Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/168/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou v trestnej veci obžalovaného P. S. na hlavnom pojednávaní dňa 14.2.2014 takto

rozhodol:

Obžalovaný P. S., nar. X.XX.XXXX v Bojniciach, okres Prievidza, trvale bytom B. E. Y., J. A. D. X, prechodne bytom B. E. Y., I. T. XX, okres Nové Zámky,

j e v i n n ý , ž e :

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojich synov J. S., nar. XX.X.XXXX a S. S., nar. XX.XX.XXXX, rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. -18 zo dňa 21.1.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.2.2010, bol zaviazaný počnúc právoplatnosťou rozsudku platiť matke detí - D. S. výživné 200,- eur mesačne, a to do 15-teho dňa v mesiaci a rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. -60 od dňa 7.8.2012, právoplatným dňa 3.9.2012, bol zaviazaný platiť počnúc dňom 1.9.2012 D. S. výživné 150,- eur mesačne a to do 20-teho dňa v mesiaci, plneniu tejto povinnosti sa v Dvoroch nad Žitavou a v Prievidzi vyhýbal od 19.2.2010 do marca 2011 vrátane a od augusta 2011 do 14.2.2014 tým, že dňa 5.1.2010 ukončil prevádzkovanie živnosti, následne bol nezamestnaný a do 9.1.2010 pracoval len na dohodu o vykonaní práce, dňa 18.8.2011 s ním zamestnávateľ rozviazal pracovný pomer na jeho žiadosť, dňa 26.8.2012 bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie úradu práce pre nespoluprácu, v období od apríla 2011 do júla 2011 vrátane mala poškodená S. k dispozícii jeho bankomatovú kartu a disponovala s peniazmi na jeho účte, v marci 2011 zaplatil poškodenej D. S. 300 eur, v októbri 2013 150 eur, a na výživnom jej tak zostal dlhovať 7.300,- eur, pričom poškodená by bez pomoci svojich rodičov nemala dostatok finančných prostriedkov na uspokojenie základných životných potrieb detí,

t e d a :

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného, vydal oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, pretože ho spáchal po dlhší čas,

t ý m s p á c h a l :

zanedbania povinnej výživy podľa , písmeno a), /2005 Z.z. v znení (ďalej len „“), v spojení s písmeno b) ,

a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa k trestu odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa písmeno a) a podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní, ktoré v zmysle konal v neprítomnosti obžalovaného, sa oboznámil s výpoveďou obžalovaného P. S. (ďalej len „obžalovaný“) z prípravného konania, vypočul svedkyňu D. S. (ďalej len poškodená), vypočul svedkov B. B., W. B., oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovaný využil zákonné právo obvineného a odmietol vypovedať.

Poškodená vypovedala, že je pravdou, že bývalý manžel - obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu ich detí - synov spolu 200 eur mesačne, právoplatnosťou rozsudku - t.j. 19.2.2010, rozhodnutím právoplatným dňa 3.9.2012 bolo určené výživné znížené na sumu 150 eur mesačne. Obžalovaný si túto vyživovaciu povinnosť riadne a včas neplnil. Na výživné zaslal v marci - 300 eur, v októbri 2013 - 150 eur. Je pravdou, že dal synom napr. na Vianoce 2013 darček - kopačky, dal im napr. po 50 eur, no nebolo to výživné. V prípade, že by jej nepomáhali jej rodičia, nebola by schopná zabezpečiť základné potreby detí, musela splácať pôžičky od rôznych i nebankových spoločností, ktoré nabral obžalovaný, Tieto boli v sume 250 eur, okrem toho splácali hypotekárny úver mesačne vo výške 200 eur, spotrebný úver vo výške 300 eur, lízing auta vo výške 150 eur. Jej príjem bol v tom čase, keď s obžalovaným obnovila spolužitie, vo výške 180 eur, ako príjem z dohody. Vedela, že v auguste 2011 obžalovaný ukončil pracovný pomer v Čechách, čo vedela uviesť, tak ho vyhodili z práce. Papierovo to však urobili dohodou o ukončení pracovného pomeru. Počas práce v podzemí v Čechách bol aj sankcionovaný zamestnávateľom, strhli mu jedenkrát 10.000 českých korún, pretože na pracovisku zaspal a išiel výjazd, pretože ho v bani hľadali. Viac sa obžalovaný už nezamestnal, nemal žiaden príjem ani jej výživné nezaslal. Rodičia jej vypomáhali formou nákupov potravín, nemala skutočne na potraviny, na školské povinnosti a školské pomôcky pre deti. Kupovali aj oblečenie deťom. Takto jej vypomáhajú až do súčasnosti, pretože skutočne má sociálne dávky, náhradné výživné, spolu vo výške 240 eur plus rodinné prídavky a určite z toho po zaplatení nájomného vo výške 250 eur by nedokázala s deťmi žiť. Len vďaka pomoci jej rodičov deti nepocítili nedostatok finančných prostriedkov, netrpeli núdzou, bez nich by to určite nastalo. Nevedela presne, v ktorej sezóne to bolo, či v roku 2011 alebo 2012, poslali na účet jej rodičov, nevedela uviesť, či na účet matky alebo otca, z futbalového klubu, kde obžalovaný hrával, odmenu vo výške 200 eur, bolo to tak urobené preto, lebo mali pre dlžoby zablokované účty. Tieto peniaze potom spoločne použili pre celú ich domácnosť, teda aj stravu ale samozrejme aj pre obžalovaného, teda bolo to v období, keď žil s nimi v spoločnej domácnosti. K zamestnaniu pána P. na píle svedkyňa uviedla, že podľa nej tam obžalovaný chodil raz za týždeň, dostal za to 10 eur, obžalovaný jej tvrdil, že pracuje, no podľa svedkyne išlo len o kamarátsku výpomoc. A tých 10 eur, ktoré zarobil, hneď minul v krčme, prepil ich a nedoniesol ich domov. Od marca 2012, kedy sa odsťahoval od poškodenej, obžalovaný žil u svojich rodičov. Deti obžalovaný nenavštevuje, možno dvakrát bol v Prievidzi. Synov videl naposledy v októbri 2013, kedy bola ona na návšteve s deťmi v Dvoroch nad Žitavou, u sestry obžalovaného. Takto tam bola ešte aj medzi sviatkami v januári 2013. Okrem októbra 2013, kedy zaslal 150 eur, za tento mesiac viac až ku dňu hlavného pojednávania na výživné obžalovaný nezaslal.

Svedkyňa B. B. vypovedala že obžalovaný si od rozvodu určenú vyživovaciu povinnosť neplní, vie o tom, že v októbri 2013 poslal výživné vo výške 150 eur, to vie od dcéry, ako i to, že na Vianoce dal obom synom po 50 eur, na Mikuláša roku 2013 poslal na jej účet 20 eur, aby som to synom rozdelila na Mikulášske darčeky. Za celé obdobie im neposlal žiadne peniaze na sviatky, narodeniny, meniny, stalo sa tak až po tom, čo s ním telefonovala v roku 2012, poslal im 50 eur, ako darčeky na sviatky. Nezaujímal sa, či deti v súvislosti s vyučovaním nepotrebujú napr. nejaké pomôcky, v poslednom období sa viac začal zaujímať telefonicky, čo je s nimi v škole, ale nič viac. S vnukmi a s dcérou sú pravidelne raz -

dvakrát do týždňa, pretože i oni chodia s manželom do Cigla, kde majú rodinný dom a dcéra s vnukmi tam býva a v našej blízkosti na futbalovom ihrisku trénujú. Vnukovia čakávajú aj na matku po skončení školy u nich v Prievidzi. Vie, aký má príjem dcéra, že sú to len sociálne dávky, náhradné výživné, rodinné prídavky, a keď odráta bežné výdavky na nájomné, energie, keby nebolo ich pomoci, tak nemajú na základné potreby, preto oni vnukom financujú školské, športové potreby, aj stravu v domácnosti dcéry. Tieto prostriedky poskytujú kombinovane, dávajú poškodenej aj finančné prostriedky a ona z nich potom kupuje či už potraviny alebo oblečenie alebo iné potreby vnukom, alebo idú spolu a nákup zaplatia, alebo jednoducho nakúpia a donesú to dcére. Je to spolu priemerne 400 - 500 eur mesačne, podľa potrieb tých ktorých výdavkov. Uviedla, že je pravdou, že koncom roku 2011 a začiatkom roku 2012 obžalovanému prišli peniaze z futbalového klubu, celkom asi 200 eur, tie ona dala dcére, obžalovaný sa nevyjadroval, čo to je, teda či je to na chod domácnosti, pretože v tom čase žil s dcérou a synmi spoločne, alebo to bolo výživné, len prosto povedal, že dal poslať peniaze.

Zhodne so svedkyňou vypovedal i jej manžel svedok W. B., ktorý tiež potvrdil, že bez ich pomoci by poškodená nebola schopná zabezpečiť základné potreby pre synov, pretože obžalovaný riadne a včas na výživu synov neprispieva v sume určenej rozhodnutím súdu.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi, ktoré potvrdzujú vyššie uvedené skutočnosti - rozsudky o stanovení sumy výživného v prospech poškodenej na synov J. a S. č.l. 85-87, 95, 100-106, potvrdenie o návšteve školy s rodnými listami maloletých synov - č.l. 127-129, výpismi z účtu obžalovaného č.l. 114, správou potvrdzujúcou existenciu živnostenského oprávnenia obžalovaného a jej ukončenie v rozhodnom období č.l. 145, 169, jeho evidovanie ako uchádzača o zamestnanie na úrade práce, a vyradenie z evidencie pre nespoluprácu - správa č.l. 147, 149-152, nepoberanie žiadnych dávok sociálneho zabezpečenia. Vyjadrenie č.l. 144, z ktorého vyplýva, že v spoločnosti B. O. P., s.r.o., T., obžalovaný nebol v rozhodnom období zamestnaný na hlavný pracovný pomer ani na dohodu o vykonaní práce. Správou č.l. 146, z ktorej vyplýva, že obžalovaný je hráčom futbalového klubu K. P., sú mu vyplácané cestovné náhrady pri dochádzaní na tréningy a zápasy, iné príjmy nie sú im známe. Správou Sociálnej poisťovne č.l. 166, z ktorej vyplynulo, že obžalovaný bol zamestnaný vo firme Z. S. - C.- S., s.r.o., M., od 19.11.2012 do 16.1.2013, správou č.l. 168 o nepodaní žiadneho daňového priznania obžalovaným v období rokov 2010, 2011.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, dôkazy jednotlivo i súhrnne, z nich predovšetkým na výpoveď poškodenej, výpovede svedkov B., oboznámené listinné dôkazy, mal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný sa v období uvedenom v skutkovej vete rozsudku najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej vyživovacej povinnosť vyživovať iného, pretože síce vykonával svoju živnosť, resp. tú dobrovoľne ukončil, následne sa stal nezamestnaným, pracoval len na dohodu o vykonaní práce, zamestnávateľ s ním na jeho žiadosť rozviazal pracovný pomer, čím sa vzdal svojho príjmu, pre nespoluprácu bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie a tým si zabezpečovať príjem na plnenie si svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného, nezaevidoval sa ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade práce sociálnych vecí a rodiny, čím nevykonal príslušné kroky, ktoré by mohli viesť k získaniu zamestnania, a tým možnosti získať príjem, z ktorého by mal možnosť platiť si vyživovaciu povinnosť, na výživnom ostal dlhovať zameškané výživné okrem uhradenej sumy výživného spolu vo výške 450 eur, spolu sumu výživného vo výške uvedenej v skutkovej vete rozsudku k rukám matky - poškodenej, svojim konaním vydal oprávnenú osobu - svojich synov do nebezpečenstva núdze, pretože bez pomoci svojich rodičov by oprávnená nebola schopná zabezpečiť svojim synom nevyhnutné potreby, svojho konania sa dopustil po dlhší čas, čím svojim konaním tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa , písmeno a), .

Štát má záujem na riadnej výchove nezaopatrených osôb. Neoddeliteľnou súčasťou pre vytvorenie podmienok na riadnu výchovu a výživu je i predpoklad mať dostatok finančných prostriedkov, potrebných na uspokojenie potrieb maloletého dieťaťa. Obžalovaný svojim konaním porušil tento záujem spoločnosti.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi, správami a charakteristikami na osobu obžalovaného, z ktorých vyplýva, že na obžalovaného sa hľadí, akoby nebol doposiaľ súdne trestaný - odpis registra trestov č.l. 181. V mieste trvalého bydliska sú o ňom známe len evidenčné údaje, nie sú tu o ňom známe žiadne negatívne poznatky, správa č.l. 173. Obžalovaný pred spáchaním danej trestnej činnosti bol viackrát postihnutý priestupkovým orgánom za priestupok - správa č.l. 174-180.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia , pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania činu, jeho následok, u obžalovaného súd nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle , nevzhliadol však ani žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle , zohľadniac i osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť nápravy, dĺžku doby neplnenia vyživovacej povinnosti, zohľadniac i ostatné okolnosti, vyplývajúce z ustanovenia , pri zohľadnení všetkých týchto okolností dospel k záveru, že na ochranu spoločnosti, no predovšetkým prevýchovu obžalovaného, morálne odsúdenie jeho konania, je dôvodný a spravodlivý trest odňatia slobody v prvej polovici trestnej sadzby - trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov, výkon ktorého mu bude podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov. Súd nebol názoru, že na obvineného je potrebné pôsobiť trestom nepodmienečným, ale je možné mu i výkonom trestu na slobode dať priestor pre prípadné ďalšie plnenie si vyživovacej povinnosti resp. uhradenie zameškanej sumy výživného. Takýto trest potom súd hodnotil ako zákonný, spravodlivý a primeraný, plniaci účel trestu tak z pohľadu individuálnej ako i generálnej prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.