Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49C-396-2011.pdf
PDF · 79.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-49C/396/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Natáliou Kollárikovou, v právnej veci navrhovateľa: V. nar. XX.XX.XXXX, t.č. v L., proti odporcom: 1/ S. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O.
- V., toho času S. centrum Q. K., S. XX, XXX XX O., 2/ Q.. I. B., bytom W. ulica XX, XXX XX G., adresa na doručovanie: Rezedova 5, 821 01 Bratislava o návrhu na určenie užívania bytu, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporkyni v 1. rade a odporkyni v 2. rade súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.12.2011 sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že odporkyňa v 1. rade je oprávnená užívať byt na Y.ici č. XX, XXX XX O., ktorého vlastníčkou je odporkyňa v 2. rade.
Odporkyňa v 1.rade v písomnom vyjadrení žiadala návrh zamietnuť nakoľko návrh bol podaný bez jej vedomia a súhlasu. Poukázala na to, že nie je v styku s navrhovateľom, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody, pričom si neplní svoju vyživovaciu povinnosť k dcéram. Poukázala na to, že jej vzťahy s odporkyňou v 2. rade sú korektné.
Navrhovateľ na podanom návrhu napriek doručenému vyjadreniu odporkyne v 1. rada trval, a to najmä s prihliadnutím na záujem maloletých detí, pričom mal za to, že vyjadrenie odporkyne v 1. rade bolo sfalšované, podpis na vyjadrení nepatril odporkyni v 1. rade a tvrdenia vo vyjadrení sú v rozpore s obsahom korešpondencie s odporkyňou v 1. rade ako i osobnými návštevami odporkyne v 1. rade s navrhovateľom.
Vo veci súd nariadil pojednávanie na termín 14.02.2014, predvolanie bolo navrhovateľovi doručené spolu s výzvou, aby súdu oznámil, či žiada byť osobne prítomný na nariadenom termíne pojednávania, na nariadený termín pojednávania navrhovateľ nežiadal byť predvedený eskortou, pojednávania sa nezúčastnil, preto súd v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa.
Súd v konaní vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne v 1. i v 2. rade a čítaním obsahu Kúpnej zmluvy zo dňa 20.4.2012, Rozhodnutím Správy katastra pre hl.mesto Bratislava číslo vkladu V 9011/12 a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Z listinných dôkazov súd zistil, že odporkyňa v 2. rade nie je vlastníčkou bytu, v ktorom malo byť na návrh navrhovateľa určené užívacie právo v prospech odporkyne v 1. rade.
Z výsluchu odporkýň súd zistil, že navrhovateľ bol partnerom odporkyne v 1. rade, ktorej svoj úmysel podať návrh vo veci samej prezentoval. Odporkyňa v 1. rade sa k návrhu nepripojila, poukázala na skutočnosť, že odporkyňa v 2. rade je jej matkou, ktorá sa jej snaží pomáhať, pričom predmetný byt odporkyňa v 2. rade nevlastní. Odporkyňa v 2. rade poukázala na absenciu aktívnej legitimácie navrhovateľa v konaní. Obe odporkyne navrhli návrh zamietnuť.
Podľa ust. § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa ust. § 90 O.s.p., účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.
Podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, by sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení je pojem účastník konania výlučne procesným pojmom, ktorý nemá žiadnu nadväznosť na hmotné právo, procesné právo z toho dôvodu priznáva navrhovateľovi - tomu, kto podal návrh a odporcom, ktorých označil navrhovateľ v návrhu procesné práva a procesné povinnosti. Procesnú zodpovednosť za označenie účastníkov v návrhu nesie vždy navrhovateľ v tom zmysle, že zodpovedá za nesprávne označenie vecne nelegitimovaných účastníkov konania.
Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie v konaní. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní treba rozumieť oprávnenia alebo povinnosti účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav vyplývajúci z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia), alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia).
Navrhovateľ v prejednávanej veci nie je nositeľom hmotného práva, čo znamená, že z hmotného práva mu nevyplýva oprávnenie voči odporkyni v 1. ani v 2. rade, zároveň odporkyňa v 1. rade nie je nositeľkou subjektívnej povinnosti rovnako ako odporkyňa v 2. rade, ktorá nie je vlastníčkou predmetného bytu nemôže byť nositeľkou subjektívnej povinnosti, teda v spore pasívne vecne legitimovanou.
Navrhovateľ v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem, keď v zmysle ust. § 80 písm.c ) O.s.p. predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je najmä vecná legitimácia, pričom vecne legitimovaným na podanie určovacej žaloby je účastník právneho vzťahu, či práva, o ktoré v určovacej žalobe ide. Naliehavý právny záujem by bol splnený v tom prípade, ak by bez tohto určenia bolo navrhovateľovo právo ohrozené alebo by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neisté. Určovacia žaloba naplní svoj preventívny charakter a cieľ, ak vytvorí pevný právny základ medzi účastníkmi a zabráni ďalším prípadným sporom medzi účastníkmi.
V danej veci sa navrhovateľ domáhal v prospech odporkyne v 1. rade rozhodnutia o určovacej žalobe, nebol aktívne vecne legitimovaným na podanie určovacej žaloby, vyhovením návrhu by sa žiadnym spôsobom právne postavenie nezmenilo.
Z vyššie uvedeného súd konštatuje, že návrh navrhovateľa súd zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, absenciu aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie, z toho dôvodu sa v konaní vecou samou nezaoberal.
Pre úplnosť súd poukazuje na to, že navrhovateľ bez splnomocnenia od odporkyne v 1. rade podal v prospech odporkyne v 1. rade návrh, i keď odporkyňa v 1. rade je spôsobilá na právne úkony v celom rozsahu, navrhovateľ nie je jej opatrovníkom, zákonným zástupcom ani zástupcom na základe plnej moci, pričom odporkyňa vyjadrila nesúhlas s podaným návrhom.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V konaní úspešným odporkyniam súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania voči navrhovateľovi neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, v troch vyhotoveniach, o odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
· z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované
· v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha
· odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
· v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
· doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Proti tomuto rozsudky by podanie odvolania odporkyňami bolo neúčinné, nakoľko sa po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku vzdali odporkyne práva podať odvolanie podľa ust. § 207 ods. 1 O.s.p., čo potvrdili svojimi podpismi do zápisnice súdu.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)