predstavuje 644,- eur, teda čiastočne došlo k zvýšeniu priemerného mesačného príjmu na strane otca. S poukazom na takto zistený skutkový stav mal súd jednoznačne preukázané, že na strane otca nedošlo k výraznej zmene pomerov trvalého charakteru, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, a to zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 50,- eur mesačne tak, ako to žiadal v predmetnom návrhu, práve s poukazom na to, že u otca došlo k miernemu zvýšeniu príjmu a maloletá nastúpila do materskej školy. Je síce pravdou, že u matky došlo k zvýšeniu príjmu, ale ani táto skutočnosť neodôvodňuje v tomto smere zníženie výživného zo strany otca. Súd však poukazuje aj na určitý morálny aspekt danej veci. Ak sa totiž obaja rodičia skutočne dohodli, že pri nástupe matky do práce dôjde k zníženiu výživného, jedná sa o osobnú záležitosť oboch rodičov, ich prístup k danej veci a istým spôsobom to poukazuje aj na charakter osoby. Súd však musí vychádzať z platných právnych predpisov Zákona o rodine a tak, ako už bolo vyššie odôvodnené v súčasnosti z pohľadu súdu nie je možné na dieťa znížiť výživné v zmysle návrhu otca, preto súd tento návrh zamietol a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s .p., pretože ide o konanie, ktoré môže začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa §-u 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha.
Podľa ods. 2 cit. ust. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca, alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený, to neplatí, ak senát rozhodol namiesto samosudcu,
konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.