Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-49C/396/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Natáliou Kollárikovou, v právnej veci navrhovateľa: V. nar. XX.XX.XXXX, t.č. v L., proti odporcom: 1/ S. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O.

- V., toho času S. centrum Q. K., S. XX, XXX XX O., 2/ Q.. I. B., bytom W. ulica XX, XXX XX G., adresa na doručovanie: Rezedova 5, 821 01 Bratislava o návrhu na určenie užívania bytu, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Odporkyni v 1. rade a odporkyni v 2. rade súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.12.2011 sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že odporkyňa v 1. rade je oprávnená užívať byt na Y.ici č. XX, XXX XX O., ktorého vlastníčkou je odporkyňa v 2. rade.

Odporkyňa v 1.rade v písomnom vyjadrení žiadala návrh zamietnuť nakoľko návrh bol podaný bez jej vedomia a súhlasu. Poukázala na to, že nie je v styku s navrhovateľom, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody, pričom si neplní svoju vyživovaciu povinnosť k dcéram. Poukázala na to, že jej vzťahy s odporkyňou v 2. rade sú korektné.

Navrhovateľ na podanom návrhu napriek doručenému vyjadreniu odporkyne v 1. rada trval, a to najmä s prihliadnutím na záujem maloletých detí, pričom mal za to, že vyjadrenie odporkyne v 1. rade bolo sfalšované, podpis na vyjadrení nepatril odporkyni v 1. rade a tvrdenia vo vyjadrení sú v rozpore s obsahom korešpondencie s odporkyňou v 1. rade ako i osobnými návštevami odporkyne v 1. rade s navrhovateľom.

Vo veci súd nariadil pojednávanie na termín 14.02.2014, predvolanie bolo navrhovateľovi doručené spolu s výzvou, aby súdu oznámil, či žiada byť osobne prítomný na nariadenom termíne pojednávania, na nariadený termín pojednávania navrhovateľ nežiadal byť predvedený eskortou, pojednávania sa nezúčastnil, preto súd v zmysle ust. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa.

Súd v konaní vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne v 1. i v 2. rade a čítaním obsahu Kúpnej zmluvy zo dňa 20.4.2012, Rozhodnutím Správy katastra pre hl.mesto Bratislava číslo vkladu V 9011/12 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Z listinných dôkazov súd zistil, že odporkyňa v 2. rade nie je vlastníčkou bytu, v ktorom malo byť na návrh navrhovateľa určené užívacie právo v prospech odporkyne v 1. rade.

Z výsluchu odporkýň súd zistil, že navrhovateľ bol partnerom odporkyne v 1. rade, ktorej svoj úmysel podať návrh vo veci samej prezentoval. Odporkyňa v 1. rade sa k návrhu nepripojila, poukázala na skutočnosť, že odporkyňa v 2. rade je jej matkou, ktorá sa jej snaží pomáhať, pričom predmetný byt odporkyňa v 2. rade nevlastní. Odporkyňa v 2. rade poukázala na absenciu aktívnej legitimácie navrhovateľa v konaní. Obe odporkyne navrhli návrh zamietnuť.

Podľa ust. , spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa ust. , účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.

Podľa ust. , návrhom na začatie konania možno uplatniť, by sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení je pojem účastník konania výlučne procesným pojmom, ktorý nemá žiadnu nadväznosť na hmotné právo, procesné právo z toho dôvodu priznáva navrhovateľovi - tomu, kto podal návrh a odporcom, ktorých označil navrhovateľ v návrhu procesné práva a procesné povinnosti. Procesnú zodpovednosť za označenie účastníkov v návrhu nesie vždy navrhovateľ v tom zmysle, že zodpovedá za nesprávne označenie vecne nelegitimovaných účastníkov konania.

Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie v konaní. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní treba rozumieť oprávnenia alebo povinnosti účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav vyplývajúci z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia), alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia).

Navrhovateľ v prejednávanej veci nie je nositeľom hmotného práva, čo znamená, že z hmotného práva mu nevyplýva oprávnenie voči odporkyni v 1. ani v 2. rade, zároveň odporkyňa v 1. rade nie je nositeľkou subjektívnej povinnosti rovnako ako odporkyňa v 2. rade, ktorá nie je vlastníčkou predmetného bytu nemôže byť nositeľkou subjektívnej povinnosti, teda v spore pasívne vecne legitimovanou.

Navrhovateľ v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem, keď v zmysle ust. ) predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je najmä vecná legitimácia, pričom vecne legitimovaným na podanie určovacej žaloby je účastník právneho vzťahu, či práva, o ktoré v určovacej žalobe ide. Naliehavý právny záujem by bol splnený v tom prípade, ak by bez tohto určenia bolo navrhovateľovo právo ohrozené alebo by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neisté. Určovacia žaloba naplní svoj preventívny charakter a cieľ, ak vytvorí pevný právny základ medzi účastníkmi a zabráni ďalším prípadným sporom medzi účastníkmi.

V danej veci sa navrhovateľ domáhal v prospech odporkyne v 1. rade rozhodnutia o určovacej žalobe, nebol aktívne vecne legitimovaným na podanie určovacej žaloby, vyhovením návrhu by sa žiadnym spôsobom právne postavenie nezmenilo.

Z vyššie uvedeného súd konštatuje, že návrh navrhovateľa súd zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, absenciu aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie, z toho dôvodu sa v konaní vecou samou nezaoberal.

Pre úplnosť súd poukazuje na to, že navrhovateľ bez splnomocnenia od odporkyne v 1. rade podal v prospech odporkyne v 1. rade návrh, i keď odporkyňa v 1. rade je spôsobilá na právne úkony v celom rozsahu, navrhovateľ nie je jej opatrovníkom, zákonným zástupcom ani zástupcom na základe plnej moci, pričom odporkyňa vyjadrila nesúhlas s podaným návrhom.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V konaní úspešným odporkyniam súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania voči navrhovateľovi neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, v troch vyhotoveniach, o odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:

· z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované

· v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha

· odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

· v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

· doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( )

· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Proti tomuto rozsudky by podanie odvolania odporkyňami bolo neúčinné, nakoľko sa po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku vzdali odporkyne práva podať odvolanie podľa ust. , čo potvrdili svojimi podpismi do zápisnice súdu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( )