Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-354-2012.pdf
PDF · 105.79 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-10C/354/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporkyni: V. B., Z.. X.X.XXXX, B. J.. L. X, O., občianka SR, zastúpená súdom ustanovenou opatrovníčkou T. P.H., zamestnancom Okresného súdu Piešťany, o zaplatenie 567,82 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 445 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne z dlžnej sumy od 16.02.2011 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia v sume 129 eur a náhradu iných trov konania v sume 27 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 30.10.2012 domáhal uložiť povinnosť odporkyni zaplatiť mu 567,82 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 445 eur od 16.2.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 50,13 eur a náhrady trov konania z titulu nesplatenia úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere.
Súd vykonal dokazovanie zmluvou o úvere zo dňa 02.07.2008, obchodnými podmienkami pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty, platobnou históriou, zmluvou o predaji podniku, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2009, písomným vyjadrením navrhovateľa, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
Právny predchodca navrhovateľa, pod obchodným menom GE Money a.s. uzavrel s odporcom, fyzickou osobou, dňa 2.7.2008 zmluvu o úvere, na základe ktorej spoločnosť GE Money, a.s. poskytol odporcovi úver 14.310 Sk (475 eur). Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky v sume 1575 Sk ( 52,78 eur), cenu úveru 15.750 Sk ( 522,80 eur), počet mesačných splátok 10, RPMN vo výške 23,62 %. Úver bola odporkyňa povinná splácať vždy k 2. dňu v mesiaci. Z obsahu zmluvy mal súd preukázané, že výška mesačnej splátky je špecifikovaná sumou 1575 Sk ( 52,78 eur), čiže nie je presne špecifikovaná v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom k dňu uzatvorenia zmluvy. Zmluvou o úvere sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporkyni peňažné prostriedky do určitej výšky po splnení stanovených podmienok a táto sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky a splniť ostatné povinnosti podľa tejto zmluvy. Podľa vyjadrenia navrhovateľa medzi zmluvnými stranami vznikol obchodnoprávny vzťah v zmysle §497 Obchodného zákonníka. Zmluvou o postúpení pohľadávok z 14.12.2009 postúpil postupca GE Money, a.s. pohľadávku na navrhovateľa.
Z obsahu predloženej platobnej histórie súd zistil, že odporca si celkovo vyčerpal sumu 14.310 Sk (475 eur). Ďalej mal súd preukázané z obsahu platobnej histórie ( čl. 15), že odporkyňa neuhradila navrhovateľovi ani jednu splátku. Až v období od postúpenia pohľadávky na navrhovateľa do podania návrhu na súd odporkyňa uhradila celkovo sumu 30 eur. Preto z vyčerpanej istiny ostala neuhradená suma 445 eur.
V zmysle bodu 1., čl. 1.1. Obchodných podmienok, vzťahy výslovne zmluvou neupravené sa riadia okrem iného ustanoveniami Obchodného zákonníka v platnom znení a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení.
V zmysle bodu 2.3 Obchodných podmienok, odporca je povinný platiť za služby poskytnuté navrhovateľom úroky, poplatky a ostatné náklady podľa aktuálneho sadzobníka, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.
V zmysle bodu 6.1 Obchodných podmienok, porušenie povinností odporcom vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, zakladá právo navrhovateľovi na zmluvnú pokutu vo výške 20 % z dlžnej čiastky, minimálne 100,- Sk (v zmysle Sadzobníka) podľa sadzobníka poplatkov a tam, kde je to ustanovené aj na dohodnutý úrok z omeškania, nezávisle od tohto, či ide o zavinené alebo nezavinené porušenie povinnosti.
V zmysle bodu 6.2 Obchodných podmienok, pre prípad porušenia povinností odporcom poskytnúť riadne a včas peňažné plnenie si zmluvné strany dojednali úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžnej čiastky podľa sadzobníka poplatkov, pričom navrhovateľ je tiež oprávnený domáhať sa zmluvnej pokuty podľa sadzobníka.
V zmysle bodu 7.3 Obchodných podmienok, je navrhovateľ oprávnený požadovať okamžité predčasné splatenie všetkých dlžných čiastok v prípade, že odporca porušuje zmluvu o úvere, najmä ak je v omeškaní s platením viac ako troch splátok zároveň.
Tieto obchodné podmienky nie sú individuálne dohodnuté ( nie sú osobitne vpisované), ale sú súčasťou hutné ťažko voľným okom čitateľného textu písaného drobnými písmenami.
Právny zástupca navrhovateľa zaslal odporkyni listom z 19.9.2012 pokus o zmier žiadajúc uhradiť celkovú dlžnú sumu 768,79 eur do 26.9.2012. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení špecifikoval sumu neuhradeným úverom 445 eur, zmluvný/zákonný úrok 111,30 eur, úrok z omeškania 47,80 eur, sankčné úroky 41,82 eur, náklady inkasného konania 89,67 eur, poplatky 33,20 eur. Navrhovateľ zaslal odporkyni oznámenie o postúpení pohľadávok listom z 14.12.2009. Navrhovateľ si uplatňuje uhradiť istinu 445 eur, zmluvnú pokutu a poplatky celkovo v sume 75,02 eur, úroky 47,80 eur.
Súdu sa nepodarilo zistiť aktuálnu adresu odporkyne, na ktorej by sa zdržiavala alebo si aspoň preberala zásielky, preto jej súd ustanovil opatrovníka a ďalej konal s ním.
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 písm. a) až j) zák. č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 OZ, odstúpenie od zmluvy § 48 OZ, úpravu vád podľa § 499 Obč. zák. a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 2 písm. e/ zák. č. 258/2001 Z.z. poplatkami je akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ( účinný k 16.2.2011,od kedy súd priznal úrok z omeškania), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil záver, že návrh bol podaný čiastočne dôvodne. Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci, obsahom zmluvy o úvere, obchodnými podmienkami pre úver, sadzobníkom poplatkov, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou súd tieto vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podstatné pre rozhodnutie v preukázaných skutkových okolnostiach s ohľadom na uvedené právne predpisy boli najmä nasledovné úvahy. Na základe písomnej zmluvy o úvere právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni úver 14.310 Sk (475 eur). Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky pravidelné mesačné splátky v sume 1.575 Sk ( 52,28 eur) splatné vždy k 2. dňu v mesiaci, cenu úveru 15.750 Sk ( 522,80 eur), počet mesačných splátok 10, RPMN vo výške 23,62 %. Odporkyňa nezaplatila z istiny najprv nič, neplatila riadne a včas, dostala sa do omeškania. Až po postúpení pohľadávky na navrhovateľa uhradila raz 30 eur. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania od 16.2.2011, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Z obsahu zmluvy o úvere si súd ustálil, že v nej nebol v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. jasne a určite vymedzený počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov. Bola uvedená len výška mesačnej splátky. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 258/2001 Z. z. a to ust. § 2 písm. e/ ako aj základné náležitosti zmluvy stanovené v § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2011 Z. z. podľa ktorých zmluva
musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá priamo do mesačnej splátky. Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2011 Z.z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. Súd preto odčítaním zaplatenej sumy 30 eur od vyčerpanej celkovej sumy 475 eur zistil, že odporkyňa neuhradila istinu vo výške 445 eur. Nakoľko na úver je potrebné obligatórne prihliadať ako na bezúročný a bez poplatkov, súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť zvyšné vyčerpané finančné prostriedky, ktoré doposiaľ nevrátila, v sume 445 eur. Odporkyňa je povinný uhradiť úver spolu so zákonným úrokom v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.
Nakoľko odporkyňa sa do omeškania preukázateľne dostala ešte pred 16.2.2011, ale navrhovateľ si uplatnil úrok až po postúpení pohľadávky na neho dňom 16.2.2011, súd mu priznal od tohto dátumu zákonný úrok z omeškania 9% ročne z dlžnej sumy 445 eur.
Zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 1.04.2004 boli do Občianskeho zákonníka implementované smernice Európskych spoločenstiev a Európskej únie: 1. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29 34); 2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 94/47/ES z 26. októbra 1994 o kúpe práva na sezónne užívanie nehnuteľností (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 280, 29/10/1994, str. 83 87); 3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 171, 7/7/1999, str. 12 16). Do občianskeho zákonníka bola vložená piata hlava, ktorá upravuje otázku spotrebiteľských zmlúv či práva a povinnosti spotrebiteľov, dodávateľov.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je , že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 23a ods. 2 zák. č. 634/1992 zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Ďalej je potrebné uviesť, že po oboznámení sa z obsahom obchodných podmienok pre úver a sadzobníka poplatkov, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere súd zistil, že obchodné podmienky i sadzobník sú na predtlačenom formulári. Na tomto formulári bolo dané, že zmluvná pokuta za omeškania so splácaním úveru je 20% z dlžnej čiastky, minimálne 100 Sk a úrok z omeškania je 0,1 % denne z dlžnej čiastky. Súd konštatuje, že tieto dojednania sú absolútne neplatné v spotrebiteľskej zmluve s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 OZ a to z dôvodu, že odporkyňa dohodu o zmluvnej pokute nepodpísala, pritom dojednanie o zmluvnej pokute musí byť obligatórne dohodnutá ústne. Súd v rámci výkladu (aplikácie) noriem občianskeho práva, musí vyhodnotiť medze aplikácie zásady zmluvnej voľnosti (§ 2 ods. 3 OZ) vo svetle princípu proporcionality (čl. 1 Ústavy SR) a povinnosti súdu dbať na to, aby sa práva nezneužívali (§ 2 OSP). V týchto intenciách, a o to viac v prípadoch, keď je zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, keďže žiadnym spôsobom nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musí zvážiť proporcionalitu každého jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. Ani legitímne očakávania navrhovateľa nemôže byť prekážkou v deklarovaní niektorého zo zmluvných dojednaní ako neplatného, a to najmä v prípadoch, keď tieto ustanovenia sám v zmluve a zmluvných podmienkach formuloval.
V komplexe vysloveného právneho názoru súdu a s prihliadnutím k výkladu priaznivejšieho pre spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka) súd dospel k záveru, návrh je podaný dôvodne v časti vyčerpanej a nesplatenej istiny. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal i zo Smernice rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, kde v čl. 3 ods. 2 sa nepovažuje podmienka za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol preto schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a uložil povinnosť odporkyni zaplatiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia v sume 129 eur a náhradu iných trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 27 eur. Vzhľadom na predmet sporu právny zástupca navrhovateľa správne uplatnil odmenu za jeden úkon právnej služby v sume 45,82 eur. Pri výpočte trov právneho zastúpenia a iných trov konania súd prihliadal na pomer úspechu navrhovateľa. Navrhovateľ žiadal priznať sumu 567,82 eur, súd mu priznal sumu 445 eur, teda bol úspešný v 78% - ách ( výpočet: 445/567,82 x 100 = 78,3699, zaokrúhlene 78 %). Navrhovateľ žiadal priznať trovy právneho zastúpenia v sume 164,94 eur a za súdny poplatok za návrh 34 eur. Súd priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 78% z uplatnených súm. Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil z: 1/ za úkony právnej služby: 3 x 45,82 eur ( prevzatie právneho zastúpenia, pokus o zmier, podanie návrhu), 2/ režijný paušál 9,16 eur x 3, t.j. spolu si uplatnil 164,94 eur a 78 % z 164,94 eur predstavuje sumu 128,6532, zaokrúhlene 129 eur. Túto sumu mu súd priznal z titulu trov právneho zastúpenia. Z zaplateného súdneho poplatku 34 eur mu súd priznal tiež len úspešných 78 %, t.j. v sume 27 eur ( výpočet: 34/100 x 78 = 26,52, zaokrúhlene 27 eur)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu
v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.