Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/29/2013

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobkyne K. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX, XXX XX I. E. T., právne zastúpenej JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom so sídlom Kukorelliho 1505/52, 066 01 Humenné, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP, pracovisko Košice, so sídlom Zadielska 2, 043 32 Košice, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 14. mája 2013 č. UPS/US6/GRPRKEPPK/BEZ/2013/9186 na základe žaloby takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. mája 2013 č. UPS/US6/GRPRKEPPK/BEZ/2013/9186 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom zo dňa 18. marca 2013 č. : 2013/5441/4 podľa , a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 286,07€, ktoré je žalovaný povinný uhradiť na účet právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Františkovi Svatuškovi, advokátovi v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného uvedeného v úvodnej časti rozsudku a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila trovy konania.

V žalobe žalobkyňa uviedla, že považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za nesprávne z dôvodu, že jej nebol priznaný príspevok na osobnú asistenciu spätne od okamihu podania žiadosti o zvýšenie, t.j. od 31. júla 2012, čím rozhodnutie v tejto časti nie je v súlade s rozhodnutím žalovaného zo dňa 14. februára 2013.

Žalobkyňa zdôraznila, že nesúhlasí s konštatovaním že mala predkladať v reálnom čase t.j. po odpracovaní osobnej asistencie aj doklady tak, ako to ukladá zákon, t.j. za každý kalendárny mesiaca. Poukázala na to, že zvýšený príspevok na osobnú asistenciu, tento jej mal byť priznaný aj spätne a to ku dňu podania žiadosti, t.j. od dňa 31.07.2012, v opačnom prípade by musela znášať následky prieťahov v konaní, ktoré nastali pri rozhodovaní o jej žiadosti a týmto postupom príslušných orgánov by bola ukrátená na svojich právach a samotný dlhy proces rozhodovania o jej oprávnených nárokov má za následok nepriaznivý dopad na životnú úroveň žalobkyne. Ďalej žalobkyňa tvrdila, že nezavinila ani to, rozhodnutie správneho orgánu bolo rušené a menené. Žalovaný sa podľa žalobkyne vo svojom rozhodnutí nevyporiadal s tým, že jej bola osobná asistencia poskytovaná aj počas celej doby ako žiadala o príspevok a bola jej poskytovaná v rozsahu, ktorý jej podľa zákona v konečnom dôsledku podľa

napadnutého rozhodnutia patrí. Poukázala na to, že opravu dátumu uzatvorenia zmluvy považuje za formálnu chybu.

Napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje za nesprávne z dôvodu, že toto rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci ohľadom spätného priznania príspevku, toto rozhodnutie je v napadnutej časti nezrozumiteľné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov v dôsledku toho, že príslušný orgán nedostatočne zistil skutkový stav na posúdenie veci a nesprávne tento stav vyhodnotil.

K podanej žalobe sa písomným stanoviskom vyjadril žalovaný zo dňa 12. augusta 2013, pričom poukázal v celom rozsahu na konanie, ktoré predchádzalo samotnému vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako aj na dôvody napadnutého rozhodnutia a navrhol súdu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Ako vyplýva z administratívneho spisu súd mal preukázané, že prvostupňový správny orgán Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Humennom, pracovisko Snina rozhodnutím zo dňa 18.03.2013 pod č. 2013/5441/4 podľa ods. l,ods.7, ods. 8, ods. 10, ods.14, podľa a ods. l o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov a podľa prílohy č. 4 tohto zákona ako aj o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zvyšil peňažný príspevok na osobnú asistenciu pre pani K. I., narodenú XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/X, XXX XX I. E. T., na obdobie kalendárneho roka 2012 na sumu 2657,52 Eur, čo zodpovedá ročnému rozsahu 985 hodín a 20 minút osobnej asistencie. Pomerná, časť peňažného príspevku na osobnú asistenciu na obdobie od 1.7.2012 do 31.12.2012 je vo výške 2177,04 Eur pre 803 hodín a 20 minút osobnej asistencie.

S účinnosťou od 01.01.2013 zvýšil peňažný príspevok na osobnú asistenciu na sumu 4 352.26 Eur na obdobie kalendárneho roka. čo zodpovedá ročnému rozsahu 1 606 hodín osobnej asistencie.

Na obdobie od 01.03.2013 do 31.12.2013 ostáva vyčerpať peňažný príspevok na osobnú asistenciu vo výške 4 105,64 Eur. čo predstavuje 1 515 hodín osobnej asistencie

Sadzba za jednu hodinu osobnej asistencie na účely výpočtu výšky peňažného príspevku na osobnú asistenciu je 1,39 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú v o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t.j. 2,71 Eur.

Opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu sa vypláca mesačne pozadu.

Výrok rozhodnutia odôvodnil prvostupňový správny orgán tým, že poukázal na to, že dňa 31.7.2012 požiadala pani K. I. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, Pracovisko Snina o zvýšenie počtu hodín osobnej asistencie, pričom vydal v tejto súvislosti dňa 25.9.2012 komplexný posudok, číslo 2012/20179/2, ktorý bol jedným z rozhodujúcich podkladov pre vydanie rozhodnutia zo dňa 17.10.2012. Predmetným rozhodnutím správny orgán nevyhovel žiadosti účastníčky konania a žiadosť zamietol. Voči uvedenému rozhodnutiu sa účastníčka konania odvolala. Žalovaný vydal dňa 11.02.2013 po preskúmaní zdravotnej dokumentácie posudkovým lekárom odvolacieho orgánu komplexný posudok a podľa tohto je miera funkčnej poruchy u účastníčky určená na 50% podľa prílohy č. 3 v časti XIII. B.2.c) k o peňažných príspevkoch. Účastníčka konania sa považuje za fyzickú soobu s ťažkým zdravotným postihnutím a podľa komplexného posudku ústredia má určenú mieru funkčnej poruchy pre stav po chirurgickom odstránený pravej obličky pre jej afunkciu, areflexčný močový mechúr s nutnosťou autokaterizácie. Zároveň z tohto posudku vyplýva, že má oslabenú pravú stranu tela. V oblasti mobility a orientácie je odkázaná na pomoc inej osoby a preto druhostupňový správny orgán dôsledky jej ťažkého zdravotného postihnutia navrhol kompenzovať peňažným príspevkom na osobnú asistenciu. Pri preprave a premiestňovaní pri voľno časových aktivitách navrhol osobnou asistenciou v rozsahu 730 hodín ročne. V oblasti sebaobsluhy je odkázaná účastníčka konania na pomoc inej osoby a sociálne

dôsledky jej ťažkého zdravotného postihnutia odvolací orgán navrhol kompenzovať osobnou asistenciou pri osobnej hygiene v rozsahu 730 hodín v kalendárnom roku pri nakupovaní v rozsahu 53 hodín a pri domácich prácach v rozsahu 63 hodín a pri akútnom ochorení 30 hodín v kalendárnom roku.

Zároveň prvostupňový správny orgán citoval ustanovenie § 22 ods. 1, § 22 ods. 8 zákona a uviedol, že rozhodol o zvýšení peňažného príspevku na osobnú asistenciu tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia s prihliadnutím na komplexný posudok odvolacieho orgánu zo dňa 11.02.2013. Poukázal na to, že pani K. I. má uzatvorenú zmluvu o výkone osobnej asistencie zo dňa 01.03.2012 na 547 hodín osobnej asistencie pre činnosti uvedené v komplexnom posudku prvostupňového správneho orgánu zo dňa 22.05.2011. Na základe tejto zmluvy dokladala v roku 2012 za obdobie od marca do decembra 2012 výkazy o odpracovaných hodinách osobnej asistencie, ako aj potvrdenia o vyplatených odmenách osobnému asistentovi.

V tejto súvislosti citoval prvostupňový správny orgán ustanovenie § 22 ods. 14 zákona a s prihliadnutím na vyššie uvedené, ako aj na čerpanie hodín osobnej asistencie v kalendárnom mesiaci január 2013 a február 2013 bude peňažný príspevok na osobnú asistenciu vyplatený po splnení ďalších podmienok, ktorým je nová zmluva o výkone osobnej asistencie, resp. dodatok k uzatvorenej zmluve na upravený rozsah hodín osobnej asistencie a predkladanie výkazov o výkone osobnej asistencie od 01.03.2013 vo výške 4 105,64 Eur pre 1 515 hodín osobnej asistencie. V závere rozhodnutia prvostupňový správny orgán zároveň citoval ustanovenie , , , a o peňažných príspevkoch.

O odvolaní žalobkyne, v ktorom zdôraznila, že jej nebola priznaná osobná asistencia tak, ako to určil druhostupňový správny orgán so spätnou platnosťou od podania predmetnej žiadosti, teda od 31.07.2012 podľa zákona a osobná asistencia jej bola zabezpečovaná počas celej doby odkedy žiadosť podala, výkazy samozrejme dávala len na hodiny, ktoré jej boli dovtedy priznané a pritom poukázala na to, že úrady vybavovali jej žiadosť 8 mesiacov a za to nemôže ona.

Žalovaný rozhodol o odvolaní žalobkyne napadnutým rozhodnutím zo dňa 14.05.2013 pod č. UPS/ US6/GRPRKEPPK/BEZ/2013/9186, ktorým ako odvolací orgán rozhodol podľa ) o správnom konaní v znení neskorších predpisov odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracoviska Snina číslo: 2013/5441/4 zo dňa 18.03.2013 potvrdil.

Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný tým, že poukázal na prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zo dňa 18. marca 2013, ako aj na pôvodne vydané rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 17.10.2012, na komplexný posudok zo dňa 25.09.2012, ako aj na dôvody odvolania žalobkyne voči pôvodnému rozhodnutiu a zároveň poukázal aj na nový lekársky posudok ohľadom stanovenia miery funkčnej poruchy zo dňa 01.02.2013, ako aj komplexný posudok z 11.02.2013, ktoré boli podkladom rozhodnutia žalovaného zo dňa 14.02.2012, ktorým zrušil pôvodne vydané rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina zo dňa 17.10.2012. V zrušujúcom rozhodnutí navrhol zvýšiť počet hodín v oblasti mobility 730 hodín a v oblasti sebaobsluhy na 876 hodín ročne, spolu ročný rozsah hodín osobne asistencie, na ktorý je menovaná odkázaná takto predstavuje 1606 hodín v kalendárnom roku, čo je o 1059 hodín viac v porovnaní s hodnotením prvostupňového správneho orgánu. Na základe uvedených skutočností preto bolo zo strany žalovaného kompenzovať peňažným príspevkom na osobnú asistenciu spolu v celkovom zvýšenom ročnom rozsahu hodín osobnej asistencie a to 1 606 hodín v kalendárnom roku a v rámci predchádzajúceho odvolacieho konania vydalo rozhodnutie č. UPS/US6/GRPRKEPPK/BEZ/2013/1706 zo dňa 14.02.2013, ktorým napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušilo a vec vrátilo na nové konanie a rozhodnutie.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom, pracovisko Snina v novom konaní napadnutým rozhodnutím č. 2013/5441/4 zo dňa 18.03.2013 rozhodol vo veci zvýšenia peňažného príspevku na osobnú asistenciu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Preskúmaním spisovej dokumentácie žalovaný zistil, že účastníčka konania predložila Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom, pracovisku Snina dňa 22.03.2013 dodatok č. 1/2013 zo dňa 21.03.2013, dôvodom ktorej zmeny bola zmena rozsahu hodín osobnej asistencie z pôvodných 547 hodín na obdobie kalendárneho roka na počet 1 606 hodín na obdobie kalendárneho roka a v ktorej je uvedené, že zmeny platia dňom podpisu. Následne prípisom zo dňa 03.04.2013 oznámila žalobkyňa, že žiada o opravu dátumu dňa podpisu v zaslanom dodatku č.l k zmluve a to tak, že tento opravuje zo dňa 21.03.2013 na dátum 01.07.2012 s odôvodnením, že došlo len k omylu pri písaní. Dňa 22.03.2013 predložila zároveň aj dodatky k už odovzdaným mesačným výkazom o odpracovaných hodinách osobnej asistencie za obdobie od mesiaca júl - december 2012 a za obdobie od 01.01.2013 - februára 2013, v ktorých požaduje počet hodín vo výške 88, 3 hodín za uvedené obdobia doplatiť so spiatočnou platnosťou, t.j. od 01.07.2012 až 02/2013.

Žalovaný poukázal na to, že v spisovej dokumentácii sa nachádzajú tiež potvrdenia o vyplatených odmenách osobnému asistentovi, z ktorých je preukázané, že skutočne bol osobnému asistentovi vyplácaný peňažný príspevok za uvedené mesiace len za 45 hodín 30 minút a nie za 133 hodín 48 minút, ktorý rozsah hodín osobnej asistencie účastníčke konania upravila zmenou v predmete zmluvy dodatkom č.l až dňa 21.03.2013 a preto až týmto dňom nastávajú jej právne účinky, t,j. dňom podpísania dodatku k zmluve a preto nie je možné požadovaný rozdiel 88,3 hodín za uvedené obdobia odvolateľke priznať so spiatočnou platnosťou a ani nie je možné akceptovať jej žiadosť o opravu dodatku č.l k zmluve, ktorý predložila prvostupňovému správnemu orgánu a ktorý následne žiadala retroaktívne opraviť ako formálnu chybu so spiatočnou platnosťou od 01.07.2012.

Žalovaný ďalej poukázal na to, že menovaná pri podaní žiadosti o požadovaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu bola podľa citovaného zákona usmernená k predloženiu ďalších podkladov potrebných pre rozhodnutie a v tejto súvislosti jej boli vysvetlené aj povinnosti, vyplývajúce z ustanovení a , , ), , o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré ustanovenia žalovaný následne citoval.

Žalovaný opätovne poukázal na to, že účastníčka konania má uzatvorenú zmluvu o výkone osobnej asistencie zo dňa 01.03.2012 na 547 hodín osobnej asistencie pre činnosti uvedené v komplexnom posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, odboru sociálnych vecí a rodiny, oddelenia peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností č. 2012/20179 zo dňa 25.05.2012. Na základe tejto zmluvy dokladala v roku 2012 za obdobie od marca 2012 do decembra 2012 výkazy o odpracovaných hodinách osobnej asistencie, ako aj potvrdenia o vyplatených odmenách osobnému asistentovi. Žalobkyňa až dňa 22.03.2013 doložila dodatok č.1/2013 k pôvodnej zmluve o výkone osobnej asistencie a súčasne doložila aj výkazy o odpracovaných hodinách osobného asistenta, ktoré tvoria rozdiel medzi počtom hodín skutočne odpracovaných osobným asistentom ( t.j. 45 hodín a 30 minút mesačne za obdobie júl 2012 - december 2012) a počtom hodín, ktoré dodatočne odvolateľke požaduje doplatiť spätne za obdobie od01.07.2012 a ďalej. Tieto hodiny však nemohli byť reálne osobným asistentom odpracované, nakoľko uvedený dodatok k zmluve nadobúda platnosť až dňom jeho podpísania obidvoma účastníkmi, t.j. dňom 21.03.2013. Pokiaľ odvolateľka doložila opravu dátumu v dodatku č 1. k zmluve a následne žiadala retroaktívne opraviť dátum ako formálnu chybu so spiatočnou platnosťou t.j. od 01.07.2012. Jej požiadavku nie je možné akceptovať, nakoľko by sa jednalo o uzatvorenie zmluvných vzťahov do minulosti, čiže retroaktívne, čo znamená, že osobný asistent nemohol vykonávať činnosti, ktoré účastníčka konania uviedla v dodatku k zmluve o osobnej asistencii a rovnako aj v dodatočne predložených výkazoch.

Odvolací orgán sa ďalej stotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu v tom, že podania p. K. I. nedeklarujú skutočnú vykonanú potrebu rozsahu hodín osobnej asistencie od 01.07.2012, t.j. od dátumu žiadosti o navýšenie rozsahu hodín osobnej asistencie, pretože ak sa činnosť osobnej asistencie skutočne vykonávala v takom rozsahu ako účastníčka konania žiadala, následne mala predkladať v reálnom čase, t.j. po odpracovaní osobnej asistencie aj doklady tak, ako to ukladá cit. zákon zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t.j. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je povinná predkladať výkazy o počte hodín osobnej asistencie za každý kalendárny mesiac na vyúčtovanie najneskôr do piateho dňa nasledujúceho mesiaca.

Čo sa týka námietky odvolateľky uvedenej v odvolaní, že správne orgány rozhodovali 7 mesiacov, odvolací orgán uviedol, že postup ako prvostupňového, tak aj druhostupňového správneho orgánu bol v súlade s § 55 ods. 6 a ods. 11 citovaného zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že na základe žiadosti odvolateľky zo dňa 31.07.2012 o zvýšenie peňažného príspevku na osobnú asistenciu, prvostupňový správny orgán vydal komplexný posudok dňa 25.09.2012

- t.j. v zákonom stanovenej lehote 60 dní a následne prvostupňový správny orgán vyhotovil rozhodnutie zo dňa 17.10.2012 t.j. v zákonom stanovenej lehote 30 dní od vypracovania komplexného posudku. Posudkový orgán vydal dňa 11.02.2013 komplexný posudok a na jeho základe následne Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP, pracovisko Košice dňa 14.02.2013, t.j., v lehote do 30 dní od vypracovania komplexného posudku, vyhotovilo rozhodnutie, ktoré účastníčka konania prevzala dňa 18.02.2013 a v ktorom odvolací orgán neuviedol, že zvýšenie peňažného príspevku na osobnú asistenciu jej patrí od 01.07.2012, tak ako to odvolateľka uvádza v svojom odvolaní.

V závere rozhodnutia žalovaný zdôraznil, že nakoľko odvolateľka nepostupovala v súlade s ustanovením § 22 a 23 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď jej nepriznal požadované preplatenie dodatočne doložených výkazov o odpracovaných hodinách osobnej asistencie pred uvedeným dátumom platnosti dodatku č.l k zmluve. V tejto súvislosti citoval ustanovenie § 22 ods. 14 zákona a konštatoval, že zvýšený rozsah hodín osobnej asistencie môže p. K. I. čerpať až od 21.03.2013, ktorým dňom nadobudol platnosť dodatok č.1/2013 k zmluve o výkone osobnej asistencie.

Z vyššie uvedených a preukázaných skutočností vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti .

Podľa , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa , , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 247 ods. 2 citovaného zákona, pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu je v predmetnom konaní v prvom rade potrebné vyriešiť základnú otázku čo žiadosťou zo dňa 31.07.2012 žalobkyňa žiadala.

Z uvedenej žiadosti, ktorá je súčasťou administratívneho spisu mal súd preukázané, že žalobkyňa žiadala žiadosťou zo dňa 27.07.2012 doručenou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina 31.07.2012 o zvýšenie hodín osobnej asistencie. Svoju žiadosť odôvodnila tým, že poukázala na svoje zdravotné problémy a zároveň uviedla, že požiadala tak ako je uvedené v komplexnom posudku zo dňa 27.03.2012 o poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu o ktorom správny orgán následne rozhodol. Predmetnú žiadosť podala hlavne z toho dôvodu, že v oblasti mobility a orientácie, ako aj v oblasti sebaobsluhy potrebuje zvýšený počet hodín osobnej asistencie, aby mohla svoj život viesť aspoň čiastočne na úrovni svojich vekovo primeraných druhov.

Ako vyplýva z výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu z 18.03.2013, prvostupňový správny orgán ako príslušný správny orgán vo veci rozhodovania o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia rozhodol o zvýšení peňažného príspevku na osobnú asistenciu, pričom z výroku tohto rozhodnutia nie je dostatočne jasné a ani preskúmateľné, o čom teda prvostupňový správny orgán vlastne rozhodol. Z výroku vyplýva, že správny orgán rozhoduje o peňažnom príspevku na osobnú asistenciu, pričom sa v celom rozsahu prvostupňový správny orgán zaoberá zvýšením počtu hodín na osobnú asistenciu, avšak z výrokovej časti ako už súd uviedol nie je jasne zrozumiteľné a preukázané o čom vlastne prvostupňový správny orgán týmto rozhodnutím rozhodol.

Žalovaný v rámci odvolacieho konania uvedené pochybenie prvostupňového správneho orgánu, ktoré vlastne malo za následok vadu, ktorá spôsobila nezákonnosť predmetného rozhodnutia neodstránil a stotožnil sa so závermi prvostupňového správneho orgánu a rozhodol o odvolaní tak, že prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu v celom rozsahu potvrdil.

Súd argumentuje poukazom na , ktorý v ustanovení upravuje, že pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti musí súd poukázať na to, že nemá právomoc rozširovať, resp. dopĺňať dôvody, ktoré mali byť uvedené v rozhodnutí správneho orgánu, pretože by v danom prípade išiel nad rámec zákona.

o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť dňa 01. januára 2009.

Citovaný zákon v svojom obsahu v druhej hlave upravuje v § 20 osobnú asistenciu, pričom z ustanovenia § 20 ods. 1 vyplýva, že osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4. Osobnú asistenciu vykonáva osobný asistent.

Podľa § 20 ods. 2 citovaného zákona, účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít.

Z ustanovenia § 21 ods. 1 citovaného zákona vyplýva, že rozsah osobnej asistencie sa určuje podľa činností uvedených v prílohe č. 4, ktoré si nemôže fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím vykonávať sama, a počtu hodín, ktoré sú potrebné na ich vykonanie.

Podľa § 21 ods. 2 citovaného zákona, počet hodín osobnej asistencie sa určuje na obdobie kalendárneho roka a je najviac 7 300 hodín ročne, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 22 ods. 1 citovaného zákona, fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na osobnú asistenciu, možno poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu, ak sa osobná asistencia vykonáva pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4.

Podľa § 22 ods. 8 citovaného zákona, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podá žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu v priebehu kalendárneho roka, tento peňažný príspevok sa prizná za príslušné obdobie kalendárneho roka v pomernej časti z určeného rozsahu osobnej asistencie na kalendárny rok a výška peňažného príspevku na osobnú asistenciu sa zníži o sumu zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť vyplatenú za príslušné obdobie kalendárneho roka.

Podľa § 22 ods. 10 citovaného zákona, sadzba na jednu hodinu osobnej asistencie na účely výpočtu výšky peňažného príspevku na osobnú asistenciu je 1, 39 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú osobitným predpisom.

Podľa § 22 ods. 11 citovaného zákona, peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa vypláca mesačne na základe predloženého výkazu o odpracovaných hodinách osobnej asistencie za predchádzajúci kalendárny mesiac.

Podľa § 22 ods. 14 citovaného zákona, nevyčerpaný počet hodín osobnej asistencie určený na obdobie kalendárneho roka nemožno uplatniť v nasledujúcom kalendárnom roku.

Ako vyplýva z ustanovenia § 23 ods. 2 citovaného zákona, osobný asistent vykonáva osobnú asistenciu na základe zmluvy

a) o výkone osobnej asistencie uzatvorenej medzi fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a osobným asistentom podľa osobitného predpisu,

b) uzatvorenej medzi fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a agentúrou osobnej asistencie.

Podľa § 23 ods. 3 citovaného zákona, zmluva o výkone osobnej asistencie obsahuje najmä

a) druh vykonávaných činností podľa zoznamu činností uvedených v prílohe č. 4 a rozsah vykonávaných činností,

b) miesto výkonu osobnej asistencie,

c) obdobie výkonu osobnej asistencie,

d) práva a povinnosti osobného asistenta,

e) odmenu a spôsob vyplácania odmeny,

f) dôvody odstúpenia od zmluvy o výkone osobnej asistencie.

Podľa § 23 ods. 4 citovaného zákona, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je povinná predložiť jedno vyhotovenie zmluvy o výkone osobnej asistencie príslušnému úradu.

Podľa § 23 ods. 9 citovaného zákona, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je povinná predložiť výkaz o počte hodín vykonanej osobnej asistencie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 16 za

každý kalendárny mesiac príslušnému úradu na vyúčtovanie, najneskôr do piateho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca; to neplatí, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nemôže v uvedenej lehote predložiť výkaz o počte hodín vykonanej osobnej asistencie zo závažných dôvodov. Príslušný orgán vyplatí peňažný príspevok na osobnú asistenciu najneskôr do 20 dní od predloženia výkazu.

Podľa § 23 ods. 10 citovaného zákona vyplýva, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je povinná predložiť príslušnému úradu potvrdenie o vyplatených odmenách osobnému asistentovi za každý kalendárny mesiac po vyplatení odmeny osobnému asistentovi, najneskôr do piateho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 17.

Podľa § 45 ods. 3 citovaného zákona, opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu sa odníme, jeho výplata sa zastaví alebo jeho výška sa zvýši alebo zníži, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu alebo na jeho výplatu. Ak sa zmenia rozhodujúce skutočnosti v priebehu kalendárneho mesiaca a za časť mesiaca patrí opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu vo vyššej výške, vyplatí sa opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu vo vyššej výške za celý kalendárny mesiac.

Podľa § 45 ods. 6 citovaného zákona, nárok na výplatu opakovaného peňažného príspevku na kompenzáciu alebo jeho časti zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý patril, ak zákon neustanovuje inak

Podľa § 45 ods. 9 citovaného zákona, peňažný príspevok na kompenzáciu sa dodatočne spätne prizná, odníme, odníme a zastaví sa jeho výplata, zvýši, zníži, doplatí, obnoví sa jeho výplata, dodatočne spätne sa rozhodne o povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť alebo sa rozhodne o zrušení povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť, ak príslušný orgán dodatočne zistí, že

a) peňažný príspevok na kompenzáciu nepriznal, aj keď priznať mal,

b) peňažný príspevok na kompenzáciu priznal neprávom,

c) peňažný príspevok na kompenzáciu priznal v nižšej sume ako patril,

d) peňažný príspevok na kompenzáciu priznal vo vyššej sume ako patril,

e) peňažný príspevok na kompenzáciu priznal od neskoršieho dňa ako patril,

f) peňažný príspevok na kompenzáciu odňal, aj keď odňať nemal,

g) peňažný príspevok na kompenzáciu odňal a zastavil jeho výplatu, aj keď odňať a zastaviť jeho výplatu nemal,

h) zastavil výplatu peňažného príspevku na kompenzáciu, aj keď jeho výplatu zastaviť nemal, alebo

i) rozhodol o povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť, aj keď túto povinnosť uložiť nemal.

Podľa § 45 ods. 10 citovaného zákona, za príslušný orgán podľa odseku 9 sa považuje správny orgán, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni. Pri dodatočnom rozhodovaní za spätné obdobie vychádza príslušný orgán zo skutkového stavu a právneho stavu, ktorý platil v čase vydania pôvodného rozhodnutia. Proti novému rozhodnutiu sa môže fyzická osoba odvolať. Nárok na dodatočné poskytnutie a vyplatenie peňažného príspevku na kompenzáciu alebo jeho časti za spätné obdobie zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, od ktorého peňažný príspevok alebo jeho časť patril. Povinnosť fyzickej osoby vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, od ktorého peňažný príspevok nepatril alebo patril v nižšej sume.

Podľa § 55 ods. 2 citovaného zákona, ak fyzická osoba vzhľadom na svoj zdravotný stav nemôže sama podať žiadosť uvedenú v odseku 1 alebo oznámiť alebo preukázať skutočnosti rozhodujúce na poskytovanie peňažného príspevku na kompenzáciu, na jeho výšku alebo výplatu, oznámiť alebo preukázať skutočnosti týkajúce sa plnenia povinností súvisiacich s poskytnutým jednorazovým peňažným príspevkom na kompenzáciu, môže v jej mene a s jej súhlasom a na základe potvrdenia lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo alebo lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria o zdravotnom stave fyzickej osoby, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, podať žiadosť alebo oznámiť alebo preukázať skutočnosti rozhodujúce na poskytovanie peňažného príspevku na kompenzáciu, na jeho výšku alebo výplatu, oznámiť alebo preukázať skutočnosti týkajúce sa plnenia povinností súvisiacich s poskytnutým jednorazovým peňažným príspevkom na kompenzáciu aj iná fyzická osoba, ak je spôsobilá na právne úkony. V konaní o preukaze a v konaní o parkovacom preukaze koná v mene maloletého dieťaťa, ktoré je umiestnené v zariadení na základe rozhodnutia súdu, 51a) toto zariadenie.

Podľa § 55 ods. 6 citovaného zákona, podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok.

Podľa § 55 ods. 11 citovaného zákona, ak je podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu komplexný posudok podľa § 15 ods. 1, lehota na jeho vypracovanie je 60 dní od začatia konania a lehota na vyhotovenie rozhodnutia je 30 dní od vypracovania komplexného posudku. Ak je podkladom na rozhodnutie lekársky posudok podľa § 11 ods. 12, 13 alebo 15, lehota na jeho vypracovanie je 30 dní od začatia konania a lehota na vyhotovenie rozhodnutia je 15 dní od vypracovania lekárskeho posudku. Lehota na vyhotovenie rozhodnutia o parkovacom preukaze, ktorého podkladom je komplexný posudok podľa § 15 ods. 1, je 15 dní od vypracovania tohto posudku. Ak nemôže príslušný orgán vzhľadom na okolnosti prípadu rozhodnúť v lehote podľa prvej vety, môže ústredie predĺžiť lehotu na rozhodnutie najviac o 30 dní.

Ako vyplýva z obsahu predloženého administratívneho spisu a vyššie citovaných ustanovení zákona, súd mal preukázané, že prvostupňový správny orgán s poukazom na obsah týchto ustanovení a na obsah žiadosti žalobkyne zo dňa 27.07.2012 nerozhodoval o tom, o čo žiadala žalobkyňa vo svojej žiadosti. Ako vyplýva z tejto žiadosti, žalobkyňa žiadala o zvýšenie počtu hodín osobnej asistencie, pričom ako vyplýva z výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu z 18.03.2013 prvostupňový správny orgán rozhodoval o zvýšení peňažného príspevku na osobnú asistenciu a vo výrokovej časti sa zaoberal aj zvýšením z počtu hodín osobnej asistencie.

Čo sa týka odvolacieho orgánu ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny tak isto ako prvostupňový správny orgán posudzoval vec ako zvýšenie peňažného príspevku na osobnú asistenciu a nezaoberal sa podstatou veci a základnou otázkou žiadosti žalobkyne podstatou ktorej bolo zvýšenie počtu hodín osobnej asistencie.

Súd je toho názoru, že pokiaľ sa prvostupňový správny orgán vyporiadal s podstatou konania v tom zmysle, že rozhodoval o peňažnom príspevku ako takom, bolo jeho povinnosťou sa najskôr vysporiadať s potrebou zvýšenia počtu hodín osobnej asistencie a v tejto súvislosti s posudkovým lekárom, ktorý vypracoval v rámci odvolacieho konania komplexný posudok číslo: UPS/US6/GRPRKEPC/ zo dňa 11. 02.2013, bolo potrebné riešiť otázku od kedy je potrebné akceptovať zvýšený počet hodín osobnej asistencie u žalobkyne. V tejto súvislosti musí dať súd za pravdu žalobkyni, že ona sama nespôsobila tú skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie zo dňa 17.10.2012 bolo napokon rozhodnutím zo dňa 14.02.2013 zrušené a vec vrátená prvostupňovému správnemu orgánu späť pretože ako uvádza posudkový lekár v komplexnom posudku zo dňa 11.02.2013 nárok na zvýšený počet hodín osobnej asistencie u žalobkyne bol preukázaný, tento zvýšený počet hodín bol jej priznaný, avšak

posudkový lekár v komplexnom posudku zo dňa 11.02.2013 sa nezaoberal časovým hľadiskom a to od kedy nárok na zvýšený počet hodín osobnej asistencie žalobkyňa má. Z toho dôvodu ani žalovaný v rozhodnutí o zrušení prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu zo dňa 14.02.2013 pod príslušným číslom sa vlastne nezaoberal týmto časovým kritériom určenia odkedy žalobkyni patrí zvýšený počet hodín osobnej asistencie. Žalovaný sa viac menej zaoberal dôvodnosťou tohto počtu hodín zvýšeného na základe komplexného posudku a zaoberal sa v prvom rade preukázaním tej skutočnosti, že žalobkyňa aj keď predložila zmluvu o odpracovaných hodinách osobného asistenta, resp. dodatok č. 1 k zmluve, nemá nárok na čerpanie zvýšeného počtu hodín asistencie pretože dodatok bol k zmluve podpísaný až dňa 21.03.2013. Správny orgán sa zaoberal viac predmetom tohto dodatku k zmluve, ako sa mal zaoberať počtom hodín osobnej asistencie, ktoré boli defakto žalobkyni zvýšené komplexným posudkom zo dňa 11.02.2013.

Aj keď sa odvolací orgán stotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu čo sa týka zvýšenia rozsahu hodín osobnej asistencie, túto skutočnosť ako sám žalovaný uviedol v odôvodnení rozhodnutia nedeklaruje odkedy je o zvýšení počtu hodín vlastne potrebné na základe žiadosti žalobkyne rozhodnúť. Avšak s poukazom na ustanovenia § 45 ods. 9 a 10 zákona bolo potrebné v tejto súvislosti ak sa správny orgán zaoberal aj posúdením žiadosti o zvýšenie počtu hodín osobnej asistencie žalobkyne rozhodnuť spätne práve s poukazom na obsah týchto ustanovení.

V rozhodnutí tak prvostupňového správneho orgánu, ako aj v rozhodnutí žalovaného sa správne orgány vôbec nezaoberali obsahom citovaných ustanovení. Poukázali v prvom rade na povinnosti žalobkyne vyplývajúce z ustanovenia § 22 ods. 1 a 14, ako aj z § 23 ods. 9 a 10. V žiadnom prípade teda nepripustili postup podľa ustanovenia § 45 ods. 9 a 10 a vôbec sa nezaoberali argumentáciou žalobkyne, ktorá žiadala o spätné priznanie hodín osobnej asistencie, pretože túto osobnú asistenciu vo zvýšenom počte hodín potrebovala a táto bola aj poskytovaná. Avšak ako vyplýva z jednotlivých predložených výkazov, táto osobná asistencia bola zo strany osobného asistenta v prospech žalobkyne poskytovaná ešte v pôvodnom rozsahu. Aj keď správne orgány poukazujú na obsah samotnej zmluvy a dodatku č. 1 v tejto súvislosti súd je toho názoru, že sa správny orgán nemal zaoberať existenciou samotného dodatku, pretože zákon vo vyššie citovaných ustanoveniach § 45 ods. 9 a 10 jednoznačne umožňuje spätne priznať zvýšený rozsah hodín osobnej asistencie, a z toho vyplýva aj následne peňažný príspevok doplatiť poistencovi - osobe s ťažkým zdravotným postihnutím v súlade s týmito ustanoveniami zákona. Argumentácia opravou dátumu na zmluve o výkone asistencie v tomto konkrétnom prípade podľa názoru súdu zo strany správneho orgánu neobstojí, pretože táto zmluva bola uzatváraná žalobkyňou v domnienke, že správny orgán nevyhovel jej žiadosti o zvýšenie počtu hodín osobnej asistencie a teda aj dátum uzatvorenia dodatku č. 1 je v tomto prípade pri posudzovaní zákonnosti samotného rozhodnutia irelevantný.

Opätovne súd zdôraznil, že bolo potrebné zaoberať sa otázkou posúdenia spätného priznania nároku na zvýšený počet hodín asistencie a s poukazom práve na ustanovenie § 45 ods. 9 písm. c) zákona ak bol žalobkyni pôvodne za tento čas priznaný následne peňažný príspevok na kompenzáciu v nižšej sume ako jej patril, bolo potrebné sa následne zaoberať aj zvýšením tohto peňažného príspevku na kompenzáciu. Je pravdou, že v tomto danom prípade bolo jednoznačne potrebné aby sa posudkový lekár v komplexnom posudku zo dňa 11.02.2013 vyjadril k tej otázke, odkedy má žalobkyňa nárok na zvýšenie počtu hodín asistencie, čo vyplýva jedine z odborných lekárskych nálezov, ktoré mal posudkový lekár k dispozícii pri vypracovaní komplexného posudku. Túto skutočnosť napokon posudkový lekár konštatoval, len neuviedol presný čas od kedy došlo k tejto zmene zdravotného stavu u žalobkyne, ktorá spôsobila následne zmenu potreby zvýšenia počtu hodín osobnej asistencie.

Na základe uvedených pochybení zo strany správnych orgánov preto senát krajského súdu zrušil nielen rozhodnutie žalovaného, ale aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, pretože už v tomto rozhodnutí správny orgán z dôvodu nesprávne aplikácie príslušných ustanovení zákona, podľa ktorých rozhodoval spôsobilo, že v samotnom rozhodnutí, ako aj v konaní ktoré predchádzalo jeho konaniu bola zistená taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť tohto rozhodnutia. Preto súd podľa § 250j ods. 2 písm.

e) zrušil predmetné rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu.

Nakoľko rozhodnutia správnych orgánov neboli dostatočne zdôvodnené práve s poukazom riešenia základnej otázky odkedy došlo k momentu zvýšenia počtu hodín osobnej asistencie u žalobkyne, senát krajského zrušil predmetné rozhodnutia aj z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, pretože je podstatné odkedy má žalobkyňa nárok na zvýšený počet hodín osobnej asistencie, čo bolo podstatou jej žiadosti zo dňa 27.07.2012, ako aj podstatou námietok v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, s ktorou námietkou sa dostatočným spôsobom nevyporiadali obidva správne orgány a rozhodnutia sa tak stali nepreskúmateľnými pre nedostatok dôvodov.

Čo sa týka rozhodnutia právneho orgánu s poukazom na odôvodnenie v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť jasné, zrozumiteľné a odôvodnené. V tejto súvislosti súd jednoznačne dáva do pozornosti dôvodnosť zvýšenia počtu hodín osobnej asistencie s odôvodnením dátumu odkedy tento zvýšený počet hodín žalobkyni patrí, čo je potrebné v rozhodnutí jednoznačne uviesť.

Senát krajského súdu pri svojom rozhodovaní poukazuje aj na skôr vyslovený právny názor Najvyššieho súdu SR v rozsudku zo dňa 20.08.2013, ktorý sa zaoberá obdobným prípadom čo sa týka peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

V ďalšom konaní sú správne orgány povinné zaoberať sa jednoznačne otázkou okamihu odkedy má žalobkyňa nárok na zvýšený počet hodín osobnej asistencie a v súlade s týmto následne rozhodnúť aj o zvýšenom peňažnom príspevku, ktorý žalobkyni patrí na kompenzáciu osobnej asistencie a o tomto opätovne rozhodnúť.

Čo sa týka úlohy správnych orgánov, senát krajského súdu už vyslovil svoj názor, že ich povinnosťou bolo konať z úradnej povinnosti a o žiadosti žalobkyne rozhodnúť aj spätne od doby, ktorá je uvedená v žiadosti o zvýšenie počtu hodín osobnej asistencie zo dňa 27.07.2012, avšak podľa názoru súdu nebolo prekážkou veci a ani v rozpore so zákonom rozhodnúť následne pokiaľ tak nerozhodol prvostupňový správny orgán, žalovaným ako odvolacím orgánom v napadnutom rozhodnutí pri dodržaní ustanovení § 45 ods. 9 a 10 citovaného zákona.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a žalobkyni, ktorá mala v konaní úspech, priznal náhradu trov konania.

Trovy konania boli právnym zástupcom žalobkyne vyčíslené písomným podaním zo dňa 14.02.2014 tak, že žiadal priznať za právnu pomoc podľa vyhlášky č. vo výške 353,95 Eur.

Súd priznal náhradu právnemu zástupcovi za tieto právne úkony:

- prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 09.07.2013 odmena vo výške 60,07 €

- za podanie žaloby na súd zo dňa 10.07.2013 vo výške 60,07 €

- za zastupovanie na pojednávaní dňa 14.02.20147 vo výške 61,87 € ( podľa § 11 ods. 4 vyhlášky )

- režijný paušál za 2 úkony v roku 2013 vo výške 7,81, spolu 15,62 €

- režijný za 1 úkon v roku 2014 vo výške 8,04 € ( podľa § 16 ods. 3 vyhlášky )

- za náhradu za stratu času, cesta G. - Z. a späť na pojednávanie dňa 14.02.2014 v počte 6 polhodín po 13,40, vo výške 80,40 € ( podľa § 17 ods. 1 vyhlášky )

Žalobkyni priznal náhradu trov konania za výkony právnej pomoci spolu 286,07€, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobkyne JUDr. Františkovi Svatuškovi, advokátovi v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., pobočka Humenné č.ú. XXXXXXXXXX/.

Čo sa týka písomného vyjadrenia k stanovisku žalovaného zo dňa 25.09.2013 za tento právny úkon, ako aj príslušný režijný paušál, súd nepriznal náhradu trov právnej služby, pretože toto stanovisko súd v rámci konania pred správnym súdom nežiadal. Žalobkyňa, resp. jej právny zástupca sa mal možnosť vyjadriť na pojednávaní vo veci samej.

Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.